Dieťa komunikuje rôznymi spôsobmi - mimikou, gestami, slovami, ale aj kresbou. Práve prostredníctvom kresby deti vyjadrujú svoje vnútorné pocity. Detská kresba neslúži len ako diagnostický nástroj, ale aj ako forma terapie. Deti totiž kresbou vyjadrujú zložité či potláčané emócie. Prostredníctvom kresby majú deti prístup k podvedomiu - rôzne emócie, obavy či konflikty môžu byť ukryté hlboko pod povrchom. Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať.
Psychologický a kognitívny význam kresby
Kognitívny vývoj a kresba spolu veľmi úzko súvisia. Ak dieťa dobre chápe priestorové vzťahy, dokáže pomerne presne zachytiť proporcie a perspektívu. Vyvíja sa napríklad aj kresba ľudskej postavy. Teória amerického psychológa Howarda Gardnera sa zameriava na rôznorodé formy ľudskej inteligencie. Upozorňuje na to, že tradičné meranie inteligencie prostredníctvom IQ testov nezohľadňuje rôzne schopnosti a zručnosti. Jednou z foriem umeleckého vyjadrenia je kresba, ktorá úzko súvisí s niektorými druhmi inteligencie, ako ich definuje práve H. Gardner. Ďalej zdôrazňuje dôležitosť kresby, ktorá podporuje symbolické myslenie. Umožňuje deťom spracovávať zložitejšie informácie - tak vizuálne, ako aj emocionálne.
Vo svojej publikácii Artful Scribbles: The Significance of Children’s Drawings (1980) zdôrazňuje, že kresba pomáha deťom spracovať ich pocity a zážitky. Deti zvyčajne svoje obavy, radosti či konflikty premietajú práve do kresby. Tento proces následne podporuje schopnosť abstrakcie a reflexie. Gardnerova teória a prístup sú veľmi cenným nástrojom pre pedagógov, ktorí môžu týmto spôsobom podporovať individuálne štýly učenia. Niektoré deti chápu pojmy najlepšie prostredníctvom vizuálnej tvorby, čo im umožňuje nájsť vlastný komunikačný kanál na vyjadrenie myšlienok. Táto teória zohráva dôležitú úlohu aj v terapii a práci s deťmi, ktoré majú ťažkosti s verbálnym vyjadrovaním.
Symbolika ako jazyk dieťaťa
Symboly zohrávajú už oddávna dôležitú úlohu vo výtvarnom prejave. Už v jaskynných maľbách sa objavuje bohatá symbolika. Aj detská kresba je plná symbolov. Deti ich často využívajú na vyjadrenie zložiteľších myšlienok a emócií. Tieto symboly môžu byť univerzálne, alebo špecifické pre konkrétne dieťa. Napríklad opakujúce sa motívy (domy, stromy, slnko) môžu mať emocionálny význam.
Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Kresba rodiny patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii. Ide o projektívnu techniku, vďaka ktorej možno odhaliť, ako dieťa vníma svoje miesto v rodine. Významnú úlohu v nej zohráva umiestnenie postáv. Blízkosť jednotlivých členov rodiny môže naznačovať emocionálne väzby medzi nimi. Kľúčová je aj veľkosť postáv. Väčšie postavy spravidla odrážajú autoritu (rešpekt), naopak, menšie môžu naznačovať, že ich dieťa vníma ako menej dôležité alebo je táto osoba odsúvaná, či prehliadaná.
Kresba môže okrem iného odhaliť aj stres či traumu, ktorú dieťa prežilo, hoci o nej nehovorí. Prostredníctvom kresby môžu deti vyjadriť to, čo nedokážu povedať slovami. Autoportrét či zobrazenie samého seba v detskej kresbe odráža, ako dieťa vníma samo seba. Umiestnenie postavy v priestore môže signalizovať mieru sebadôvery, ale aj pocit izolácie.
Diagnostika prostredníctvom formálnych znakov
Pri interpretácii kresby odborníci sledujú nielen obsah, ale aj formu. Jedným z prostriedkov vyjadrenia v detskej kresbe je farba. Ak deti používajú svetlé a teplé odtiene farieb (napríklad oranžovú a žltú), symbolizuje to pozitívne emócie (radosť, optimizmus). Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti. Čierna farba môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Pri príliš krikľavých a neharmonických farebných spojeniach môže ísť o vnútorný konflikt.
Ďalším parametrom pri diagnostike detskej kresby je sila čiar. Silné čiary signalizujú vnútorné napätie či hnev. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie.
Postup pri tvorbe a analýze kresby rodiny
Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícií.
Keď sú zabezpečené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky. Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo. Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky. Pýtať sa ho môžete na to, koho práve nakreslilo na papier. Kto je na obrázku kto, ktorého z členov rodiny nakreslilo ako prvého, druhého atď. Ak sa na obrázku nachádzajú nejaké predmety či domáce zvieratko, je dôležité opýtať sa aj naňho.
Niektorí odborníci, napríklad prof. Matějček, odporúčajú zaradiť bezprostredne po použití kresby rodiny aj kresbu začarovanej rodiny: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá. Predtým, než odišiel, vás však všetkých premenil do vašej pôvodnej podoby. Na aké zvieratá teba a tvoňu rodinu začaroval?“ Táto technika pomáha odhaliť hlbšie emócie a vzťahy, pričom je nevyhnutné klásť dôraz na významy, ktoré dieťa pripisuje jednotlivým zvieratám.
Vývojové štádiá detskej kresby
Deti dosahujú v kreslení rôzne vývojové štádiá, ktoré súvisia s ich osobnostným, kognitívnym a fyzickým rozvojom. Okolo 1 roka dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. Okolo 2 rokov dieťa už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý.
Okolo 3 rokov dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Okolo 4 rokov dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy a rozvíja si vnímanie pre proporcie. Okolo 5 rokov začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. V tomto veku už dieťa začína používať aj krk. Okolo 6 rokov už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Okolo 7 roka dochádza k obdobiu tzv. vizuálneho realizmu, kedy sa dieťa snaží kresliť to, čo vidí.
Praktické rady pre rodičov
Keď sa rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhuje sa, aby namiesto pochvaly použili opisné slová. Napríklad: „Vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac?“ Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Podporovanie dieťaťa v kreslení rozvíja jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka, čo má podľa Štúdie univerzity v Surrey vplyv na neskoršie akademické výsledky.
Kreslenie nie je len hra. Je to spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami. Pri všetkých týchto pozorovaniach je však nutná veľká odborná skúsenosť a profesionálna opatrnosť, aby sa z kresby neusúdilo niečo, čo nezodpovedá pravde.
tags: #kreslene #rodic #a #dieta