V dnešnej spoločnosti, kde je kladený dôraz na štíhlosť, je dôležité si uvedomiť riziká spojené nielen s nadmernou telesnou hmotnosťou, ale aj s nedostatočnou výživou či nadmerne chudou stravou u detí. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty zdravia a výživy, ktoré sú ovplyvnené nevhodnými stravovacími návykmi, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku. Informácie uvedené v článku sú určené pre širokú verejnosť, od žiakov základných škôl až po odborníkov v oblasti výživy, s dôrazom na zabezpečenie vyváženého a zdravého vývoja detí.
Keď dieťa odmieta jesť: Nechutenstvo a jeho príčiny
Nechutenstvo u detí je častým problémom, ktorý môže rodičov znepokojovať. Mnohí rodičia sa stretávajú s obavami, keď ich deti, aj napriek pravidelnému jedeniu, nepriberajú. Napríklad, jedna mamička sa zverila s tým, že jej chlapci, ktorí majú 4,5 roka, jedia síce málo, ale často. Dopraje im sladké, ale s mierou, a je vďačná aj za to, že vôbec jedia. Varí im to, čo im chutí - ryžu, cestoviny, zemiaky, pečivo - no aj napriek tomu nepriberajú. Lekárka jej pritom povedala, že krvné testy im urobiť nemôže, takže nevie, či majú všetko v poriadku. Matku trápi aj to, že kamarátka jej nedá pokoj a neustále jej vraví, že sú chudí a že to nie je dobre, pričom nevie, čo má robiť, aby jej chlapci skutočne pribrali. Nechutenstvo u detí môže byť viac než len obyčajné trucovanie. Niekedy ide o prechodné obdobie, no v iných prípadoch to môže byť signálom zdravotného problému, ktorý môžete nevedomky prehliadnuť.
Čo je nechutenstvo u detí? Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť spôsobený rôznymi faktormi a môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi.
Krátkodobé príčiny nechutenstva: Príčinou môžu byť bežné choroby, ako prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie. Dobrou správou je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti.
Dlhodobé príčiny nechutenstva: Ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. S nechutenstvom môžu byť spojené rôzne pridružené problémy, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom.
Príčiny nechutenstva u 2-ročných detí: Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky.U batoliat (1 - 3 roky) môže byť nechutenstvo spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny.Fyzické príčiny u 2-ročných detí môžu zahŕňať prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla.Psychologické príčiny sa týkajú rýchleho vývoja detí v ranom veku, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.Zmyslové faktory hrajú tiež úlohu. Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne.Infekcie, od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu, môžu taktiež spôsobiť nechutenstvo u batoľaťa. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla.
Obdobie vzdoru a jeho vplyv na stravovanie: Obdobie vzdoru prichádza zvyčajne okolo druhého roku života a končí približne v piatom. Aj keď je to pre rodičov často náročná fáza, ide o prirodzenú a dôležitú súčasť vývinu dieťaťa. „V takýchto chvíľach, keď dieťa kričí, plače alebo sa hádže o zem, je veľmi dôležité - čo asi žiadny rodič nechce počuť - aby zachoval pokoj,“ vysvetľuje psychologička. „Dieťa sa v tej chvíli nevie ovládať, takže hocičo mu povieme, jednoducho to nedokáže urobiť.“ Podľa nej by mal rodič zostať pri dieťati a byť preň vzorom. „Ukážme mu, že aj v náročných situáciách sa dá zvládnuť napätie bez výbuchu emócií. Niektoré deti potrebujú len priestor na to, aby sa „vybúrili“. „Nie každá situácia si vyžaduje zásah dospelého.“ V období vzdoru je kľúčové, aby rodičia nepoužívali fyzické tresty ani ponižovanie. „Rovnako by sme ho nemali podplácať, napríklad sľubmi, že ak sa upokojí, niečo dostane.“ Psychologička dodáva, že v niektorých prípadoch pomáha aj ignorovanie. „Ak dieťa neohrozuje seba ani iných, je v poriadku nechať ho vybúriť sa.“ Hoci sa toto obdobie primárne netýka jedla, môže ovplyvniť stravovacie návyky dieťaťa, ktoré môže odmietať jedlo ako formu prejavu vzdoru alebo sa stať prehnane vyberavým.
Riešenia a podpora chuti do jedla
Nechutenstvo je častý problém, ale máme pre vás dobrú správu - môžete ho hravo zvládnuť jednoduchými krokmi.
Vyvážený jedálniček: Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla.
Dostatok pohybu: Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil.
Tekutá strava: V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok.
Výživové doplnky: Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov, ako je napríklad multivitamínový sirup Pediakid. Môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok. Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin je prirodzený zdroj vitamínov skupiny B, vhodný pre náročných spotrebiteľov a pre všetkých, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl, pričom neobsahuje éčka a je vhodný aj pre vegánov. Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. Vegánsky výživový doplnok s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu Vášho dieťaťa, s lahodnou sladkou citrusovou príchuťou, si zamiluje. Odporúčaný vek pre takýto doplnok je 1-13 rokov.
Zábavné stravovanie: Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky. Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle. Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik. Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
Pravidelný režim: Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť.
Čo nerobiť: Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Neponúkajte deťom alternatívne možnosti. Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať.
Ako dlho trvá nechutenstvo u detí? Nechutenstvo u detí môže trvať rôzne dlho, pričom závisí od príčiny. Ak je spôsobené chorobou, chuť do jedla sa zvyčajne vráti po zotavení dieťaťa, čo môže trvať niekoľko dní. V prípade, že je príčinou stres alebo iné psychické faktory - napríklad zmena prostredia alebo problémy v škole - môže to mať dlhodobejší vplyv na chuť do jedla. Takéto situácie môžu trvať dlhšie, pretože dieťa môže byť emocionálne alebo psychicky vyčerpané. Dajte vášmu dieťaťu čas a zároveň dbajte na kvalitne strávený spoločný čas. Snažte sa tak pochopiť, čo ho trápi.
Kedy ísť k pediatrovi? Ak dieťa prestane jesť a nechutenstvo trvá dlhšie ako pár dní, mali by ste spozornieť. V prípade, že sa objavia aj iné príznaky, ako horúčka, bolesť brucha, chudnutie alebo ak dieťa vyzerá bledé a unavené, mali by ste to riešiť čo najskôr a navštíviť pediatra. Lekár vám pomôže zistiť, čo je príčinou nechutenstva a poradí, ako postupovať.
Chudokrvnosť ako príčina nechutenstva: Chudokrvnosť, známa tiež ako anémia, je stav, keď telo nemá dostatok červených krviniek alebo hemoglobínu, čo obmedzuje schopnosť prenášať kyslík do tkanív. Tento problém môže mať zásadný vplyv na zdravie a vývoj detí, pretože ich telo sa stále intenzívne vyvíja a potrebuje dostatok živín, aby mohlo správne fungovať.Príčiny chudokrvnosti u detí sú rôznorodé. Medzi ne patrí nedostatok železa v strave: Deti, ktoré nekonzumujú dostatok potravín bohatých na železo, ako je mäso, strukoviny, špenát alebo brokolica, sú náchylnejšie na rozvoj anémie. Rýchly rast: V obdobiach, keď dieťa rýchlo rastie, napríklad počas prvých rokov života alebo v puberte, má jeho telo zvýšené nároky na železo a ďalšie živiny. Problémy so vstrebávaním železa: Niektoré deti trpia zdravotnými problémami, ako je celiakia alebo zápalové ochorenia čriev, ktoré narušujú schopnosť tela vstrebávať železo z potravy. Chronická strata krvi: Napríklad pri častom krvácaní z nosa, intenzívnej menštruácii alebo gastrointestinálnych problémoch, môže tiež vyčerpať zásoby železa v tele a viesť k anémii.Liečba chudokrvnosti zahŕňa úpravu stravy: Deti je potrebné zaradiť do jedálnička potraviny bohaté na železo, ako sú chudé mäso, ryby, vajcia, strukoviny, špenát, brokolica a celozrnné obilniny. Ak samotná strava nestačí, lekár môže odporučiť doplnky stravy obsahujúce železo. Prevenciou chudokrvnosti je zabezpečenie vyváženej a pestrej stravy, ktorá pokrýva všetky potreby rastúceho organizmu. Rodičia by mali tiež dbať na pravidelné zdravotné prehliadky, ktoré môžu odhaliť počiatočné známky chudokrvnosti, ešte než sa prejavia závažnejšími príznakmi. Chudokrvnosť u detí je stav, ktorý vyžaduje zvýšenú pozornosť. Ak je diagnostikovaná včas a správne liečená, môžu deti viesť plnohodnotný život bez obmedzení.
Vážne riziká podvýživy v detstve: Dôsledky nadmernej štíhlosti
O tom, že dnešné dievčatá dospievajú omnoho skôr, ako sme dospievali my, niet pochýb. Osem či deväťročné dievčatko, ktorého už kvári puberta, nie je vôbec výnimkou. Aj menzes u dnešných dievčat nastupuje približne o rok až dva roky skôr, ako to bolo pri dospievaní dnešných tridsiatničiek. A tak sa zrazu z dievčatka, ktoré sme vodili za ruku, stáva hrdá slečna. To však nie je všetko. Dievčatá sa skôr chcú páčiť aj chlapcom a, žiaľ, mnohé sa snažia už v tom mladučkom veku chudnúť a vyzerať ako nezdravé modelky.
Anorexia nie je však jedinou hrozbou, ktorá sa dotýka najmä dospievajúcej mládeže. I keď, je samozrejme jedným z mimoriadne vážnych problémov dnešných puberťáčok a výnimočne i puberťákov. Vedci z inštitútu Karolinska v Štokholme zistili ďalšiu hrozivú súvislosť nedostatočného príjmu potravín v mladom veku a zdravia v neskoršom období. Závery ich štúdie boli uverejnené v časopise Breast Cancer Research.
Diagnóza podľa fotiek z detstva a prekvapivé závery: Vedci študovali šesťtisíc žien vo Švédsku, z ktorých polovicu tvorili pacientky s rakovinou prsníka. Lekári rozdelili ženy do troch skupín podľa toho, ako vyzerali vo veku sedem rokov: chudé, priemerné, s nadváhou. Základným meradlom boli spomienky žien a priložené fotografie z detstva. Závery, ktoré z tohto prieskumu vyplynuli, boli prekvapivé aj pre samotných vedcov. Zistili totiž, že dievčatá, ktoré mali v mladom veku miernu nadváhu, boli menej ohrozené výskytom najmä agresívnych typov nádorov, ktoré sú ťažko liečiteľné. Tieto nádory sa objavujú predovšetkým v období menopauzy. Zatiaľ však nie je jasné, prečo majú chudé dievčatá väčšie riziko výskytu rakoviny prsníka. Vedúca výskumu Jingmei Li na túto tému povedala: „Zdá sa nepravdepodobné, že by vyššia hmotnosť v detstve mohla natoľko znižovať riziko rakoviny prsníka. Avšak vzhľadom na celkom ľahký prístup k informáciám z detstva, pomocou fotografií, by tieto informácie mohli byť užitočné pre stanovenie modelových prognóz a prípadných rizík výskytu rakoviny.“
Najchudšie - najsmrteľnejšie: Ukázalo sa, že najchudšie dievčatá najviac ohrozujú nebezpečné formy rakoviny v dospelosti - napríklad takzvané negatívne estrogén-receptorové nádory, ktoré patria k najsmrteľnejším formám ochorenia. Sedemročným podvýživeným dievčatkám hrozí teda omnoho väčšie nebezpečenstvo ako tým, ktoré mali v rovnakom veku vyššiu váhu. Rakovinu prsníka pritom dnes dostane počas svojho života jedna z deviatich žien a každý rok je diagnostikovaných 46 tisíc nových prípadov.
Aj keď už je dieťa veľké, je mimoriadne dôležité, aby rodičia dbali o pravidelný prísun potrebných živín aj u detí, ktoré už chodia do školy a začína nimi pomaly točiť puberta. Je dosť detí, ktoré napríklad desiatu pripravenú rodičom nezjedia - ponúknu na výmenu za niečo spolužiakom alebo jednoducho zahodia. Mnohí rodičia nemajú vôbec prehľad o tom, čo ich dieťa jedlo na obed, čo na olovrant a napríklad o tom, prečo odmieta večeru. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa sa nestravuje dobre, skontaktujte sa s pedagógmi zo školy a skonzultujte jeho správanie pri jedle. Neraz pomôže v rannom veku návšteva psychológa a naopak, ak sa stav včas nerieši, môže viesť až ku skutočne nebezpečným ochoreniam a komplikáciám. U pubertálneho dieťaťa môže totiž odmietanie stravy znamenať čokoľvek - napríklad vzburu proti nadvláde rodičov alebo učiteľov. Myslite aj na seba. Štatistiky z krajín strednej Európy hovoria jasne - na jedno z najdôležitejších vyšetrení v rámci prevencie ženy - na mamografiu - ani zďaleka nechodia všetky ženy, ktoré by mali. Tieto vyšetrenia absolvuje takmer len polovica žien nad tridsaťpäť rokov. Nie je to, žiaľ, omnoho lepšie ani s pravidelnými preventívnymi kontrolami u gynekológa.
Základy výživy pre zdravý rast a vývoj
Správna výživa je základom pre zdravý rast a vývoj detí už od útleho veku. Dojčenské mlieka a detská strava sú regulované prísnymi pravidlami, aby zabezpečili optimálny prísun živín.
Tuky v dojčenskej výžive: Tuk má vo výžive dojčaťa zásadnú úlohu. Zaisťuje 40-50% energetických potrieb dieťaťa a má aj množstvo ďalších funkcií. Základnou stavebnou zložkou tukov sú mastné kyseliny. Podľa dĺžky reťazca a zastúpenia dvojitých väzieb delíme mastné kyseliny na nasýtené (saturované; anglická skratka je SAFA = Saturated Fatty Acids) a nenasýtené. Podľa polohy poslednej dvojitej väzby sa viacnenasýtené mastné kyseliny delia na omega-3 mastné kyseliny a omega-6 mastné kyseliny. Tieto mastné kyseliny sú označované ako esenciálne. Tuky v materskom mlieku u európskych žien obsahujú 45-50% MUFA, 35-40% tvoria SAFA a zvyšných 15% PUFA. Výsadné postavenie medzi nasýtenými mastnými kyselinami má kyselina palmitová, ktorá predstavuje až 25 % všetkých nasýtených mastných kyselín. Kto sa zaujíma o vyváženú stravu sa teraz možno čuduje - nasýtené tuky a zdravé? Všade predsa počúvame, že nasýtené tuky máme v jedálničku obmedzovať, pretože v nadbytku zvyšujú hladinu krvného cholesterolu a prispievajú tak k vzniku srdcovo-cievnych ochorení? Je to pravda, ale pozor! Dieťa nie je malý dospelý a pre jeho úspešný vývoj je určitý podiel nasýtených tukov nevyhnutný. Hlavným zdrojom kyseliny palmitovej je palmový a mliečny tuk.
MFGM nie je žiadny nový výraz v slovníku súčasných puberťákov, ale anglická skratka Milk Fat Globule Membrane alebo membrána mliečnych tukových guličiek. Tuky sa v mlieku cicavcov nachádzajú v podobe tukových guličiek (globúl; anglicky MFG = milk fat globule) uzavretých trojvrstvovou membránou. Jadro globule sa skladá hlavne z triglyceridov (98 %), ktoré po rozštiepení guličky účinkom tráviacich enzýmov dieťaťa slúžia ako zdroj energie. Membrána (teda MFGM), má 3 vrstvy a obsahuje množstvo bioaktívnych látok, ktoré majú pre zdravie dieťaťa veľký význam. Príkladom takých zložiek sú cholesterol, sfingomyeliny, fosfatidylcholíny, gangliosidy, laktoferín, mucín a ďalšie. Ich účinok je komplexný a významne ovplyvňuje vývoj tráviaceho, nervového a imunitného systému. Dojčenské formule na báze plnotučného kravského mlieka MFGM obsahujú prirodzene. Obohacovanie dojčenských formulí plnotučným mliekom je relatívnou novinkou a vykonávané štúdie naznačujú možný pozitívny vplyv na zdravie a vývoj dieťaťa. Najväčší podiel z obsiahnutých tukov v materskom mlieku aj mliečnych formulách zaujímajú MUFA. Hlavným predstaviteľom je kyselina olejová. Oproti tomu význam PUFA je známy veľmi dobre. Ako už bolo spomenuté, delia sa na omega-3 a omega 6 mastné kyseliny. Medzi omega-3 mastné kyseliny sa radí kyselina alfa-linolénová (ALA), kyselina eikosapentaénová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). PUFA sú súčasťou bunkových membrán a sú preto nevyhnutné pre rast a vývoj CNS a sietnice. Zvlášť vysoký je obsah DHA v nervovom tkanive. Tuk a PUFA sú nepostrádateľné predovšetkým v prvých dvoch rokoch života dieťaťa, kedy je rast a diferenciácia centrálneho nervového systému najrýchlejšia. Zdrojom DHA v mliečnych formulách býva rybí tuk. Nadmerný rybolov a tým devastácia životného prostredia, obava z kontaminácie ťažkými kovmi i možný nežiaduci pach vedú k hľadaniu nových zdrojov DHA.
Sacharidy a ďalšie dôležité zložky: Hlavným sacharidom je podľa vzoru materského mlieka laktóza, prípustné sú v malom množstve aj ostatné sacharidy (maltodextríny, bezlepkové škroby). Obsah maltodextrínov je limitovaný, pretože tie môžu byť príčinou nadúvania a dojčenských kolík. Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré nepodliehajú štiepeniu v hornej časti tráviaceho traktu a sú využívané až baktériami hrubého čreva. V podstate slúžia ako potrava pre bifidobaktérie a laktobacily (tzv. „dobré baktérie“) v čreve. Prevaha týchto baktérií vedie k obmedzeniu rastu „patogénnych“ baktérií a tým k optimalizácii črevnej mikrobioty, ktorej význam pre zdravie človeka je značný. Dôležité je, že priaznivé črevné baktérie tvoria mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré slúžia ako zdroj energie pre črevné bunky. V náhradnej dojčenskej mliečnej výžive je používaných niekoľko druhov prebiotických zmesí, pričom najlepšie sa osvedčuje kombinácia galaktooligosacharidov (GOS) a fruktooligosacharidov (FOS) v pomere 9:1. Medzi prebioticky pôsobiace oligosacharidy pridávané do mliečnych formulí sa radí aj tzv. HMO (Human Milk Oligosaccharides; oligosacharidy materského mlieka). V mliečnych formulách sa používa 2'-Fukosyllaktóza (skratka 2-FL). Syntetický 2-FL má rovnakú štruktúru ako 2-FL nachádzajúci sa v ľudskom mlieku. Na optimalizáciu črevnej mikrobioty sú dôležité aj probioticky pôsobiace baktérie. Príkladom sú baktérie mliečneho kvasenia Bifidobacterium animalis subsp. Bielkovina kravského mlieka je tzv. Minimálne a maximálne množstvo vitamínov a minerálnych látok tak pre počiatočnú, ako aj pre pokračovaciu výživu stanovuje nariadenie (EÚ) 2016/127. Nariadenie (EÚ) 609/2013 tiež jasne stanovuje, aké formy týchto látok môžu byť pri výrobe dojčenských mliek použité. Na základe požiadavky legislatívy všetky počiatočné i pokračovacie mlieka obsahujú vitamíny C, D. V prípade počiatočnej dojčenskej výživy je povinne pridávaný aj inositol a cholín. Pri pokračovacej dojčenskej výžive tieto látky nie sú povinné, ale je možné ich pridávať dobrovoľne.
Úloha mäsa v detskej strave: Benefity a výzvy
Mäso je dôležitým zdrojom bielkovín, železa, zinku, selénu a vitamínov B1, B6 a B12. Bielkoviny sú nevyhnutné pre rast a funkciu celého organizmu, obzvlášť pre deti, dospievajúcu mládež, športovcov a tehotné ženy. Železo je dôležitou zložkou hemoglobínu, ktorý zaisťuje prenos kyslíka do všetkých častí tela a orgánov. Zinok je dôležitý pre imunitný systém a selén je antioxidant, ktorý chráni bunky pred poškodením. Vitamín B12 sa zúčastňuje tvorby genetického materiálu a stará sa o správne fungujúci nervový systém.
Tuk v mäse je dôležitým zdrojom energie, vitamínov rozpustných v tuku a esenciálnych mastných kyselín. Vplyvom vhodného spôsobu chovu zvierat, zmenami v krmení a starostlivom odstraňovaní tuku zo zabitých zvierat sa znížil celkový obsah tuku. K zníženiu tuku v mäse prispievajú aj kuchynské úpravy mäsa bez tuku, ako napríklad grilovanie, dusenie či varenie. Esenciálne aminokyseliny metionín, leucín, izoleucín, lyzín a tryptofán sú nevyhnutné na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení. Podľa celkového obsahu týchto látok je pre správnu činnosť srdca najzdravšie králičie mäso, kuracie mäso a hovädzie mäso.
Zdravotné riziká spojené s konzumáciou mäsa: Z hľadiska medicíny a výživy sa mäso a mäsové výrobky stávajú problematické, keď obsahujú veľa tuku a kuchynskej soli. Obzvlášť údeniny obsahujú vysoký obsah soli, a to až 2,5 gramu na 100 gramov mäsa. Rizikový efekt konzumácie červeného mäsa pre vznik rakoviny hrubého čreva sa hodnotí stupňom možný, konzumácia údenín a šunky stupňom pravdepodobný. Pri silnom zahriatí mäsa vznikajú škodlivé rakovinotvorné polycyklické aromatické uhľovodíky a heterocyklické amíny. Nadmerná konzumácia červeného mäsa podporuje vznik voľných kyslíkových radikálov a podporuje pre organizmus škodlivý oxidačný stres.
Ľudia, ktorí nekonzumujú mäso, alebo ho jedia menej, majú nižší výskyt niektorých druhov rakoviny, ischemickej choroby srdca, cukrovky a vysokého krvného tlaku. Konzumácia mäsa pozitívne vplýva aj na posilnenie kostí. Podľa štúdie sa riziko zlomenín krčka stehennej kosti u starších ľudí, ktorí konzumujú mäso znižuje o 69 %. Na druhej strane, škodlivosť konzumácie červeného mäsa zahŕňa prírastok telesnej hmotnosti, obezitu, zvýšenú záťaž obehovej sústavy, tráviace poruchy, zvýšené riziko vzniku cukrovky 2. typu, výskyt ochorení srdca a zvýšenú pravdepodobnosť vzniku rakoviny.
Ako často konzumovať mäso? Odporúča sa konzumovať červené a spracované mäso maximálne 2x do týždňa, teda okolo 300 g týždenne. Odporúčania hornej hranice sú na úrovni 500 g týždenne, respektíve 70 g denne. Biele nespracované mäso, teda mäso z hydiny, ako je kuracina a morčacie mäso, neobsahuje hém ako červené mäso, a preto nevzniká problém s tvorbou karcinogénnych látok pri jeho trávení. Denná konzumácia vareného či duseného bieleho mäsa z kvalitného zdroja (domáceho chovu, voľného výbehu) je zdravotne nezávadná.
Výhody obmedzenia konzumácie mäsa: Obmedzenie konzumácie mäsa a jeho nahradenie rastlinnými alternatívami môže priniesť viaceré zdravotné benefity: môžete predísť rakovine hrubého čreva, znížite riziko ochorení srdca a cukrovky, prispejete k lepším podmienkam zvierat, váš jedálniček bude rozmanitejší, schudnete a zlepší sa vám trávenie.
Aké mäso je najzdravšie? Za najzdravšie sa považuje jelenie mäso. Jelenina je nízkokalorická, neobsahuje parazity a je šetrná k životnému prostrediu vďaka umiestneniu jeleních pasienkov. Medzi ďalšie zdravé druhy červeného mäsa patria králičie mäso, teľacie mäso, jahňacie mäso, kozie mäso, hovädzie mäso a konské mäso. Hydinové mäso, nazývané tiež „biele“ či potravina budúcnosti, má prívlastok nízkoenergetické a ľahko stráviteľné. Rovnako tak výrobky z neho.
Vnútornosti: zabudnutý poklad v kuchyni: Vnútornosti sú bohaté na vitamíny, minerály a bielkoviny. Pečeň je bohatá na vitamín A a železo, obličky obsahujú vitamín B12 a omega-3 mastné kyseliny, pľúca sú bohaté na vitamín B12, vitamín C a železo, srdce obsahuje železo, zinok, selén a koenzým Q10. Konzumovanie vnútorností nie je pre zdravie škodlivé, avšak tehotné ženy v prvom trimestri by si mali dávať pozor na pečeň, pretože obsahuje veľké množstvo vitamínu A. Väčšina orgánov má vyšší obsah živín, než bežne konzumovaná svalovina.
Carnivore diéta a jej riziká: Carnivore diéta je stravovací režim, ktorý zahŕňa konzumáciu iba živočíšnych produktov. Aj keď zvýšený príjem bielkovín zo živočíšnych produktov môže pomôcť pri chudnutí, nie je nutné a ani vhodné stavať celý svoj jedálniček iba na bielkovinách. Hlavným negatívom carnivore diéty je vynechanie dôležitých skupín potravín, ako je ovocie a zelenina, ktoré sú významným zdrojom vlákniny. V rastlinnej strave je množstvo kľúčových mikronutrientov, ktoré naše telo z mäsa nezíska. Okrem toho má súčasná produkcia mäsa značné negatívne dopady na životné prostredie.
Flexitariánstvo: Zlatá stredná cesta: Ako vhodné riešenie sa tak naskytuje zlatá stredná cesta - konzumácia mäsa, no menej častá. Flexitariánsky jedálniček je založený prevažne na strave s rastlinným pôvodom, no nezakazuje ani jedenie mäsa a živočíšnych výrobkov (ideálne však nie viac ako 2- až 3-krát v týždni). Dna je nepríjemné ochorenie, ktoré vzniká poruchou látkovej výmeny kyseliny močovej. Kryštáliky tejto kyseliny sa ukladajú v kĺboch a obličkách a spôsobujú potom akútnu bolesť. Vyhnite sa potravinám s vysokým obsahom purínov, pretože z nich sa tvorí kyselina močová. Vhodnými potravinami sú ovocie, zelenina, obilniny, zemiaky, mlieko, jogurty, čaj a ovocné šťavy. Vypitie dvoch až troch litrov tekutín by malo byť samozrejmosťou. Dna bola v minulosti panskou chorobou, lebo ju mávala šľachta, ktorá sa prejedala mäsom a nalievala alkoholom. Aj štíhli ľudia môžu mať dnu, no obézni na ňu trpia oveľa častejšie. Znížením hmotnosti a znížením príjmu alkoholu dosiahnete nielen zníženie hladiny kyseliny močovej v krvi ale aj zníženie cholesterolu. Nikdy sa však nepokúšajte schudnúť rýchlymi diétami alebo tak, že budete hladovať.
Obezita ako druhá strana mince: Prevencia a riešenia
Zatiaľ čo sa snažíme porozumieť problémom nadmerne chudých detí a nechutenstva, nesmieme zabúdať ani na druhú stranu spektra - obezitu, ktorá predstavuje rovnako vážnu hrozbu pre zdravie a vývoj našich detí.
„Obezita je pre dieťa hendikep.“ V posledných rokoch niekoľkonásobne vzrástol počet obéznych detí. Za posledných tridsať rokov došlo k obrovskému nárastu, z pôvodných 3 percent až na 16 percent v roku 2021. Ten posledný skok sa dá vysvetliť pandémiou covidu. Počas nej sa zmenili stravovacie návyky a pohybové zvyklosti zvlášť v najmladšej časti populácie. Najviac obéznych detí pribudlo medzi jedenásť- až pätnásťročnými. „Áno, nemohli sa hýbať, nechodili do školy, stratili sociálny kontakt a najväčší problém je, že si na to zvykli.“ Rodič môže počkať, či to na preventívnej prehliadke potvrdí detský lekár, alebo si vezme jednoduché dáta, teda výšku a hmotnosť, a spočíta si body mass index.
Obezita u detí nie je len kozmetický problém, ale predovšetkým zdravotný. So stúpajúcou telesnou hmotnosťou sa spájajú závažné zdravotné riziká, ako sú cukrovka, srdcovocievne ochorenia, problémy s dýchaním, vysoký krvný tlak, ochorenie kĺbov a nádorové ochorenia. Obézni ľudia majú okrem zdravotných problémov aj problémy sociálne a psychické, ako sú depresie, zakomplexovanosť a znížená sebadôvera.
Strava a obezita: Veľká časť detskej populácie má problém s príjmom sladených nápojov. Je dobré sa zamyslieť, kde robíme v jedálničku chyby. Pretože ak si dieťa dá vrecúško čipsov alebo párky s kečupom, môžete obmedzovať, čo chcete, ale toto dieťa nevybehá. Odporúčame deťom, aby sa naučili piť vodu. Keď si budeme vyberať sladený nápoj, je lepšie vybrať si ten, kde bude najmenej cukru, ale určite by som ho nenahradzoval umelými sladidlami. Menším deťom sa snažíme vysvetliť, že aj zvieratká pijú vodu, nie sladené nápoje. Spočítali sme, že deti v obezitologickej ambulancii sú schopné za mesiac v nápojoch vypiť navyše dve kilá cukru, za rok je to 25 kilogramov. Keď dieťa zníži príjem o 25 kíl cukru ročne, schudne.
Motivácia a prístup: Snažíme sa deťom navrhnúť, že sa peniaze, ktoré rodič míňa za sladké nápoje, odkladajú. Deti si veľmi dobre uvedomujú, že keď neutratia vyše 200 eur ročne za sladené nápoje, za dva roky si môžu kúpiť nový telefón. To je pre ne veľkou a dobrou motiváciou. Keď to poviete jedenásťročnému dievčaťu, zvýši sa u neho riziko začiatku poruchy príjmu potravy, to znamená mentálna anorexia, bulímia a ďalšie poruchy. Na druhej strane sa často stretávam s rodičmi, ktorí nám pri príchode oznámia, že ich dieťa má dvadsať kíl nadváhy. Treba si však priznať, že v tejto chvíli je ich dieťa obézne. Nedávať tomu hodnoteniu pejoratívny nádych, ale priznať si to.
Rodinné stravovacie návyky: Je nevyhnutné zmeniť životosprávu celej rodiny, zaviesť pravidelné stravovanie a medzitým piť len čistú vodu. Dôležité sú plnohodnotné raňajky, ovocná desiata, kompletný obed, menej stravy poobede a večera medzi 17:00 a 18:00 hodinou. Je potrebné obmedziť konzumáciu jedál z bufetov rýchleho občerstvenia a sladkostí ako náhradu plnohodnotnej stravy. Áno, zapísať si jedálniček a prebrať to s ním. Skúsiť nastaviť nové jedálenské zvyklosti. Áno, v desiatich rokoch je to z veľkej časti kópia rodičov. V pätnástich alebo sedemnástich rokoch už tam môže byť iný prístup dieťaťa. Keď sa spýtame, kto môže za obezitu dieťaťa na prvom stupni základnej školy, sú to jednoznačne rodičia alebo starí rodičia. Jedným z problémov sú vyprážané alebo tučné jedlá, ale nie je to problém sám o sebe. Pre mňa je veľmi nebezpečná kombinácia údenín a kečupov. Dieťa si s rodičmi dá na večeru dva až tri párky s kečupom, chlebom a so sladeným nápojom a zrazu večera urobí viac ako polovicu jeho denného energetického príjmu.
Zdravá strava: V jedálničku by mali prevládať kyslomliečne výrobky, ryby, chudé mäso mladých zvierat a hlavne zelenina a ovocie. Dieťa by malo piť len neochutenú vodu a pravidelne športovať. Mali by v nej prevažovať zelenina a bielkoviny. Nemusí to byť šalát a mäso, môže to byť syr alebo strukoviny, napríklad hummus, šošovicová polievka s vajcom alebo aj hrachová kaša s vajíčkom. Môže tam byť aj kúsok pečiva. Stravovacie zvyklosti rodiny, samozrejme, nezmeníte počas jedného týždňa a nie každému sa všetko hodí. Keď bude sezóna paradajok, dá sa to využiť.
Stravovanie v rodine s rozdielnymi potrebami: Čo však má robiť rodič, keď je jedno jeho dieťa obézne a druhé má normálnu hmotnosť alebo podváhu? Môže, pretože to nie je diéta. Je to zdravý životný štýl a ten je vhodný pre všetkých. Napokon, ak sa budú stravovať všetci zle, skôr alebo neskôr ich obezita doženie. Nie je možné, aby ste z dlhodobého hľadiska dokázali vytesniť nadmerný energetický príjem. Otázka tiež je, či je naozaj chudé, pretože máme deti, ktoré sú svalnatejšie a v body mass indexe vychádzajú v pásme nadváhy alebo obezity.
Problémy so stravovaním u starších psov (analógia): Podobné problémy s príjmom potravy sa môžu vyskytnúť aj u starších psov. Strata chuti do jedla, nafúknuté brucho, plynatosť a riedka stolica sú signály, ktoré by mali majitelia psov brať vážne. Príčiny môžu byť rôzne, od problémov so zubami a tráviacim systémom až po psychické problémy. S pokročilým vekom sa znižuje schopnosť psa správne tráviť tuky, čo si vyžaduje prispôsobenie stravy na ľahko stráviteľné bielkoviny. Časté sú aj problémy ako gastritída, pankreatitída a IBD. Strata chuti do jedla môže byť aj varovným signálom vážnejších zdravotných stavov, ako sú problémy s pečeňou či obličkami, hormonálne zmeny ako hypotyreóza či Cushingov syndróm. Je dôležité podávať psovi ľahko stráviteľné jedlá, ako je varená ryža a chudé bielkoviny, a zabezpečiť dostatočný príjem tekutín. Vhodné sú hypoalergénne krmivá bez kuracieho mäsa a pšenice. Táto analógia nám ukazuje, že problémy s nechutenstvom a potrebou prispôsobiť stravu sa týkajú nielen ľudí, ale aj iných živých organizmov, a vyžadujú si pozornosť a pochopenie špecifických potrieb.