Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Najmladšia dcéra sa kamaráti s farbičkami a niekedy si len tak čmára, inokedy nakreslí celú svoju rodinu. Žiaľ, rodičia jej výtvarným prácam často nevenujú takmer žiadnu pozornosť. Avšak, detská kresba je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu, predstavuje nielen určitú formu tvorivej aktivity, ale zároveň ponúka reprezentáciu vnútorného sveta pocitov dieťaťa. Je to most, ktorý spája vnútorný svet dieťaťa s vonkajším svetom dospelých, často ešte predtým, než sa dieťa naučí používať slová. Psychologička Katarzyna Półtorak tvrdí, že s podporou kreslenia podporujeme aj celkový rozvoj dieťaťa. Pochopenie vývinových štádií kresby, symboliky farieb, umiestnenia prvkov a vzťahov medzi postavami nám otvára fascinujúci pohľad na detskú dušu a dynamiku rodinného života.
Kreslenie ako Prirodzená Komunikácia a Kľúč k Rozvoju
Prečo deti tak rady kreslia? Kreslenie je pre deti ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Už niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky. Dieťa sa rado bezcieľne pohráva s predmetmi, a keď zistí, že niektorý z týchto predmetov môže zanechať v nejakej hmote stopu, stáva sa to pre neho zaujímavou činnosťou.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. Naopak, kreslením vyjadruje radosť a lásku, napríklad keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Táto činnosť nielen zvyšuje porozumenie vo svete, ale zlepšuje spomienky na udalosti, ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia. Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka. Kreslenie má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality.
Vývinové Štádiá Detskej Kresby: Od Čmáranín k Realizmu
Kresba kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Je však nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny a orientačný, pričom nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
1. Obdobie škvŕn (približne 1. rok)
Dieťa už v prvom roku zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Pre malé deti je vhodné zabezpečiť farbičky a farby, ktoré sú pre ne nezávadné a dobre sa s nimi manipuluje.
2. Bezobsahová čmáranina (približne po dovŕšení 2. roku)
Dieťa začína kresliť približne po dovŕšení dvoch rokov. Jeho výtvory sú tzv. čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. Dieťa nimi nechce nič povedať, ide len o zaujímavú činnosť, hru. Preto sa týmto výtvorom neprisudzuje žiadny význam. Ak dieťaťu dáte v tomto období malý výkres, netreba sa čudovať, že bude vo svojej kresbe pokračovať aj na stole. Pohyb rukou v tomto období riadi ramenný kĺb, a preto sa odporúča poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy, aby vycítili voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť. Ceruzka je v tomto období predĺženou rukou dieťaťa a čiary priamo súvisia s JA dieťaťa.
3. Obsahová čmáranina (náhodný realizmus) a Obdobie čmárania (približne 2. - 3. rok)
Pre toto obdobie je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom, pretože ešte nie je schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Odporúča sa ponúknuť dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie, ako sú tabule alebo steny, pretože potrebuje robiť veľké pohyby a mať dostatok priestoru.
4. Prechod k obsahovej kresbe a Obdobie hlavonožcov (približne 3. - 4. roky)
Toto obdobie môže niekedy trvať veľmi dlho. Dieťa už viac ovláda svoju ruku a čiary sa tak často neprekrývajú. Začínajú sa tu kombinovať vodorovné a zvislé čiary, môžu sa vyskytnúť pravé uhly a ovály. Dieťa zvykne svoju kresbu pomenovať ešte počas tvorby a často mení svoj zámer. Rozvíja svoju predstavivosť, a tak sa stáva, že jeho náhodná kresba dostáva zaujímavé pomenovanie.
V tomto období sa objavujú aj tzv. hlavonožci. Sú to postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov, konkrétne hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Rodičia
tags: #kreslene #postavy #rodic #a #dieta