Mafiánsky gang sátorovcov z Dunajskej Stredy a okolia je najkrvilačnejšou zločineckou skupinou v novodobej histórii Slovenska. Jej bosa Ľudovíta (Lajosa) Sátora, ktorý všetko riadil na úteku, považujú policajti za strojcu masakry v bare Fontána, kde boli 25. marca 1999 prakticky vyhladení konkurenční pápayovci. Sátorovcom pripisujú desiatky vrážd z radov nepriateľov, bielych koňov, ale aj vlastných členov, dokonca samotného bosa.
Korene zločinu a cesta na vrchol
Lajos Sátor sa narodil 20. februára 1972 v Dunajskej Strede. Od mladého veku športoval, zápasil a pri zápasení sa spoznal so Zoltánom Csehom, stali sa najlepšími priateľmi. Aj Milana Siposa spoznal prostredníctvom zápasenia. Sipos bol o niekoľko rokov starší a na začiatku 90. rokov okolo seba zhromaždil niekoľko mladých zápasníkov, čím založil prvú zločineckú organizáciu v Dunajskej Strede.
Sátor a Cseh mali v rámci organizácie za úlohu likvidovať biele kone. Počas tzv. fakturačného obdobia v 90. rokoch táto dvojica zabila desiatky takýchto osôb. Sátor a Kecó zabili aj Igora Bíróa, majiteľa dunajskostredského Eden baru. Sátor a jeho kumpáni boli v 90. rokoch natoľko arogantní, že zavraždeného Bíróa posadili na miesto spolujazdca a zamávali jeho rukou na rozlúčku s mestom.
V roku 1997 Tibor Pápay prevzal moc nad Dunajskou Stredou od Siposa. Pápayho muži zbili Siposa v jeho vlastnom bare a vyhnali ho z mesta. Sátor odišiel spolu s ním do Budapešti. Na jar v roku 1997 Siposa zavraždili v Banskej Bystrici Michal Csémy a Tibor Pápay. Po smrti šéfa vedenie prebral Sátor Lajos.
Masaker vo Fontáne ako zlomový bod
Sátor získal úplnú moc v Dunajskej Strede a v jej okolí po masakre pápayovcov v roku 1999. Sátor bol v roku 1999 nútený utiecť, ale jeho exil bol iba zinscenovaný. Podľa výpovedí jeho najbližších kumpánov sa po tom, ako sa mafii podarilo získať na svoju stranu šéfa policajného vyšetrovacieho tímu Borisa Dreveňáka, Sátor tajne vrátil do okolia Dunajskej Stredy.
Ľudovít Sátor: muž, který proměnil jih Slovenska v pohřebiště
Život na úteku a „bezpečné“ úkryty
Sátor mal niekoľko falošných preukazov tajných služieb. Možno práve vďaka Drevenákovi sa hľadaného zločinca nepodarilo zadržať. Po prelome tisícročí si Ľudovít Sátor vyhliadol víkendový dom v rekreačnej oblasti Králiky, neďaleko Banskej Bystrice. Toto diskrétne horské sídlo na úpätí Nízkych Tatier bolo ideálne na rodinné a priateľské stretnutia.
Sátor bol vášnivým milovníkom zimných športov, konkrétne lyžovania a jazdy na snežných skútroch. Vďaka falošným dokladom pravidelne cestoval so svojou rodinou do talianskych a rakúskych Álp. Neskôr si prostredníctvom svojej partnerky Judity Csörgő uskutočnil kúpu dunajskostredského Hotela Bihari.
Mechanizmy brutálnej moci
Policajný vyšetrovateľ Štefan Mašin uvádza, že sátorovci boli rozsahom dokazovanej trestnej činnosti, počtom skutkov, či už majetkových, ekonomických alebo násilných, najväčším prípadom jeho kariéry. Súdy zatiaľ právoplatne uzavreli 17 vrážd spáchaných v prostredí tejto skupiny. Reálne číslo sa však odhaduje okolo 40 až 80 vrážd.
Sátor bol známy ako veľmi tvrdý, krutý a podozrievavý vodca. Problémy riešil takmer vždy vraždou. Na vykonávanie vrážd mal vyškolených ľudí, ako Alfréda Nagya, Silvestra Konkolya či Zsolta Nagya (Csontiho). Tých, ktorých považoval za zradcov, bez mihnutia oka zlikvidoval.
Záhadná smrť bosa
Bosom tejto skupiny bol Ľudovít Sátor, ktorého mali napokon pripraviť o život vlastní členovia skupiny. Hoci existujú pochybnosti, vyšetrovateľ Mašin si myslí, že je mŕtvy. „Treba si uvedomiť, ako sa Sátor správal. Do jeho vraždy v decembri 2010 to bol v podstate vzorný otec rodiny. Staral sa o ňu, na dennej báze s nimi komunikoval. A toto sa zrazu zo dňa na deň utlo,“ uvádza Mašin.
Pochybnosti okolo smrti Sátora vzbudzuje najmä fakt, že sa dodnes nenašlo jeho telo. Pôvodne malo byť zakopané na mafiánskom cintoríne v Čotfe. Keď sa tam chystala polícia kopať, ľudia zo skupiny mali mať obavy, že sa môže nájsť aj telo Sátora a odviezli ho na pozemok člena skupiny Františka Zakála.
Dedičstvo organizovaného zločinu
Príbeh Sátorovho klanu sa stal symbolom temného obdobia organizovaného zločinu na Slovensku, ktoré ukazuje, aký veľký vplyv môžu získať zločinecké organizácie. Činnosť Lajosa Sátora a dunajskostredskej mafie zanechala hlboké stopy v slovenskej verejnosti a praxi bezpečnostných zložiek. Pri odhaľovaní prípadu vyšli najavo šokujúce detaily o tom, ako klan vybudoval rozsiahlu sieť a ako kontroloval časť hospodárskeho a spoločenského života v regióne. Mnohí bývalí členovia klanu a ich komplici boli medzičasom odsúdení.
Po jeho smrti úrady rýchlo začali klan likvidovať a mnoho bývalých členov bolo postavených pred súd. Príbeh Lajosa Sátora a dunajskostredskej mafie je mimoriadne zložitý a dobre ukazuje obzvlášť krutú a krvavú stránku slovenského podsvetia. Na začiatku a v polovici 90. rokov, keď sa po páde komunistických režimov oslabila kontrola štátu, organizovaný zločin sa najmä na Slovensku a v Maďarsku dosť rozšíril. Lajos Sátor a jeho skupina sa práve v tomto období začali angažovať na južnom Slovensku, najmä v dunajskostredskom a komárňanskom regióne.
tags: #ludovit #sator #narodenie