Kresba rodiny je jedným z najčastejšie realizovaných kresbových testov. Kresba rodiny patrí medzi projektívne techniky, pričom v praxi je využívaná nielen psychológmi, ale aj učiteľmi či pedagógmi. S jej veľkým využitím sa môžeme stretnúť aj v arteterapii. Dieťa vie pomocou kresby vyjadriť viac, ako vie často povedať slovami. Správanie a prežívanie dieťaťa je do veľkej miery ovplyvňované jeho rodinou. Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať.
Vytvorenie ideálnych podmienok pre kreslenie
Skôr, ako sa pustíte s dieťaťom do kreslenia, je dôležité, aby malo vytvorené ideálne podmienky, v ktorých sa bude cítiť bezpečne a bude chcieť spolupracovať. Odporúča sa začať úpravou miestnosti, kde bude práca s dieťaťom prebiehať. Dobré je zabezpečiť prirodzené denné svetlo, čiže premiestniť pracovný stôl so stoličkami k oknu. Keďže psychológ či pedagóg bude s dieťaťom po celý čas kreslenia, je dobré pripraviť si stoličku pre seba i pre dieťa vo výške, ktorá je optimálna k pracovnému stolu. Príprava všetkých pomôcok je posledným z krokov, ktoré zabezpečia optimálne podmienky pre prácu. Papier veľkosti A4, pastelky, ceruzky či fixky, je to materiál, ktorý bude dieťa pri kreslení používať a mal by mu byť k dispozícii.
Priebeh procesu kreslenia a jeho interpretácia
Keď sú zabezpečené vyššie uvedené podmienky, môžete prejsť k zadávaniu inštrukcie. Tá znie nasledovne: „Nakresli obrázok, ktorý by vyjadroval život celej vašej rodiny.“ Po vyslovení inštrukcie dieťa začína kresliť svoju rodinu na vopred pripravený papier. Vašou úlohou je dieťa pri práci pozorovať, prípadne si zapisovať poznámky, ak sa vám bude zdať niečo nezvyčajné, na čo by ste sa mohli dieťaťa prípadne jeho rodičov po stretnutí opýtať. Keď dieťa obrázok dokončí, zaznamenáme si do svojich poznámok aj dobu, za ktorú dieťa obrázok nakreslilo.
Nasleduje interpretačná časť, na ktorej sa vo veľkej miere podieľa práve samotné dieťa. Úlohou psychológa/pedagóga je v tomto bode klásť dieťaťu otázky. Pýtať sa ho môžete na to, koho práve nakreslilo na papier. Kto je na obrázku kto, ktorého z členov rodiny nakreslilo ako prvého, druhého atď. Ak sa na obrázku nachádzajú nejaké predmety či domáce zvieratko, je dôležité opýtať sa aj naňho. Ďalším krokom v procese je zaznamenanie celkového dojmu, ktorý máte z kresby ako odborník. Mali by ste sa zamyslieť nad tým, aký dojem vo vás vytvorený obrázok vyvoláva. Či ide napríklad o obrázok, kde je vyobrazená šťastná a harmonická rodina, alebo naopak, rodina, kde sú jej členovia smutní či stojaci k sebe chrbtom.
Netreba zabúdať aj na to, že ak dieťa nakreslí šťastnú rodinu, nemusí to automaticky znamenať, že v takejto rodine žije. Môže to byť len jeho prianie či túžba. Deti zvyknú kresliť práve svoje priania, nezobrazujú vždy realitu. Literatúra odporúča, aby ste sa dieťaťa pýtali na významy, ktoré z kresby nie sú zjavné. Iba týmto spôsobom zistíte, čo dieťa naozaj nakreslilo, ako to vníma a čo to preňho znamená.
Čo je možné zistiť z kresby rodiny?
Na základe všímania si určitých znakov kresby dieťaťa viete dostať odpoveď na viaceré otázky. Viete zistiť, ktorého člena rodiny má dieťa najradšej či ktorého si vôbec nevšíma. Kresba rodiny je aj dobrým spôsobom ako prísť na to, či je dieťa v rodine týrané alebo zneužívané. Zistiť viete taktiež identifikáciu dieťaťa s niektorým z jeho rodičov, jeho postavenie v rodine či vzťah so súrodencami.
Uvádzame niektoré z oblastí či prvky, na ktoré je možné sa zamerať pri vyhodnocovaní a následnej interpretácii kresby rodiny:
- chýbajúce časti tela postáv;
- zvýraznenie určitej časti tela postáv či jej úplné chýbanie;
- poradie nakreslenia postáv;
- veľkosť jednotlivých postáv;
- činnosť, ktorú postavy na obrázku vykonávajú;
- vynechanie/nezobrazenie niektorej z významných postáv;
- všetky postavy sú nakreslené rovnako;
- vybrané postavy sú zobrazené rovnako.
Kresba začarovanej rodiny
Niektorí odborníci, napríklad prof. Matějček, odporúča danú metodiku zaradiť bezprostredne po použití kresby rodiny. Inštrukcia ku kresbe začarovanej rodiny znie nasledovne: „Predstav si, že prišiel kúzelník a tvoju rodinu začaroval a sú z vás zvieratá. Predtým, než odišiel, vás však všetkých premenil do vašej pôvodnej podoby. Na aké zvieratá teba a tvoju rodinu začaroval?“
Zdroje uvádzajú, že práve fráza - predtým, než odišiel vás odčaroval do pôvodnej podoby, môžu byť pre dieťa veľmi dôležité. V prípade, že v inštrukcii daná fráza neodznie, môže to v dieťati spôsobiť úzkosť či stres, pretože si nevie predstaviť „doživotné“ začarovanie svojej rodiny. Postup práce je rovnaký ako pri kresbe rodiny. Zabezpečte podmienky práce, pozorujte dieťa, po dokreslení si zaznamenajte dobu trvania a poradie jednotlivých zvierat, v ktorom boli nakreslené.
Interpretácia v podobe rozhovoru je pri použití tejto metodiky kľúčová. Dieťaťa sa pýtajte na to, ktorý člen rodiny predstavuje ktoré zo zvierat a prečo. Zisťujte vzťah dieťaťa k jednotlivým zvieratám a tým k jednotlivým členom jeho rodiny. Významy sú v tomto prípade veľmi dôležité. Pre niekoho môže byť totiž určité zviera, napríklad pes, domácim miláčikom, teda ho vníma pozitívne a s láskou. Pre iné dieťa môže byť naopak pes symbolom niečoho zlého, pretože sa ho dieťa napríklad bojí, má s ním zlú sksenosť a pod. Preto sa sústreďte práve na rozhovor s dieťaťom aby ste zistili, aké významy sú na jeho obrázku zachytené a čo z nich môžete zistiť. Zaujímavosťou pri kresbe začarovanej rodiny je aj fakt, že deti zvyknú kresliť zvieratá z rozprávok či príbehov. Práve preto je možné, že zvieratám, ktoré na svojom obrázku zachytia prikladajú iné vlastnosti ako dospelí.
Kreslenie ako vývinová potreba
Kresba je prirodzenou súčasťou života detí, preto ak ju chcete v práci s nimi použiť, nemusí to byť až tak náročné. Deti kreslia radi a preto budú s vami ľahšie spolupracovať. Pomocou kresby zistíte veci, ktoré dieťa nechce povedať niekedy ani rodičovi, ale vám to nakreslí rado.
Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Prvé štádium kresby
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života.
Druhé štádium kresby
Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
Tretie štádium kresby
Predstavuje ho situačná kresba. Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
Vývoj kresby podľa veku dieťaťa
Okolo 1 roka
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
Okolo 2 rokov
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát. Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
Okolo 3 rokov
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Okolo 4 rokov
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov.
Okolo 5 rokov
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. vekom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou.
Okolo 6 rokov
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
Okolo 7 roka
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Praktické rady a odporúčania pre rodičov
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje. Najmä ak ešte nevie rozprávať. Ako interpretujeme detské kresby? Ako rozpoznať znepokojujúce signály? Aký význam majú farby a čiary? S podporou kreslenia podporujete aj rozvoj dieťaťa, tvrdí psychologička Katarzyna Półtorak.
Prečo deti tak rady kreslia?
Kreslenie je pre deti prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Niekoľkoročné deti často nedokážu presne vyjadriť svoje potreby alebo emócie, takže kreslenie môže pomôcť. Naopak niekoľkomesačné deti môžu čmáranicami vyjadrovať svoje pocity ešte skôr, ako sa naučia používať slová - je to teda prostriedok neverbálnej komunikácie, aj preto sa o kresby u detí zaujímajú vývojoví psychológovia a psychologičky.
Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje. Zvyšuje porozumenie vo vede, ale zlepšuje spomienky na udalosti (ak počas spomínania a rozprávania o udalosti aj kreslia). Trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Čo nám hovoria detské kresby?
„Veľmi veľa! Najmä vtedy, keď dieťa kreslí na stretnutí s odborníkom či odborníčkou a vytvorí kresbu rodiny, ktorá sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretovala,“ vysvetlila psychologička.
Na čo by si mal dať pozor? „Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.“
Ako spoznať, že dieťa prežíva niečo zlé?
„Aby sme to zistili, je potrebné sa s dieťaťom a rodinou porozprávať, pretože jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované,“ hovorí Półtorak.
Kresba, v ktorej sa dieťa cíti milované, v bezpečí alebo znaky hyperaktivity
„Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne,“ pripomína ďalej s tým, že je dôležité venovať pozornosť aj napríklad veľkosti postavy či tlaku pastelky.
„Áno, toto všetko berieme do úvahy pri interpretácii detskej kresby. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu. Nakreslenie seba samého v popredí môže byť vyjadrením sebaúcty alebo silnej osobnosti. Ak je detská postava veľmi veľká, možno dieťa potrebuje, aby si ho niekto všimol, alebo má túžbu dominovať. Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu.“
Psychologický význam farieb
„Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti,“ ukazuje význam farieb psychologička. „Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.“
Ako reagovať na kresbu dieťaťa
Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac? Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe? A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať - páči sa tebe?
Podpora kreslenia v domácom prostredí
Psychologička ďalej radí rodičom, aby deti v kreslení podporovali. „Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať.“
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami. Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.
Jemná motorika ako základ úspechu
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kresby, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.
Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“ (figurovalo v nej viac ako 9-tisíc detí, ktoré sa sledovali vo veku 2, 3 a 4 rokov, následne v čase dospievania a naposledy vo veku 16 rokov v rámci longitudinálnej štúdie Twins Early Development Study). Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy.
Kreslenie ako nástroj sebapoznania
Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo. Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť. Okrem toho, že kreslenie pomáha vyrovnať sa s emóciami, je tiež cvičením si predstavivosti a kreativity.
Vzdelávacie hry a digitálne možnosti
Omaľovánky a kreslenie pre deti! Predškolské vzdelávacie hry pre deti, v ktorých môžu kresliť, maľovať a omaľovávať. Nechajte deti kresliť a sledujte, ako sa kresba prebúdza k životu! Omaľovánky a kreslenie plné zábavy pre deti. Užite si viac ako 80 hier na kreslenie pre deti a tiež omaľovánky pre deti a najmenších. Vzrušujúce omaľovánky a kreslenie pre deti a najmenších. Stránky s omaľovánkami a kreslením umožnia deťom nasledovať bodkovanú čiaru a kresliť. Nechajte deti kresliť krok za krokom. Tieto predškolské vzdelávacie hry sú ideálne pre deti od 2 do 6 rokov.
Rozvíjajte jemnú motoriku, kreativitu a predstavivosť vašich detí a najmenších. Naučte sa kresliť zvieratá, vozidlá, hračky a ďalšie. Vyberte si svoje obľúbené zvieratá, hmyz alebo rôzne predmety z 8 kategórií na kreslenie a omaľovávanie. Stránky pre deti na kreslenie a omaľovávanie zahŕňajú:
- Dino hry na kreslenie a omaľovávanie pre deti;
- Hry - podvodný svet na kreslenie a omaľovávanie;
- Príroda - kresby a omaľovánky;
- Hry s kreslením zvierat;
- Hmyz - naučte sa kresliť a omaľovávať;
- Omaľovánky a hry s farbami - vtáky;
- Vozidlá - kreslenie a omaľovávanie;
- Hry na kreslenie a omaľovávanie - hračky.
Najmenší vo veku 2 až 6 rokov si užijú tieto hry na kreslenie a omaľovávanie. Zabavte vaše deti a batoľatá predškolskými vzdelávacími hernými prvkami. Najmenší sa naučia kresliť a omaľovávať a vyjadriť svoju kreativitu. Sledujte, ako kresba ožíva!
Upozornenie na rovnováhu medzi učením a hrou
Mnoho rodičov robí chybu, keď deti príliš skoro zaťažuje akademickým učením. Moja kamarátka učila svoju dcéru všetko možné, len aby sa mohla všade pochváliť, ako jej dcéra vie písať, čítať a to chodila len do škôlky. Namiesto hrania sa s ňou učila, bolo to šikovné dievčatko, ale keď prišla do školy, stalo sa niečo, s čím jej mamička nepočítala. Dcerka sa jej začala hrávať a nechcela sa učiť. Aj v škole namiesto učenia si kreslila, hrala sa a nedávala pozor.
Môj názor je taký, že celé jej detstvo, ktoré malo byť plné hier, bolo plné učenia, a keď sa mala učiť, doháňala svoje hravé detstvo. Takže radšej nech tvoje dieťatko vie len to, čo chce vedieť, čo ho zaujíma, nenúť ho, aj keď nevie to, čo ostatné deti, netráp sa s tým, lebo sa ti môže stať to isté, čo mojej kamarátke. V škole sa ti začne hrať.
Môj syn chcel, aby sme mu napísali jeho meno a teraz ho už napíše sám. Vie počítať do 10, vie rozoznať farby, autíčka si ukladá vedľa seba podľa veľkosti, lego rozdeľuje podľa farieb, keď uvarím polievku spýta sa čo všetko som do nej dala a za pár dní mi povie, aby som uvarila tú polievočku, do ktorej som dala to a to - tú istú ako som mu povedala čo všetko som do nej dala. Viem, že je šikovný, ale nechcem ho silit a veľakrát mu ani nepoviem z čoho sa čo varí, lebo ho takýmito vecami nechcem zaťažovať. Chcem len, aby sa hral, učil sa len to, čo od neho hra vyžaduje a poprípade čo ho zaujíma. Už keď mal 4 roky tak nakreslil pekné auto, panáčika, domček. Takže všetko je len na dieťatku, čo ho zaujme a čo nie.
Záverečné odporúčania pre rodičov ako pozorovateľov
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás.
Tento prehľad a postupnosť vám pomôže zorientovať sa vo vývoji kresby v prvých rokoch života dieťaťa. Ak sa vaše dieťa blíži k 6 roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať. Existuje niekoľko spôsobov, my sme vybrali ten v podobe básničky, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať.
Text: Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky. Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.
tags: #kreslenie #rodina #4 #rocne #dieta