V dynamickom svete detí zohrávajú kľúčovú úlohu opakované činnosti, ktoré vytvárajú pocit bezpečia a predvídateľnosti. Tieto denné rutiny, vizuálna komunikácia a kreatívne vyjadrenie prostredníctvom kresby sú nevyhnutné pre zdravý vývin dieťaťa, jeho emocionálnu stabilitu a schopnosť spracovávať vlastné zážitky. Pre mnohé rodiny, najmä tie, ktoré čelia výzvam špecifických vývinových porúch, ako je autizmus, nadobúdajú štruktúra a neverbálne formy komunikácie ešte hlbší význam. Pochopenie toho, ako deti vnímajú a spracúvajú svet okolo seba, či už prostredníctvom opakujúcich sa aktivít s pomocou rodičov, alebo cez ich jedinečné umelecké prejavy, je základom pre ich efektívnu podporu a rozvoj.
Význam denných rutín pre rozvoj dieťaťa a pocit bezpečia
Väčšina dospelých má v živote aktivity, ktoré im dodávajú istotu, že deň napreduje tak, ako má. Či už je to ranná káva po príchode do práce, spoločná večera s manželom alebo večerná prechádzka pred spaním, istota, že sa tieto príjemné veci zopakujú, nám uľahčuje deň. Pre deti je tento princíp ešte dôležitejší. Rutiny, ktoré sa opakujú približne v rovnakom čase a rovnakým spôsobom každý deň, prinášajú dieťaťu pocit istoty. Svet okolo dieťaťa má pravidlá a organizáciu - po zobudení sa dieťa oblečie, učeše, umyje si zuby a naraňajkuje sa. Táto predvídateľnosť a pocit bezpečia sú pre jeho vývin nesmierne dôležité.
Rutiny pokladáme za skvelú, prirodzenú a štruktúrovanú príležitosť na hru a učenie. Tieto pravidelné aktivity výrazne ovplyvňujú vývin detí, pretože tvoria väčšinu jeho dňa. Schopnosť predvídať, čo bude nasledovať, dáva bábätkám aj batoľatám pocit istoty a emočnej stability. Pomáha im veriť, že im dospelé osoby opakovane poskytnú to, čo potrebujú. Iba vtedy, keď sa bábätká cítia bezpečne, sú pripravené robiť svoju „prácu“ - hrať sa, objavovať a učiť sa.
Rutiny sú rôzne a každá rodina ich má nastavené inak. Niektoré sa opakujú každý deň v presne vymedzený čas - dieťa chodí napríklad spať o 19.00 h a tesne pred spaním si s ním čítame alebo mu spievame. Tieto opakované aktivity si môžete zakresliť aj do denníčka alebo takzvanej knižky zážitkov.
Aktívne zapojenie dieťaťa do rutín a rozvoj samostatnosti
Na začiatku je to samozrejme rodič, ktorý bábätko oblieka, umýva a kŕmi. Avšak časom, ako sa aktivita znova a znova opakuje, deti začnú mať túžbu prevziať kontrolu. Je dôležité povzbudzovať dieťatko, aby bolo aktívne. Môžete ho nechať pretiahnuť si sveter cez hlavu alebo vytlačiť pastu na kefku. Bude to preň skvelá príležitosť, aby sa verbálne alebo neverbálne vyjadrilo, čo od vás potrebuje a chce. Viaceré deti, ktoré sú naučené, že im rodičia aktivity komentujú, si ich nielen začnú komentovať samy pre seba: „Dávaj pozor, Maťko,“ ale ich aj postupne dopĺňať, „… a teraz si dáme pastu.“ Niektoré dokonca navrhnú novú rutinu, jej začiatok a koniec.
Rozložte si rutinu na viaceré malé kroky. Každý tento krok opakovane komentujte a pomenujte. Ak napríklad každý deň cestujete autom, vaším cieľom je, aby bolo dieťa usadené a bezpečne pripútané. Celý proces opakovane komentujte rovnakými slovami. Napríklad: „Poď, Miško, otvoríme dvere. Tu si sadni. Pripútame Miška, aby nespadol. Tak, je hotovo. Krásne sedíš.“ Takto Miško napočúva každý deň tie isté slová, počas tých istých aktivít a časom im porozumie. Zároveň si zvykne, že musí byť v aute pripútaný. Niektoré aktivity dokonca majú svoje vlastné frázy, napríklad: „Je čas sa obliekať,“ alebo „Už je čas vyraziť.“
Je dôležité si uvedomiť, že ľahšia cesta nie je vždy lepšia cesta. Často je pre rodičov jednoduchšie a rýchlejšie, ak rutiny prebehnú rýchlo, „aby ostal čas na iné veci“. Chceme vás však povzbudiť, aby ste za dieťa nerobili všetky veci vy. Prečo? Mierna frustrácia dieťaťu pomáha, pretože ho „núti“ do komunikácie v snahe dosiahnuť zmenu. Ak je však rodič vždy ten, kto za dieťa veci urobí sám, dieťa sa nielenže nenaučí samostatnosti, ale nebude mať ani pocit, že má na svet okolo seba vplyv. Ak sa, naopak, naučíte čakať, kým dieťa vytlačí pastu alebo spláchne vodu na záchode, dieťa pochopí, že ľudia sa v aktivitách striedajú - raz ty, raz ja. Umožnite dieťaťu, aby opakovane zažívalo celú aktivitu. Podľa veku ju môže s vami priamo vykonať alebo vás aspoň pozorovať. V každom prípade ju však detailne opíšte.
Napríklad, ak ohrievate jedlo, zoberte vaše dieťa do kuchyne, otvorte spolu linku a vyberte z nej misku. Spýtajte sa dieťaťa, kde je lyžica, a spolu ju nájdite v zásuvke. Ak ohrievate jedlo v mikrovlnke, upozornite dieťa, že pípanie znamená, že jedlo už je ohriate. V krátkych vetách hovorte o tom, že je jedlo teplé, a preto je nutné dávať pozor. Spýtajte sa, kde je bryndáčik. Po tom, čo ho dieťa ukáže, pripnite mu ho okolo krku. Po dojedení nechajte dieťa, aby sa ho samo pokúsilo zložiť. Môžete si ho spolu prezrieť a hovoriť o tom, či je bryndáčik špinavý alebo čistý. Zoberte misku a lyžicu a odložte ju spolu do drezu. Pustite teplú vodu a ukážte mu, ako sa umýva riad. Všetky tieto aktivity komentujte. Prečo? Pretože ak sa táto aktivita zopakuje dvakrát za deň, tak je to 14-krát za týždeň, čo malo vaše dieťatko šancu započuť slová hladný, jesť, piť, miska, ohriať, teplé, hotovo, umyjeme… Ak ste pri hovorení zároveň posunkovali, vaše dieťatko mohlo vidieť všetky posunky 14-krát a dobre si ich zapamätať. Ak bude mať možnosť takýmto spôsobom vnímať vybrané pojmy aj naďalej, po čase sa naučí priradiť správne slová alebo posunky k predmetom a aktivitám. Ak je dieťatko veľmi malé, nemusíte sa ho nič pýtať. Stačí, ak s ním alebo pred ním dané aktivity robíte a komentujte. Z času na čas však počkajte a sledujte, či vie, čo ďalšie bude nasledovať.
Precvičujte viacero zručností v jednej rutine - stolovanie a kŕmenie napríklad ponúka príležitosť precvičovať si jemnú motoriku tým, že dieťa naberá pinzetovým úchopom hrášok, cvičí koordináciu oko-ruka, keď si snaží samostatne vopchať jedlo do úst, zlepšuje spoluprácu oboch rúk, keď pomaličky berie pohár zo stola, buduje pasívnu slovnú zásobu a porozumenie jednoduchým príkazom, keď pomenovávame jedlo na tanieri a požiadame dieťa, aby nám podalo pohár alebo rožok.
Štruktúrovaný deň a vizuálna komunikácia: Príklad Lacka a život s autizmom
Pre deti s autizmom, ako je malý Lacko, je štruktúra dňa ešte kritickejšia. Lacko sa narodil ako vytúžené dieťa, no do rodiny pribudol aj nečakaný spoločník - autizmus, porucha vývinu, ktorá negatívne poznačí správanie, komunikáciu i záujmy. Lackovu náladu ovplyvní aj maličkosť, a preto musí mať deň presne štruktúrovaný. Musí vedieť dopredu, čo sa bude diať, pretože aj malá zmena v režime u neho vyvolá záchvat, pri ktorom veľmi plače a kričí, rozhadzuje predmety okolo seba alebo silno zabuchne dvere.
Lacko je vizuálny typ, má slabé porozumenie reči a verbálne nekomunikuje, preto pri dorozumievaní využíva vyrobené kartičky. Jeho denný režim je zobrazený na kartičkách, pričom každú činnosť má označenú obrázkom a nimi spolu s mamou komunikujú celý deň. Ráno, ešte pred siedmou hodinou, si Lacko už berie prvú kartičku z denného režimu, ktorá predstavuje rannú hygienu. Ide do kúpeľne, umýva sa a češe. Pri všetkých týchto činnostiach mu pomáha mama. Po rannej hygiene nasleduje oblečenie a prebalenie, keďže Lacko sa nevie sám obliecť a je plienkovaný.
Jeho ranné rituály sú presné. Lacko si sadá za stôl vždy na svoje miesto, kde ho čaká jeho fotografia. Tanierik a príbor sú mu tiež veľmi dobre známe, stále musí mať ten istý. Mimo koľají sa nevybáča ani pri výbere raňajok - chlebík so salámou, iné raňajky nezje.
NAJLEPŠIA ranná rutina pre triedu autizmu
O ôsmej začína Lacko svoje senzomotorické cvičenia, ktoré mu pomáhajú lepšie sa sústrediť. Mamka ho s láskou hojdá. Lacko sa za pomoci mamky učí pomenovať obrázky, kto čo robí, precvičuje si farby a tvary. Kým zdravé detičky sa rady učia a hrajú, u Lacka sa to dá dosiahnuť jedine motiváciou. Aby urobil akúkoľvek činnosť, napríklad poskladal puzzle alebo uložil hračky do škatule, musí byť motivovaný niečím, čo má rád. Ako celiatik však nemôže všeličo, najradšej má bezlepkové chrumky.
Pre rodičov detí s autizmom, akými sú Dutkiewiczovci, je len sen, že sa deti zavrú do svojej izby a budú sa hrať. Lacko sa s jeho sestrou Adriankou vôbec nevie zahrať, preto mu mamina musí neustále vymýšľať činnosť. Autistické deti sa oproti zdravým musia naučiť aj funkčne hrať. Keď bol Lacko menší, hračkami búchal, hádzal ich, točil kolieskami autíčok a zameriaval sa na detaily, napríklad keď chytil bábiku, hral sa s jej očkami. Dnes rád pozerá videá na YouTube alebo sa hrá s autami, guličkami, skladačkami či kockami. Jeho mamina si však neoddýchne ani pri tejto činnosti, musí sa hrať s ním. Usmerňuje ho slovami ako: „Teraz postav z kociek vežu. Poď, ideme postaviť guľôčkovú dráhu, postavíme dom,“ aby mal vždy nejakú činnosť a neponoril sa do vlastného sveta. V opačnom prípade otvára a zatvára dvere, oškrabáva omietku zo steny, odbehne do kúpeľne pustiť vodu, manipuluje kľúčikmi vo dverách, zapína a vypína svetlo, točí gombíkmi na sporáku, šprtá do elektrických zásuviek, vyberá poistky, vylezie na nábytok a vyhadzuje veci zo skrine. Lacko je aj hyperaktívny, preto nikdy nesmie byť sám. Pod drobnohľadom musí byť malý autista aj vonku, kde ho mama musí neustále držať za ruku, aby nevbehol pod auto alebo sa nestratil.
Jeho reč je echolalická, čo znamená, že ak sa ho na ulici niekto opýta, ako sa volá alebo kam ide, nevie odpovedať. Namiesto správnej odpovede povie úplne inú vetu, napríklad tú, ktorú sa mohol naučiť z rozprávky. Na otázku „ako sa voláš“ odpovie „auto robí brm-brm“. Aj činnosti vonku určuje mama. Po obede robí Lacko s mamkou rôzne aktivity - skladajú puzzle, skúšajú kresliť, vymaľovávať, idú na prechádzku alebo cestujú do centra pre autistov v Štúrove. V ich obci nie je špeciálna škôlka a všetci detskí odborníci sú v okresných mestách, takže na terapie musia dochádzať. Lacko cestovanie autobusom a vlakom nezvláda, je frustrovaný, prepodnetovaný, nasleduje záchvat. Rodina požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na auto a kompenzácie, žiaľ, boli im zamietnuté, tak požiadali znova.
V štúrovskom centre je Lacko šťastný, tu sa dokonca naučil očnému kontaktu. Terapie mu pomáhajú znižovať hyperaktivitu, rozvíjajú komunikáciu, hru aj sociálne zručnosti. Pri nich je veselý, teší sa a smeje. Rodič urobí pre svoje dieťa maximum, preto požiadali o pomoc organizáciu Srdce pre deti, ktorá Lackovi zaplatila terapie, keďže ich neplatí poisťovňa, a venovala mu tablet, aby sa mohol vizuálne vzdelávať. Lacko si opäť vyberá, čo chce robiť. Činnosti sa obmieňajú a učia ho hrať sa aj so sestričkou. Jedna z posledných kartičiek pre tento deň symbolizuje, že Lacko sa poberie do kúpeľne a umyje sa. Následne sa s pomocou prezlečie do pyžama, popozerá si obrázkové knižky a uloží plyšové a oranžové hračky do postele. Je deväť hodín večer. Lacko konečne spí spolu so svojou obľúbenou plyšovou ovečkou menom Ebeš a pani Georgína odloží kartičky.
- apríl je Svetovým dňom povedomia o autizme. Ak chcete v tento deň vyjadriť podporu autistom, oblečte si niečo modré. Na modro budú svietiť aj viaceré významné svetové budovy a pamiatky. Pomôcť môžete aj šírením informácie o novej aplikácii Lentalk, ktorú prináša Nadačný fond Lenovo pri Nadácii Pontis. Aplikácia významne pomáha deťom s autizmom pri komunikácii, pričom na jej vývoji sa podieľali odborníci, ktorí s nimi denne pracujú, ale aj samotní rodičia.
Kreslenie ako zrkadlo detskej duše: Sebavyjadrenie a komunikácia
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Je to pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie im môže pomôcť. Niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie. Aj preto sa o kresby u detí intenzívne zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. Naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napríklad keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Kreslenie zvyšuje porozumenie vo vede a zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Ako interpretovať detské kresby
Aké informácie sa môžeme dozvedieť z detských kresieb? Psychologička Katarzyna Półtorak vysvetľuje, že veľmi veľa, najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.
Na čo by si mal dať pozor? Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva. Jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napríklad „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne. Je dôležité venovať pozornosť aj napríklad veľkosti postavy či tlaku pastelky. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.
Farby a ich význam v detských výtvoroch
Farby v detských kresbách taktiež nesú svoj význam. Psychologička Półtorak ukazuje, že teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Vždy je potrebné sa s dieťaťom rozprávať a klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.
Vývoj kresby v závislosti od veku
Podľa psychologičky sa dvojročné dieťa ešte len učí držať pastelky v ruke, zatiaľ čo sedem- či deväťročné už dokáže detailne nakresliť postavy a prvky prostredia.
- 2 roky: Deti sa učia držať pastelky v ruke, učia sa rozpoznávať farby, precvičujú sa najmä detské ruky, čo je základ pre jemnú motoriku.
- 3 - 4 roky: Objavia sa rodinné postavy, hoci sú nakreslené schematicky a bez detailov, čo odráža ich počiatočné chápanie sociálnych vzťahov.
- 5 - 6 rokov: Deti kreslia prvky prostredia, kresby sa stávajú detailnejšie a realistickejšie, precvičujú si zmysel pre pozorovanie a priestorové myslenie.
- 7 a viac rokov: Deti kreslia s ešte väčším dôrazom na detail, skrášľujú postavy, pridávajú rôzne atribúty spojené s danými osobami, majú lepší zmysel pre proporcie a perspektívu, čo svedčí o rozvinutejšom kognitívnom a umeleckom vnímaní.
Kresby často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote šport zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo. Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť.
Podpora tvorivosti a rozvoja jemnej motoriky
Podporovať deti v kreslení je kľúčové pre ich celkový rozvoj. Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať. Okrem toho, že kreslenie pomáha vyrovnať sa s emóciami, je tiež cvičením si predstavivosti a kreativity.
Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, psychologička navrhuje, aby namiesto pochvaly „Ó, aká krásna kresba“ podrobne opísali, čo vidia. Napríklad: „Vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac?“ Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - „Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?“ A keď sa dieťa spýta, „Mami, páči sa ti moja kresba?“, môžeme sa ho spýtať - „Páči sa tebe?“ Nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách, pretože neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby. Tvorenie dieťaťa vychádza totiž z jeho vnútornej potreby po sebavyjadrení, nie z potreby získať pochvalu.
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajte mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami. Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času.
Praktické tipy pre tvorivé aktivity pre najmenších (od 18 mesiacov do 3 rokov)
Výborným nástrojom pre dieťa na podporu sebavyjadrenia sú rôzne tvorivé aktivity. Pri kreatívnych činnostiach pre deti vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov je najdôležitejšie ukázať dieťaťu systém - teda začiatok, stred a koniec činnosti. Limitujeme počet pomôcok - pre začiatok stačí pri kreslení jedna - dve pastelky, pri maľovaní jedna farba a podobne. Zbytočné množstvo predmetov by totiž bránilo k pochopeniu toho, čo sa ide robiť. Pri aktivitách, kde sa dá ľahko zašpiniť (napríklad maľovanie), používame zásterku. Deťom ukazujeme aj, ako sa o potreby na tvorenie treba po ukončení aktivity postarať.
NAJLEPŠIA ranná rutina pre triedu autizmu
Maľovanie:Pripravíme si na stolík potrebné pomôcky na aktivitu: zásterku, umývateľnú podložku, veľký výkres, štetec, farbu, pohárik s vodou a handričku na umývanie. Zoberieme do ruky štetec. Ukážeme dieťaťu systém práce: štetec dáme do vody - do farby - na papier. Môžeme dieťaťu ukázať, ako namaľovať štetcom čiaru, bodku, ako vyfarbiť plochu. Je dobré zabezpečiť dieťaťu veľké plochy papiera - vo vodorovnej i zvislej polohe. Na prvé kreslenie je vhodné zvoliť pastelky v tvare „kamienkov“, ktoré dokáže detská rúčka dobre uchopiť.
Pečiatkovanie:Zoberieme si do ruky pečiatku, ukážeme dieťaťu systém práce: do atramentu - na papier. Môžeme postup zopakovať dva krát. Volíme pečiatky, ktoré sa dieťaťu dobre uchopujú. Doma môžeme mať takto pripravené pre dieťa dve alebo tri aktivity, aby sa nestratilo v množstve podnetov.
Dôležitosť jemnej motoriky a koordinácie oko-ruka
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia, ktorá figurovala viac ako 9-tisíc detí sledovaných vo veku 2, 3 a 4 rokov, následne v čase dospievania a naposledy vo veku 16 rokov v rámci longitudinálnej štúdie Twins Early Development Study, ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“. Zistilo sa, že napríklad horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy. Preto je cielená podpora týchto zručností taká dôležitá už od útleho veku.
Váš obyčajný deň poskytuje veľa príležitostí, keď môžete rozvíjať komunikáciu, myslenie alebo motoriku dieťaťa. Precvičujte jednu zručnosť alebo schopnosť vo viacerých rutinách. Ak napríklad pomáhate dieťatku pochopiť, že veci existujú aj po tom, čo ich schováte (tzv. stálosť objektu), môžete schovávať hračku pod čistú plienku počas toho, ako dieťa prebaľujete. Pred spánkom si môžete zahrať „kuk, kde som“ tým, že sa schováte pod perinku, počas poobedňajšej hry môžete cielene schovávať pred dieťaťom rôzne hračky pod škatuľky alebo pri obliekaní schovávať maličké predmety do vrecka na bunde.
Využívajte rôzne „nevyplnené“ aktivity. Ak napríklad pravidelne cestujete autom a trávite čas v dopravných zápchach, pouvažujte o FM systéme, ktorý umožní, aby aj v hlučnom prostredí auta počulo dieťa váš hlas zreteľnejšie. Môžete mu potom komentovať veci, ktoré vidíte z okna, spievať si spolu pesničky alebo hovoriť básničky. Aj ostatné deti v aute sa môžu zapojiť napríklad tým, že si spolu s bábätkom prečítajú knižku. Ak počúvanie a hovorenie neprichádza v aute do úvahy, niektoré mamičky si dopredu pripravia malé balíčky s aktivitami zameranými na jemnú motoriku. Dieťa sa zabaví prevliekaním gombičkového hada, lepením obrázkov so suchým zipsom alebo prepchávaním mäkkého drôtiku cez sitko. Precvičí si motoriku prstov a koordináciu oko-ruka.
Zapojte dieťa, kde sa to dá - aj pri takých aktivitách, ktoré väčšinou robíte sami. Napríklad pri prebaľovaní môžete dieťatko požiadať, aby vám pomohlo vyťahovať vlhčené utierky zo škatuľky, čím sa zlepší sila v jeho ručičkách. Zároveň mu môžete hovoriť o tom, aké utierky sú - mäkké, voňavé, mokré, špinavé, čím sa zase rozšíri jeho slovná zásoba.
Rutiny sa menia s vekom a možno aj ročným obdobím. Je práve jeseň, vy chodíte pravidelne na prechádzky, vaše dieťatko miluje zbierať veci zo zeme a zároveň dozrelo do veku, keď začína vnímať vlastnosti vecí? Ideálny priestor, aby ste spolu zbierali listy, šušky, gaštany, hlinu, piesok a prirodzene si precvičovali slová ako tvrdý, mäkký, ostrý, sype sa, špinavý, podaj, schovaj, kde to je. Zároveň môžete načúvať tichým a silným zvukom v prírode a sledovať, ako rôzne predmety znejú, keď ich hodíte do kovového vedierka alebo mláky s vodou.
Buďte flexibilní a sledujte, čo počas rutiny zaujme vaše dieťa. Štúdie ukázali, že porozumeniu slov a posunkov pomáha, ak pomenovávame to, o čo sa dieťa v danom momente zaujíma. Ak sa napríklad počas hry vaše dieťa prestane zaujímať o kocky pred ním a uprene pozerá na vzdialenú loptu, prineste ju a hovorte o nej. Buďte kreatívni. Je samozrejmé, že rutiny sa zrením dieťatka menia. Rutinou sa môže stať čokoľvek, čo uvidíte, že dieťa v danom momente dlhodobo baví. Niekedy sa stane, že sa počas rutín objavia nepredvídané veci. Dieťa napríklad zistí, že fúkaním do rolky od toaletného papiera vzniknú zaujímavé zvuky - pridajte to do rutiny.
NiniNana: Inovatívne vzdelávanie a podpora rozvoja
Projekt NiniNana predstavuje moderný prístup k vzdelávaniu detí prostredníctvom streamovania vzdelávacieho obsahu v rámci jednej aplikácie. Deti v nej objavujú farby, tvary či svet zvierat v sprievode múdreho zajačika Nini a zvedavej líšky Nana. Jej hlavným cieľom je priblížiť najmenším používateľom cudzie jazyky, aby boli vnímavejšie a otvorenejšie učeniu sa novým jazykom, a zároveň pomôcť predškolákom rozšíriť si slovnú zásobu v materinskom jazyku, zlepšiť jemnú motoriku aj logiku.
Samotný koncept aplikácie (NiniNana - Slovenčina hrou), ktorá vzniká pod taktovkou OZ Ahojte a digitálno-marketingovej agentúry 22MEDIA, dosiahol mimoriadny úspech, čo v tvorcoch projektu vzbudilo silnú motiváciu. NiniNana sa primárne zameriava na slovenský a maďarský jazyk, pričom v druhej fáze vývoja bude nasledovať anglický jazyk. Projekt Slovenčina hrou a koncept NiniNana dosiahol v posledných rokoch vynikajúce výsledky už v dvoch národných súťažiach, napríklad v súťaži Cena ITAPA na Slovensku získal v kategórii Najinovatívnejší projekt. Ďalším cieľom je vynovená aplikácia, do ktorej bude integrovaných viacero jazykov a súčasťou bude aj množstvo pravidelne sa rozširujúcich hier a aktivít.
Tím NiniNana taktiež pozýva všetkých drobcov do vzrušujúcej výtvarnej súťaže. Počas chladných zimných dní je kreslenie jednou z najlepších aktivít, pretože rozvíja jemnú motoriku aj predstavivosť. O víťazoch rozhoduje odborná porota zložená z tímu NiniNana a špeciálneho hosťa - Alexandry Finta, ktorá je pod menom The Artmother medzinárodne uznávanou influencerkou a profesionálnou učiteľkou kreslenia. Takéto iniciatívy podporujú tvorivú energiu detí a poskytujú im platformu na sebavyjadrenie a rozvoj kľúčových zručností.
tags: #kreslene #mama #umyva #dieta