Téma interrupcií, a zvlášť liekov vyvolávajúcich potrat, rezonuje v spoločnosti už dlhší čas a vyvoláva rozsiahle diskusie. Kým niektoré politické subjekty sa usilujú o výrazné sprísnenie podmienok pre umelé prerušenie tehotenstva, iné skupiny a odborníci presadzujú väčšie možnosti pre ženy a šetrnejšie, menej invazívne spôsoby vykonávania interrupcií. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, dôkladne sa zameriavajúc na účinky, potenciálne riziká a súčasnú dostupnosť liekov vyvolávajúcich potrat v kontexte slovenskej legislatívy a medicínskej praxe, vrátane podrobného skúmania ústavnoprávnych dôsledkov.
Potratová Tabletka: Mechanizmus Účinku a Úloha Hormónov
Potratová tabletka, hoci sa v bežnom jazyku často označuje ako jedna pilulka, v skutočnosti predstavuje kombináciu dvoch rôznych, avšak synergicky pôsobiacich liečiv. Tieto látky spolu zabezpečujú komplexný proces medicínskeho ukončenia tehotenstva. Na Slovensku boli v roku 2012 Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zaregistrované dva preparáty, ktoré sú určené na chemický potrat. Prvým z nich bol Medabon, ktorý bol zaregistrovaný 31. októbra 2012 a obsahuje obe kľúčové zložky: mifepriston aj misoprostol. Druhým preparátom bol Mifegyne, zaregistrovaný 31. decembra 2012, ktorý obsahuje iba mifepriston.
Prvá látka v tejto kombinácii, mifepriston, známa aj pod označením RU-486, plní kľúčovú úlohu v počiatočnej fáze procesu. Jej primárnym mechanizmom účinku je blokovanie pôsobenia progesterónu. Progesterón je prirodzený ženský hormón, ktorý je absolútne nevyhnutný pre udržanie tehotenstva a jeho správny vývoj, pretože zabezpečuje vhodné prostredie v maternici a podporuje rast plodu. Týmto spôsobom mifepriston účinne spôsobuje odumretie vyvíjajúceho sa plodu v maternici, keďže mu chýba nevyhnutná hormonálna podpora.
Druhá látka, misoprostol, ktorá patrí do skupiny prostaglandínov, sa podáva v druhej fáze, zvyčajne 36 až 48 hodín po užití mifepristonu. Jej úlohou je vyvolať silné sťahy maternice, ktoré sú zodpovedné za vypudenie mŕtveho plodu a jeho obalov z tela ženy. Tento proces je koncipovaný tak, aby nasimuloval prirodzený potrat, ktorý sa vyznačuje kontrakciami a následným vylúčením tehotenského tkaniva. Celý proces trvá niekoľko hodín až dní, počas ktorých žena prežíva potrat svojho nenarodeného dieťaťa pri plnom vedomí. Počas podávania oboch tabliet je pritom žena pod prísnym dohľadom zdravotníckeho personálu, čo je dôležité pre bezpečnosť a riadenie prípadných komplikácií. Ukončiť tehotenstvo užitím tabletiek je možné medzi 49. a 63. dňom tehotenstva.
Zdravotné Komplikácie a Riziká Medikamentózneho Potratu
Hoci medikamentózny potrat predstavuje menej invazívnu alternatívu k chirurgickému zákroku, je dôležité si uvedomiť, že aj táto metóda je spojená s určitými zdravotnými rizikami a možnými komplikáciami. Počas chemického potratu ženy typicky pociťujú bolestivé kŕče a krvácanie, ktoré môže trvať dlhšiu dobu, často 12 i viac dní. Táto skúsenosť sa zvykne opisovať ako veľmi silná menštruácia sprevádzaná bolesťami v podbrušku. Takéto krvácanie môže trvať 9 až 30 dní. Medzi vážne komplikácie chemického potratu patrí najmä nezvládnuteľné krvácanie. Jeho riešenie si môže vyžadovať okamžité podanie špecifických liekov, krvné transfúzie, alebo dokonca chirurgický výškrab maternice (kyretáž).
Rozsiahla fínska štúdia poukázala na mieru týchto komplikácií, keď uviedla, že nezvládnuteľným krvácaním trpelo až 15,6 % žien, ktoré podstúpili chemický potrat. V 2,9 % prípadov bol na zastavenie krvácania nevyhnutný chirurgický výškrab. Okrem toho sa v 6,7 % prípadov nedošlo k úplnému potrateniu plodu a jeho obalov, čo si vyžadovalo, aby ženy podstúpili dodatočný chirurgický potrat na odstránenie zvyškov.
Boli hlásené aj závažnejšie, hoci zriedkavé, prípady, ktoré viedli k úmrtiu žien po chemickom potrate. Tieto tragické udalosti boli často v dôsledku infekcie a toxického šoku vyvolaného baktériou Clostridium sordellii. Nebezpečné je, že niektoré z týchto smrteľných infekcií prebehli bez teploty, ktorá by bežne upozornila na takúto závažnú komplikáciu, čo sťažuje včasnú diagnostiku a liečbu. Vedecké štúdie sa zhodujú v tom, že chemický potrat nie je pre ženu bezpečnejší ani šetrnejší ako chirurgický potrat. Napriek tomu, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označuje chemický potrat za bezpečnejšiu formu interrupcie a už v minulosti apelovala, aby štáty uprednostnili tento postup pred chirurgickou kyretážou, zdôrazňujúc tak rozdielne pohľady na túto problematiku.
PROSTIN 15M: Alternatívna Metóda na Ukončenie Tehotenstva
Okrem kombinácie mifepristonu a misoprostolu existujú aj iné liečivá používané na indukciu potratu alebo ukončenie tehotenstva v špecifických prípadoch. Jedným z takýchto prípravkov je PROSTIN 15M, injekčný roztok, ktorý obsahuje liečivo karboprost trometamol. Karboprost trometamol patrí do skupiny liečiv, ktoré sa nazývajú prostaglandíny.
Tento liek sa používa na ukončenie tehotenstva od 8. týždňa a na vyvolanie potratu od 13. týždňa tehotenstva. Zaujímavosťou je, že môže sa podávať aj na podanie do plodového obalu, čo sa označuje ako intraamniotické podanie. Aj keď PROSTIN 15M slúži na ukončenie tehotenstva, je dôležité poznamenať, že sa nesmie považovať za abortívum v tom istom zmysle ako potratová tabletka s mifepristonom a misoprostolom, čo môže naznačovať odlišný mechanizmus alebo kontext použitia.
Počas liečby PROSTINOM 15M sa veľmi často vyskytujú vedľajšie účinky na tráviaci systém, ako sú vracanie a hnačka. V zriedkavých prípadoch bolo pri podávaní niektorých prostaglandínov zaznamenané aj riziko kardiovaskulárneho kolapsu, čo podčiarkuje potrebu prísneho lekárskeho dohľadu. Zvyčajná začiatočná dávka je 250 mikrogramov/ml injekčného roztoku PROSTIN 15M. Nasledujúce dávky 250 µg/ml sa majú podávať v dvoj- až trojhodinových intervaloch, pričom závisia od konkrétnej odpovede maternice pacientky. Na začiatok liečby sa môže podať aj testovacia dávka 100 µg. Pri niektorých zamĺknutých potratoch, keď sa tehotenstvo zastaví, môže byť dávka 125 µg rovnako účinná ako štandardná dávka 250 µg. Potrebu ďalších injekcií a interval medzi jednotlivými dávkami musí stanoviť jedine pôrodník na základe detailného klinického obrazu a stavu pacientky. Pre intraamniotické podanie sa dávka 2,5 mg/10 ml injekčného roztoku PROSTIN 15M podáva sterilnou striekačkou transabdominálne priamo do amniového vaku. Toto podávanie má byť pomalé a trvať dlhšie ako 5 minút. Počas celého procesu podávania sa musí pravidelne voľným refluxom kontrolovať čírosť obsahu amniotickej tekutiny, aby sa zabezpečila správna aplikácia a minimalizovali riziká.
Porovnanie Medikamentózneho a Chirurgického Potratu v Slovenskom Kontexte
Na Slovensku sú zatiaľ medikamentózne potraty oficiálne nelegálne. V dôsledku toho, ak sa ženy rozhodnú pre ukončenie tehotenstva, majú v domácom prostredí len jednu možnosť: podstúpiť chirurgický potrat. Alternatívou, ktorú mnohé Slovenky využívajú, je vycestovať za týmto zákrokom do zahraničia.
Chirurgický potrat, hoci je na Slovensku jedinou legálnou formou umelého prerušenia tehotenstva, prináša oproti chemickému potratu potenciálne viac komplikácií a je vnímaný ako invazívnejší. Na Slovensku sa vykonávajú dve hlavné chirurgické metódy. Do 55. dňa tehotenstva sa používa tzv. miniinterupcia, inak povedané podtlaková metóda. Medzi 8. a 12. týždňom tehotenstva je možné ukončiť tehotenstvo už iba kyretážou, známej tiež ako výškrab. Pri tejto metóde doktor iba podľa hmatu, pomocou kyrety a abortových klieští, vyškrabe steny maternice, a tak odstráni plod. Takýto proces môže spôsobiť veľa komplikácií, ako je napríklad poškodenie steny maternice, čoho dôsledkom je krvácanie do brušnej dutiny alebo infekcia. Pri oboch chirurgických procedúrach sa žena nachádza v celkovej narkóze, čo tiež môže spôsobiť ďalšie zdravotné komplikácie. Už samotná narkóza má svoje komplikácie odhliadnuc od samotného chirurgického výkonu. Interrupcia má potom komplikácie, ktoré sa týkajú jednak samotného výkonu - krvácanie, poranenie maternice, poranenie krčka maternice, alebo potom aj neskoré komplikácie, ktoré môže priniesť tento zákrok - infekcie, sterilita a patológia následnej gravidity a pôrodu.
Medikamentózny potrat (chemický potrat) je forma ukončenia tehotenstva pomocou liekov. Po užití prvej tabletky sa v tele ženy zablokuje tvorba progesterónu, ktorý sa inak nazýva tehotenský hormón. Plod tak stratí výživu a vhodné podmienky na ďalší vývin, čo spôsobí ukončenie tehotenstva. Dva dni na to žena užije ďalšiu tabletku, ktorá tento raz spôsobí sťahy maternice, ktoré vylučujú odumreté zvyšky plodu z tela ženy. To sa zvykne opisovať ako veľmi silná menštruácia sprevádzaná bolesťami v podbrušku. Takéto krvácanie môže trvať 9 až 30 dní. Počas podávania tabletky je žena sledovaná zdravotníckym personálom. Takéto ukončenie tehotenstva je možné medzi 49. a 63. dňom tehotenstva. Odborníci považujú potratovú tabletku za menej rizikovú. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa pritom zhoduje, že takýto zákrok (chirurgický) je omnoho rizikovejší, a sama uviedla, že "Interrupčná tabletka je najbezpečnejší postup výkonu interrupcie."
Legislatívny Rámec a Kontroverzie Okolo Dostupnosti
Diskusia o "modernizácii interrupcií" na Slovensku nie je žiadnou novinkou, ale dlhodobým problémom, ktorý sa v parlamente zaoberal už v roku 2013, keď bola ministerkou zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Rok predtým, v roku 2012, boli na Slovensku zaregistrované rovno dve interrupčné tabletky - Medabon a Mifegyne. Táto registrácia potvrdzovala ich kvalitu aj bezpečnosť z hľadiska Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Napriek tomu, užívaniu chemického potratu následne zabránili konzervatívne hlasy, medzi ktoré patril okrem iného aj ten Anny Záborskej. Tá argumentovala, že „Článok 15 slovenskej Ústavy garantuje ochranu ľudského života pred narodením. Zákon o umelom prerušení tehotenstva povoľuje vykonanie umelého potratu len v zdravotníckom zariadení, čo tieto prípravky nespĺňajú.“ Takáto argumentácia je však chybná, nakoľko potratové tabletky sa všade vo svete podávajú výlučne pod dohľadom lekára, na čo upozorňujú aj prekladatelia pozmeňujúceho návrhu zákona zo strany SaS.
Registrácia týchto liekov na Slovensku však zanikla z dôvodu tzv. Sunset Clause, čo znamená, že neprišlo k ich uvedeniu na trh. ŠÚKL totiž registráciu humánneho lieku zruší v prípade, že do troch rokov od registrácie nebude uvedený na trh v Slovenskej republike. V súčasnosti sú tabletky určené na umelé prerušenie tehotenstva na Slovensku neregistrované.
V súčasnosti sa interrupcie na Slovensku vykonávajú výlučne chirurgicky, teda mechanickým odstránením plodu z maternice ženy. Ženy podstupujúce interrupciu na Slovensku sú teda vystavované invazívnemu zdravotnému výkonu, hoci voči nemu existuje medikamentózna alternatíva, ktorá je do 63. dňa tehotenstva preukázateľne bezpečnejšia a šetrnejšia. Slovenské právne predpisy možnosť chemického potratu neupravujú a používanie potratových tabliet by bolo možné až po novelizácii Vyhlášky o umelom prerušení tehotenstva. Podľa informácií Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sú tieto tabletky dostupné v 22 krajinách Európskej únie, napríklad v Česku či Rakúsku. Ich užitie je možné do 63 dní od prvého dňa poslednej menštruácie pod dohľadom lekára.
Zákazom medikamentóznej interrupcie len stúpajú prípady domácich potratov, keď si ženy kupujú necertifikované potratové tabletky z internetu. Ženy tak podstupujú chemický potrat nelegálne a bez lekárskej starostlivosti, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Pokiaľ si pacientky objednávajú potratové tabletky svojpomocne, vzniká veľké riziko, že ide o falšované lieky v nelegálnom reťazci. Takýto postup môže poškodiť zdravie pacientky a v niektorých prípadoch môže mať fatálne následky. Slovensky majú možnosť postúpiť medikamentózne ukončenie tehotenstva aj dnes, vycestovať však musia do susedných krajín, ako je Česká republika či Rakúsko. To, že mnohé z nich to využívajú, dosvedčuje aj fakt, že niektoré kliniky v Rakúsku svoje služby ponúkajú aj v slovenskom jazyku. Zákazom interrupčnej tabletky tak nie len prichádzame o dáta o ženách, ktoré podstúpili interrupciu, ale aj podporujeme potratovú turistiku.
Problémom je, že nájsť zákaz interrupčnej tabletky v slovenskej legislatíve vôbec nie je jednoduché. Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva, ani jeho vykonávacia vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 75/1986 Zb., ani vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 417/2009 Z. z., neobsahujú paragraf, ktorý by explicitne zakazoval medikamentózny potrat. Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) však argumentuje, že povinnosť vykonávať interrupcie výlučne chirurgicky vyplýva z vyhlášky MZ SR č. 417/2009 Z. z. Táto vyhláška však upravuje obsah poučenia pred výkonom interrupčného zákroku a s tým súvisiace informačné povinnosti, ale nie spôsob poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Fakt, že sa interrupcie na Slovensku vykonávajú výlučne chirurgicky, možno nepriamo - a pri prehnane ústretovom čítaní - odvodiť až z prílohy tejto vyhlášky, ktorá formuluje obsah predinterrupčného poučenia. Argumentácia MZ SR, že vyhláška č. 417/2009 Z. z. o predinterrupčnom poučení záväzne normuje aj spôsob vykonania interrupcie, je teda mylná.
Preto je na mieste otázka, prečo je toto mylné presvedčenie medzi lekármi také rozšírené. Pravdepodobnejšie sa javí vysvetlenie, podľa ktorého status interrupčnej tabletky nie je závislý od toho, čo o ňom hovorí oficiálne právo, ale od toho, čo si o ňom myslia štátne orgány na čele s MZ SR. Ak sú totiž tieto orgány presvedčené, že interrupčná tabletka je nelegálna, potom lekári bez právnického vzdelania nemajú dôvod toto presvedčenie spochybňovať. Naopak, musia s ním počítať pri výklade § 151 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon), ktorý prikazuje uložiť väzenie do päť rokov každému, kto so súhlasom tehotnej ženy vykoná interrupciu v rozpore s platnou legislatívou. Ešte pravdepodobnejšia je však hrozba stíhania podľa § 170 ods. 1 Trestného zákona, ktorý prikazuje potrestať každého, kto pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodí alebo ohrozí zdravie ľudí okrem iného aj predpísaním alebo podaním neregistrovaných liekov. Lieky mifepriston a misoprostol sú totiž v súčasnosti na Slovensku bez registrácie a ako každý iný liek, aj tieto môžu mať nežiaduce účinky vedúce k ohrozeniu zdravia. V súčasnosti sa teda interrupčná tabletka nedá legálne používať, pretože nie je registrovaná a nie je registrovaná práve preto, že ju dosiaľ nebolo možné legálne použiť.
Tabletka Po - TP nespôsobuje potrat, ak som už tehotná
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že súčasný systém zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia a právami žien. Podľa hovorkyne ŠÚKL, registrácia liekov zanikla z dôvodu "Sunset Clause", pretože do troch rokov od registrácie neboli uvedené na trh. V médiách sa už dlhšie diskutuje o možnosti, že MZ SR plánuje vydať štandardný klinický postup pre výkon medikamentóznej interrupcie. Štandard vypracovaný expertným lekárskym tímom je hotový a čaká na podpis ministra zdravotníctva.
Potratová Tabletka vs. Tabletka Po: Dôležité Rozlíšenie
Je kľúčové správne rozlišovať medzi „potratovou tabletkou“ a tzv. „tabletkou po“. Tieto dva pojmy sú často zamieňané, avšak predstavujú úplne odlišné medicínske postupy s rôznymi účelmi a mechanizmami účinku.
Potratová tabletka, ako už bolo podrobne vysvetlené, je určená na ukončenie už existujúceho tehotenstva. Jej pôsobenie vedie k usmrteniu plodu a následnému vyvolaniu kontrakcií maternice na jeho vypudenie. Ide teda o formu interrupcie, ktorá sa vykonáva v počiatočných fázach gravidity.
Naopak, „tabletka po“, alebo správnejšie núdzová antikoncepcia, slúži na zabránenie počatia po nechránenom pohlavnom styku alebo zlyhaní inej antikoncepčnej metódy. Pri jej požití neprichádza k potratu, pretože jej účinok spočíva v oddialení alebo zabránení ovulácie, čím sa znemožní oplodnenie vajíčka spermiou. Nejde teda o interrupciu, ale o núdzovú formu antikoncepcie. Obsahuje podobné hormóny ako bežná antikoncepčná tabletka, avšak vo zvýšenom množstve. Tieto tabletky sú na Slovensku voľne dostupné a existuje hneď niekoľko druhov. Toto rozlíšenie je esenciálne pre správne pochopenie medicínskych možností a pre predchádzanie mylným interpretáciám v rámci diskusie o reprodukčných právach a zdravotnej starostlivosti.
Ústavné a Medzinárodnoprávne Aspekty Zákazu
Zákaz interrupčnej tabletky na Slovensku nie je len otázkou medicínskej praxe a legislatívnych výkladov, ale má aj hlboký ústavnoprávny a medzinárodnoprávny rozmer. Právny expert M. Káčer vo svojej štúdii "Prečo je zákaz interrupčnej tabletky v rozpore s ústavou?" analyzuje, ako a prečo je medikamentózny potrat na Slovensku zakázaný a či je toto opatrenie v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými záväzkami krajiny. Dospel k záveru, že zákaz medikamentózneho potratu na Slovensku nevyplýva priamo z textu legislatívy, ale iba z de facto pozície štátnych orgánov, vedených Ministerstvom zdravotníctva SR.
Z kontextu debaty o zákaze interrupčnej tabletky je zrejmé, že hlavným motívom tohto opatrenia je ochrana nenarodeného ľudského života. Hoci je to legitímny cieľ, zákaz potratovej tabletky je podľa Káčera neprijateľným prostriedkom na jeho dosiahnutie. Toto opatrenie je v rozpore s právom na ochranu zdravia a so zákazom neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Ústredným problémom zákazu interrupčnej tabletky je práve jeho rozpor so súčasným stavom medicínskeho poznania, a teda aj s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, ktorý explicitne stanovuje povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s medicínskou vedou. Tento rozpor je sám o sebe dobrým dôvodom na to, aby došlo k opätovnej registrácii potratových tabletiek a k novelizácii spornej vyhlášky č. 417/2009 Z. z.
Z formalno-procesného hľadiska je problematický už samotný obskúrny spôsob zakotvenia tohto opatrenia, ktorý je v rozpore s princípom legality. Ak sa prijme predpoklad, že potratové tabletky sú predsa len zakázané na základe postoja MZ SR, vedie to k druhému formálno-procesnému ústavnému nedostatku, konkrétne k rozporu s princípom deľby moci. Ukazuje sa, že motívom zákazu nie je vyriešenie expertnej gynekologicko-pôrodníckej otázky o najšetrnejšej a najbezpečnejšej forme interrupcie, ale vyriešenie hodnotovej otázky o čo najväčšej ochrane nenarodeného ľudského života prostredníctvom normovania interrupčného postupu.
Z obsahového hľadiska je zákaz interrupčnej tabletky problematický, pretože porušuje základné práva a slobody stanovené v Ústave SR a v medzinárodných dohovoroch. Prvým právom, ktoré sa ponúka na analýzu, je právo na ochranu zdravia zakotvené v čl. 40 Ústavy SR. Viac svetla do problému vrhá čl. 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy má vyššiu právnu silu ako zákony. Tento záver napokon potvrdzuje aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) týkajúca sa pozitívneho záväzku štátu chrániť právo na život podľa čl. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Štrasburský súd podobným spôsobom poskytuje ochranu aj právu na súkromný život podľa čl. 8 Európskeho dohovoru. Príkaz poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade s aktuálnym stavom medicínskej vedy vyplýva jednak z príkazu ochraňovať život pacientov, ako aj z príkazu rešpektovať ich súkromný život.
Ďalším závažným porušením je zákaz ponižujúceho zaobchádzania, zakotvený v čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, ako aj v čl. 3 Európskeho dohovoru. Toto opatrenie núti ženy, ktoré hodlajú podstúpiť medikamentóznu interrupciu a nemajú na ňu kontraindikácie, aby strpeli invazívny zásah do svojej telesnej integrity, spojený s vyššou mierou zdravotného rizika, hoci na to neexistuje objektívny terapeutický dôvod. Zákaz potratovej tabletky možno klasifikovať ako ponižujúce zaobchádzanie, aj keď individuálne donucovacie účinky tohto opatrenia sú menej intenzívne než účinky zdravotníckych výkonov, ktoré štrasburský súd bežne vyhlasuje za rozporné s čl. 3 Európskeho dohovoru. Tieto výkony sú totiž spravidla individuálnym excesom, nedovoleným konaním, za ktoré sa dá vyvodzovať zodpovednosť. Naproti tomu zákaz interrupčnej tabletky je systémovým opatrením, ktoré dopadá plošne na všetky ženy hodlajúce podstúpiť interrupciu. V tomto prípade štát nielenže dovoľuje či toleruje ponižujúce zaobchádzanie, ale ho priamo prikazuje prostredníctvom svojej všeobecnej regulácie.
Súčasný Stav a Budúce Vyhliadky
Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, v ktorých nemajú ženy stále prístup k interrupčným tabletkám. Okrem Slovenska v súčasnosti z európskych krajín medikamentóznu formu interrupcie neponúkajú už len Cyprus, Maďarsko, Poľsko, Litva a Malta. To stavia Slovenky do nevýhodnej pozície a núti ich hľadať riešenia v zahraničí. Ženy za formou tabletkovej interrupcie často cestujú do susedných krajín, ako sú Česká republika či Rakúsko. Tento jav je označovaný ako "potratová turistika".
Ministerstvo zdravotníctva pripúšťa, že ide o citlivú problematiku, avšak zmenu zákona teraz nechystá. Súčasná právna úprava v oblasti umelého prerušenia tehotenstva podľa rezortu poskytuje stabilný rámec pre výkon podmienok, lehôt, zdravotných indikácií a procesných náležitostí, čím zabezpečuje rovnováhu medzi ochranou verejného zdravia, právami žien a odbornými štandardmi zdravotnej starostlivosti. Prioritou rezortu je aj naďalej zabezpečovanie prístupu k dostupnej a ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.
Napriek tomu, odborníci i samotná ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková sa zhodujú, že chirurgický zákrok je omnoho rizikovejší a interrupčná tabletka je najbezpečnejší postup výkonu interrupcie. Ministerku Dolinkovú podľa vlastných slov už čaká v tejto veci posledné stretnutie s odborníkmi. Opozičná poslankyňa Jana Bittó-Cigániková sa snažila medikamentóznu formu interrupcie presadiť v Národnej rade SR, zdôrazňujúc, že je dôležité urobiť kroky na úrovni ministerstva a teda na úrovni vyhlášky, kde sa explicitne napíše, že sa môže využívať medikamentózna forma interrupcie. V tomto prípade Slovensko veľmi zaostáva.
Prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, Martin Redecha, podotkol, že na Slovensku sa v plnej miere akceptuje výhrada svedomia. Existujú nemocnice, hlavne v religióznych oblastiach, kde majú všetci lekári výhradu svedomia. Právo na potrat by malo byť ženám garantované, na čom sa zhoduje Svetová zdravotnícka organizácia a viacero ľudsko-právnych organizácií. Cieľom je, aby ženy mali prístup k bezpečným interrupciám, aby zdravotná starostlivosť, ktorá im je poskytovaná, bola dostatočná, dostupná, a aby ženy nemuseli vyhľadávať interrupcie v inom štáte.
Podpore Sloveniek v oblasti interrupcií sa dlhodobo systematicky venuje občianske združenie Možnosť voľby. Táto feministická mimovládna organizácia už pred časom odštartovala kampaň „Darujme bezpečné interrupcie“. Slovenské feministky za možnosť interrupcie pomocou tabliet na Slovensku dlhodobo bojujú. Problematikou tabletkovej interrupcie sa slovenský parlament zaoberal už v roku 2013 za ministerky Zvolenskej. Rok predtým boli totiž u nás registrované rovno dve značky potratových tabletiek a ich kvalita aj bezpečnosť boli dokonca odobrené. Užitie interrupčných tabletiek je napokon na Slovensku protizákonné dodnes.
tags: #lieky #na #potrat #bez #predpisu