Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) je jedným z najznámejších a najrozšírenejších dravcov na svete, ktorý fascinuje svojou prispôsobivosťou a inteligenciou. Patrí medzi bežné, stredne veľké predátory, ktoré sú súčasťou čeľade psovitých šeliem. Hoci ju mnohí ľudia vnímajú ako škodcu, líška hrdzavá je zároveň užitočným živočíchom, pretože účinne prispieva k regulácii populácií škodlivých hlodavcov. Jej prítomnosť je citeľná v rôznych ekosystémoch po celej severnej pologuli, a to od Európy cez Severnú Ameriku a severnú Afriku až po Áziu. Táto šelma obýva púšte, tundry, prérie, lesy, poľnohospodárske oblasti a dokonca sa úspešne adaptovala aj na život v mestských a prímestských oblastiach, čo svedčí o jej mimoriadnej flexibilite.
Fyzické Charakteristiky a Vzhľad Líšky Hrdzavej
Telo líšky je nezameniteľné a pripomína menšieho psa s končistým piskom. Dĺžka jej tela môže dosiahnuť až 1 meter, pričom jej hmotnosť sa pohybuje priemerne od 5 do 9 kg. Mimoriadne vyvinuté jedince, napríklad vo Švédsku, však môžu vážiť až 12-13 kg. Líška hrdzavá má typickú hrdzavú srsť, ktorej sfarbenie varíruje od žltkastočervenej až po hrdzavohnedú, niekedy so striebristým nádychom. Na nohách má hmatové chlpy, ktoré jej pomáhajú pri orientácii. Prsty na predných a zadných končatinách sú tmavšie, čo môže kontrastovať s celkovým sfarbením srsti. Papuľa je špicatá, hlava široká a spolu s trojuholníkovými ušami dodáva líščej tvári typický vzhľad. Podlhovastá lebka je mierne sploštená.
Zadné končatiny sú stavané tak, aby zabezpečovali silu a energický pohyb, čo líške umožňuje rýchlo a vytrvalo behať. Brucho líšky obyčajnej je zvyčajne biele, čo vytvára kontrast s jej srsťou. Dlhý a huňatý chvost, poľovníkmi nazývaný zástava, má tmavo alebo svetlo sfarbenú špičku a v chladnom počasí tvorí praktickú prikrývku. Chvost presahuje polovicu dĺžky tela. V zimnej srsti sa na líščej kožušine najviac cení striebristý nádych a husté osrstenie huňatého chvosta. Existujú aj bledšie i tmavšie varianty sfarbenia; tmavšie varianty sa nazývajú uhliarky. Zriedkavo, asi 10 % voľne žijúcich jedincov, môže mať čiernu alebo striebornú srsť. Z týchto extrémne žltých, belavých, alebo celých tmavých foriem sa vyšľachtili aj farmové plemená tzv. striebornej a platinovej líšky. Mláďatá do ôsmich mesiacov bývajú sivasté. Vzhľad líšky obyčajnej je taký charakteristický, že si ju v európskych končinách, kde je jediným predstaviteľom skupiny, ťažko možno zmýliť s nejakým iným cicavcom. Samec je spravidla o niečo väčší než samica, čo je bežným javom u mnohých druhov.
Životné Prostredie a Rozšírenie
Líška hrdzavá je najrozšírenejší mäsožravec na svete. Pôvodne obývala Severnú Ameriku, Európu a Áziu. Z 35 geografických rás palearktickej oblasti žije u nás líška hrdzavá európska (Vulpes vulpes crucigera), ktorá je rozšírená vo veľkej časti Európy. V polovici 19. storočia bola vzsadená aj v Austrálii, kde sa úspešne aklimatizovala a stala sa cieľom lovu. Vďaka svojej prispôsobivosti a inteligencii nie je priamo ohrozená. Vyskytuje sa prakticky vo všetkých typoch biotopov, kde nájde vhodnú potravu. Podmienkou je len miesto, kde si môže nájsť úkryt. Žije v krovinatých húštinách na okrajoch lesov, vo vidieckej krajine a na okrajoch miest, a dokáže sa prispôsobiť na život a potravinovú ponuku v habitatoch od arktickej tundry po centrá veľkomiest. Jej úzke a štíhle telo je prispôsobené na život v brlohu.
Dokonalé Zmysly a Lovecké Stratégie
Líška hrdzavá je na život nočného lovca skvele vybavená. Jej oči sú špeciálne uspôsobené na videnie v tme. Za bunkami citlivými na svetlo sa nachádza ďalšia vrstva, nazývaná tapetum lucidum. Práve táto vrstva odráža dopadajúce svetlo späť a zdvojnásobuje tým intenzitu obrazu, ktorým líška vníma. Oči líšky v tme svetielkujú zelenou farbou. Výbornou pomocou pri hľadaní koristi je tiež sluch, ktorý je taktiež uspôsobený na nočný lov. Líška vníma dokonca aj nízkofrekvenčné tóny, ktoré spôsobí myška prechádzajúca trávou alebo dážďovka plaziaca sa po zemi. Myš začuje zo vzdialenosti 200 metrov, a pri love niekedy vyskočí do výšky 1 meter a pri dopade na zem sa koristi zmocní prednými labami, v tom prípade líška počuje šušťanie ich štetiniek. Okrem toho má líška výborný čuch, ktorý jej pomáha pri vyhľadávaní potravy a orientácii.
A330 Líška hrdzavá odpočíva po nočnom love
Loví zväčša jednotlivo. Jej lovecké techniky sú rôznorodé - raz sa potichu prikradne, inokedy sa náhle rozbehne a skočí na korisť. Keď loví vtáky, robí sa, že je mŕtva, aby ich neodplašila. Ak nie je hladná, samec, ktorý je veľmi prezieravý, zahrabáva korisť do skrýš, keby nastali horšie časy, a zje ju neskôr. Líška obyčajná sa väčšinou pohybuje sama a nemá rada, ak sa do jej územia dostanú cudzinci. Väčšinu dňa trávi vo svojej nore pod zemou alebo v pelechu na povrchu. Vo dne i v noci je v strehu. Líška je najčulejšia v čase približne od polnoci do svitania. Hlavne v mestách je táto doba najvhodnejšia na jej pozorovanie. Počas zimného obdobia a starostlivosti o mláďatá loví aj cez deň.
Potrava a Stravovacie Zvyklosti
Líška hrdzavá je veľmi prispôsobivá a zloženie svojej potravy bez problémov mení podľa prostredia, v ktorom práve žije, čo z nej robí všežravca. Jej jedálniček je mimoriadne pestrý. Väčšinu jej potravy tvoria drobné hlodavce, hlavne hraboše, ktoré tvoria 42,2 až 74,4 % z prijatej potravy. Okrem hrabošov môže byť v jej jedálničku aj krt obyčajný. Príležitostne dokáže uloviť aj väčšiu korisť, dokonca aj srnčatá či zajace, rôzne hrabavé vtáky alebo škrečky. Vtáky sú ďalšou významnou zložkou potravy, tvoria 10 až 30,9 %. Zvieratá ako žaby alebo zdochnuté ryby tiež nepohrdne. Konzumuje i pandravy a iné larvy hmyzu, kobylky, chrobáky. Ostatné druhy stavovcov (obojživelníky, plazy a ryby) tvoria len malý podiel od 0,8 až 2,1 %.
Dôležitú časť líščieho jedálnička tvoria dážďovky, hlavne preto, že je ich všade dosť. Na pobreží mora plieni hniezda čajok, vyciciava ich vajíčka a požiera mláďatá. V lesoch loví myši a divoké králiky. Občas zohráva značný význam aj rastlinná potrava, napr. ovocie a rôzne rastliny a ich plody tvoria malé percento potravy. Líšky sa často v noci pohybujú po poliach alebo pozdĺž zarastenej železničnej trate, kde nachádzajú zvyšky potravy. Svoje stravovacie návyky prispôsobila aj životu v blízkosti človeka - líška sa pravdepodobne živí aj našimi odpadkami, často navštevuje hydinové dvory a spôsobuje škody na zajacoch, sliepkach, bažantoch a inej zveri. Zje 0,5-1 kg mäsa denne. Ak je daná oblasť bohatá na drobnú zver a iné zdroje potravy, rozloha jej teritória sa pohybuje medzi 5 a 12 kilometrami štvorcovými. Lovný revír je 2,5-15 km2 veľký.
Sociálne Správanie a Teritorialita
Mimo obdobia rozmnožovania žijú zvieratá oboch pohlaví samotársky. Líška je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami alebo niekoľko súrodencov. Svoje územie zdieľa len s jednou alebo dvoma samicami a, samozrejme, so svojimi mláďatami, takže niekoľko generácií môže pokojne spolunažívať v jednej nore. Líšky obsadzujú územie s veľkosťou 1-10 km2 a značkujú ho močom, výkalmi a pachovými výlučkami z análnej žľazy. Samec značkuje hranice svojho teritória močom, trus necháva na nápadných miestach. Samica si takto značkuje okolie brloha. Jej prítomnosť môže prezradiť aj charakteristický zápach, ktorý pochádza z výlučkov análnych žliaz, najmä z osobitnej pachovej žľazy umiestnenej nad koreňom chvosta. Táto žľaza zohráva kľúčovú úlohu v komunikácii. Svoje výkaly často umiestňuje na vyššie miesta, ako sú kamene, polená alebo krtince.
Rozmnožovanie a Gravidita Líšky Hrdzavej
Obdobie rozmnožovania líšky hrdzavej pripadá na zimu, konkrétne na mesiace január až február. Počas tohto obdobia sú samce o samice zvádzajú boje a vábia partnerov výlučkami análnych žliaz, najmä osobitnej pachovej žľazy umiestnenej nad koreňom chvosta. Párenie sa odohráva koncom zimy alebo začiatkom jari, kedy sa samice ozývajú tajuplným zavýjaním. Samce hlasno štekajú a veľmi často sa ozývajú prekvapivo silným, hrozivo znejúcim vytím. Najnápadnejšie sa líška správa v čase rozmnožovania, čiže v januári a februári. Vo všetkých oblastiach výskytu ju v tomto čase je možné aspoň začuť. Líšky sa pária raz ročne. Pohlavne dospievajú samce a samice líšky obyčajnej vo veku 10 mesiacov. Tieto zvieratá si väčšinou vyberajú jediného partnera, no existujú aj prípady, kedy jeden líščí samec má dve partnerky. Spária sa spravidla v brlohu a potom nasleduje tzv. zviazanie partnerov (ako pri psoch).
Dĺžka gravidity líšky hrdzavej trvá 49 až 55 dní, pričom v niektorých zdrojoch sa uvádza 50-55 dní, a v iných 55 dní. Po tomto období gravidity sa v pelechu rodia malé líšťatá. Počet potomkov sa veľmi líši, vrh môže mať od 1 do 11 mláďat, ale priemer je okolo 5, alebo 4-5 mláďat v jednom vrhu. Líšťatá sa rodia drobučké, vážia asi 100 g a nebývajú väčšie ako myš. Majú orechovohnedé sfarbenie s bielou náprsnou škvrnou. Po narodení majú krátke ňufáčiky a vyzerajú takmer ako šteňatá. V chladných mesiacoch, v studených zimných mesiacoch, prichádzajú na svet po dlhej ruji mláďatá. Líščata sú od najútlejšieho veku veľmi hravé, neposedné a zvedavé a rýchlo rastú.
Kvôli nízkemu veku, ktorého sa väčšina líšok vo voľnej prírode dožíva, vrhajú samice mláďatá dvakrát až trikrát za život, zatiaľ čo samec splodí potomstvo väčšinou iba raz za život. Krátko pred pôrodom má samec alebo samce - niekedy žijú dva samce pohromade s jednou samicou - zakázaný vstup do nory. Keď je nedostatok potravy, až 70 % samíc zostáva neplodných. V takých prípadoch sa môže počet mláďat u gravidných líšok znížiť na 1-2. Z oblastí, kde nenájdu dostatok potravy, po čase migrujú preč.
Prehľad Reprodukčných Údajov Líšky Hrdzavej
| Charakteristika | Hodnota |
|---|---|
| Obdobie párenia | December - jún (najmä január - február) |
| Dĺžka gravidity | 49 - 55 dní (uvádzané aj 50-55 dní) |
| Počet mláďat vo vrhu | 4-5 (rozsah 1-11, priemer okolo 5) |
| Otváranie očí a uší | 2 týždne po narodení |
| Prvý výstup z nory | 4-5 týždňov po narodení |
| Dojčenie | 7-8 týždňov (materské mlieko pije len mesiac) |
| Pohlavná dospelosť | 10 mesiacov |
Vývoj a Výchova Mláďat
Líška si hniezdnu komoru vystiela srsťou, ktorú si vytrháva najmä z brucha. Oči a uši sa líšťatám otvárajú dva týždne po narodení. Po štyroch týždňoch prvýkrát opúšťajú bezpečie nory. Mláďatá sa prvýkrát odvážia ísť von samé vo veku 4-5 týždňov. Materské mlieko pijú len mesiac a vtedy začínajú aj vyliezať von z brloha, kde majú „škôlku“. Cicajú 7-8 týždňov. Prvú mäsitú potravu dostávajú natrávenú od matky, takže prechod z materinského mlieka na pevnú potravu prebieha plynule. Keď trocha odrastú, rady sa slnia a hrajú pred brlohom, kam im matka nosí vopred natrávenú mäsitú potravu, ktorú im vyvrhuje zo žalúdka, neskôr usmrtenú korisť, potom živú, a napokon ich priúča lovu.
Líške niekedy pomáha s odchovom mláďat jej sestra, ktorá sama práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej najstarších dcér. Tieto tety tak zbierajú veľmi cenné skúsenosti pre odchov vlastných mláďat v budúcom roku. Samec zostáva pri samici aj počas výchovy mláďat a pomáha zaobstarávať potravu. Líšťatá sú už od najútlejšieho veku veľmi hravé, neposedné a zvedavé a rýchlo rastú. Už v septembri, to znamená vo veku zhruba šiestich mesiacov, vážia rovnako ako rodičia. Rýchlo si osvojujú umenie loviť a rozchádzajú sa, aby si našli vlastné územia. Koncom jesene sa však rodina rozpadá.
A330 Líška hrdzavá odpočíva po nočnom love
Prírodný Kolobeh Nového Života v Slovenskej Krajine
Každým rokom sa stretávame takýmito malými zázrakmi prírody, keď pri prechádzaním revírom vidíme nový život. Je jedno, či ide o pričupené srnčiatko vo vysokej tráve, alebo hrajúce sa líšťatá, či medvedie mláďatá, hoci so strachom striehneme odkiaľ sa vyrúti matka medvedica. Príroda je niekedy nemilosrdná, no krása v nej spočíva v tom, ako vie starý život nahradiť novým. Mnohé zo samíc už majú graviditu za sebou a teraz sa starostlivo starajú o svoje ratolesti.
- Medveď hnedý (Ursus arctos): V studených zimných mesiacoch prichádzajú na svet po dlhej ruji, od marca do júla, mláďatá medveďa hnedého. Medvieďatá sa rodia počas zimného spánku od decembra do februára. Po mesiaci sa im otvárajú oči a do troch mesiacov im vyrastá mliečny chrup, ktorý sa v 6. mesiaci vymieňa za trvalý.
- Jazvec lesný (Meles meles): K páreniu jazveca lesného môže dochádzať od januára do októbra, pretože ovulácia samíc vrcholí v januári, resp. februári a od júla do októbra. Po 210-240 dňovej gravidite sa od polovice januára do polovice marca rodia slepé, holé a okolo 85 gramové jazvece. Po mesiaci sa im otvárajú oči a matkiným mliekom sa živia zhruba 8 až 10 týždňov. Počas tohto obdobia vychádzajú s matkou aj von. Pri ich výchove sa môžu zúčastňovať aj nevodiace samice „opatrovateľky“.
- **Vydra: ** Pri vydrách zákonitosti rozmnožovania nie sú úplne objasnené, pretože s mláďatami je ich možné vidieť po celý rok.
- Diviak lesný (Sus scrofa): Väčšina diviačíc sa oprasí v mesiacoch marec až máj.
- Muflónia zver: Po ruji, ktorá sa odohráva v našich podmienkach od konca októbra do začiatku decembra, prichádzajú na svet už od marca muflónčatá po 22 týždňovej gravidite. Tie po 62-65 dňoch rodia uzavretými ušnými otvormi. Oči sa im otvárajú po 9. prípadne 13. dňoch a počuť začínajú od 20. dňa.
- Rys ostrovid (Lynx lynx): Po vlkovi sa rodia v máji aj mláďatá rysa ostrovida. Tie sa rodia po cca 73 dňovej gravidite, ktorej predchádzalo párenie od februára do marca. Po dvoch týždňoch života sa im otvárajú oči a materským mliekom sú kŕmené dva mesiace. Rodia sa hebkou žltkastou až sivohnedou srsťou s nebadateľnými náznakmi škvŕn.
- Mačka divá: Od apríla do mája sa okotí aj mačka divá, ktorá ich nosí počas 63 až 68 dňoch gravidity.
- Jelenia zver (Cervus elaphus): Po 235 až 240 dňoch od najsledovanejšej ruje privádza na svet aj samica kráľa našich hôr. V máji až júni dospelá jelenica porodí jedno jelenča (ojedinele dvojčatá) po troch týždňoch už nasleduje svoju matku.
- Srnec lesný (Capreolus capreolus): Rovnako v tomto období takmer po 9 a pol mesačnej gravidite dáva život srnka svojim srnčatám. Tie v prvých týždňoch svojho života trávia ležiačky a vstanú len vtedy, keď sa k nim priblíži matka srnka. Nazýva sa to akinéza a je to ich ochrana pred predátormi, pretože nevylučujú žiadny pach a ich ochranné sfarbenie ich robí takmer neviditeľným. No je to ich záhubou pri práci poľnohospodárskych mechanizmov alebo nedisciplinovaných návštevníkov lesa.
- Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra): Od mája po jún sa rodia bezzubé mláďatá kamzíka vrchovského. Kamzičia gravidita trvá okolo 180 dní a mladé jedince skoro po narodení sú schopné nasledovať svoju matku.
- Daniel škvrnitý (Dama dama): Po jelenej ruji v októbri nasleduje taktiež u poľovníkov obľúbená ruja danielov. Danielčatá sa rodia po jelenčatách od mája do začiatku júla a tie sa rodia po 32 týždňovej gravidite.
- Los mokraďový (Alces alces): Ich ruja prebieha v októbri a po 226 (228) dňoch sa rodia jedno, zriedkavo dve losie mláďatá, ktoré nevykazujú žiadne škvrny, ako je typické u mnohých mláďat ostatných jeleňovitých.
Bohužiaľ život je veľmi krehký a ani príroda sa s nikým nemazná. Mnohé nádejné jelene, srnce a budúce rodičky sú chybou človeka pripravované o život, lebo sú násilne odobraté z prírody. Osamotené mláďatá raticovej zveri nie sú osirotené, je to bežný jav, preto by sa malo neustále zdôrazňovať verejnosti, aby sa ich nálezcovia nedotýkali a nebrali domov.
Líška Hrdzavá a Človek: Súžitie a Konflikty
Po dlhé stáročia človek líšku prenasledoval a lovil ju pre jej krásnu kožušinu. V Anglicku lovci cvičili psy, špeciálne určené na lov líšok. Tieto lovy však začali časom u verejnosti vyvolávať veľmi silné pobúrenie. Líška je jedným z najčastejších prenášačom vírusu besnoty, ktorý môže mať závažné následky pre zvieratá aj ľudí. Besnota je vírusové ochorenie, ktoré sa prenáša hlavne prostredníctvom slín infikovaných zvierat, a líška hrdzavá je známa tým, že sa môže infikovať týmto vírusom. Ak sa besná líška stretne so psom a pohryzne ho, môže pes toto ochorenie opäť uhryznutím preniesť na človeka a spôsobiť mu tak veľmi vážne zdravotné ťažkosti. Hoci sú líšky po celé desaťročia prenasledované rozhrabávaním ich nôr i strieľaním, nebezpečenstvo besnoty u nás nie je úplne zažehnané. Líška postihnutá besnotou sa v dôsledku nutkania blúdiť môže zatúlať na veľmi veľké vzdialenosti. Z tohto dôvodu prebieha jesenná vakcinácia líšok proti besnote.
Okrem besnoty môže líška prenášať aj alveolárnu echinokokózu, ktorá je vyvolaná malým parazitom z triedy pásomníc. Pri sťahovaní koží z ulovených líšok nechránených rukami sa človek môže nakaziť i nebezpečnou leptospirózou; aj prvky vyvolávajúce toxoplazmózu sa môžu preniesť na človeka. Na druhej strane reguluje početnosť tzv. škodlivých hlodavcov, čím sa stáva užitočnou súčasťou ekosystému.
Zmeny v Správaní Líšok v Mestskom Prostredí
Za posledné roky sa správanie líšok zmenilo. Stratili doterajší pocit strachu z ľudí a dokonca priamo vyhľadávajú miesta obývané ľuďmi a s veľkým turistickým ruchom, pretože je tam ľahko dostupná potrava. Čoraz častejšie sa objavujú v prímestských záhradách a stavajú si brlohy. Dokonca aj v niektorých dedinách či mestách môžete za súmraku a úsvitu čoraz častejšie vidieť líšky, ktoré hľadajú potravu. Zmenilo sa aj každodenné správanie líšok. Predtým nočný dravec teraz hľadá potravu aj za bieleho dňa a stal sa z neho teda denný predátor. Vo väčšine prípadov nie je dôvod báť sa líšok. Tieto zvieratá sú plaché a väčšinou sa snažia vyhnúť kontaktu s ľuďmi.
Brlohy a Teritoriálne Zvyklosti
Líšky obývajú hlavne zemné nory. Podzemné nory prednostne vyhlbujú na slnečných svahoch. Líščí brloh máva rozvetvenú sústavu chodieb s niekoľkými východmi. Úzke a štíhle telo je prispôsobené na život v brlohu, ktorý si buď sama vyhrabáva, alebo využíva jazvečí. Brloh si volí vždy s najväčšou opatrnosťou. Otvor podzemnej nory je s priemerom väčším ako 20 cm zvyčajne s čerstvo vyhrabanou zeminou pred vchodom; obývaný brloh môže byť v 5-6 m hĺbke; z nory cítiť typický líščí zápach; brloh najčastejšie v ľahšej pôde na južných slnečných stráňach; na jar je vyhrabaná zemina vejárovito rozmetaná (pred vchodom menej zeminy); nora môže mať aj viac východov na rôzne strany, najčastejšie ak zaujala brloh po jazvecovi; pri vchode vidieť šľapaje, trus a zvyšky koristi. Ak si brloh vyhrabala sama, je jednoduchší, má len jeden otvor s priemerom okolo 25 cm a má dve komory - jedna je ležiskom (často vystlaná aj textíliami) a druhá zásobárňou potravy, staršie systémy nor majú niekoľko širších vchodových otvorov a úzke ventilačné komíny. V období rozmnožovania si vyhrabáva hlboké nory alebo používa brlohy jazvecov.
Zaujímavosti o Líške Hrdzavej
Líšky sú veľmi tajomné zvieratá, veľmi inteligentné a veľmi podobné našim domácim miláčikom, mačkám a psom. Rovnako ako mačky je dôležité, aby sa o seba starali a udržiavali si čistú srsť. Rovnako ako psy majú výborný čuch a schopnosť združovať sa, sú plaché, no veľmi zvedavé. Sú hyperaktívne, keď neodpočívajú, sú neustále v pohybe, prípadne aktívne pozorujú svoje okolie. Odtlačok labky je oválny, s jedným vankúšikom a štyrmi odtlačkami pazúrov, s dĺžkou približne 5 cm a šírkou 4-4,5 cm. Šľapaje všetkých štyroch nôh sú samostatné; pri rýchlom behu líška skáče dlhými skokmi, pričom vysúva zadné nohy ďaleko pred predné a tak vytvára tvar lichobežníka; pri behu na snehu zanecháva aj stopu chvosta; stopy si možno pomýliť s jazvečíkovými, ale ten pri pokluse na mäkkom podklade zanecháva sled šľapají v podobe kľukatej čiary (p = 3,5 - 6 cm, z = 4 - 6,3 cm).
Líška dokáže vydávať 28 rôznych zvukov, a jednotlivé líšky je veľmi ľahké rozlíšiť podľa ich hlasu. Líšky medzi sebou komunikujú rôznymi zvukmi, výrazmi tváre a postojov tela, ako aj pachovými značkami. Medzi sebou komunikujú aj vydávaním hlasných zvukov. Tieto zvuky desia mnohých obyvateľov, pretože znejú ako "desivé výkriky". Hoci je aktívna najmä v noci a za súmraku, často ju možno vidieť aj cez deň v období párenia. Táto prispôsobivosť jej umožňuje prežiť v rôznych podmienkach, od divočiny až po ľudské osídlenia. V oblasti, kde sa intenzívne loví, 70% z nich uhynie v prvých dvoch rokoch života (sú zastrelené). Hoci sú líšky po celé desaťročia prenasledované rozhrabávaním ich nôr i strieľaním, nebezpečie besnoty u nás nie je úplne zažehnané. Mnohé zo samíc už majú graviditu za sebou a teraz sa starostlivo starajú o svoje ratolesti.
tags: #liska #hrdzava #gravidita