Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť. Táto zákonná povinnosť rodičov k deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len „zákon o rodine“. Obaja rodičia majú povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Základné princípy a trvanie vyživovacej povinnosti
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať alebo uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi takzvané relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády. To znamená, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V roku 2025 je minimálne výživné vo výške 37,53 eur.
Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Podľa § 62 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom je typická takzvaná teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR), ktorá je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a iné), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálne negatívne dôsledky neschopnosti uživiť sa rodičom. Ak dieťa nie je schopné vlastným úsilím a prácou uhrádzať svoje odôvodnené náklady na život, potom rodičia musia stále plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Kľúčové zmeny po dovŕšení 18 rokov: Vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napríklad matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Ak syn dosiahol plnoletosť, môžete priamo jemu na bankový účet, ktorého je majiteľom, posielať výživné. Súhlas matky nepotrebujete a nepotrebujete ani súdne rozhodnutie. Matke Vášho syna len oznámte, napríklad písomne, že nakoľko je syn plnoletý, budete mu výživné posielať priamo na účet. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Konanie o výživnom v prípade, ak je oprávnenou osobou plnoleté dieťa, je možné začať iba na návrh plnoletého dieťaťa. Taktiež plnoleté dieťa už nezastupuje ani rodič, ani súdom ustanovený kolízny opatrovník. V prípade, ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, táto trvá až do času, kým nie je vydaný rozsudok súdu o zrušení vyživovacej povinnosti. Teda povinný rodič nemôže svojvoľne prestať plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko sa dostáva do omeškania s plnením, vystavuje sa riziku trestného stíhania a exekúcie.
Schopnosť samostatne sa živiť: Kedy zaniká vyživovacia povinnosť?
Zákon nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit, napríklad 26 rokov, do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi, napríklad zdravotné poistenie, ale nie je to hranica pre výživné. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a podobne. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy, čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore, nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
V praxi súdy posudzujú každú situáciu individuálne. Ak by otec chcel zrušiť alebo znížiť výživné, musel by podať návrh na súd a preukázať, že dcéra je schopná sa sama živiť. Príležitostná alebo nízko platená práca však spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti. Ak však dcéra pracuje na plný úväzok a jej príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.
Vzdelanie a vyživovacia povinnosť
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. Pokiaľ je dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia, ako sú tituly Ing., Mgr., MUDr. a podobne. Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné. Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia. Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, to znamená na vysokej škole v inom študijnom odbore, respektíve akékoľvek postgraduálne štúdium. Napríklad, doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie. Ak však dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Dôležité je tiež odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď ide o maloleté dieťa, respektíve o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však potrebné na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Súdne konanie a zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti. Aby ste sa vyhli riziku, že by syn v budúcnosti mohol spätne žiadať výživné na základe stále platného súdneho rozhodnutia, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie alebo zmenu vyživovacej povinnosti z dôvodu, že syn je už schopný samostatne sa živiť. Súd začne konanie a vyzve syna, aby sa k veci vyjadril a preukázal, či je schopný samostatne sa živiť. Ak sa preukáže, že syn pracuje a má vlastný príjem, súd môže výživné zrušiť. Počas konania na súde odporúčam výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii. Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa.
Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napríklad by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov. Ak by exmanžel mal pochybnosti, či je syn ešte odkázaný na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, pričom vek nie je rozhodujúci, ale skutočný stav. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napríklad rok), súd zruší vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu spätne, a to odo dňa, kedy dieťa nadobudlo túto schopnosť. Súd musí posudzovať, či ide o situáciu, kedy je dieťa schopné samostatne sa živiť, a to najmä vo vzťahu k jeho príjmu zo zamestnania.
Určenie a výpočet výživného: Čo zohľadňuje súd
Vo veciach určenia výživného súd vždy rozhoduje individuálne podľa okolností konkrétneho konania. Súd prihliada najmä na výdavky na maloleté dieťa, výdavky rodičov a príjmy oprávneného a povinného rodiča. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Majetkové pomery povinného rodiča sú spravidla tvorené jeho pravidelným príjmom a osobným majetkom.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z mesačných výdavkov na maloleté dieťa a príjmov jeho rodičov. V roku 2024 bolo do praxe zavedené takzvané tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného. Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa, možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania. Súdy aj napriek častej aplikácii tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného, teda určujú výšku čistého mesačného príjmu povinného rodiča.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu. Toto však nie je pravidlo. Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné. Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Príklad výpočtu výživného podľa tabuľkovej metodiky: Deti vo veku 3 a 8 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 600 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom. Výška výživného podľa tabuľky by bola pre dieťa vo veku 3 rokov 12 % z 1 600 €, čo je 192 €, a pre dieťa vo veku 8 rokov 14 % z 1 600 €, čo je 224 €. Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
Vymáhanie výživného a náhradné výživné
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je to, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnená osoba je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
V rámci exekučného konania môžete podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu. Trestný zákon uvádza, že trestného činu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Ak si bývalý partner nesplnil svoju povinnosť najmenej dva mesiace v priebehu dvoch rokov, potom môže na neho podať trestné oznámenie. Rovnako však môže svoj nárok vymáhať aj exekučnou cestou za predpokladu, že výživné má priznané aj súdnym rozhodnutím. V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd.
So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk). Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia. Pri prvotnom kontakte žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného. Referent Centra vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi je vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť. Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie. Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť. Úspešnosť vymáhania výživného závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov a od iných okolností prípadu. Centrum zároveň žiadateľov poučí o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného o náhradné výživné, ak výživné nie je povinným riadne platené. Centrum pre dané konanie vydáva potrebné potvrdenie. Žiadateľ je v priebehu procesu povinný s Centrom náležite spolupracovať, priebežne predkladať vyžadované doklady a poskytovať pravdivé informácie. Centrum žiadateľom poskytuje pomoc a asistenciu v priebehu celého konania.
V tomto smere je dôležité ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré hovorí, že právo na výživné sa nepremlčuje, avšak možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. To znamená, že aj keď priateľ priateľky po narodení dieťaťa nechcel, aby bol ako otec zapísaný v matrike, a až po troch rokoch si náhle uvedomila, že sa sama o dieťa postarať nedokáže, a podala návrh na určenie otcovstva na súde, súd by nemal priznať spätné výživné za obdobie pred začatím súdneho konania, nakoľko za vzniknutú situáciu môže najmä matka.
Špecifické situácie a ďalšie aspekty
Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme, ako je zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy a podobne. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, teda bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina a podobne, ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu takzvaného bagateľného plnenia.
Ak nie ste rodičom dieťaťa, potom nie ste povinný platiť výživné na dieťa svojej partnerky. Nikto Vás nemôže o túto platbu žiadať, a to ani súdne. Z titulu toho, že ste partner matky dieťaťa, no nie jeho rodič, nie ste povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Túto povinnosť od Vás nikto nemôže vymáhať prostredníctvom súdu či exekútora. Na druhej strane sa fakticky podieľate na úhrade výživného tým, že prispievate do rozpočtu. Rovnako pri určovaní výživného súd prihliada na majetkové pomery rodiča, teda aj na Váš príjem. Kedže s matkou dieťaťa nežijete v manželstve, neexistuje ani bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ani vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá vychádza z rovnakej životnej úrovne. Svojimi príjmami alebo nadobudnutým vlastníctvom sa teda na majetkových pomeroch matky nepodieľate.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe uzavretím manželstva vyživovacia povinnosť voči deťom nezaniká. Táto platí naďalej (ak sú splnené zákonné podmienky), avšak stáva sa takzvanou podpornou vo vzťahu k vyživovacej povinnosti medzi manželmi. To znamená, že si prioritne svoju vyživovaciu povinnosť musia plniť manželia navzájom. Až keď druhý manžel nevie zabezpečiť výživu (napríklad aj z toho dôvodu, že je tiež študentom), má svoju vyživovaciu povinnosť plniť rodič dieťaťa.
Rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Táto schopnosť sa nadobúda, keď si dokáže vlastnou prácou zadovážiť prostriedky na úhradu nevyhnutných životných potrieb. Ak už dieťa nechce pokračovať v štúdiu a máte za to, že je schopné pracovať a starať sa o seba a máte súdom určené výživné, potom odporúčam podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak ju súdom stanovenú nemáte, potom mu môžete napríklad oznámiť, že mu výživné nebudete posielať. Ak súd určil presný dátum, kedy otec dieťaťa má posielať výživné, je to záväzné. Ak pri rozvode nebol stanovený konkrétny dátum platby, a otec posiela výživné každý mesiac na posledný deň, je možné požiadať súd o určenie presného dátumu platby výživného. V takomto návrhu by ste mali uviesť, prečo je pre vás dôležité mať stanovený konkrétny dátum platby a ako vám súčasná situácia komplikuje život alebo správu financií. Je dôležité mať na pamäti, že každá zmena súdneho rozhodnutia vyžaduje formálny postup, a preto sa odporúča pripraviť dôkladné odôvodnenie vašej požiadavky.
Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napríklad z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napríklad si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
tags: #do #kedy #sa #plati #vyzivne #na