V harmonickom živote dieťaťa zohráva otec nezastupiteľnú úlohu, ktorú začína dieťa objavovať veľmi skoro. Už od dvoch rokov sa na otca upútava veľmi výrazne. Otec predstavuje a reprezentuje vo výchove dieťaťa mužský prvok, ktorý je pre jeho vývoj dôležitý, a to hlavne v čase dospievania. Otcovo vedenie usmerňuje charakter a jednanie dieťaťa. Otec je pre dieťa ochranca, jeho opora. V čase, keď je dieťa malé, zoznamuje ho s inými činnosťami ako matka, býva dieťaťu prvým učiteľom v pohybových aktivitách. Zoznamuje dieťa s vecami v domácnosti a ich použitím, vyrába a zostavuje mu hračky.
Väčšina detí je na svojich rodičov pyšná. Sú však i deti, ktoré o svojom otcovi nemôžu hovoriť s obdivom, kryjú jeho priestupky a slabosti. Niektoré deti sa za svojho otca hanbia, iné o ňom nechcú ani počuť, nakoľko ním mohli byť sklamané, nepoznali otcovskú lásku, ale skôr jeho rany ako pohladenie. Prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca má na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa významné faktory. Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť.
Postavenie otca v rodine a jeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka, a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností. Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.
Význam otca pre harmonický vývoj dieťaťa
Vzťah matky a dieťaťa je vrodený, je to prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje už počas doby, kým je ešte v matkinom tele. Napriek tomu, otec je pre dieťa nemenej dôležitý. Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje, alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom. Dieťa a otec sú prvé osoby, ktoré spolu nadväzujú vzťah, a hoci ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco. Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.
Deti hľadajú v otcovi predovšetkým autoritu, ale neskôr i životného kamaráta, ku ktorému môžu kedykoľvek prísť a s čímkoľvek, aby im pomohol a poradil. Jednou z najväčších výchovných hodnôt je pocit dieťaťa, že má v rodičoch oporu v období neúspechu a v krízových okamžikoch. Dieťaťu ju poskytujú obaja rodičia, ale nie každý rovnako. Matky majú intuitívne pochopenie pre to, čo sa s dieťaťom deje, pretože vycítia jeho problémy, i keď dieťa nič nehovorí. Otec rieši rozhodné okamžiky, ukazuje dieťaťu cestu a smer.
Vplyv otca na osobnostný rozvoj - rozdiely medzi synmi a dcérami
Otcovia inak ovplyvnia dcéry a inak synov. Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote, a od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi. Naopak, ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí. Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom.
Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna. V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ alebo starší kamarát.
Otec v rôznych úlohách: učiteľ, spoluhráč, príklad, živiteľ, ochranca
Úloha otca v živote dieťaťa je mimoriadne významná a často si ju v každodennom zhone ani neuvedomujeme. Moderní otcovia sa čoraz viac zapájajú do života svojich detí, pričom sa tradičný model rodiny postupne vytráca. Počas detstva deti potrebujú od otcov mnohé veci, ktoré im zaistia celoživotnú blízkosť a zdravý vývoj.
- Otec ako učiteľ: Väčšina ľudí považuje za najkrajšie spomienky práve tie, kedy s nimi otec trávil čas a naučil ich bicyklovať, plávať, lyžovať, zbierať hríby, chytať ryby, hrať futbal. Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá celý život.
- Otec ako spoluhráč: Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa dieťa učí pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor a zmysel pre fair play.
- Otec ako príklad: Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie. Ich správanie k matke budú synovia modelovať vo vzťahu k dievčatám, a pre dcéry bude meradlom chovania, aké chlapcom voči sebe povolia.
- Otec ako živiteľ: Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa. Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze, a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska.
- Otec ako ochranca: Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre. Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.
Prečo na otcoch záleží - Dr. Anna Machin
Deň otcov - pripomienka dôležitosti otcovstva
Otec je pre dieťa rovnako potrebný ako mama. Je vzorom pre dieťa a čas strávený s ním dieťaťu prospieva. Preto by si mal každý otec počas dňa vyhradiť čas na svoje deti a nemali by sme si to pripomínať len jeden deň v roku, obvykle na Deň otcov, prečo je otec tak dôležitý. Deň otcov sa oslavuje každoročne a jeho história siaha do minulosti. Na jeho vzniku sa najvýznamnejšie podieľala Sonora Smart Dodd z mesta Spokane v štáte Washington, ktorá z úcty a lásky voči svojmu otcovi, podala návrh na slávenie Dňa otcov miestnej cirkvi a štátu. Sonora si chcela týmto dňom uctiť svojho otca, vojnového veterána, ktorý sám vychovával šesť detí. Prezident Richard Nixon ho trvalo uzákonil až v roku 1972 na tretiu nedeľu v júni.
Výzvy absencie otca v rodine a potreba mužského vzoru
V rodinách s chýbajúcim otcom je výchova problematickejšia, pretože dieťaťu chýba mužský vzor. Deti bez otca sú málo samostatné a menej dobre sa začleňujú medzi chlapcov v kolektíve. Dať dieťaťu život a nedať mu vedome otca stavia dieťa niekedy celoživotne do zvláštnej situácie. Už v predškolskom veku začínajú deti chápať, že ich svet sa neskladá len z matky a otca, ale spoznáva i ďalších členov rodiny a iné deti.
Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu. Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život? V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné, ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje. Pre harmonický psychický rozvoj dieťaťa je otcovský prvok nevyhnutný a je v najlepšom záujme dieťaťa nestratiť kontakt s otcom v akomkoľvek veku, naopak, k rozvoju dieťaťa je potrebné tento kontakt prehlbovať a utužovať.
Rozvody a traumatizujúci dopad na deti
Na Slovensku sa rozvádza stále viac manželstiev - podľa niektorých prameňov je to až každé druhé. Rozvod je traumatizujúca záležitosť, a to nielen pre dospelých, ale najmä pre deti. Deti väčšinou nedokážu pochopiť, prečo už nechcú žiť spolu ľudia, ktorých ľúbia. Rozsype sa im svet istoty, mnohé dávajú vinu sebe. Rozvod je v podstate novodobým úkazom a nijako neslúži ľudskému rodu ku cti. Vidno, že stačí trocha uvoľniť atmosféru spoločnosti a ľudia to okamžite využijú i zneužijú. Keď už rodičia sami nevedia pomôcť vo svojom zranenom vnútri, zostáva tu ešte jedna malá iskrička nádeje, či by potrebná pomoc nemohla prísť od samotných detí?
Postaviť sa na chvíľu do detských papučiek a pozrieť sa na vzniknutú situáciu detskými očami vyvolá silný dojem, že dieťaťu sa rozpadá celý jeho doterajší svet, stráca istotu a zem sa pod ním chveje ako pri zemetrasení. Popri čo najcivilizovanejšom rozvode je podľa odborníkov ideálne, aby sa deti stretávali aj naďalej s obidvomi rodičmi čo najviac a čo najbližšie „normálnej“ situácii. Aby sa nestal z jedného rodiča iba akýsi víkendový zabávač. Po rozvode sa väčšinou znižuje podiel druhého rodiča na výchove dieťaťa. Psychológovia však hovoria, že dieťa by malo byť s rodičom, ktorému nebolo zverené, viackrát do roka po dobu najmenej troch týždňov. I keď štatistiky hovoria, že sa sobášime čoraz v neskoršom veku, rozvodovosť stále mierne narastá. Najcitlivejším miestom rozpadávajúceho sa manželstva sú deti.
Striedavá starostlivosť: teória a prax na Slovensku
K normálnej situácii po rozvode sa najviac blíži takzvaná striedavá starostlivosť o dieťa, pri ktorej dieťa žije určité obdobie s jedným rodičom a potom s druhým. V niektorých krajinách (najviac v Škandinávii a USA) sa tento model uplatňuje už takmer 40 rokov a podľa obsiahlych dlhotrvajúcich štúdií dosahuje veľmi dobré výsledky. Striedavú starostlivosť pozná z našich susedov Rakúsko i Česká republika - teda krajiny s historicky aj kultúrne veľmi podobnými podmienkami ako na Slovensku. Ani situácia v Čechách však nie je podľa prívržencov tohto modelu uspokojivá. Ak sa totiž rodičia pri rozchode nedokážu dohodnúť o tom, kto sa bude starať o dieťa, rozhodujú súdy. A súdne spory niekedy trvajú veľmi dlho a spravidla zveria deti matkám. Mnohí otcovia sa pritom chcú so svojím dieťaťom stretávať častejšie ako raz za dva týždne.
Psychológ a znalec Jiří Tyl uvádza, že prakticky všetky štúdie zistili významne lepšie socializačné podmienky a výsledky u detí, ktoré sa nachádzajú v striedavej/spoločnej starostlivosti oboch rodičov. Pretože u nás sa táto forma starostlivosti o dieťa zatiaľ širšie neujala, vychádza pritom zväčša z amerických výskumov. Jiří Tyl cituje metaanalýzu „Adaptácia detí v spoločnej starostlivosti verzus v starostlivosti jedného rodiča“ z roku 2002, ktorá sumarizuje 33 výskumov zahŕňajúcich 1846 detí v starostlivosti jedného rodiča a 814 detí v spoločnej starostlivosti a porovnáva ich s deťmi v úplných rodinách. Podľa tohto materiálu sú deti v striedavej starostlivosti významne lepšie adaptované v oblasti telesného a duševného zdravia, v rodinných vzťahoch, v oblasti sebaúcty, behaviorálnej a citovej adaptácie, ako deti v starostlivosti jedného rodiča. Podľa znalcov sa nedá v žiadnom prípade tvrdiť, že by striedavá starostlivosť bola pre deti záťažou. Záležitosti technicko-organizačného charakteru ako iné trvalé bydlisko rodičov, zmena prostredia, dochádzanie, sú pre deti len vonkajšími okolnosťami, ktoré sú oproti vzťahu s oboma rodičmi zanedbateľné. Striedavá starostlivosť je pre ne pokračovaním rodiny, teda tých podmienok, ktoré utvárali ich pocit bezpečia a istoty.
Prax na Slovensku aj v Čechách však hovorí, že ak sa rodičia nevedia dohodnúť o tom, ako sa usporiada starostlivosť o dieťa po rozvode a rozhodujú súdy, deti sú veľmi často zverené do starostlivosti matiek. Toto riešenie však prináša pre dieťa riziko ďalšej traumatizácie. Aj na Slovensku sa preto posilňuje postavenie modelu striedavej starostlivosti - od 1. júla 2010 má vstúpiť do platnosti novela zákona o rodine (zákon č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z.), ktorý túto otázku rieši. Nový odsek tohto zákona hovorí: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa okrem iného píše: „Otcovia v Slovenskej republike majú záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa. Prax súdov v Slovenskej republike je žiaľ taká, že rodič, ktorému nie je dieťa zverené do starostlivosti (v drvivej väčšine otec), sa môže s dieťaťom stýkať, na základe súdneho rozhodnutia, väčšinou 2x do mesiaca cez víkend.“ Otcovia nesúhlasia s tým, aby boli práva ich detí a rodičovské práva a povinnosti otcov zdeformované na pár dní do mesiaca za situácie, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky. Stretávanie sa otca s dieťaťom 2x do mesiaca cez víkend je iba o tom, aby dieťa úplne na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné. V takomto prípade sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že by takýto otec mal možnosť dieťa vychovávať. V USA, kde sa táto problematika dlhodobo sleduje, sú k dispozícii šokujúce štatistiky, ktoré vypovedajú o tom, aké dopady má na vývoj detí ich výlučné zverenie do starostlivosti matky.
Na druhej strane, MUDr. Rosebergerová, detská psychiatrička, zásadne nesúhlasí so striedavou výchovou, tvrdiac: „Každý by mal mať niekde pevný bod, svoje miesto kam patrí, kde sa cíti bezpečne.“ Podľa nej, rodičom by sa človek nemal stať náhodou, omylom alebo iba tak, pre nerozmyslenú chvíľku naplnenia biologickej potreby. Zdôrazňuje, že nielen dieťa, ale každý živý tvor potrebuje pre svoj riadny a normálny vývin pokojné, akceptujúce prostredie a veľa lásky. Mnohí rodičia si dieťa zvolia za trofej, korisť, prostriedok na vydieranie alebo vykonanie aktu pomsty voči partnerovi. Zastáva názor, že dieťa nemôže byť "beztvará hmota vložená do telíčka dieťaťa", ktorá sa musí presúvať, pretože ho jeho rodičia milujú. Dieťa nemôže niečo chcieť, či nechcieť, dieťa nemôže mať dušu, túžbu, dieťa musí, lebo jeho rodič ho miluje.
MUDr. Rosebergerová kritizuje slepé kopírovanie západných modelov a zdôrazňuje potrebu rešpektovať historické tradície. Cituje známych psychológov ako Zdeňka Matějčka, ktorý hovoril: „Beda matke, ktorá dá do 4 - 5 rokov dieťa do škôlky,“ a Jiřinu Prekopovú, ktorá hovorí o pevnom objatí matky, či profesora Jozefa Hašta o vzťahovej väzbe. Zdôrazňuje, že v predškolskom veku sa formuje a vyvíja emocionalita detí, a ak je narušená, je to problematické pre deti aj pre spoločnosť. Súdiaca prax, ktorá odoberá dvojročné, ba aj mladšie dojčené deti matkám a dáva ich do striedavej starostlivosti s argumentom, že už nemusia byť dojčené, je podľa nej alarmujúca. Dieťa, ktoré je ohrozené, ktorého matka je úzkostná, ohrozovaná atakmi otca, dojčí a dieťa možno nepotrebuje jej mlieko, potrebuje však jej telo, pocit istoty. Dojčenie pre nich znamená spojenie, akt bezpečia. Ak by otcovia a súdy rešpektovali vek dieťaťa, deti by mohli "spapkať aj rožok, aj hocičo", ale majú strach a potrebujú mamu. Emocionálna inteligencia je pre život človeka, ale i fungovanie spoločnosti nesmierne dôležitá.
V mnohých prípadoch súdy hľadia skôr na práva rodičov, ako na práva dieťaťa, hoci navonok všetci deklarujú, že im ide len o dieťa. Nie vždy správne a včas zasiahnu aj detskí psychológovia či sociálni pracovníci. Ak nemá matka dobrého právnika alebo nie je dostatočne finančne vybavená, má proste smolu. Pri samotnej striedavej starostlivosti treba vnímať potreby a správanie sa detí, pričom musia komunikovať všetky zložky - kolízny opatrovník, škola, sudca, psychológ, rodič. Dnes sa navyše na pojednávania čaká celé mesiace, od podania návrhu k rozhodnutiu prejdú niekedy aj dva roky. A rodičia, ktorí majú za ten čas vychovávať deti, namiesto toho plnia spis stovkami strán, ktoré nikto nikdy nebude poriadne čítať.
Manipulácia s deťmi a syndróm zavrhnutého rodiča
Niekedy začnú deti otca pod vplyvom manipulácií odmietať. Začína sa hovoriť o Syndróme zavrhnutého rodiča. Psychológovia upozorňujú, že výsledkom takejto snahy vypudiť „zlého“ rodiča z citového sveta dieťaťa bývajú vážne psychické problémy. Často sa stáva, že matky viac alebo menej skryto štvú deti proti otcovi. Prípad, keď matka zmanipuluje dieťa tvrdením, že otec im chce „zobrať strechu nad hlavou“, vedie k tomu, že dieťa odmieta akýkoľvek styk s otcom. Takéto absurdné zaťažovanie dieťaťa a čistá manipulácia si vyžaduje zásah súdu, napríklad prostredníctvom návrhu na výkon rozhodnutia v časti styku. Matka vystupujúca v pozícii preferenčného rodiča je povinná maloleté dieťa motivovať k styku s druhým rodičom a na styk ho pripravovať aj po psychickej stránke. Ak tak nerobí, nekoná v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
Legislatívne a spoločenské výzvy v otázke otcovstva
V súčasnosti na Slovensku stále funguje silný rodový stereotyp, že jedine matka sa vie postarať o dieťa, pričom vyše 30 % otcov sa na výchove detí aktívne podieľa. Z vyše 18 tisíc detí ročne po rozchode rodičov je až 90 % detí zverených do výchovy matky, otcom len 7 %. V striedavej starostlivosti sú len 3 % detí, pričom je podľa odborníkov najprirodzenejším porozchodovým usporiadaním pre dieťa. Vo svete je priemer striedavej starostlivosti vyše 50 %. Je v záujme detí, aby sa nestávali predmetom sporu rodičov a aby sa nerovným prístupom k starostlivosti o deti nezvyšoval konflikt medzi rodičmi. Do rozhodnutia súdu by úrady mali dbať na rovnocenný styk rodičov s dieťaťom a rodičov motivovať k dohode v prospech dieťaťa. Na Slovensku má podľa prieskumov viac ako 60 % detí to šťastie, že o jeho starostlivosť majú záujem obaja rodičia. Aj keď striedavá starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, zvýšenie na minimálne 30 % detí by znamenalo každoročne šťastnejšie detstvo pre viac ako 6000 detí.
Pritom množstvo času, v ktorom sa realizuje či už verbálne alebo neverbálne pôsobenie rodiča na dieťa, je primárnym elementom napĺňania rodičovskej zodpovednosti za výchovu. Styk otca s deťmi tak, ako ho upravujú súdy štandardne každý druhý víkend a súvisle len dva týždne počas letných prázdnin, nijakým spôsobom nenapĺňa právo rodičov podieľať sa na výchove svojich detí a je porušením zákona. Často sa spomína, že jednou zo základných podmienok zodpovednosti súdov voči verejnosti je kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V žiadnom súdnom rozhodnutí však nie je kvalitne, dostatočne a presvedčivo zdôvodnené, ako si má dieťa vybudovať a udržiavať vzťah k obidvom rodičom a ako má otec naplniť svoje právo podieľať sa na starostlivosti a výchove dieťaťa počas štandardných párnych víkendov či počas 54 hodín mesačne.
V reakcii na pretrvávajúce problémy s porozvodovou starostlivosťou a stereotypmi v súdnictve sa MUDr. Rosebergerová vyslovila za otvorenú odbornú diskusiu sudcov, sociálnych pracovníkov a detských psychológov či psychiatrov o tom, ako posudzovať prípady ďalšej starostlivosti o deti po rozvode či rozchode partnerov v záujme dieťaťa. Dôležité je, aby rodičia prevzali zodpovednosť za svoje konanie. Nemožno násilím vynucovať lásku; dieťa nie je schopné milovať otca, ktorý mláti matku, lebo sa vždy bude identifikovať s mamou a otca sa bude báť. Pri všetkých rozhodnutiach je potrebné využívať inštitút zdravého rozumu. Kliniky, kde učia deti milovať svojich otcov, by sa mohli zmeniť na kliniky, kde učia otcov pokore, kde sa naučia milovať ženu, s ktorou splodili dieťa, až potom môžeme riešiť výchovu, ktorá by potom nemusela byť striedavá, ale spoločná.
Právne aspekty styku s dieťaťom po rozvode
Otázka styku maloletých detí s rodičmi po rozvode je veľmi frekventovaná v slovenskej, ako aj zahraničnej judikatúre. Rodičia majú voči svojim deťom v rovnakej miere práva aj povinnosti. Ak súd zveril maloleté dieťa do starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič má právo na styk s dieťaťom, ktoré je často súdom určené konkrétnymi dňami a časmi.
Styk dieťaťa s otcom, ktorý dieťa odmieta:V prípade, že dieťa odmieta stretávania s otcom, napríklad s odôvodnením, že si nemajú čo povedať a cíti sa nepríjemne, je možné podať návrh na súd na zmenu úpravy práv a povinností k dieťaťu. Ak súd po dokazovaní zistí, že stretnutia syna s otcom nie sú v synovom záujme, môže rozhodnúť, že styk neupraví, alebo ho zmení. Zákaz styku otca s dieťaťom, pokiaľ otec nie je hrozbou pre dieťa, neprichádza do úvahy. Otec by musel dieťa týrať, prípadne s ním zle zaobchádzať, aby súd zakázal styk úplne. Ak je rozhodnutie o styku niekoľko rokov staré a postoj dcéry k otcovi je odmietavý, je vhodné podať návrh na súd na zmenu úpravy práv a povinností k dieťaťu. Súd by mal vypočuť dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek už schopné sa vyjadriť, a rešpektovať jeho vyjadrenie a postoj.
Prekážky v styku s dieťaťom zo strany matky:Ak matka nerešpektuje súdne rozhodnutie o striedavej starostlivosti a opakovane odmieta odovzdať dieťa, pričom tvrdí, že dieťa nechce ísť k otcovi (s podozrením na psychický nátlak), je nevyhnutné súd urgovať, aby konal promptne. Takáto situácia môže mať veľmi negatívny dopad na vzťah s dieťaťom. Je dôležité podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia, v ktorom sa opíše daná situácia, a to, že matka neplní súdne rozhodnutie a bezdôvodne bráni vo výkone striedavej starostlivosti. Súčasne je potrebné oznámiť situáciu príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ideálne sociálnej pracovníčke, ktorá bola prítomná na súdnom konaní.
Nerešpektovanie súdneho rozhodnutia o styku:V prípade, ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené do opatery, neumožňuje styk s druhým rodičom, je možné podať návrh na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých. Ak v rozsudku o rozvode bol styk s maloletým neupravený (tzv. neobmedzený styk), je situácia zložitejšia, nakoľko takýto výrok nie je vykonateľný a de facto je na matke, či styk s maloletým umožní alebo nie. V takomto prípade je nevyhnutné podať nový návrh na úpravu styku s maloletým, kde by bolo dobré presne navrhnúť dni a časy, kedy bude otec oprávnený sa s maloletým stýkať. Rozsudky vo veciach maloletých možno meniť, ak sa zmenia pomery. Ak by matka nerešpektovala súdne rozhodnutie, otec sa môže domáhať styku návrhom na nariadenie výkonu rozhodnutia o styku. Súd má viacero možností, ako vie matku donútiť rešpektovať súdne rozhodnutie, vrátane ukladania pokút.
Vycestovanie s dieťaťom do zahraničia:Na vysťahovanie sa s maloletým do cudziny je potrebný súhlas druhého rodiča. Ak je súdnym rozhodnutím určený styk maloletého s otcom, je vhodné vycestovanie do inej krajiny naplánovať na čas, kedy nie je určený styk s otcom. Vždy je vhodné si tiež zistiť podmienky vycestovania s maloletým na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Vplyv veku dieťaťa na rozhodovanie o styku:Malé dieťa si nemá čo určovať, či sa bude stýkať s rodičom alebo nebude. Ak by sa s rodičom odmietalo stýkať, je potrebné to riešiť cez sociálnu kuratelu a psychológa, za pomoci ktorých by sa hľadali cesty, ako s dieťaťom pracovať. Ak je dieťa už väčšie, napríklad päť - šesťročné, súd berie do úvahy aj jeho názor. V prípade, že je dieťa staršie, napr. 15-ročné, a odmieta kontakt s otcom, je potrebné súdne upraviť styk a žiadať, aby bolo dieťa vypočuté. Detský lekár nemôže vystaviť zákaz stretnutia sa s otcom, ani v prípade, ak dieťa užíva antibiotiká. Rodič má právo sa so svojím dieťaťom stýkať a zakázať mu to môže jedine súd svojím rozhodnutím za predpokladu, že je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov. Súd môže obmedziť styk rodiča s dieťaťom alebo aj pozastaviť len zo zákonných dôvodov. Ak tieto neexistujú, súd nemôže styk otca s dieťaťom neurčiť.
Rady pre otcov - ako byť prítomným a podporujúcim rodičom
Otcovia sú dôležitou súčasťou výchovy zdravého dieťaťa. Neznamená to však, že ho len splodia a budú zarábať peniaze. Deti potrebujú prítomného otca, nie emočne neprítomného človeka. Neexistuje manuál, ako byť dokonalým rodičom, ale priznať si vlastné pochybenie a snažiť sa byť lepším človekom je nevyhnutné. Otcovia môžu deti naučiť mnohým užitočným schopnostiam, ktoré im pomôžu zvládať nástrahy života lepšie.
- Ukážte deťom, ako sa brániť a postaviť sa za seba, ak sa s nimi nejedná férovo. To najhoršie, čo môžete urobiť, je nechať deti napospas dospelej autorite, ktorá sa k nim správa neadekvátne. Týmto deti učíte, že také správanie voči sebe majú tolerovať. Namiesto toho ich naučte, ako sa slušne a distingvovane brániť, aby neadekvátne správanie vedeli identifikovať a postavili sa sami za seba.
- Zachovajte chladnú hlavu pri riešení problémov. Je veľmi dôležité, aby sa deti naučili, ako riešiť vzniknuté problémy, a učia sa to pozorovaním rodičov. Ak pre otca každý problém predstavuje katastrofu a zloží sa pod ťarchou stresu, deti tento model zopakujú. Otcovia by mali ukázať, že každý problém má riešenie a že pokiaľ nejde o život, dá sa všetko vyriešiť s chladnou hlavou. Je potrebné ukázať, ako pokojne identifikovať problém, zvážiť možné riešenia a následne premyslieť plán.
- Naučte deti sebakontrole a disciplíne vlastným príkladom. Deti sú občas odtrhnuté z reťaze, čo je pre otcov skúška trpezlivosti. Dôležitá je však vaša reakcia na správanie detí. Ak vybuchnete, ukazujete im rovnakú reakciu, za akú ich trestáte. Rodič, ktorý kričí na dieťa, aby nekričalo, nie je hodný rešpektu. Sebakontrola je charakteristika vyzretého človeka.
- Nechajte deti skúšať a zlyhať. Nepriskakujte hneď, ako zaznamenáte, že sa deťom niečo nedarí alebo dačo robia zle. Nechajte ich, nech si všetko vyskúšajú aj za cenu, že stratia čas a budú sklamané. Potrebujú zlyhať, prežiť smútok, nájsť nové riešenia a skúšať znova. Je síce jednoduchšie povedať im správnu odpoveď či rovno ukázať správne riešenie, ale tým sa naučia spoliehať na vás, nie na seba samých.
- Rozprávajte sa s deťmi ako s rovnocennými. Deti nie sú menejcenné bytosti. Nesprávajte sa preto k nim spôsobom, kvôli ktorému sa tak budú cítiť, lebo to zničí ich sebavedomie a sebaobraz. Spôsob, akým s nimi jednáte, sa odrazí aj na štýle, akým budú pristupovať k sebe a k okoliu. Ak chcete, aby boli slušní ľudia, chovajte sa k nim slušne. Zhovárajte sa s nimi otvorene a úprimne, načúvajte im a berte vážne ich sťažnosti, strachy a problémy.
- Trpezlivo ich veďte a učte, nikdy nezastrašujte. Otcovia sú na to, aby boli prístavom bezpečia a istoty, ale aj odlivom, ktorý deti pošle na more. Raz odídu do veľkého sveta, je potrebné ich preto naučiť všetko, čo viete, a vyzbrojiť ich schopnosťami, vďaka ktorým všetky nástrahy zvládnu. Neodháňajte ich zo svojho sveta, ale zapojte ich do všetkého, čo robíte.
- Deti musia vedieť, že sa na vás môžu spoľahnúť. Najdôležitejšie pre deti je vedomie, že vám môžu veriť a vašu dôveru nesklamete. Ste pre ne istota a poskytujete im bezpečie. Musia vedieť, že sa na vás môžu kedykoľvek obrátiť a vy budete stáť po ich boku nech sa deje čokoľvek, v ťažkých časoch aj v tých radostných. Ak sklamete ich dôveru, zničíte dôveru vo všetkých ich vzťahoch, ktoré nadviažu. Spoľahnutie znamená, že dodržíte, čo ste sľúbili, a hovoríte im pravdu, takže vedia, že vám môžu veriť.
Otcovia sú pre deti rovnako dôležitým rodičom ako matka. Určujú, ako budú dcéry i synovia nahliadať na rolu muža a ženy, a vnímať vzájomný vzťah oboch pohlaví. Zároveň predurčujú úspech v živote a kariére a môžu podporiť také črty ako dravosť a asertivita, ktoré sú v tomto svete nesmierne potrebné. Preto otcovia nemajú zanevrieť na výchovu, nemajú sa jej báť, majú sa venovať deťom a odovzdať im všetky vedomosti a všetku lásku, ktorú v sebe nosia.
tags: #ma #dieta #stravit #u #otca