Výrok Pána Ježiša: „Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Mk 10, 15), predstavuje jeden z najhlbších a najprevratnejších pilierov kresťanskej náuky. Táto veta nie je len morálnym odporúčaním, ale radikálnou požiadavkou na zmenu zmýšľania, ktorú Cirkev po stáročia interpretuje ako kľúč k spáse. V kontexte teológie „duchovného detstva“ a svedectiev svätcov, ako je Terézia od Dieťaťa Ježiša, sa tento biblický imperatív stáva cestou, ktorá spája ľudskú krehkosť s nekonečnou Božou milosťou.
Podstata „duchovného detstva“ a jeho teologický význam
Pápež Benedikt XV. pri vyhlasovaní Dekrétu o hrdinstve čností Terézie od Dieťaťa Ježiša v roku 1921 jasne osvetlil cestu, ktorú Terézia predložila svetu ako svoje poslanie. Pápež vyzdvihol zvláštny charakter hlavnej čnosti sestry Terézie, „duchovné detstvo“, v ktorom spočíva „tajomstvo svätosti“. Duchovné detstvo sa zakladá na dôvere v Boha a na „slepom“ odovzdaní sa do Jeho láskavých rúk. Ono predovšetkým vylučuje cit pyšnej sebadôvery, potom domýšľavosť, že čisto ľudskými prostriedkami možno dosiahnuť nadprirodzený cieľ a klamnú domnienku, že si postačíme sami v hodine nebezpečenstva pokušenia.
Ak si všimneme dieťa, ktoré ešte kráča neistým krokom a nevie prehovoriť ani slova a niektoré iné dieťa toho istého veku ho prenasleduje, kde sa snaží prenasledované ukryť? Kde hľadá útočište? V náručí svojej matky! Toto je obraz, ktorý nám pomáha pochopiť, že Božie kráľovstvo nepatrí tým, ktorí sa spoliehajú na vlastné zásluhy, ale tým, ktorí vedia uznať svoju bezmocnosť a hľadať útočište u Otca. Ježiš vzal zo zástupu malé dieťa, ukázal ho svojim učeníkom a povedal: „Veru, hovorím vám ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“ (Mt 18, 3).
Prevratnosť Ježišovho učenia v historickom kontexte
V dobe Ježišovej mali deti veľmi nízke postavenie a to preto, lebo nemali pred Bohom takmer žiadnu hodnotu. Hodnota človeka sa podľa vtedajšieho presvedčenia merala podľa zásluh, ktoré získaval zachovávaní Tóry, čiže Svätého písma. Nakoľko ale deti Tóru ešte nepoznali, nemohli ju zachovávať a teda ani si získavať pred Bohom zásluhy. Deti boli pred Bohom bez zásluh a preto bez hodnoty.
Ježiš však toto teologické učenie svojich súčasníkov o zásluhách a odmene silne spochybňuje a obracia ho úplne dolu hlavou. Podľa neho práve táto neschopnosť detí zaslúžiť si nebeské kráľovstvo je ich najväčšou prednosťou. Znamená to úplnú bezmocnosť a neschopnosť mať čosi, čím by si človek mohol zaslúžiť a získať Božie kráľovstvo. Ježiš nepropaguje detinskosť, ani sa nesnaží o nejaký romantický postoj voči deťom. On sa snaží zdôrazniť, že Božie kráľovstvo je úplne zadarmo, že je jednoducho darom.
ZÁZRAK SVÄTEJ TERÉZIE | Celý film | Inšpiratívny pravdivý príbeh svätej Terézie
Práca na znovunadobudnutí darov detstva
Slová „ak sa nestanete deťmi“ v sebe obsahujú povinnosť pracovať na znovunadobudnutí darov detstva. Bolo by smiešne usilovať sa znovu nadobudnúť vonkajší zjav a slabosť detského veku. Táto náuka musela nadobudnúť počas storočí novú silu príkladom tých, ktorí práve cvičením sa v týchto čnostiach dospeli k hrdinskému stupňu kresťanskej dokonalosti. Človek musí pracovať, aby bol tým, čím prestal byť; preto, lebo každý človek musel byť kedysi dieťaťom.
Táto premena sa deje prostredníctvom pokánia a krstu. Krst je vstupenkou do neba, je to zmluva, ktorou nás Boh prijíma za svoje deti. „Kto neuverí a nepokrstí sa, bude odsúdený,“ hovorí Písmo. Pri Krste svätom dostávame záruku spasenia z milosti Božej. Pri Krste svätom sme sa zaviazali, že budeme žiť Bohu. Zložte starého človeka podľa doterajšieho obcovania a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha a spravodlivosti a svätosti pravdy.
Budúcnosť ako horizont nádeje
Druhou prednosťou, ktorú dieťa (oproti dospelým) má, je jeho budúcnosť. Byť dieťaťom znamená prijať fakt, že aj keď som napojený na minulosť, môj život je predsa zameraný na budúcnosť. Mnohí starí majú sklon sa zameriavať príliš na minulosť - či už v dobrom alebo v zlom - a takmer vôbec sa nezameriavať na budúcnosť. Mnohí starí si myslia, že pre nich už budúcnosť nie je.
Ježišovo nástojenie na tom, aby sme celý svoj život zostali deťmi, ktoré sa tešia na budúcnosť, je realistickejšie. To, čo nás na budúcnosť upriamuje, je naša viera v Boha. Boh je náš Otec, ktorý nás pozýva k životu s ním. Istý starý muž, ktorý týmto slovám veril, a preto zostal celý svoj život dieťaťom, na sklonku života hovorí: „Tak veľmi sa teším na stretnutie sa so svojím Otcom.“ Už je tam. Jeho odchod k tomuto svojmu Otcovi bol kázňou pre všetkých naokolo.
Praktické aspekty prijatia kráľovstva v súčasnosti
Naša doba sa ukazuje ako veľmi náchylná k dvojtvárnosti a falošnosti. Preto niet divu, že láska k Bohu natoľko ochladla, a láska k blížnemu sa veľmi zmenšila. Treba, aby ľudia zmenili spôsob života, aby sa s úprimnosťou, ktorá sa jasne odráža na karmelitánke z Lisieux, rozširoval aj zbožný zvyk kráčať vždy v Božej prítomnosti a ochota nechať sa unášať rukou Božej prozreteľnosti.
Každá dobročinnosť má priority. Začína sa od najnúdznejších. Priatelia, musíme sa naučiť umeniu prijímať Božie kráľovstvo. Kto je ako dieťa, ľahko vníma, že všetko je dar, milosť. Zo svojej malosti by sme mali byť otvorení na prijímanie. „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi.“ Všetci sme však vo svojom živote zhrešili a potrebujeme odpustenie hriechov, potrebujeme si úprimne, ako deti, uvedomiť, že sme nežili tak ako chce náš Otec.
Nebo ako cieľ a zmysel bytia
Tento dokonalý život s Najsvätejšou Trojicou, toto spoločenstvo života a lásky s ňou, s Pannou Máriou, s anjelmi a so všetkými blaženými sa volá „nebo“. Nebo je posledný cieľ človeka a splnenie jeho najhlbších túžob, stav vrcholnej a definitívnej blaženosti. Žiť v nebi znamená „byť s Kristom“. Kristus vystúpil do neba a sedí po pravici Otca. Je Pán, ktorý kraľuje už svojou ľudskou prirodzenosťou vo večnej sláve Božieho Syna a neprestajne sa prihovára za nás u Otca.
Na konci života ťa budú súdiť podľa lásky. Božie kráľovstvo už tu na zemi - oslávený Kristus, Pán sveta a dejín a hlava svojej Cirkvi zostáva tajomným spôsobom na zemi, kde jeho kráľovstvo je už prítomné v Cirkvi ako zárodok a počiatok. Naša večnosť začína už tu na zemi. Vo večnosti dostaneme v plnosti to, čo žijeme tu na zemi. Ak tu na zemi žijem pre seba, médiá predstavujú kultúru užívania si, ktorá je často prekážkou na ceste do neba. Práve preto je potrebné neustále bdieť, lebo nevieme, v ktorý deň príde náš Pán.
Príklad hrdinskej dôvery v protivenstvách
Heroizmus čností predpokladá vytrvalosť a neústupnosť v činoch. Terézia sa nesťažovala, keď bol jej strýko, diecézny biskup, aj predstavená kláštora proti jej želaniu vstúpiť už v 15 rokoch na Karmel - hoci jej otec súhlasil s tým, že nebude mať pri sebe ani poslednú svoju dcéru. Ako veľmi musela Terezka trpieť! Ale všetko prednášala len pred samým Pánom. Ba obávajúc sa, že tieto prekážky môžu pochádzať od samého Boha, neodvážila sa protirečiť svojim príbuzným a predstaveným.
Správanie Terézie sa ani vtedy nezmenilo, keď sa bezúspešne obrátila priamo a odhodlane na samého pápeža. Čím viacej narážala na protirečenie ľudí, tým viacej rozmnožovala malá Terezka svoje skutky dôvery a prejavy odovzdanosti sa do Božích rúk. Cvičením čností, ktoré patria k „duchovnému detstvu“, pripravovala sa k vystúpeniu až na vrchol kresťanskej dokonalosti. Keď biskup konečne vyhovel jej neustálym a naliehavým žiadostiam, aj vtedy vyplnenie jej túžob bolo oddialené priorkou karmelitánskeho kláštora, ktorá posunula jej vstup o 4 mesiace.
Sestra Terézia Ježiškova po celých deväť a pol roka svojho rehoľného života verne vytrvala na svojej ceste. Svätosť služobnice Božej by mohla byť umenšená prorockými výpoveďami, ktoré odzneli na jej smrteľnej posteli s úmyslom, aby sa rozšíril jej spis „Dejiny duše“, v ktorom Terezka sama seba odkrýva verejnosti. Ľudský rozum je príliš obmedzený, preto nevládze preskúmať príčiny Všemohúceho, keď vnuká svojim stvoreniam slová, ktoré chce sám povedať, alebo dáva rady, ktoré chce dať ľudstvu na vedomie.
Vzťah k hriechu a potreba pokánia
Ježiš bol namrzený a vôbec to neskrýval, keď sa učeníci správali k deťom odmietavo. Dôvodom bolo správanie sa jeho učeníkov k deťom. Prečo ho toto správanie sa jeho apoštolov voči deťom tak veľmi vytočilo? Preto, lebo šlo o Božie kráľovstvo. Deti boli pre Ježiša ideálom toho, ako by mali vyzerať tí, ktorí chcú vojsť do Božieho kráľovstva.
Niektorí ľudia interpretujú slová Ježiša: „kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň“ tak, že je potrebné, aby deti boli pokrstené hneď po narodení. Ako dôvod uvádzajú dedičný hriech - to, že dieťa je od narodenia hriešne a preto potrebuje byť pokrstené, aby mu tento „zdedený hriech“ bol odpustený. Keď sa pozrieme na grécky rukopis tohto verša v gréčtine je slovo „ako“ - „hos“ a znamená „ako, tým spôsobom“ ako príslovka porovnania. Ježiš nehovorí, že kto neprijme kráľovstvo Božie v tom čase keď je dieťa, ale hovorí kto neprijme kráľovstvo Božie tým spôsobom ako dieťa.
Dôvod pre ktorý sa potrebujeme narodiť znovu sú naše vlastné hriechy. List Rimanom nám hovorí, že smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili, nie pretože zhrešil Adam a Eva. Kým človek nezhreší, duchovne nezomrie a nepotrebuje sa tak narodiť znovu. Deti sa nerodia s hriechom zdedeným od Adama, alebo kohokoľvek iného. Kým samé, potom ako poznajú dobré a zlé, nezhrešia, nie sú vinné zo žiadneho hriechu.
Zodpovednosť a bdelosť v duchovnom živote
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ Tento apel na bdelosť je neoddeliteľný od postoja duchovného dieťaťa. Dieťa neplánuje svoju bezpečnosť samo, ale dôveruje, že Otec sa oň postará, no zároveň je vnímavé na prítomnosť svojho Otca.
V podobenstve o desiatich pannách vidíme rozdiel medzi tými, ktorí sú pripravení, a tými, ktorí zanedbali prípravu oleja. Múdre panny mali olej - symbol ducha a pripravenosti. Keď ženích prichádzal, tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. „Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“
Príklad svätého Jozefa ako ochrancu detí
„Svätý Jozef, ty si mal veľkú milosť, že si odchádzal z tohto sveta v náručí božského Spasiteľa a v prítomnosti panenskej nevesty. Priblíž sa s Ježišom a s Máriou aj k môjmu smrteľnému lôžku, poteš ma a ochráň.“ Svätý Jozef je modelom, ktorý nás učí, ako sa starať o Božie kráľovstvo v našom vnútri a v našej rodine. Bol pestúnom Syna Božieho a stal sa vzorom poslušnosti a tichej dôvery.
Ježiš ma nezavrhne, keď sa ty za mňa prihovoríš. Po Panne Márii si volím teba, svätý Jozef, za svojho príhovorcu a ochrancu. Sľubujem ti, že po celý čas života, ktorý mi ešte zostáva, budem ťa denne zvlášť uctievať a vzývať. Pre pomoc, ktorú ti Pán Ježiš a Panna Mária v poslednej chvíli tvojho života preukázali, stoj pri mne v hodine mojej smrti, aby som po šťastnom skonaní v tvojom spoločenstve mohol Boha večne chváliť a velebiť.
Posolstvo nádeje pre súčasný svet
Dnes máme pred sebou namrzeného Ježiša. Dnešné evanjelium je jediné miesto vo všetkých evanjeliách, kde sa toto silné slovo v súvislosti s Ježišom nachádza. Grécke slovo aganakteo znamená namrzený, nahnevaný, rozhorčený alebo vytočený. Ježiš bol teda namrzený a vôbec to neskrýval. Čo bolo dôvodom tejto jeho namrzenosti? Dôvodom bolo správanie sa jeho učeníkov k deťom.
Sviatok Zjavenia Pána je aj Deň detí - misionárov. Deti sú prítomnosť i budúcnosť Cirkvi. Majú aktívnu úlohu pri evanjelizácii sveta a svojimi modlitbami prispievajú k jeho záchrane a zlepšeniu. „Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Nech nám pomáha Panna Mária, ktorá dnes ukazuje Krista ľuďom, aby sa mu klaňali s pokorným srdcom ako deti.
Viac ako kedykoľvek v minulosti, majú deti čo povedať, dokonca i napriek tomu, že slovo „dieťa“ znamená „ten, kto nehovorí“. Môžeme to vidieť a oceniť v dnešnej, stále modernej dobe. Veď len taká technika - vedia ju zapínať a vypínať, ovládať, správne využívať, ba dokonca i nás dospelých k tomu vedú. V tomto úryvku Markovho evanjelia nachádzame niekoľko tém: „Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.“ Učeníkom to vadilo, no Ježišovi nie. I preto svojím učeníkom odkázal: „Nechajte deti prichádzať ku mne!“
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Každý z nás je pozvaný k tomuto radikálnemu detstvu, ktoré nie je únikom pred realitou, ale odvahou žiť v absolútnej dôvere v Otca, ktorý nám pripravil miesto vo svojom dome. Naša cesta k večnosti je v skutočnosti cestou späť k detskej otvorenosti, vďačnosti a bezprostrednosti, ktorou sme boli stvorení, aby sme prijali dar, ktorý si nemožno zaslúžiť, ale možno ho prijať s úžasom a nekonečnou láskou.
tags: #kto #neprijme #nebeske #kralovstvo #ako #dieta