Poprad, okresné mesto na severovýchode Slovenska v Prešovskom kraji, je najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom východného Slovenska a desiatym najväčším mestom na Slovensku. Leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, obklopené majestátnymi Vysokými a Belianskymi Tatrami na severe, Levočskými vrchmi na východe, Kozími chrbtami na juhu a Štrbským rozvodím na západe. Mesto sa rozprestiera na rovnomennej rieke Poprad, ktorá pramení sútokom Hincovho potoka a potoka Krupá vo Vysokých Tatrách.
Počiatky osídlenia a prvé písomné zmienky
Okolie Popradu bolo osídlené už v praveku, o čom svedčí nález travertínového odliatku lebečnej dutiny neandertálskeho človeka v neďalekých Gánovciach z roku 1926. Nálezy z kamennej a bronzovej doby potvrdzujú nepretržité osídlenie územia. Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia s prvými písomnými zmienkami o meste a jeho dnešných mestských častiach. V roku 1256 sa prvýkrát objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci, osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Samotný názov "Poprad" sa však objavil už v roku 1209 v najstaršej listine týkajúcej sa územia Spiša, kde kráľ Ondrej II. daroval rozsiahle územia nad Popradom istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Legendy hovoria, že už v tomto období sa tu prejavoval kult svätého Egídia, ktorému bola zasvätená miestna kaplnka.
Vývoj mesta v tieni susedov a vplyv kolonistov
Poprad, spočiatku malá obec na križovatke dôležitých obchodných ciest, sa vyvíjal v tieni okolitých obcí, najmä Spišskej Soboty. Nemeckí kolonisti sa tu usadzovali vo stále väčšej miere, čo potvrdzuje aj názov najstaršieho mestečka Popradza (Saský Poprad). Neskôr dostalo čisto nemecké pomenovanie Deutschendorf, používané až do 17. storočia. V polovici 14. storočia sa Poprad stal súčasťou provincie 24 spišských miest, s ktorou sa v roku 1412 dostal do tzv. poľského zálohu. Po skončení zálohu v roku 1772 patril Poprad do provincie 16 spišských miest až do roku 1876.
Hospodársky rast a železnica ako hybná sila
Už v 16. a 17. storočí nastal v meste hospodársky rast, ktorý podnietil usadzovanie slovenského obyvateľstva a zosilňovanie poľského vplyvu. Zásadný prínos pre rozvoj mesta znamenalo otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Táto udalosť sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho Kežmarku. Dňa 1. januára 1923 sa Poprad na základe Vládneho nariadenia č. 300/1922 Zb. z. a n. stal okresným mestom.
Paralyzovaná železnica v Poprade 14. 5. 2025 #zssk #žsr #vlaky
Poprad počas druhej svetovej vojny a povojnový rozvoj
V období druhej svetovej vojny sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Tragickou kapitolou je zriadenie zberného tábora v roku 1942, kde boli zhromažďovaní Židia určení na vysťahovanie. Dňa 25. marca 1942 odišiel z Popradu prvý židovský transport do Osvienčimu. Mesto bolo oslobodené 28. januára 1945. Po vojne nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obcí a vytvorením mestskej aglomerácie. Spišská Sobota a Veľká boli pripojené v roku 1945, Stráže pod Tatrami v roku 1960 a Matejovce v roku 1974. V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe aj za hranicami krajiny.
Demografické a národnostné zloženie
Sčítania obyvateľstva v Uhorsku zisťovali národnostnú štruktúru na základe materinského alebo najpoužívanejšieho jazyka. V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Nemci v okrese Poprad 19,7 % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6 %. V roku 1921 netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7 %), v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1 % resp. 56,6 %). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6 %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8 % Slovákov a 41 % Nemcov. Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ani v roku 1940 (33 %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0 %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal. Po druhej svetovej vojne prišlo k masívnemu odsunu Nemcov, ktorých postupne nahradili Slováci a občania z osád, prevažne Rómovia. Počet obyvateľov prudko rástol z 12 000 v roku 1949 na 55 000 v roku 1991. V roku 1991 sa k náboženským vierovyznaniam prihlásilo 63,2 % obyvateľov, v roku 2001 to bolo už 79,26 %. Podľa sčítania z roku 2001 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 65,90 %, k evanjelickej a. v. 7,31 %, gréckokatolíckej 3,73 % a pravoslávnej 0,80 % obyvateľov.
Kultúrny život a vzdelávanie
Napriek veľkosti mesta v Poprade nenachádza profesionálne divadlo so stálou scénou. Predstavenia tu uvádzajú hosťujúce súbory a divadlá. V Dome kultúry, nedávno zrekonštruovanom a premenovanom z pôvodného "závodného klubu Tatravagónky," sa konajú rôzne kultúrne podujatia. Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V centre mesta bolo po niekoľkoročnej prestávke znovu otvorené kino Tatran a pribudlo moderné trojsálové multikino CINEMAX. V mestskej časti Veľká funguje kino Máj. V centre mesta a v Spišskej Sobote sa nachádza Podtatranské múzeum, ktoré prezentuje históriu mesta a regiónu. Tatranská galéria sídli v priestoroch bývalej parnej elektrárne a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade desať rokov pôsobil aj Dom fotografie. Prvá písomná zmienka o knižnici v Poprade je z roku 1925. Podtatranská knižnica poskytuje široké spektrum knižnično-informačných služieb.
Festivaly, tradície a folklór
Medzi pravidelné podujatia patrí od roku 1993 Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná v októbri. Námestie sv. Egídia hostí populárne festivaly Viva Italia a Made in Slovakia. Mesto organizuje Popradskú kultúrnu zimu, jeseň, jar a leto, ktoré zahŕňajú množstvo kultúrnych akcií. Od roku 1972 pôsobí v meste Folklórny súbor Vagonár, zameraný na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií regiónov stredného, severného a východného Slovenska. V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory: Letnička, Venček a Popradčan, prezentujúce folklór Spiša a Liptova. Mesto má aj ľudovú kapelu Cimbalová ľudová hudba Popradčan.
Architektonické a historické pamiatky
Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica. V historickom centre Popradu je najvýznamnejšou pamiatkou ranogotický Kostol svätého Egídia s freskovou výzdobou. Pozostatkom neskorobarokovej výzdoby je krstiteľnica. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica zo 16. storočia. Na námestí v Spišskej Sobote sa nachádza obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a padlých v prvej svetovej vojne. Na železničnej stanici je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Pamätná tabuľa na Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami, je na opornom múre kostola sv. Egídia. Pred Nemocnicou s poliklinikou sa nachádzalo námestie s názvom Leninovo, v strede ktorého stála socha V. I. Lenina.
Športové aktivity a infraštruktúra
Každá mestská časť má vlastný futbalový štadión. Futbalový klub FK Poprad je účastníkom 3. ligy východ. Hokej sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Po mnohých transformáciách pôsobí hokejový oddiel HK Poprad v slovenskej hokejovej extralige v zrekonštruovanej Poprad Aréne. V roku 2003 sa začala komplexná prestavba plavárne na AquaCity Poprad. Poprad patril vždy medzi špičku ženského basketbalu na Slovensku. Basketbalistky sa v sezóne 2002/2003 dostali do extraligy a obsadili štvrté miesto, ktoré v nasledujúcich sezónach zopakovali. Okolie Popradu je vhodné na cyklotúry, s trasami vedúcimi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník.
Doprava a spojenie
Mesto Poprad leží pri hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska - ceste E50 (diaľnica D1). Mestom prechádza cesta I/18, ktorú križujú I/66 a II/534. Poprad je dôležitým železničným uzlom na trase paneurópskeho koridoru č. 5. Zo železničného smeru Žilina - Košice vedú trate do Vysokých Tatier (Tatranské elektrické železnice) a do Starej Ľubovne. Trať medzi Popradom a Starým Smokovcom je druhou elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená 17. decembra 1908). Železničná stanica prešla modernizáciou. Letisko Poprad-Tatry, otvorené v roku 1938, je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej Európe. MHD je zabezpečovaná autobusmi spoločnosti SAD Poprad. Od januára 2018 v Poprade jazdí prvý na Slovensku vyrobený elektrobus.
Dlhovekosť v regióne Podtatrania
Pod Tatrami nie je dlhovekosť ničím výnimočným. Najstaršia občianka Popradu, Anna Pazúrová, oslávila svoje 102. narodeniny. Jej recept na dlhovekosť spočíva v pozitívnej mysli, striedmosti a jednoduchej strave. V Poprade žije 225 obyvateľov starších ako 90 rokov. V susednom Svite, napriek nie vždy ideálnemu životnému prostrediu v minulosti, žije 74 obyvateľov nad 90 rokov, pričom dvoch obyvateľov čaká sté a jednu obyvateľku 101. narodeniny. Miestni pripisujú dlhovekosť komunitnému spôsobu života z čias Baťových, zdravej životospráve a pozitívnemu postoju k životu.
Oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o Poprade
Obyvatelia Popradu sa tešia na oslavy 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste, ktoré sa budú konať počas celého roka. Séria viac ako stopäťdesiatich podujatí začne slávnostným krstením pamätnej poštovej známky. Vrcholom programu bude divadelné predstavenie o histórii Popradu. Koncom februára vyjde kniha "Poprad na starých pohľadniciach a fotografiách". Obyvatelia Spišskej Soboty sa vrátia v čase na maškarnom plese v historických kostýmoch. Pre najmenších bude pripravené detské Westernové mestečko.
Tento článok, založený na poskytnutých informáciách, poskytuje komplexný pohľad na mesto Poprad, od jeho pravekých koreňov až po jeho súčasnú dynamiku, pričom zdôrazňuje jeho historický vývoj, kultúrne dedičstvo, športové aktivity a jedinečnú polohu pod Vysokými Tatrami.
tags: #ludia #narodeni #v #poprade