Obdobie po pôrode je pre každú matku jedinečné a plné výziev. Jednou z najčastejších obáv, ktoré trápia dojčiace matky, je otázka dostatočnej tvorby materského mlieka. Materské mlieko je nenahraditeľnou potravou pre novorodenca, dokonale prispôsobenou jeho potrebám. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako podporiť laktáciu, s dôrazom na vedecky podložené informácie a praktické rady.
Význam materského mlieka
Materské mlieko je pre novorodenca najprirodzenejšia a najkomplexnejšia výživa. Obsahuje ideálny pomer živín, zdravých tukov, vitamínov a minerálov, ktoré podporujú vývin mozgu, čriev a nervového systému. Okrem toho je bohaté na protilátky a imunitné bunky, čím posilňuje obranyschopnosť dieťaťa a chráni ho pred infekciami. Dojčenie tiež vytvára silné puto medzi matkou a dieťaťom, známe ako bonding, prostredníctvom dotyku, vône a zvuku srdca.
Štúdie ukazujú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metaanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Fyziológia dojčenia - nástup laktácie
Tvorba materského mlieka začína už počas tehotenstva, keď sa v prsníkoch vytvára kolostrum, známe aj ako mledzivo alebo prvé mlieko. Nie je pravda, že „laktácia sa rozbieha“ alebo že treba čakať na to, že mlieko „príde“. Na „nástup laktácie“ nie je potrebné čakať. Už od narodenia môže bábätko získavať dostatok materského mlieka z prsníka. Materské mlieko sa tvorí ženám už počas tehotenstva, približne od 16. týždňa tehotenstva. To znamená, že každá žena, aj tá, ktorá porodí predčasne, prichádza do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa tvorí mlieko.
Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako neskoršie zrelé mlieko a navyše obsahuje veľké množstvo protilátok. Je veľmi výživné a pokladá sa za tekuté zlato. Je to proces prípravy na budúce dojčenie. Následne bábätko pije každým dňom viac a viac mlieka, vyprázdňovaním prsníka stimuluje prsia k vyššej a vyššej tvorbe mlieka. Toto zvyšovanie tvorby mlieka je najviac vnímané na približne 3. - 4. deň. Mnohé bábätká nie sú prvé dni po pôrode dojčené alebo sa dojčia len veľmi málo, prípadne sa dojčia len „tak na skúšku“ a pritom sú dokrmované so zdôvodnením, že „matka ešte nemá mlieko“.
Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň pri pôrode (u niektorých žien, napríklad pri operatívnych pôrodoch, to môže byť aj neskôr). Často pritom dochádza k bolestivému naliatiu prsníkov, niekedy sa pridruží aj zvýšená teplota a prsníky sú tvrdé a citlivé na dotyk. Veľmi dôležité je naliate prsníky dobre vyprázdniť buď dojčením, alebo pomocou ručného odstriekania či odsávačky. Pomôcť môžu aj studené obklady a masáž prsníkov pred dojčením. Časté dojčenie podporuje ďalšiu tvorbu mlieka a zároveň zabraňuje stuhnutiu mlieka v mliekovode a vzniku zápalov.
Po prvom mliečku - mledzive sa začína vytvárať tzv. „zrelé“ mlieko, ktoré je inej bielej farby - a môže mať nádych až do modrasta. Obsahuje viac tukov bohatých na nasýtenie bábätka, ale aj dosť tekutín na uhasenie smädu.
Prvé priloženie, prvé (samo)prisatie
Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Hneď po prvom okamihu kontaktu bábätka s pokožkou mamičky nazývaným bonding, teda po jeho priložení na brucho mamičky sa dieťatko ťahá za prsníkom a bradavkou, aby sa mohlo nakŕmiť. Bábätko inštinktívne presne vie, čo má robiť a to je v novom svete, mimo Vašu maternicu len niekoľko minút. V priebehu chvíľky sa prisaje na prsník a začína si pochutnávať na kolostre. Zvyčajnou praxou je, že pri prvom dojčení matke a dieťatku asistuje zdravotnícky personál. Ľudskí novorodenci však majú, rovnako ako bábätká našich príbuzných primátov, inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa.
Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie (v angličtine sa môžeme stretnúť s termínom breast crawl, teda plazenie sa k prsníku), majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.
Priloženie dieťaťa k prsníku
Ako prebieha samoprisatie?
Bábätko po pôrode neumyjú, iba ho osušia (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Tam sa niekoľko minút adaptuje a učí sa rozpoznávať vôňu a podobu svojej matky. Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Pomocou nôh a lakťov sa posúva až k prsníku, olizuje si pästičku a vďaka vôni plodovej vody hľadá bradavku. Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo sať - zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne (a tak odpadá aj učenie o technike dojčenia, ktorú tieto bábätká zvládajú úplne prirodzene). Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode). Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.
Správne prisatie je základ
Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho.
Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri sŕkaní pohybujú ušká a spánky.
Bežné výzvy pri dojčení a ich riešenia
Dojčenie nie je vždy jednoduché a pokiaľ máte ťažkosti, nie ste v tom sami. Americká štúdia zahrňujúca viac ako 500 mamičiek zistila, že 92 % z nich malo do tretieho dňa po pôrode nejaké problémy s dojčením. Netreba sa trápiť a keď budete mať pocit, že neviete čo s akýmkoľvek problémom, tak je vhodné sa obrátiť na laktačnú poradkyňu, pediatra resp. gynekológa, ktorý Vám pomôže ten Váš problém vyriešiť.
1. Nesprávne prisatie a bolesť bradaviek
Skontrolujte prisatie bábätka. Nesprávne prisatie k prsníku je najpravdepodobnejšou príčinou bolesti pri dojčení. Pokiaľ sa chcete uistiť, že sú ústa a telo dieťaťa v správnej polohe a nejedná sa o problémy s technikou prisatia, navštívte laktačnú poradkyňu alebo odborníka na dojčenie. Vyskúšajte pri dojčení rôzne polohy. Bradavky nechajte voľne uschnúť alebo ich jemne osušte bavlnou alebo flanelom, pretože infekcia má rada vlhké prostredie. Upokojte bradavky a zmiernite ich bolestivosť a suchú pokožku pomocou 100% lanolínového krému alebo jemne naneste niekoľko kvapiek vlastného materského mlieka - nemusíte ho pred ďalším dojčením stierať. Chráňte si bradavky. Buďte trpezlivá. Pokiaľ bolesť v priebehu dojčenia po niekoľkých dňoch nezmizne, poraďte sa s lekárom alebo laktačnou poradkyňou.
Pri nesprávnom prisávaní bábätka alebo ak dieťatko ostáva na prsníku priveľmi dlho môžu na bradavkách vzniknúť trhlinky, ktoré môžu byť natoľko bolestivé, že môžu znemožňovať dojčenie. Ak bradavky nekrvácajú a nevyteká z nich hnis, môžete pokračovať v dojčení. Bradavky je len potrebné pravidelne ošetrovať. Po osprchovaní ich jemne osušiť a na ošetrenie je vhodné použiť dostupné prírodné masti, určené na ošetrenie popraskaných bradaviek. Ak sa stav bradaviek do niekoľkých dní nezlepší, sú bolestivé až natoľko, že Vám prisatie bábätka spôsobuje neprekonateľnú bolesť, je nevyhnutné obrátiť sa na Vášho gynekológa, ktorý nastaví adekvátnu liečbu. Ak nemôžete z dôvodu bolesti dojčiť, je nevyhnutné materské mliečko v pravidelných intervaloch odsávať, aby ste predišla vzniku zápalu v prsníku z dôvodu nahromadeného mliečka. Odsávanie mlieka zároveň podporí laktáciu a teda zabezpečí, aby bábätko po preliečení mohlo byť ďalej plnohodnotne dojčené a nebolo potrebné ho dokrmovať, kým sa laktácia nanovo rozbehne. Ak je mlieko v poriadku, bábätku ho je možné podávať na lyžičku alebo použitím cievky.
Keď dochádza k opakovanému poškodzovaniu Vašich bradaviek, môže byť dôvodom ich poškodenia práve nesprávne prisatie bábätka. V takom prípade je najlepším možným riešením vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne vo Vašom okolí, ktorá Vám pri osobnej návšteve ukáže ako zabezpečiť, aby sa dieťatko prisávalo správne a nepoužívalo Vaše bradavky ako cumlík, z ktorého mu tečie mliečko. Ako vhodná ochrana pri kojení počas preliečenia už vzniknutých trhliniek slúžia chrániče na bradavky, ktoré pomôžu prekonať tie najkritickejšie dni a po preliečení sa budete vedieť vrátiť späť k dojčeniu bábätka bez nich.
2. Vpadnuté alebo ploché bradavky
Niektorí novorodenci sa proste nedokážu k prsníku dobre prisať - možno preto, že obaja potrebujete na koordináciu pri dojčení trochu viac času, alebo preto, že sa narodili predčasne a nie sú ešte po ťažkom pôrode v pohode, alebo má matka ploché alebo vpadnuté bradavky. Vytiahnite vpáčené alebo ploché bradavky. Niektoré budúce mamičky sa môžu stretnúť s tým, že majú vpadnuté bradavky. Môže sa to týkať len jednej z bradaviek ale aj oboch. V minulosti sa väčšina mamičiek s takto stavanými bradavkami trápila s dojčením a mala problém s prisatím bábätka. V súčasnosti sa to dá jednoducho riešiť. V prípade vpadnutých bradaviek je vhodné už počas tehotenstva začať používať korektory bradaviek, ktoré Vám ich povytiahnu von. Neznamená to, že bradavky už takto ostanú naraz, ale pomôže to tomu, aby sa bradavky pripravili na prisatie bábätka. Používanie korektorov sa potom odporúča pred každým kojením. Bradavky sa povytiahnu a sú pripravené na prisatie bábätka.
Ak sa vaše dieťa nedokáže prisať, môže vám poradkyňa odporučiť kontaktné dojčiace klobúčiky, čo znamená, že dieťa má okamžite väčšiu a pevnejšiu plochu, ku ktorej sa prisaje.
3. Zápal prsníkov
Pri nadmernej tvorbe mliečka alebo pri rýchlom nástupe laktácie pri nedostatočnom vyprázdňovaní prsníkov môže dôjsť k vzniku zápalu prsníka. Zápal prsníka sa prejavuje bolestivosťou a začervenaním. Prsník je začervenaný a nastupuje popri tom aj horúčka. Ak je Váš prsník natoľko bolestivý, že nemôžete z neho kojiť, je nevyhnutné obrátiť sa na svojho gynekológa, ktorý zváži závažnosť Vášho stavu a nastaví adekvátnu liečbu. V prípade problémov s prsníkmi je potrebné sledovať, či Vám z bradaviek nevyteká hnis. To zistíte tak, že si na bielu plienočku odstrieknete trošku mliečka. Ak sa v mliečku objaví hnis či krv, musíte prerušiť dojčenie a prsník začať vyprázdňovať manuálne použitím odsávačky. To je jednoznačný signál, že treba daný zápal preliečiť. V dnešnej dobe už existujú liečivá, ktoré neprechádzajú do materského mlieka a teda popri liečbe, ak to Váš stav dovoľuje, môžete dojčiť bábätko zo zdravého prsníka.
4. Pomalý nástup laktácie alebo vnímaný nedostatok mlieka
Po pôrode u niektorých žien mliečko nabieha veľmi rýchlo a je ho dosť, ba niekedy až priveľa a u niektorých žien môže byť laktácia pomalšia. Veľký súvis to má s pôrodom. Pri prirodzenom pôrode je nástup produkcie mliečka rýchlejší ako pri sekcii (pri cisárskom reze). Najdôležitejšie hormóny, ktoré ovplyvňujú tvorbu a reguláciu množstva materského mlieka sú prolaktín a oxytocín. Po prirodzenom pôrode a po odlúčení placenty, začne hladina hormónu prolaktínu stúpať a začína sa zvyšovať produkcia materského mlieka. Na hladinu prolaktínu pozitívne pôsobí skoré prisatie bábätka po pôrode, do 30 min. a jeho pravidelné prikladanie na prsník, s cieľom dôkladne ho vyprázdniť. Za uvoľňovanie mliečka z mliečnych žliaz zodpovedá hormón oxytocín, ktorého hodnota tiež po pôrode prirodzene stúpa. Uľahčuje tým dieťatku satie. Hladinu oxytocínu naopak negatívne ovplyvňuje volávaný, traumatizujúci, predčasný pôrod či cisársky rez.
Na produkciu materského mlieka vplýva aj pitný režim. Na zvýšenie produkcie mliečka je vhodné použiť kolektor materského mlieka - odsávačku mlieka, ktorá sa jemným podtlakom prisaje na prsník a napodobňuje prirodzené satie bábätka. Prírodným prostriedkom na zvýšenie tvorby mlieka sú čaje, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Medzi najúčinnejšie bylinky na podporu laktácie patrí fenikel, aníz, rasca alebo žihľava. Naopak, vyhýbať sa treba šalvii a púpave. Radou našich babičiek na podporu laktácie boli kvalitné podbité polievky, ktoré majú posilňujúci účinok na telo ženy po pôrode.
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajúce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, t. j. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva. Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätká, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť. Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mlieka dieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované).
- Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
- Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
- Bábätko sa javí pokojné, keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa.
- Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
- Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
- Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
- Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
- Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu, aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
- Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Na druhej strane, ak bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky.
5. Dojčenie po cisárskom reze
Pôrod cisárskym rezom môže významne ovplyvniť začiatok dojčenia. A materské mlieko je pre bábätko narodené cisárskym rezom obzvlášť dôležité, pretože pri pôrode nedochádza k osídleniu organizmu bábätka priateľskými baktériami, ktoré majú vplyv na osídlenie čreva, a tým aj na rozvoj imunity. Nemusíte sa však obávať, že dojčenie po cisárskom reze je nemožné, len to niekedy nejde spočiatku tak hladko a je potrebné viac úsilia.
Pri pôrode cisárskym rezom môže dôjsť k oneskorenému nástupu laktácie. Je to spôsobené predovšetkým tým, že dieťa po cisárskom reze nemôže byť vždy priložené k prsníku matky hneď po pôrode a mamička trávi v pôrodnici viac času oddelená od svojho dieťaťa. To sú veci, ktoré môžete ľahšie ovplyvniť ako to, či budete rodiť prirodzene alebo cisárskym rezom.
Prvým predpokladom úspešného dojčenia je pripojenie bábätka k prsníku matky ihneď po pôrode. V prípade epidurálnej (čiastočnej) anestézie, keď je mamička pri vedomí, je možné bábätko priložiť k prsníku hneď na pôrodnej sále. Prvé mlieko je spočiatku zvyčajne čírej farby, neskôr môže byť sfarbené dožlta a mať hustejšiu konzistenciu. Pôrodnice sa snažia podporovať skorý kontakt mamičky a dieťaťa, ak nenastanú nejaké komplikácie, ktoré by ho znemožňovali. Dohodnite sa s lekárom vopred, aby ste nepremeškali jedinečnú príležitosť prvého kontaktu s vaším bábätkom, ktorý položí základ pre vytvorenie hlbokého emocionálneho vzťahu medzi vami dvoma. Ale ak rodíte v celkovej anestézii, prvý kontakt s bábätkom musí počkať, kým sa preberiete z narkózy. Medzitým vás môže v kontakte s bábätkom kože na kožu (skin to skin) nahradiť otecko.
Po cisárskom reze môže byť dieťa po nejaký čas oddelené od svojej matky, čo môže ovplyvniť laktáciu. Na rozdiel od prirodzeného pôrodu ide mamička po cisárskom reze najprv na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde strávi čas potrebný na zotavenie z narkózy (väčšinou 6 - 24 hodín). Na stimuláciu produkcie mlieka je potrebné prikladať dieťa k prsníkom každé 2 - 3 hodiny, sestričky vám rady bábätko prinesú. Ak máte pocit, že máte dlhé intervaly a cítite sa dobre, dohodnite sa na častejšom priložení dieťaťa. Po presune na oddelenie šestonedelia už môžete mať so sebou bábätko a budete sa o neho starať sama. Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. V prípade veľkej bolesti sa nebojte užívať lieky proti bolesti, ktoré Vám v pôrodnici ponúknu - pre dieťatko je to úplne bezpečné. Naopak, bolesť môže komplikovať spustenie laktácie. Počas prvých hodín po zákroku budete musieť ležať na chrbte. Bábätko bude pri prikladaní ležať na brušku, tvárou k vám. Akonáhle sa trošku zotavíte, najvhodnejšia poloha na dojčenie je na boku, neskôr v sede. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.
Ak sa u Vás vyskytnú akékoľvek komplikácie, napríklad dieťatko nechce sať alebo je ospalé, vydržte. Využite pomoc a podporu sestričiek alebo laktačnej poradkyne v pôrodnici. Aj jednoduchý blízky kontakt s bábätkom, hladenie a dotyky stimulujú laktáciu. A ak sa napriek všetkému vášmu úsiliu nepodarí naštartovať dojčenie, nezúfajte a neobviňujte sa.
Ako podporiť tvorbu mlieka
Hneď, ako je zahájená tvorba materského mlieka, sú to v skutočnosti prsia, ktoré ho „vyrábajú“ podľa princípov „ponuky a dopytu“. Frekvencia dojčenia je tiež jedným z faktorov, ktoré množstvo mlieka ovplyvňuje. Čím častejšie a účinnejšie sa dieťa dojčí, tým viac mlieka budú vaše prsia produkovať.
Ak máte podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, navštívte lekára alebo laktačnú poradkyňu. Jedine odborník môže posúdiť, či máte málo mlieka a pozrie sa, ako dojčíte, aby zistil, či je dieťa dobre prisaté a prijíma dostatočné množstvo potravy. Pokiaľ nie ste stále schopná odstriekavať pre dieťa dostatok materského mlieka, musíte dieťa pod dohľadom lekára dokrmovať darcovským materským mliekom alebo náhradnou dojčenskou výživou.
Pokiaľ potrebujete podporiť tvorbu mlieka počas prvých piatich dní po pôrode, môžete použiť dvojfázovú elektrickú odsávačku s iniciačnou technológiou, ako je typ Medela Symphony. Hoci je každá mamička iná, často je účinné odstriekavať mlieko ihneď po dojčení alebo za hodinu. Najprv môžete odsávať iba malé množstvo, ale nenechajte sa odradiť - pri pravidelnom odsávaní sa množstvo zvýši. Pokúste sa odčerpávať mlieko (dojčením aj odsávaním) 8 až 12 krát denne, vrátane jedného nočného dojčenia alebo odsávania, pretože vtedy sú hladiny prolaktínu produkujúceho mlieko najvyššie. Čím častejšie sa prsník vyprázdňuje, tým lepšie. Po dvoch alebo troch dňoch pravidelného odsávania by ste mali vidieť výrazné zvýšenie v množstve vyprodukovaného mlieka.
Čo budete potrebovať ak chcete dojčiť:
- Kľud - aj po príchode domov, aby ste si mohla oddýchnuť a načerpať nové sily.
- Otecka bábätka alebo blízku osobu ako psychickú podporu a hlavného podávača :)
- Košieľku alebo pyžamo na dojčenie (uľahčí dojčenie), podprsenku na dojčenie a tampóny na dojčenie (či už klasické alebo eko verziu - látkové).
- Prírodnú kozmetiku, bez parfumov a chémie.
- Kolektor materského mlieka (odporúčame zbaliť do tašky do pôrodnice).
- Bavlnené plienočky (na poutieranie unikajúceho mliečka, podloženie bábätka či jeho odgrgnutie).
- Vankúš na dojčenie, ktorý odbremení Vašu chrbticu pri dojčení bábätka.
To je 7 základných vecí, ktoré je dobré mať poruke, aby ste si uľahčila dojčenie.
Tipy pre podporu laktácie:
- Časté dojčenie: Dojčite aspoň 8 až 12 krát za 24 hodín. Veľmi častá záležitosť v prvých dňoch dojčenia.
- Správna poloha: Používajte rôzne spôsoby držania dieťaťa, aby sa cítilo pohodlne, mohlo ľahko dýchať a lepšie sa kŕmiť. Netlačte dieťaťu hlavu ani za ňu nedržte. Počas dojčenia robte drobné úpravy. Neodoberajte dieťa od prsníka a opätovne ho neprikladajte. Bude vás to oboch iba frustrovať, skôr sa pokúste nájsť správnu a pohodlnú polohu. Telo a zadoček dieťaťa udržujte na svojom tele, podopierajte ho cez rameno a pevne držte, aby sa cítilo v bezpečí. Hlavička by mala ležať na vašom zápästí, aby sa mohla mierne zakláňať dozadu a noštek mal viac priestoru pre dýchanie. Brada by mala byť blízko vášho prsníka.
- Dojčite pomocou kontaktných dojčiacich klobúčikov: Pokiaľ sa vaše dieťa nedokáže prisať, môže vám poradkyňa odporučiť kontaktné dojčiace klobúčiky, čo znamená, že dieťa má okamžite väčšiu a pevnejšiu plochu, ku ktorej sa prisaje.
- Odstriekavanie mlieka: Pokiaľ sa dieťa kŕmi často a stále nepriberá na váhe, môže vám laktačná poradkyňa odporučiť odstriekavanie mlieka, aby sa zaistila dostatočná produkcia.
- Zachytenie unikajúceho mlieka: Mlieko môže vytekať z jedného prsníka, keď práve kŕmite dieťa z prsníka druhého, alebo keď ležíte v spánku na bruchu, alebo keď niečo neočakávane stimuluje váš dojčiaci reflex - napríklad plačúce dieťa v supermarkete. Nenechajte uniknúť ani kvapku mlieka! Misky na zachytenie mlieka sa zmestia do podprsenky a uniknuté mlieko zachytia. Sú dobrým pomocníkom hlavne v prípadoch, kedy je únik mlieka príliš veľký na to, aby žena nosila prsné vložky alebo keď vám tečie mlieko pri dojčení z druhej bradavky. Pokiaľ chcete takéto mlieko skladovať, môžete, ale iba mlieko, ktoré ste zachytili počas kojenia. Skladujte ho v sterilnom obale, a pokiaľ ho nepodáte dieťaťu hneď, okamžite ho vložte do chladničky a spotrebujte do 24 hodín.
- Starostlivosť o seba: Riadne sa o seba starajte.
Čo robiť s nadbytkom mlieka?
Niekedy sa stane, že sa produkcia mlieka fakt rozbehne! Prvých niekoľko týždňov môžete mať nadbytok mlieka, ale to by sa malo skoro upraviť. Do tej doby však môžete mať po väčšinu času bolestivé a tvrdé prsníky a to aj bezprostredne po dojčení, a zároveň vám môže veľa mlieka vytekať. Vďaka tomu úniku môže vaše dieťa kašľať a prskať, pri zdvíhaní od dojčenia aj zvracať a môže ho bolieť bruško alebo môže mať prudkú, spenenú nazelenalú stolicu. Pri dojčení vyskúšajte vzpriamenú polohu, dieťa môže lepšie riadiť tok mlieka, alebo použite polohu kolísky: držte dieťa cez ramená a uistite sa, že je hlava dieťaťa mierne naklonená dozadu a je vo vašom zápästí. Buďte jemná a trpezlivá. Nechajte dieťa odpočívať a tráviť mlieko a to ako počas dojčenia, tak po ňom. Pokiaľ by ste s dieťaťom veľa alebo príliš rýchlo hýbali, môže mu byť zle.
Pokús sa mlieko odstriekavať. Pokiaľ sa dieťa kŕmi často a stále nepriberá na váhe, môže vám laktačná poradkyňa odporučiť odstriekavanie mlieka, aby sa zaistila dostatočná produkcia. Hneď, ako sa spustí produkcia mlieka, stanú sa vaše prsia plnšie a pevnejšie. Pokiaľ sa dieťa kŕmi dobre a často, malo by toto obdobie bez problémov pominúť. Niektoré ženy však majú prsia veľmi tvrdé alebo citlivé až bolestivé - čomu hovoríme hromadenie mlieka v prsníku. Takéto prsníky sú tiež vďaka tomu, čo sa deje vo vnútri, pomerne teplé - ako keby tu nastala dopravná zápcha!
Kedy vyhľadať pomoc?
Pokiaľ máte problémy s dojčením aj po niekoľkých týždňoch, poraďte sa s laktačnou poradkyňou. Cathy Gabin, detská sestra, pôrodná asistentka a laktačná poradkyňa, ktorá sedem rokov pracovala ako vedecká spolupracovníčka v renomovanej Hartmann Human Lactation Research Group a zároveň podporovala matky, ktoré dojčili doma aj v nemocniciach, zdôrazňuje: "Dojčenie nie je vždy jednoduché a pokiaľ máte ťažkosti, nie ste v tom sami."
Je dôležité si uvedomiť, že každá matka a každé dieťa sú individuálne. Čo funguje pre jedného, nemusí fungovať pre druhého. Nebojte sa požiadať o pomoc a podporu. Laktačné poradkyne, pediatri a pôrodné asistentky sú tu na to, aby vám pomohli prekonať akékoľvek prekážky a zabezpečili úspešné a naplňujúce dojčenie.
tags: #laktacia #u #zien #po #porode #roztocil