V otázkach rodinného práva a finančnej podpory detí sa často stretávame s pojmami ako „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“. Obzvlášť, keď dieťa dosiahne plnoletosť, môžu vznikať nejasnosti týkajúce sa pokračovania, zániku alebo zmeny týchto povinností. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti, t.j. osemnástym rokom života dieťaťa. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto zásadná právna úprava ovplyvňuje nielen rodičov, ale aj dospelých potomkov, a prináša viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu.
Pojmy „výživné“ a „vyživovacia povinnosť“ v praxi
Pre pochopenie celkovej problematiky je kľúčové definovať základné pojmy. Pod pojmom „výživné“ sa rozumejú všetky potreby nutné na zabezpečenie stravy, bývania a oblečenia pre určitú osobu. V opísanej výnimočnej situácii, keď dieťa po dosiahnutí plnoletosti pokračuje v odbornej príprave, zahŕňa výživné pre plnoletú osobu aj náklady na vzdelávanie a výučbu. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Rodičia môžu túto povinnosť realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Vyživovacia povinnosť a výpočet výšky výživného sú upravené v článkoch 1871 až 1880, článku 1905 a článkoch 2003 až 2023 Občianskeho zákonníka.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? Odpoveď je, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Maloletá osoba môže dostávať výživné až do dosiahnutia plnoletosti. Plnoletosť sa dosahuje vo veku 18 rokov. Ak sa dieťa po tom, čo dosiahlo plnoletosť alebo emancipáciu, rozhodne pokračovať v odbornej príprave alebo vo vzdelávaní, môže vo vzťahu k rodičom podať návrh na začatie konania o výživnom. V tomto prípade pokrýva výživné okrem obživy, bývania a oblečenia aj náklady na vzdelávanie a odbornú prípravu dieťaťa. Dĺžka tohto výživného sa určí dohodou alebo rozhodnutím. Ak sa požaduje výživné pre plnoleté dieťa, podľa zákona sa zachová výška výživného určená v čase, keď bolo dieťa maloleté, a to až kým nedosiahne vek 25 rokov.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“
V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Avšak, do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnal, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj sám súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická tzv. dynamickosť. Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
"Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo." Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.
Zmeny po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa (18 rokov)
Osemnásty rok života dieťaťa prináša podstatné zmeny, ktoré vychádzajú zo získania plnej spôsobilosti na právne úkony (§8 Občianskeho zákonníka). Toto je základné právne východisko pre všetky odpovede na otázky týkajúce sa či už zverenia, zastupovania a správy majetku dieťaťa, jeho výživy, či realizácie styku rodiča s dieťaťom.
Zánik zverenia a zastupovania
Plnoletosťou dieťaťa z a n i k á zverenie maloletého dieťaťa, resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, je to jeho vec, rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi a to bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti. Rovnako z a n i k á zastupovanie a správa majetku dieťaťa, t.j. právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných, ako aj podstatných veciach. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy, samé rozhoduje, čo si kúpi a či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť, tak rozhoduje o nej samé, ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to opäť, jeho vec. A je jedno, či túto nehnuteľnosť predtým dieťa získalo práve od rodiča. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch. Tu záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a na tom, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča. Pokiaľ napríklad rodič v rámci sporiaceho podúčtu sporí dieťaťu peniaze, avšak na svojom účte, tak sú to stále peniaze rodiča, pretože nikdy právne neprešli do majetku dieťaťa.
Platba výživného - komu
Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, n e z a n i k á, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa z a n i k á. Samotné práva dieťaťa plnoletosťou dieťaťa nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. To platí aj pri výživnom. V praxi to teda znamená, že počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Mnohí rodičia, či dokonca právnici, mýlia fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Znovu opakujem, treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká, to druhé áno.
Čo ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku? To môže byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa, a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa, nie oprávnený rodič. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.
Zánik úpravy styku s dieťaťom
Styk oprávneného rodiča a dieťaťa garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté, plnoletosťou z a n i k á. To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvod je opäť ten istý, t.j. plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony, a teda samé rozhoduje o tom, kedy a s kým sa stretne alebo nestretne. Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa.
Ako sa určuje a mení výška výživného pre plnoleté dieťa
Proces určenia alebo zmeny výživného pre plnoleté dieťa sa líši od konania pre maloleté deti, predovšetkým v tom, kto je oprávnený iniciovať konanie a aké sú príslušné orgány.
Kto môže podať návrh
Okrem prípadov právnej nespôsobilosti musia návrh na začatie konania o výživnom pre plnoleté osoby alebo emancipované deti podať tieto osoby samy. Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. V právnych predpisoch sa však v súvislosti s plnoletými deťmi stanovuje tento osobitný prípad: rodič, ktorý preberá hlavnú zodpovednosť za úhradu výdavkov plnoletých alebo emancipovaných detí, ktoré sa nedokážu o seba postarať, môže požiadať, aby druhý rodič prispieval na obživu a vzdelávanie týchto plnoletých detí.
Kde podať návrh
Osoba, ktorá je povinná platiť výživné, a/alebo osoba, ktorá má nárok na výživné, sa môžu dohodnúť na určení daného výživného. V prípade nekonsenzuálneho rozvodu sa napriek tomu môže dosiahnuť dohoda o výživnom pre maloleté deti. V takomto prípade musí dohodu o výživnom pre maloleté deti schváliť súd v rámci konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V prípade rozvodu dohodou musí dohodu o výživnom medzi manželmi a/alebo pre maloleté deti schváliť matričný úradník. Tieto konania patria do výlučnej právomoci matričného úradníka. Možno ich iniciovať na ktoromkoľvek matričnom úrade. V súvislosti s dohodami o výživnom pre dieťa musí svoje predbežné stanovisko predložiť prokurátor príslušný pre súd v obvode matričného úradu, kde sa začalo konanie. Ak sa dohoda schváli, manželstvo sa rozvedie. Ak dohoda nie je schválená, konanie o rozvod manželstva dohodou sa postúpi na súd, kde sa návrh na rozvod dohodou prerokuje.
Advokát Steve hovorí o tom, ako podať návrh ako PROFESIONÁL
Konanie o určení výživného pre plnoleté alebo emancipované dieťa je možné iniciovať na matričnom úrade prostredníctvom návrhu, v ktorom sa uvedú príslušné skutkové a právne dôvody. K návrhu sa musia priložiť listinné dôkazy a musia sa v ňom označiť všetky ostatné dôkazy. Predvolá sa odporca. Ak nevznesie námietku, návrhu sa vyhovie a výživné sa určí rozhodnutím matričného úradníka. Ak odporca vznesie námietku, matričný úradník sa pokúsi medzi účastníkmi konania dosiahnuť zmierenie. Ak už existuje súdna vec, v rámci ktorej sa určilo výživné pre maloleté dieťa, návrh na určenie výživného pre dieťa, ktoré odvtedy dosiahlo plnoletosť alebo bolo emancipované, sa pripojí k prechádzajúcej veci. Ak neexistuje počiatočná dohoda, konanie o určení výživného medzi manželmi a bývalými manželmi prebehne na súde. Okrem uvedených prípadov prebieha konanie o určení výživného pre plnoletú osobu na súde (napr. návrh na určenie výživného, ktorý podal rodič voči deťom).
Vo veciach týkajúcich sa ochranných konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a určenia výživného pre dieťa je príslušný okresný súd, sekcia pre veci rodiny a maloletých osôb (Tribunal de Comarca, Juízo de Família e Menores). Na stanovenie toho, ktorý z uvedených súdov má miestnu príslušnosť, sa uplatňujú nasledujúce pravidlá. Ak sa nejaké z konaní týka dvoch alebo viacerých detí, ktoré sú deťmi tých istých rodičov a ktoré majú bydlisko v rôznych okresoch, určí sa miestne príslušný súd podľa miesta bydliska najväčšieho počtu týchto detí. Ak dieťa v čase začatia konania nebýva v Portugalsku, určí sa miestna príslušnosť súdu podľa bydliska navrhovateľa alebo odporcu. Právomoc začať konanie o výživnom pre plnoleté deti má ktorýkoľvek matričný úrad. Neplatí to iba v prípade, ak už existuje súdna vec, v rámci ktorej bolo určené výživné pre dieťa. Pre konania o určení výživného medzi manželmi a bývalými manželmi je príslušný okresný súd, senát pre rodinu a deti, a to v mieste pobytu odporcu. Okrem uvedených prípadov prebieha konanie o určení výživného pre plnoletú osobu na okresnom súde: centrálna inštancia, občianskoprávny senát (ak hodnota návrhu presahuje 50 000,00 EUR); miestna inštancia alebo všeobecný súd, ak existuje (ak hodnota návrhu nepresahuje 50 000,00 EUR).
Priebeh konania
V prípade rozvodu bez súhlasu druhého z manželov sa o určenie výživného pre dieťa musí požiadať na súde v rámci prebiehajúceho konania o opatrovníctve vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičia môžu v nadväznosti na to požiadať o schválenie dohody o rodičovských právach a povinnostiach. V prípade neexistencie takejto dohody alebo jej neschválenia prokurátor požiada o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Konanie prebieha na súde. Rodičia sa predvolajú na stretnutie, na ktoré sa môže prizvať aj maloletá osoba a iní príbuzní. Ak na stretnutí nie je možné dospieť k dohode, sudca stanoví dočasný režim rodičovských práv a povinností a účastníci konania sa pošlú na mediáciu alebo na špecializované technické vypočutie. Ak sa ukáže, že dohodu stále nie je možné dosiahnuť, rodičom sa oznámi, aby predložili písomný návrh a dôkazy.
Konanie má formu určujúceho rozsudku. Navrhovateľ musí v návrhu označiť súd, ktorému je návrh určený, označiť účastníkov konania, uviesť ich meno a priezvisko, bydlisko alebo registrované sídlo, a ak to je možné, ich povolanie a miesto výkonu práce, určiť formu konania, uviesť skutkové tvrdenia a právne dôvody, ktoré sú príčinou podania návrhu, uviesť návrh rozhodnutia, ako aj sumu, ktorú má odporca uhradiť. V závere návrhu navrhovateľ uvedie zoznam navrhovaných svedkov a iné navrhované dôkazy. Ak účastníka konania zastupuje advokát, k počiatočnému návrhu sa musia priložiť dokumenty preukazujúce uhradenie počiatočného súdneho poplatku a splnomocnenie. Ak účastníka konania zastupuje advokát, počiatočný návrh na začatie konania sa podáva elektronicky prostredníctvom formulára dostupného na webovej stránke Citius (mj.pt) podľa postupov a pokynov, ktoré sú tam vysvetlené. Predvolá sa odporca. Pokiaľ ide o súdy, príslušné pravidlá sa stanovujú v článkoch 45 až 47 zákona č. 141/2015 z 8. septembra 2015 (výživné pre deti), v článku 548 a článku 550 a nasl. V prípade výživného pre dieťa môže návrh podať zákonný zástupca dieťaťa, prokurátor, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo riaditeľ vzdelávacieho zariadenia či zariadenia starostlivosti o maloletých, do ktorého bola maloletá osoba umiestnená. Prokurátora môže o potrebe určiť výživné pre dieťa informovať akákoľvek osoba (článok 45 zákona č. 141/2015 z 8. septembra 2015).
Výpočet výšky výživného
Výživné musí byť primerané prostriedkom povinného na plnenie výživného a potrebám oprávneného na výživné. Potreby oprávneného na výživné závisia od toho, či ide o dieťa, plnoleté dieťa, ktoré pokračuje vo svojej odbornej príprave alebo vo svojom vzdelávaní, alebo o plnoletú osobu. Vyživovacia povinnosť voči deťom je základnou povinnosťou ich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné určené súdnym rozhodnutím sa má platiť od dátumu podania návrhu. Výživné určené dohodou účastníkov konania a schválené rozhodnutím súdu alebo matričného úradníka sa platí od dátumu, keď je povinný na plnenie výživného v omeškaní.
Ministerstvo spravodlivosti SR stanovilo metodiku výpočtu výživného, ktorá má pre súdy odporúčací charakter. Táto metodika často používa "tabuľkové výživné". Napríklad, ak má otec dve deti a vy máte 20 rokov, pričom jeho príjem je 1.500,- EUR mesačne netto, potom by vám z jeho výplaty patrilo výživné vo výške 20 %, t.j. 300,- EUR. Súd berie do úvahy schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch strán. Toho času sa navyše riadi tabuľkovým výživným, ktoré určuje metodika. Na Vás sa vzťahuje stĺpec dve deti. Na dcéru preto, ak má 19 a viac rokov, ste povinná platiť (za predpokladu, že stále nie je schopná sa živiť sama) 20% z Vášho mesačného príjmu. Preto, ak Váš príjem je napr. 1000,- EUR v čistom, potom ste povinná na ňu platiť 200,- EUR mesačne. Navyše, ak dospelá dcéra nevydokladovala výdavky na požadovanú sumu, súd to určite zohľadní pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Výška výživného dospelého dieťaťa by sa mala odvíjať od jeho skutočných potrieb, ale aj od vašej schopnosti plniť túto povinnosť (viď tabuľka výživného).
Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. V - prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár.)
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných darov. Ak je príjemcom právne nespôsobilá plnoletá osoba, výživné bude vyplácané účastníkovi konania, ktorý má právnu povinnosť vykonávať finančné práva v jej mene (poručník, opatrovník alebo súdny správca majetku). V právnych predpisoch nie sú predpísané spôsoby platby a účastníci konania sa môžu dohodnúť na spôsobe platby. Čas a miesto platby sú stanovené v dohode alebo v rozhodnutí o určení výživného. Ak čas a miesto platby neboli stanovené, uplatňujú sa v tejto súvislosti doplňujúce pravidlá Občianskeho zákonníka.
Zmena a zrušenie výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. To znamená, ak sa zmenia životné náklady alebo rodinné pomery, môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Aktualizácia môže vychádzať zo zvýšenia miery inflácie, ktorú každoročne zverejňuje Národný štatistický ústav (Instituto Nacional de Estatística), alebo zo zvýšenia určitej úrokovej sadzby, ktorú určí súd. Sudca je zodpovedný za stanovenie tejto automatickej aktualizácie a za výber vhodných prostriedkov na jej dosiahnutie podľa vlastného uváženia. Ak konečné výživné ešte nebolo určené, súd môže na návrh oprávneného na výživné alebo z úradnej moci (ak je oprávneným maloletá osoba) priznať dočasné výživné, ktoré bude určené podľa vlastného uváženia súdu. Dočasné výživné sa nikdy nevracia. Platí sa počas priebehu hlavného konania na určenie výšky konečného výživného. V prípade nekonsenzuálneho rozvodu sudca môže počas trvania konania určiť dočasné výživné pre jedného z manželov alebo deti. Kým prebieha konanie o úprave rodičovských práv a povinností, sudca môže pre maloleté deti určiť aj dočasné výživné.
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. V - prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. rok), súd môže zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinkami odo dňa, kedy k takejto zmene došlo. Ak by sa vám nepodarilo nič zistiť (o štúdiu syna), môžete podať návrh na zrušenie výživného, ak viete, že syn už zmaturoval, ale neviete, či ďalej študuje a pod. V súdnom konaní to bude súd zisťovať. Ak by však v súdnom konaní vyšlo najavo, že syn ďalej študuje, vyživovaciu povinnosť súd nezruší, ale váš návrh zamietne. Naopak, ak zistí, že syn už neštuduje, pričom má v rukách nejaké vzdelanie, aj keď len stredoškolské, vašu vyživovaciu povinnosť zruší. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti sa iniciuje návrhom rodiča, pričom je príslušný súd podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné. Ak neprebieha žiadne špeciálne vymáhanie výživného, návrh na zmenu alebo zrušenie výživného sa podáva spolu so žalobou na plnenie.
Súdne konanie a poplatky
Proces podania návrhu na súd a s tým spojené poplatky sú dôležitou súčasťou konania o výživnom pre plnoleté dieťa.
Zastúpenie advokátom
Vo všeobecnosti platí, že na konanie o výživnom pre dieťa nie je okrem odvolacieho konania potrebné zastúpenie advokátom. Plnoletí alebo emancipovaní navrhovatelia (napr. poručník dieťaťa) môžu na súde konať vo vlastnom mene, ak konanie prebieha na súde prvého stupňa. V súčasnosti je bežné odvolanie prípustné, len ak hodnota veci presahuje limit súdu, proti ktorému je podané odvolanie, a napadnuté rozhodnutia sú v neprospech odvolateľa v časti, ktorá takisto presahuje polovicu limitu tohto súdu. V prípade pochybností o hodnote straty, ktorú utrpí neúspešný účastník konania, bude zohľadnená len hodnota žaloby. Táto právna zásada má viacero výnimiek, ktoré sú stanovené v tom istom článku a iných špecifických právnych ustanoveniach. Ak účastníka konania zastupuje advokát, k počiatočnému návrhu sa musia priložiť dokumenty preukazujúce uhradenie počiatočného súdneho poplatku a splnomocnenie.
Súdne poplatky
Odpoveď na túto otázku sa líši podľa toho, či konanie na určenie výživného prebieha na súde alebo na matričnom úrade a či sa účastníkom konania poskytuje právna pomoc. Na súdoch sa platia trovy konania. Maloleté osoby a ich zákonní zástupcovia sú oslobodení aj od trov v odvolacích konaniach proti rozhodnutiam týkajúcim sa návrhu na určenie, zmenu alebo zrušenie výživného, vydaným v rámci konania na súde pre mladistvých. Konania na súde pre mladistvých, v ktorých súd môže určiť výživné, sú zvyčajne konania o výživnom pre dieťa a konania na úpravu rodičovských práv a povinností. Účastníci konaní na súde pre mladistvých sú oslobodení od povinnosti zaplatiť súdne poplatky pred začatím konania, a to vrátane tých konaní, v ktorých sa určuje výživné. V týchto prípadoch má účastník konania namiesto zaplatenia súdneho poplatku na začiatku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok v lehote desiatich dní od vyhlásenia rozsudku v hlavnom konaní.
Okrem uvedených prípadov je vo všeobecnosti nevyhnutné uhradiť trovy konania. Okrem uvedených výnimiek sa musí zaplatiť počiatočný súdny poplatok, aby sa začalo konanie na určenie výživného. Hodnota konania o konečnom výživnom sa rovná päťnásobku ročnej splátky požadovanej v návrhu. V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.
Ak navrhovateľ nemá prostriedky na zaplatenie trov konania, môže požiadať o právnu pomoc. Žiadosti o právnu pomoc sa predkladajú prostredníctvom formulára. Formulár musí byť doručený osobne alebo odoslaný poštou ktorémukoľvek pracovisku verejných služieb Inštitútu sociálneho zabezpečenia IP (Instituto da Segurança Social IP). Formuláre a pokyny týkajúce sa ich vyplnenia poskytuje inštitút. Všeobecná lehota na odpoveď je 30 dní. Navrhovateľ musí pri podaní počiatočného návrhu priložiť listinný dôkaz o predchádzajúcom zaplatení súdneho poplatku alebo o poskytnutí právnej pomoci, pokiaľ ide o oslobodenie od zaplatenia uvedeného poplatku vopred. Ak neboli v súvislosti s výpočtom podané žiadne odvolania ani vznesené námietky, trovy platí priamo účastník konania, ktorý nemal úspech vo veci, účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba (t.j. rodič) neplní vyživovaciu povinnosť.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Je dôležité informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Advokát Steve hovorí o tom, ako podať návrh ako PROFESIONÁL
Záverečné úvahy
V konečnom dôsledku, otázka, kto platí výživné za plnoleté dieťa, je komplexná a vyžaduje si individuálne posúdenie. Kľúčovou zásadou je, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Táto schopnosť sa neviaže na konkrétny vek, ale na súhrn okolností, vrátane štúdia, zdravotného stavu, možnosti zamestnania a majetkových pomerov. Zmeny spojené s plnoletosťou ovplyvňujú nielen formu platenia výživného (priamo dieťaťu), ale aj zánik rodičovských práv a povinností, ako je zverenie či zastupovanie dieťaťa. Je dôležité, aby sa všetky strany - rodičia aj plnoleté deti - oboznámili so svojimi právami a povinnosťami a v prípade potreby vyhľadali právnu pomoc. Súdne konania, či už na určenie, zvýšenie alebo zrušenie výživného, sú štandardným nástrojom na zabezpečenie spravodlivého riešenia, pričom sa vždy prihliada na konkrétne okolnosti a najlepší záujem dieťaťa.
tags: #kto #plati #pokuty #za #plnolete #dieta