Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných zákonných povinností, ktorá zabezpečuje, aby sa dieťa mohlo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Ide o tému, ktorá je v praxi často spojená s množstvom otázok, nejasností a mýtov. Tento článok prináša podrobný pohľad na právny rámec, podmienky trvania vyživovacej povinnosti a praktické aspekty, ktoré sa týkajú nielen maloletých, ale aj plnoletých detí.
Právny základ a podstata vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Túto povinnosť môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní. Účelom výživného je pokryť všetky primerané, teda nevyhnutné a bežné hmotné potreby oprávnenej osoby s ohľadom na okolnosti každého prípadu. To zahŕňa najmä stravu, oblečenie, bývanie (vrátane kúrenia a elektriny), lekársku starostlivosť a hygienu, doplnkové príspevky na sociálne poistenie, voľnočasové a rekreačné aktivity, kultúru a šport, komunikačné médiá a masmédiá, ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti a veková hranica
Častou otázkou je, či je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti a či je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice. Zákon o rodine explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Pojmy „úplne a trvale“ sú kľúčové. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.
Obnoviteľný charakter a schopnosť živiť sa sám
V aplikačnej praxi sa stretávame s tzv. obnoviteľným charakterom vyživovacej povinnosti. Ak má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
4 kľúčové tipy na svedectvo, ktoré potrebuje každý účastník konania pro se
Štúdium a vzdelávanie ako kritérium
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.
Návrh na zvýšenie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov. V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd.
Náhradné výživné a jeho podmienky
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si neplní svoje povinnosti.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Minimálna výška výživného
Podľa zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu.
Je dôležité pripomenúť, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu bežnej starostlivosti. Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Riešenie problémov pri neplatení výživného
Ak povinný rodič najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplní vyživovaciu povinnosť, dopúšťa sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Výživné možno vymáhať exekúciou. Podľa § 71 Exekučného poriadku sa pri vymáhaní výživného zrážky zo mzdy vykonávajú prednostne.
Ak máte problémy s vymáhaním výživného zo zahraničia, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného. Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného. Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu.
tags: #vyzivne #na #dieta #7 #rocneho #dietata