Svetlo sveta uzreli v máji 1972 mnohí ľudia, ktorých osudy sa pretkávali s históriou a kultúrou Slovenska, ale aj širšieho sveta. Ich životy a charakteristiky formovali nielen špecifické dátumy narodenia, ale aj celková spoločenská atmosféra doby, v ktorej vyrastali. Tento článok sa ponára do demografických štatistík, osobnostných čŕt a významných udalostí, ktoré obklopujú generáciu narodenú v tomto období, pričom čerpá z dostupných informácií o Slovákoch a celosvetových súvislostiach.
Demografický a generačný profil ročníka 1972 na Slovensku
Rozumieť demografickému vývoju a generačnému zaradeniu pomáha pochopiť kontext života ľudí narodených v máji 1972 na Slovensku. Títo jedinci patria do takzvanej Generácie X, ktorá zahŕňa ľudí narodených v rokoch 1965 až 1979, prípadne 1980. V súčasnosti sú títo ľudia vo veku 40 až 60 rokov. Pre túto generáciu je práca stále dôležitá, no už nie je najvýznamnejším pilierom života, na rozdiel od predchádzajúcich generácií. Ľudia z generácie X sú dnes veľmi žiadaní, pretože sú v očiach zamestnávateľov považovaní za najstabilnejšiu pracovnú silu. Sú nezávislí, adaptívni a majú silný sklon k samostatnosti. Generácia X si zakladá na emočnej inteligencii, čo je vlastnosť, ktorá ovplyvňuje ich prístup k medziľudským vzťahom a pracovnému prostrediu.
Štatistické údaje zverejnené Štatistickým úradom poskytujú pohľad na početnosť ročníka 1972. V roku 1972 sa na Slovensku narodilo 87 794 ľudí. Z tohto počtu žilo ku koncu roka 2012 ešte 80 281 osôb. To znamená, že úbytok v tomto ročníku, teda rozdiel medzi počtom narodených a počtom žijúcich v roku 2012, predstavoval 7 513 ľudí. Pre porovnanie, obyvateľov narodených v roku 1950 bolo ku koncu roka 2012 viac ako 60 tisíc. Tieto čísla poukazujú na fakt, že naša populácia celkovo starne, čo je dlhodobý trend s rôznymi spoločenskými a ekonomickými dôsledkami. Generačné rozdiely sú značné: zatiaľ čo generácia Z je známa tým, že vyrastala s telefónom v ruke a v prostredí sociálnych sietí, Baby boomers majú často problémy s najnovšími technológiami. Každá generácia však vyniká v niečom inom. Pre generáciu Alpha, narodenú v rokoch 2013 a neskôr, je dôležité vedieť, že je to úplne prvá generácia, ktorá nepozná svet bez sociálnych sietí, internetu a počítačov. Ich spôsob učenia je výrazne odlišný od iných generácií. Pri písaní domácich úloh či vyhľadávaní informácií im pomáhajú počítače, tablety či mobily, preto sa očakáva, že budú ešte technologickejšie zdatní a vzdelaní než predchádzajúce generácie.
Charakteristika osôb narodených v znamení Potkana podľa čínskeho horoskopu
Pre ľudí narodených v máji 1972 je podľa čínskeho horoskopu relevantné znamenie Potkana, pretože roky Potkana trvali od 15. februára 1972 do 2. februára 1973. Čínsky horoskop je od nášho klasického rozdielny, vaše znamenie sa určuje podľa roka, v ktorom ste sa narodili. Potkan patrí medzi najvynaliezavejšie a najinteligentnejšie znamenia čínskeho horoskopu. Títo jedinci sa vyznačujú rýchlym učením, výborným analytickým myslením a schopnosťou efektívne riešiť problémy. Vďaka svojej pracovitosti a vytrvalosti dokážu dosiahnuť svoje ciele aj v náročných podmienkach.
Osobnostné črty Potkanov sú rôznorodé a často pôsobia komplexne. Potkani sú šarmantní, výreční a majú prirodzený talent na nadväzovanie kontaktov. V spoločnosti vedia vytvoriť priateľskú atmosféru a budovať pevné vzťahy. Ich komunikačné schopnosti im často otvárajú dvere k novým príležitostiam. Ambicióznosť a odvaha im pomáhajú napredovať, no zároveň si vždy dobre premyslia každý krok. Aj keď sa môžu javiť ako opatrní, v skutočnosti len dôkladne analyzujú možné dôsledky. Táto vlastnosť im umožňuje vyhýbať sa unáhleným rozhodnutiam a robiť strategické kroky, čo je pre ich úspech kľúčové.
Schopnosti a silné stránky osôb narodených v znamení Potkana sú početné. Sú flexibilní a ľahko sa prispôsobujú zmenám. Ich schopnosť improvizovať im pomáha rýchlo reagovať na nové situácie, čo je výhodou v dynamickom prostredí. Okrem toho majú výborný zmysel pre humor a dokážu rozosmiať svoje okolie, čím vnášajú do života pozitívnu energiu. Ľudia narodení v tomto znamení sú často kreatívni a majú umelecké sklony. Radi vyjadrujú svoje myšlienky prostredníctvom rôznych foriem umenia. Ich talent na obchod a hospodárenie s financiami im zase umožňuje rozumne investovať a zabezpečiť si stabilnú budúcnosť.
V partnerských vzťahoch sú potkani oddaní a verní. Pre svojich blízkych sú veľkou oporou, pričom im poskytujú nielen lásku, ale aj praktickú pomoc. Hoci bývajú opatrní, ich snaha o stabilitu a harmóniu ich robí spoľahlivými partnermi a priateľmi. Napriek svojej vnútornej sile môžu byť náchylní na obavy a nervozitu. Preto je pre nich dôležité naučiť sa zvládať stres a udržiavať si vnútornú rovnováhu, aby predišli vnútorným nepokojom. Osoby narodené v roku Potkana majú kombináciu intelektuálnej šikovnosti, pracovitosť, výborné komunikačné schopnosti a cit pre umenie.
Ďalšie čínske znamenia majú tiež svoje unikátne charakteristiky. Napríklad ľudia narodení v roku Byvola sú považovaní za statočné a pracovité zvieratá. Vždy sa snažia splniť to, čo niekomu sľúbia, a tak sa na nich môžete stále spoľahnúť. Rodina je pre nich na prvom mieste a aj keď sú možno na prvý pohľad považovaní za kontroverzných, nudiť s nimi sa nikdy nebudete. Pre znamenie Tigra je typická autorita, ktorá im v živote prináša mnoho výhod. Inak sú to však veľmi srdečné osoby plné energie. Svojím pozitívnym prístupom priťahujú ľudí automaticky na svoju stranu - každý v ich okolí túži byť práve v ich spoločnosti. Zvyčajne sú úprimní a otvorení, problém nastáva až vtedy, keď sa ocitnú v pasci. Ľudia narodení v roku Zajaca sú rodení diplomanti. Už od detstva majú ukážkové, nekonfliktné správanie a sú mimoriadne priateľskí. Práve tieto vlastnosti im pomáhajú žiť o čosi lepší život, než žijú ostatní - vďaka svojej slušnosti a ukážkovému správaniu sa dostanú aj na miesta, ktoré sa spočiatku zdali nemožné. Sú však príliš citliví na svet okolo seba a všetko berú príliš osobne. Drak je nádherný, plný vitality a je akýmsi symbolom sily. Ak ste sa narodili v tomto znamení, pravdepodobne sršíte charizmou, ktorú si sami poriadne neuvedomujete. Draci si idú cieľavedome za svojím a nezastavia sa pred ničím - avšak často počas tejto cesty prehliadajú svojich najbližších a dalo by sa povedať, že neberú ohľad na nikoho. Osoba narodená v znamení Hada je už od začiatku záhadná a tajomná. Ľudia, ktorí sa narodili v rokoch Hada, si podľa čínskeho horoskopu nesmierne užívajú život. Príroda im nadelila dostatok sebavedomia a našťastie tak nepotrebujú počúvať názory iných. Niekedy to však nie je na škodu, hlavne, keď ide o blízkych, nakoľko sa môžu vyhnúť problémom, ktoré ich pomerne často sprevádzajú. Znamenie Koňa dostalo do vienka veľa slobody a nezávislosti. Práve to však očakávajú od druhých, čo môže viac konzervatívnejším znameniam prekážať. Títo ľudia sú väčšinou mimoriadne nadaní a ak na svojom talente pracujú vytrvalo, je veľká pravdepodobnosť, že vo svete prerazia. Najženskejšie znamenie horoskopu, Koza, býva bystré, predvídavé a v neposlednom rade veľmi kreatívne. Ich snom je nájsť pravú romantickú lásku a už od prvého stretnutia s nimi je jasné, že si vyžadujú veľa pozornosti. Ich silnou, ale zároveň aj slabou stránkou je ich citlivosť, ktorá im dokáže priniesť mnoho výhod, ale aj útrap. Pre opice je typická univerzálnosť - dokážu sa skvelo adaptovať do prostredia a nemajú problém nadviazať kontakt s inými ľuďmi. Sú od prírody priateľskí a mnoho ľudí v ich okolí im túto vlastnosť závidí. Keď sa totiž zoznámite s človekom narodeným v tomto čínskom znamení, je vysoká pravdepodobnosť, že si ho zamilujete. Ako bonus im slúži to, že sú spoľahliví a dôveryhodní. Ľudia narodení v znamení Kohúta sú často stredobodom pozornosti a tejto svojej úlohy sa držia za každú cenu. Starajú sa o seba, a tak na prvý pohľad pôsobia takmer dokonalo - v spoločnosti sa pohybujú úplne prirodzene a od iných ich odlišuje vynikajúci vkus, ktorý dokáže podčiarknuť ich prednosti. Ich nevýhodou je však povrchnosť, ktorou oplývajú. Pes je najvernejším a najprívetivejším znamením v čínskom horoskope. Medzi jeho silné stránky patrí ústretovosť a empatickosť. Na priateľa narodeného v jednom z týchto rokov sa môžete stále spoľahnúť - a to aj v prípade, že máte medzi sebou menšie nezhody. Neznáša nespravodlivosť a krivdu, a tak si môžete byť istý, že bude konať férovo. Znamenie Prasaťa je charakteristické svojou hanblivosťou a plachosťou. Ľudia v ňom bývajú označovaní za introvertov, nakoľko si k sebe púšťajú len minimum ľudí. Keď sa vám to však podarí, pripravte sa na prekvapenie - s Prasaťom vás nečaká žiadna nuda, práve naopak. Sú to duchom bohaté osobnosti, ktoré vám majú čo ponúknuť.
Meno Hermína a jeho symbolika: Narodeniny 6. mája
V kalendári menín pripadá na 6. mája ženské meno Hermína. Toto meno má nemecký pôvod a jeho význam je odvodený od mužského mena Herman, ktoré v preklade znamená "bojovník". Hermíny, ktoré slávia meniny 6. mája, majú živočíšny totem veľhada. Pre nositeľky tohto mena je typická istá dualita v ich vystupovaní. Ukazujú vždy dve tváre. Raz sú svieže a prístupné ako mladý vinič, inokedy pôsobia ako neprístupná dáma so vzdialenou tvárou. Od malička sú nositeľky tohto mena spoločenské. Hermíny sú tiež odolné a životaschopné, čo im pomáha prekonávať rôzne prekážky v živote. Ich obľúbenými farbami sú tmavomodrá a zelená, ktoré môžu odrážať ich vyrovnanú, no zároveň hlbokú povahu.
Osobnosti spojené so 6. májom - pamiatka a odkaz
Deň 6. mája sa v histórii spája s narodením alebo úmrtím viacerých významných osobností, či už slovenských, alebo svetových. Tieto dátumy nám pripomínajú ich prínos a odkaz pre budúce generácie.
Medzi slovenské osobnosti, ktoré zomreli 6. mája, patrí niekoľko kľúčových postáv. V roku 1980 zomrel v Bratislave chemik Samuel Stankoviansky. Bol priekopníkom polarografického výskumu rudných hornín a vynálezcom izotachoforézy. Okrem toho bol autorom prvej slovenskej monografie v oblasti analytickej chémie a univerzitným profesorom. Bol tiež zakladateľom a prvým predsedom Slovenskej chemickej spoločnosti, ako aj riaditeľom Chemického ústavu Univerzity Komenského v Bratislave. O osem rokov neskôr, v roku 1988, zomrel hudobný skladateľ Gejza Dusík, priekopník slovenskej populárnej hudby. Bol autorom asi 250 tanečných piesní, z ktorých sú dodnes známe napríklad „Rodný môj kraj“, „Dve oči neverné“ či „Tak nekonečne krásna“. K jeho tvorbe patria aj viaceré hudobné komédie a operety, pričom medzi najznámejšie operety patria „Hrnčiarsky bál“, „Modrá ruža“, „Turecký tabak“ alebo „Zlatá rybka“.
V novom miléniu si 6. máj pripomenul odchod ďalších významných postáv. V roku 2005 zomrela v Bratislave operná speváčka a pedagogička Zita Frešová-Hudcová. Rok nato, v roku 2006, zomrel v Bratislave Jozef Černáček, zakladateľ slovenskej neurológie, neurológ, psychiater a neurofyziológ. Založil a takmer 30 rokov viedol Neurologickú kliniku Fakultnej nemocnice v Bratislave, ktorá bola prvou neurologickou klinikou na Slovensku. Ako prvý slovenský vedec skúmal fyziológiu a choroby mozgu. V roku 2011 zomrel v Bratislave Milan Jankovský, dlhoročný bývalý riaditeľ Galérie mesta Bratislavy (GMB).
Deň 6. mája je spojený aj s narodením niektorých slovenských osobností. V roku 1949 sa v Prešove narodila Ida Kirilová, sólistka Opery Slovenského národného divadla (SND).
Svetové dejiny si 6. máj pripomínajú rovnako významnými udalosťami a osobnosťami. V roku 1574 sa narodil pápež Inocent X. (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 7. máj), vlastným menom Giambattista Pamfili. Rok 1758 priniesol na svet francúzskeho revolucionára a vodcu jakobínov, Maximiliena Robespierra. Bol jedným z autorov Deklarácie práv človeka a občana, ale zároveň sa stal jedným z najkrutejších predstaviteľov revolučného teroru, ktorý nechal gilotínou popraviť aj svojich najbližších spolupracovníkov.V roku 1856 sa narodili dve významné osobnosti: americký bádateľ, polárnik a admirál Robert E. Peary a svetoznámy rakúsky psychiater Sigmund Freud. Peary je známy ako prvý oficiálny dobyvateľ severného pólu (6. apríla 1909), pričom jeho meno nesie viacero geografických objektov. Pearyho dobytie severného pólu však spochybňoval jeho krajan Frederik A. Cook, ktorý vyhlásil, že na severnom póle bol skôr (21. apríla 1908), ale pre nedostatočné meracie prístroje to nemohol hodnoverne dokázať. Sigmund Freud je zasa zakladateľom psychoanalýzy, ktorá revolučne zmenila chápanie ľudskej psychiky.Rok 1861 priniesol na svet bengálskeho básnika, spisovateľa, dramatika a filozofa Rabíndranátha Thákura. Bol propagátorom nezávislosti Indie a indického kultúrneho dedičstva, hlásateľom zbližovania Východu a Západu a nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z roku 1913. V roku 1895 sa narodil taliansky filmový herec Rudolph Valentino. Aj napriek krátkej kariére si získal srdcia hlavne ženského publika filmami ako „Štyria príšerní jazdci z Apokalypsy“, „Šejk“, „Krv a piesok“, „Mladý maharadža“, „Svätý diabol“, „Jeho jediná láska“, „Čierny orol“ alebo „Šejkov syn“.
Medzi úmrtiami svetových osobností 6. mája nájdeme aj také mená ako nemecká herečka a speváčka Marlene Dietrichová, ktorá zomrela v Paríži v roku 1992. Narodila sa 27. decembra 1901 v Schönebergu v Nemecku. Debutovala v roku 1922 vo filme „Malý Napoleon“. V roku 1929 ju režisér Josef von Sternberg pozval do Hollywoodu, aby hrala hlavnú úlohu v slávnom filme „Modrý anjel“, ktorý ju preslávil. Natočila viac ako 50 filmov a za film „Morocco“ bola v roku 1932 nominovaná na Oscara. K jej veľkým fanúšikom patril aj Adolf Hitler a nacistickí predstavitelia sa ju snažili lukratívnymi ponukami presvedčiť k návratu do Nemecka. Ponuky odmietla a v roku 1937 sa stala americkou občiankou. V roku 1962 nahrala známu pieseň „Sag mir wo die Blumen sind“, v anglickom origináli „Where Have All The Flowers Gone?“, ktorú zložili Pete Seeger a Joe Hickerson. V roku 2006 zomrela Lillian Gertrud Asplundová, posledná americká pasažierka, ktorá prežila potopenie Titanicu (v čase potopenia lode mala päť rokov). V roku 2012 zomrel americký herec George Lindsey. Medzi úmrtiami 6. mája je tiež zaznamenaný nemecký prírodovedec a cestovateľ Alexander von Humboldt, ktorý zomrel v roku 1859. Bol zakladateľom modernej geografie, spoluzakladateľom meteorológie, geobotaniky a vulkanológie.
Globálne udalosti, ktoré sa stali 6. mája, formovali dejiny. V roku 1527 nemecko-španielske vojsko dobylo Rím na príkaz rímsko-nemeckého cisára Karola V. V roku 1937 zhorela najväčšia a najmodernejšia vzducholoď Hindenburg, čo je udalosť, ktorá sa vryla do pamäti ako symbol technologickej katastrofy. Športová história si pripomína rok 1954, keď britský atlét Roger Bannister zabehol v Oxforde ako prvý takzvanú "míľu pod štyri minúty". V roku 1994 francúzsky prezident Francois Mitterrand a britská kráľovná Alžbeta II. otvorili tunel pod Lamanšským prielivom. V roku 2007 sa víťazom francúzskych prezidentských volieb stal konzervatívec Nicolas Sarkozy, ktorý porazil socialistickú kandidátku Ségolène Royalovú. V roku 2008 americký štát Georgia popravil odsúdeného vraha Williama Earla Lynda, ktorý sa tak stal prvým popraveným človekom v USA odvtedy, ako najvyšší súd v apríli 2008 ukončil moratórium na trest smrti. V roku 2009 EÚ a Kanada podpísali dohodu o takzvanom otvorenom nebi. V roku 2010 islandské úrady zatkli Hreidara Mara Sigurdssona, bývalého šéfa zbankrotovanej banky Kaupthing.
Významné slovenské osobnosti a ich prínos pre spoločnosť
Slovenská história a kultúra je bohatá na osobnosti, ktoré zanechali trvalú stopu v rôznych oblastiach. Hoci nie sú priamo spojené s májom 1972, ich príbehy sú neoddeliteľnou súčasťou národného dedičstva a formovali prostredie, v ktorom generácia tohto ročníka vyrastala.
Ján Ambruš, vojenský a letecký atašé, sa narodil v slovenskej rodine na území Bulharska v meste Gorna Mitropolija. Absolvoval vojenskú školu v Hraniciach na Morave a neskôr prešiel k letectvu. Počas druhej svetovej vojny bol najskôr veliteľom letectva Slovenského štátu, neskôr odišiel cez Poľsko a Franciu do Veľkej Británie. Tam bol nakrátko veliteľom 312. československej stíhacej perute RAF. V roku 1941 odchádza do Kanady, kde pôsobil ako vojenský a letecký atašé (1943-1945). Po skončení vojny sa vracia na Slovensko, je povýšený do hodnosti brigádneho generála a zastáva vysoké vojenské posty. Taktiež sa stáva poslancom Demokratickej strany. V starobe žil v Domove pre starších na okraji Chicaga. Na jeho 93. narodeniny mu prišli gratulácie od vtedajšieho prezidenta USA George Busha s manželkou a od viacerých československých občanov žijúcich v USA. Bol pozvaný aj do starej vlasti, no jeho zdravotný stav nedovoľoval tak dlhú cestu. Zomrel 20. januára 1994.
Herecká obec stratila v roku 2003 Vladimíra Durdíka ml., ktorý sa narodil v obci Smižany v okrese Spišská Nová Ves. Jeho otec Vladimír Durdík starší sa narodil 1. januára 1924 v Leviciach a bol výborným hercom. Vladimír Durdík ml. nastúpil do Štátneho divadla v Košiciach (1971), ale v Bratislave naďalej hosťoval nielen na Novej scéne, ale aj v iných divadlách. Napokon prijal angažmán v činohre Slovenského národného divadla (1975). Pre svoj chlapčenský a bezbranný výraz bol obsadzovaný do romantických rolí, a to nielen na divadelných doskách, ale aj vo filmoch, televízii a v rozhlase. Často hrával po boku svojho otca, ktorý mal tiež angažmán v SND. Tu pôsobil až do svojej nečakanej smrti po dlhšej chorobe, 9. marca 2003 v Bratislave.
Literárnu scénu ovplyvnil Pavol Horov, vlastným menom Pavol Horovčák, ktorý sa narodil v Bánovciach nad Ondavou. Maturitnú skúšku absolvoval na gymnáziu v Michalovciach v roku 1934. Svoj vzťah k slovenskému jazyku upevnil pokračovaním štúdia na učiteľskej akadémii v Bratislave (1935). Po jej skončení sa obrátil na učiteľskú dráhu a takmer desať rokov učil v Čani a v Michalovciach až do konca druhej svetovej vojny. Práve v tom čase začal svoju literárnu činnosť. Od roku 1940 vydával básnické zbierky, z ktorých je hádam najznámejšia jeho prvá: „Zradné vody spodné“. Od toho času používal rôzne pseudonymy ako Pavol Horov, Peha, Urban Čák, Péhá, Ján Onda, PeKa, P. U. Literárnou činnosťou sa zaoberal aj v ďalších rokoch, kedy pôsobil v Československom rozhlase v Košiciach, ktorého bol do roku 1950 aj riaditeľom. V roku 1951 odchádza do Bratislavy, pôsobí ako šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1951 - 1952), tajomník Zväzu slovenských spisovateľov (1952 - 1954). Ďalej bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1954 - 1963). V rokoch 1963 - 1964 pôsobil v Slovenskom ústredí knižnej kultúry. Od roku 1964, kedy mu udelili titul zaslúžilý umelec, sa venoval už len literárnej tvorbe.
Vo výtvarnom umení zanechal odkaz Ignác Kolčák, narodený v Sihelnom na severe Slovenska v okrese Námestovo. Jeho rodičia, v tom čase maloroľníci (Anna a Pavol) mali jedenásť potomkov a rodina žila v biede, ako bolo na Orave zvykom. Vychodil len sedem tried ľudovej školy v Sihelnom a v Oravskej Polhore. Po vojne sa vybral k rodine do Čiech, kde sa ho ujali a dali mu na starosti chovaný statok. V rokoch 1952 až 1958 navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe, odbor maľba. Postaral sa tiež o vybudovanie stálej expozície slovenského tradičného umenia na ostrove Slanica. Neskôr v roku 1977 odchádza do Bratislavy, stáva sa podpredsedom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Od roku 1980 bol na voľnej nohe. Podieľal sa aj na vzniku Slovenskej galérie v Békešskej Čabe a na ustanovení Nadácie Martina Benku pri Umeleckej besede slovenskej.
Všestranný talent Ivan Krajíček, slovenský herec, zabávač, spevák, humorista, režisér a moderátor, uzrel svetlo sveta v Žiline. Ako päťročného ho rodičia prihlásili do Ľudovej školy umenia na husle. Po základnej škole odišiel do Trenčína a odtiaľ po maturite zamieril do Bratislavy študovať herectvo na VŠMU (1957 - 1961). V prezenčnej vojenskej službe sa tiež venoval svojej tvorbe, a keďže sa mu nedarilo v jednom prípade so scenárom, obrátil sa na svojho kolegu Olda Hlaváčka, ktorý slúžil v tom istom čase v Mikulove. Jeho všestrannosť nájdeme v desiatkach filmov, adaptáciách divadelných hier a režíroval viac ako dvadsaťsedem diel. Vo februári 1997 sa úplne stiahol z verejného života; bolo verejným tajomstvom, že bojuje s ťažkou a zákernou chorobou, ktorej napokon podľahol. Odvtedy odpočíva iba pár metrov od ďalšieho velikána slovenskej hereckej tvorby, Jožka Kronera.
Slovenský spisovateľ Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej literatúry. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín. Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka. Aj keď Kukučín kritizuje spoločenské pomery a jeho pohľad na obyčajného človeka je často úsmevný, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv. Zomrel 21. mája 1928.
Medzi skutočné veličiny slovenskej hudobnej scény patrí husľový virtuóz a hudobný skladateľ Aladár Móži, ktorý sa narodil do rodiny hudobníka v Bratislave, kde získal svoje prvé vzdelanie v odbore. Na Slovensku registrujeme len 8 husľových umelcov ako bol Móži. Okrem neho sa jedná o B. Botošovú, J. Biháriho, F. Horvátha, L. Kopsovú, P. Cinkovú, S. Palúcha a B. Wróbla. Aladár Móži sa na husle vzdelával u Gustáva Náhlovského, žiaka Otakara Ševčíka a u Tibora Gašparka na štátnom konzervatóriu v Bratislave. Od roku 1955 do 1977 učil na bratislavskom konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení. Skomponoval viac ako 13 diel určených pre husle ako hlavný nástroj.
Stano Radič, známy sociológ a humorista, sa narodil v Kalinove pri Lučenci. Gymnázium vyštudoval v Lučenci a po ňom nastúpil do Závodov ťažkého strojárstva, závod Hriňová. Už na fakulte sa v roku 1975 zoznámil so svojou budúcou manželkou Ivetou Radičovou, vtedy Karafiátovou. Po absolvovaní vysokej školy nastúpil Stano do Československého rozhlasu, kde zo začiatku pôsobil ako sociológ v Metodicko-výskumnom kabinete. Osobne bol autorom viac ako stovky dialógov, humorných scénok, rozhlasových a divadelných komédií. Smrť ho zastihla 8. apríla 2005 vo veku 49 rokov počas jazdy autom v Bratislave.
Významnou postavou slovenskej hudobnej pedagogiky a kompozície bol Miloš Ruppeldt, narodený v Liptovskom Mikuláši. Tu sa začali aj jeho štúdiá. Pokračoval v Banskej Štiavnici, potom odcestoval do Oberschützenu do učiteľského ústavu. Na cestu do zámoria sa vybral v roku 1905, ktorá ho viedla až do Argentíny medzi krajanov. Popri štúdiu hry na klavír na Hudobnom ústave v Buenos Aires vyučoval aj hru na klavír v tunajších spevokoloch. Po získaní diplomu sa vracia do Európy, kde v roku 1909 získava titul profesora hry na klavír. Vracia sa na konzervatórium do Lipska, kde sa venuje štúdiu kompozície. Spolu s Mikulášom Schneiderom-Trnavským a Aloisom Kolískom zakladá Hudobnú školu pre Slovensko. Neskôr založil aj Družstvo SND a Spevácky zbor slovenských učiteľov. S Oskarom Nedbalom viedol bratislavské hudobné vysielania rozhlasu Radiojournal.
Sochár a pedagóg Alexander Trizuljak autor mnohých významných diel sa narodil neďaleko Žiliny vo Varíne. V rokoch 1943 až 1945 študoval na výtvarnom oddelení Slovenskej vysokej školy technickej, v rokoch 1945 až 1949 sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Karla Pokorného. Prvé jeho diela zachytávali postavy z bežného občianskeho života, najmä pracujúceho ľudu z vidieka i mesta, od roľníka po baníka. Jedným zo zlomových okamihov jeho života a tvorby nastal po tom, ako sa stal členom víťazného kolektívu autorov v súťaži o dotvorenie pamätníka na Slavíne. Jeho socha vojaka, ktorú nazval „Víťazstvo“, ho vyniesla na výslnie vtedajšieho režimu a dostal aj ocenenie Štátnu cenu Klementa Gottwalda. Napriek tomu, že päťdesiate roky sa niesli v duchu procesov, čistiek a prenasledovania, Trizuljak mohol ostať pokojný. V šesťdesiatych rokoch prišlo uvoľnenie a on mohol prejaviť aktivity súvisiace s jeho vierou. Okrem tvorby pre liturgickú časť výzdoby chrámov sa venoval aj tvorbe interiérov nových kostolov. O to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď prišiel ďalší životný zlom. V čase normalizácie ho vyhodili z VŠVU a zakázali mu tvoriť pre štátne organizácie. Perzekvovali aj jeho rodinu, deti odmietli prijať na školy. Posledný míľnik v živote mu otvoril oči pri pohľade späť. Stalo sa tak pri stretnutí s dávnym priateľom, sochárom Herbertom Hajekom, ktorý prežil svoj tvorivý život v západnom Nemecku a stal sa umelcom par excellence. Na sklonku života trpel rakovinou pankreasu a kardiovaskulárnym ochorením.
Významný hudobný skladateľ a pedagóg Mikuláš Schneider-Trnavský sa narodil v Trnave. Už v detstve sa učil hrať na husle a harmónium, spieval v detskom zbore. Maturitu absolvoval na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave. Stal sa riaditeľom chóru srbskej pravoslávnej cirkvi (1906-1907), potom odišiel na koncertné turné po Európe. V Nemecku, v Lipsku sa zoznámil s Milošom Ruppeldtom a z tejto známosti vyšla aktivita, kedy všetci traja, aj s Aloisom Kolískom, zakladajú Hudobnú školu pre Slovensko (1919). Až do konca svojho života pôsobil ako riaditeľ chóru v Dóme sv. Mikuláša v Trnave (súčasná Bazilika sv. Mikuláša). Podarilo sa mu zostaviť „Jednotný katolícky spevník“ (1937), ktorý sa používa pri Bohoslužbách aj v súčasnosti. Počas svojho života získal v roku 1933 ocenenie Rytiera rádu sv. Silvestra, najvyššie pápežské vyznamenanie pre laikov. V Bratislave a Trnave nesú jeho meno mestské ulice a v Trnave na Štefánikovej ulici č. 1 je pamätná tabuľa.
Fotografia, najmä v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, bola stále založená prevažne na manuálnej zručnosti nielen práce s fotoaparátom, používania pomôcok pre prácu so svetlom, ale aj na postprocesingu, takzvanej mokrej ceste spracovania výsledného obrazu. Jedným z takýchto majstrov bol aj Jozef Vavro, ktorý sa profesionálne venoval fotografii divadelného prostredia. Portrétna fotografia v sebe zahŕňa objekt, ktorý spolupracuje s tvorcom fotografie, čomu sú prispôsobené aj podmienky záznamu, v prvom rade dostatok svetla, aranžovaná póza a nehybnosť portrétovanej osoby. Jeho práca spočívala v zázname prebiehajúcich alebo pripravovaných činohier, opier, operiet či baletu pre reklamné a propagačné účely. Ako profesionálny fotograf fotografie nielen zhotovoval vo forme negatívu, ale v tmavej komore aj pracoval na kompletnom procese vyvolávania čiernobielych fotografií. Jeho fotografie sa zjavovali a dodnes objavujú v tlači, odborných časopisoch a publikáciách. Jozef Vavro zomrel po dlhej chorobe vo veku 71 rokov 24. septembra 2012 a je pochovaný na cintoríne Vrakuňa (Ružinov) v Bratislave.
Slovenský spisovateľ židovského pôvodu pochádzajúci z Trnavy, Alfréd Wetzler, vystupujúci pod pseudonymom Jozef Lánik, je známy predovšetkým vďaka svojmu úteku z koncentračného tábora. V roku 1941 ho zatkli za sabotáž v tehelni. Najskôr ho väznili štyri mesiace v Bratislave, potom ho previezli do pracovného tábora v Seredi. Neskôr bol prevezený do Osvienčimu. Wetzler pracoval v Birkenauskej márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí zomreli v plynových komorách a množstvo zlata získaného z ich zubov. Tam sa spoznal s mladším Rudolfom Vrbom a časom sa rozhodli, že sa pokúsia o útek. Za pomoci iných väzňov sa skryli vo vyhĺbenej jame tesne pri drôtoch tábora, kde na nich zvrchu nahádzali dosky a drevený materiál. Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom, ako bude zistená ich neprítomnosť pri nástupe, sa po nich bude pátrať 3 dni. Preto zostali v skrýši až do štvrtej noci, do 10. apríla 1944. Správa o vyhladzovacích táboroch bola pre vtedajších Židov, ale aj Slovákov šokom a sprvu jej nechceli veriť. Fakty však boli overiteľné a zdrvujúce. Ich správa obletela Európu v nemčine a maďarčine, neskôr v angličtine. Pre úplnosť Wetzlerovho životného príbehu treba dodať, že jeho priateľ, s ktorým ušli z koncentráku, Rudolf Vrba, využil šancu, kedy bol vyslaný ako člen vedeckej delegácie do Izraela a požiadal o azyl.
Hudobné osobnosti spojené s 6. májom
Svetová hudobná scéna sa tiež môže pochváliť talentmi, ktorí sa narodili 6. mája, a ktorých tvorba zasiahla milióny poslucháčov. Títo hudobníci, hoci rôznych žánrov a národností, prispeli k bohatej tapisérii svetovej hudby.
V roku 1942 sa v Londýne narodil Colin Earl, hráč na klávesových nástrojoch a vokalista skupiny Mungo Jerry. Táto formácia vznikla pod názvom Good Earth Rock'n'Band, hrali najprv skiffle, neskôr psychedelický rock. Na začiatku roka 1970 zmenili štýl na pop rock a jug music, zároveň si zmenili názov na Mungo Jerry. Na anglickej hudobnej scéne sa presadili hneď v júni 1970 hitom „In The Summertime“, ktorý sa dostal na prvé miesto hitparády. Ešte v roku 1970 vydali aj prvý album „Mungo Jerry“. Rozišli sa v roku 1974. V hitparáde Albiónu mali celkom osem skladieb, z nich dve sa dostali až na prvé miesto, okrem „In The Summertime“ aj „Baby Jump“ v marci 1971. Ďalšími hitmi boli piesne „Lady Rose“ či „Alright, Alright, Alright“.
V roku 1960 v Londýne uzrel svetlo sveta Larry Steinbachek (vlastným menom Lawrence Cole), hráč na klávesových nástrojoch skupiny Bronski Beat. Túto syntipopovú formáciu založila trojica Steve Bronski, klávesák Larry Steinbachek a spevák Jimmy Somerville v roku 1983 v Londýne. Už v júni 1984 mali v anglickej hitparáde prvú skladbu „Smalltown Boy“. V októbri 1984 vydali debutový album s názvom „The Age Of Consent“, ktorý sa v rebríčku dostal na štvrté miesto. V singlovej TOP 40 hitparáde mali osem skladieb, hitmi boli „Why“ v septembri 1984 a „Hit That Perfect Beat“ v decembri 1985. V máji 1985 odišiel zo skupiny Jimmy Somerville, ktorý založil skupinu Communards.
V roku 1962 sa v Cambridge, UK, narodil Stan Cullimore (rodený Ian Peter Cullimore), gitarista a spoluzakladateľ anglickej skupiny Housemartins. Táto anglická kapela v štýle indie rocku vznikla v roku 1984. V máji 1986 mali v hitparáde prvú skladbu „Happy Hour“, ktorá sa dostala na 3. miesto. Mesiac nato vydali prvý a hneď veľmi úspešný album „London 0 - Hull 4“, ktorý v rebríčku obsadil 3. miesto. V decembri 1986 viedli anglický rebríček so skladbou „Caravan Of Love“. Rozišli sa v roku 1988. V singlovom rebríčku mali osem skladieb, okrem známej „Caravan Of Love“ boli hitmi „Happy Hour“ v júni 1986 a „Build“ v novembri 1987. Vydali štyri albumy, ten štvrtý s názvom „Now That's What I Call Quite Good“ z apríla 1988 sa dostal do prvej desiatky rebríčka.
Mark Bryan, sólový gitarista americkej skupiny Hootie & The Blowfish, sa narodil v roku 1967 v Silver Springu, Maryland, USA. Táto rocková formácia vznikla na Univerzite v Južnej Karolíne v roku 1986. V júni 1994 mali v singlovej hitparáde prvú úspešnú pieseň „Hold My Hand“. Mesiac nato vydali debutový album „Cracked Rear View“. Hneď ten prvý bol úspešný a dostal sa v rebríčku na prvé miesto. Na prvú pozíciu sa dostal aj druhý album „Fairweather Johnson“. Na svojom konte majú päť štúdiových albumov, ten piaty „Looking For Lucky“ vydali v auguste 2005. V singlovej TOP 40 hitparáde mali šesť piesní.
V roku 1971 sa v Santa Barbare, Kalifornia, USA, narodil Chris Shiflett (rodený Christopher Aubrey Shiflett), gitarista a vokalista skupiny Foo Fighters. Túto formáciu založil v roku 1995 spevák a gitarista Dave Grohl, známy z pôsobenia v skupine Nirvana. V júli 1995 vydali debutový album „Foo Fighters“, v máji 1997 druhý „The Colour And The Shape“. Na svojom konte majú sedem štúdiových albumov, ten najnovší siedmy s názvom „Wasting Light“ vydali v apríli 2011, predchádzajúci šiesty „Echoes, Silence, Patience & Grace“ vyšiel v septembri 2007. Najnovší „Wasting Light“ je zároveň aj najúspešnejším, dostal sa na prvú pozíciu doma v Spojených štátoch, Kanade, Anglicku, Austrálii aj vo viacerých európskych štátoch. V americkej singlovej TOP 40 hitparáde mali tri piesne, najúspešnejšou je „Learn To Fly“ z októbra 1999. K diskografii patrí aj jeden live a jeden kompilačný album, ktorý pod názvom „Greatest Hits“ vydali v novembri 2009. Na svojom konte majú 11 cien Grammy, päť z nich získali 12. februára 2012 pri 54. ročníku slávnostného odovzdávania týchto cien americkej hudobnej akadémie.
Slovenská hudobná scéna si tiež pripomína svojich rodákov narodených 6. mája. V roku 1944 sa v Prahe narodil Milan Dufek, hráč na flaute, spevák a skladateľ. V roku 1964 spolu s Antonínom Hájekom (kontrabas, spev) založili skupinu Rangers. Hudobne bola zameraná na folk a country & western. V roku 1967 vyhrali prvý ročník folkového festivalu Porta v Ústí nad Labem. Rok nato vydali prvý singel a v roku 1969 prvú LP platňu s názvom „The Rangers“. Už v roku 1970 mali na svojom konte prvý milión predaných platní. V roku 1971, na nátlak agentúry Pragokoncert, si zmenili názov na Plavci. Ich popularita napriek zmene názvu bola vysoká, v roku 1972 odohrali 310 koncertov. Stále viac koncertovali v zahraničí, od Poľska až po Mexiko. Úspešné boli pre nich aj 80. roky. Spoluzakladateľ skupiny Antonín Hájek zomrel 15. decembra 1989 (rakovina). V roku 1990 sa vrátili k pôvodnému názvu Rangers. Milan Dufek zomrel tragicky 17. novembra 2005 počas turné skupiny v Kolumbii, keď pri potápaní v mori doň narazil motorový čln. Tvorbu skupiny dokumentujú kompilácie „Rangers - To Nejlepší“ (2004), „Rangers - To nejlepší z Plavců“ (2005) a „Rangers - To nejlepší potřetí“ (2006).
V roku 1959 sa v Martine narodil Milan Dočekal, hráč na klávesových nástrojoch skupiny Team. Túto úspešnú formáciu založil v roku 1980 gitarista Dušan Antalík spolu s basovým gitaristom Ivanom Válekom. Po dvoch rokoch skúšania a vystúpenia na niekoľkých festivaloch nastupujú Teamáci na vojenskú službu. Po vojenčine, v roku 1985, obnovuje Team svoju činnosť, prichádza klávesák Bobo Kantor a na post speváka Pavol Habera. V roku 1988 vychádza ich prvá LP platňa s názvom „Team“ s hitmi „Reklama na ticho“, „Malá nočná búrka“, „Nároční“. Bola úspešná, predaj prevýšil sumu štvrť milióna kusov. V roku 1989 vychádza druhá LP platňa „Prichytený pri živote“ a v roku 1990 ďalšia veľmi úspešná LP „Team 3“. Team bol lídrom slovenskej rockovej hudby, za roky 1989, 1990 a 1991 získal Zlatého slávika v kategórii skupín. Na svojom konte majú 11 vydaných albumov. Ten zatiaľ posledný „Team 11“ vyšiel v novembri 2007. Hitom z neho bola pieseň „Ako málo“. V apríli a máji 2008 podnikla skupina Team koncertnú šnúru po slovenských a českých mestách k 20. výročiu skupiny pod názvom „Pavol Habera a Team Best of Tour 2008“. V novembri 2008 vyšlo DVD a CD „Pavol Habera a Team Best Of Tour Live“.
tags: #ludia #narodeni #v #maji #1972 #na