Mesto Prievidza, ležiace v Hornonitrianskej kotline, je domovom mnohých príbehov. Je miestom, kde sa rodia nové životy, kde sa snúbi každodenná realita s historickým odkazom a kde sa odvaha prejavuje v rôznych podobách - či už v boji za vlastné zdravie, alebo v boji za spravodlivosť a morálne princípy. V tomto článku sa ponoríme do osudov chlapcov, ktorých životy sú neoddeliteľne spojené s Prievidzou a jej okolím, od malého Filipka, ktorý statočne čelí závažnej chorobe, cez štatistiky miestneho matričného úradu, až po výnimočný príbeh Arpáda Tarnóczyho, ktorého odkaz presahuje hranice regiónu.
Filipko z Prievidze: Odvážny bojovník v tieni choroby a nádej kmeňových buniek
Malý Filipko, narodený v Prievidzi, je chlapec, ktorý oslávil v apríli piate narodeniny. Avšak, ako hovorí jeho mama Soňa Bartošová, v rodine Bartošovcov neprebehla oslava ako v iných rodinách, pretože malý Filip je chlapec, ktorý bojuje každý deň o svoj život. Jeho zdravotné problémy sa začali prejavovať už veľmi skoro, konkrétne siedmy deň po narodení, kedy začal mať problémy s vylučovaním. Od tohto raného štádia bábätka začal jeho vývoj postupne upadať. Zvláštne je, že aj keď začal veľa jesť, napriek tomu chudol, prestal chodiť a prestal sa celkovo vyvíjať. Tragické je, že lekári podľa slov jeho zúfalej matky pozerali so založenými rukami takmer 5 rokov, kým sa situácia dostala do takej kritickej fázy.
Momentálne rodina čaká na výsledky genetiky cystickej fibrózy, ochorenia, ktoré by mohlo vysvetľovať mnohé z Filipkových ťažkostí. Problémy má so zahlienením, ktoré je pre toto ochorenie typické, ale aj so vstrebávaním tukov, čo prispieva k jeho neprimeranému chudnutiu aj napriek príjmu potravy. Prejavy cystickej fibrózy u detí sú rôznorodé a často vedú k vážnym komplikáciám. Typickým príznakom tohto ochorenia je veľmi slaný pot, a deti trpiace týmto syndrómom sa preto nazývajú aj slané deti. U postihnutých jedincov pretrváva silný kašeľ, najmä po fyzickej námahe, a trpia častými zápalmi dýchacích ciest a prínosových dutín. Medzi ďalšie indikácie patria polypy v dutinách a takzvané paličkovité prsty. Opakuje sa u nich zápal pankreasu a z toho vyplývajú problémy s priberaním pre nedostatok živín, ktoré telo nedokáže správne absorbovať. Typické sú aj zmeny chutí do jedla, či rozvíjajúca sa cukrovka. Indikáciou na diagnostiku bývajú aspoň dva z uvedených symptómov, čo naznačuje komplexnosť Filipkových zdravotných problémov.
Filipkov problém je teda hlien, ktorý kvôli poruche organizmu nedokáže sám regulovať, a tak sa ho vytvára stále viac a ničí ostatné orgány. Súčasťou jeho každodennej rutiny je inhalovanie, ktoré musí absolvovať trikrát denne, aby nemal kŕče a aby sa hlien rozpustil, čím sa mu uľavuje od dýchacích ťažkostí. Avšak pre jeho zdravotný stav nemôže byť súčasťou kolektívu, čo ho izoluje od rovesníkov a bežného detského života.
Cystická fibróza (CF): Príznaky, dedičnosť, liečba a ďalšie | Mass General Brigham
V neľahkej situácii sa rodina Bartošovcov ocitla, keďže problémy sa začali nabaľovať a ich finančné zdroje nestačili na pokrytie nákladov na liečbu. Zostali tak odkázaní na finančnú pomoc darcov, pretože náklady na liečbu sú pre mladú rodinu neúnosné. Je šokujúce, že žiadna poisťovňa neprepláca ani lieky, na ktoré je Filipko odkázaný, nieto ešte špecializovanú liečbu. Podľa informácií zo stránok verejnej zbierky, malý bojovník podstúpil vďaka predošlej zbierke dve série liečby kmeňovými bunkami v hodnote 6 000 eur. Táto liečba Filipovi zásadne zabrala a jeho zdravotný stav sa zlepšil natoľko, že môže konečne navštevovať logopédiu a špeciálneho pedagóga, čo doteraz nebolo možné. Liečba kmeňovými bunkami by mu mohla prinavrátiť možnosť ísť medzi ľudí bez toho, aby kvôli kontaktu s kamarátmi skončil v nemocnici. Soňa Bartošová, Filipkova mama, dodáva: „Bohužiaľ, lekári si nás len 4 roky pohadzovali, až kým úplne neupadol, prestal chodiť a iba ležal a plakal. Jeho stav sa zlepšil až po podaní prvej dávky kmeňových buniek, žiaľ, žiadna poisťovňa túto liečbu neprepláca.“ Ako hovorí jeho Soňa: „Filipko sa má aktuálne striedavo - oblačno. Keď dostane infekciu je slabší.“ Mesačné náklady na liečbu sa vyšplhajú na 3000 eur, čo je pre rodinu obrovská záťaž. Napriek nepriazni osudu je mladá mamička šťastná, že ľudia reagujú na výzvu a finančne pomáhajú. Rodina je vďačná za zdieľanie a finančnú pomoc, pričom veľmi by im pomohol aj iný názor na zdravotný stav alebo tip od ľudí, ktorí majú podobnú skúsenosť. Filipkov príbeh je svedectvom o obrovskej sile vôle, nádeji a dôležitosti komunitnej podpory v boji proti závažným ochoreniam.
Demografický obraz Prievidze: Kde sa rodia budúce generácie
Prievidza, ako metropola hornej Nitry, je miestom, kde sa neustále mení a vyvíja demografická štruktúra. Na začiatku tohto roka žilo v meste 45 699 ľudí. Z tohto počtu bolo 23 649 žien a 22 050 mužov, čo naznačuje miernu prevahu ženskej populácie. Tieto štatistiky poskytujú základný prehľad o obyvateľstve mesta, ktoré je svedkom mnohých nových začiatkov.
Prievidzský matričný úrad vlani zaznamenal narodenie 374 detí. Zaujímavosťou je, že na svet prišlo viac dievčat ako chlapcov. Matrikárky do kníh zapísali 182 chlapcov, pričom dievčat bolo o desať viac. Okrem nemocničných pôrodov matrika zaznamenala aj päť oznámení o narodení, teda pôrodoch, ktoré prebehli doma či mimo nemocnice, čo svedčí o individuálnych rozhodnutiach rodičov.
Hovorca mesta Prievidza, Michal Ďureje, informoval o najobľúbenejších menách, ktoré rodičia dávali svojim novorodencom. Pre chlapcov dominovali mená ako David, Adam, Jakub, Filip či Damián. Medzi dievčatami boli najpopulárnejšie mená Linda, Nina, Sofia, Eliška či Nela. Tieto trendy v menách odrážajú nielen aktuálne módne vlny, ale aj regionálne preferencie a vplyvy.
Počet narodených detí v Prievidzi medziročne poklesol. Pre porovnanie, prievidzská matrika zaznamenala v roku 2018 narodenie 390 detí, z toho bolo 188 chlapcov a 202 dievčat. Tento pokles naznačuje širšie demografické zmeny, ktoré ovplyvňujú celú krajinu. Životný cyklus mesta zahŕňa nielen narodenia, ale aj úmrtia; minulý rok zomrelo 428 Prievidžanov. Do obvodu matričného úradu Prievidza patria aj okolité obce Sebedražie, Koš a Cigeľ, čo rozširuje rozsah jeho pôsobnosti a zodpovednosti za evidenciu kľúčových životných udalostí.
Arpád Tarnóczy: Chlapec z Novák s prievidzskými koreňmi a nezlomným duchom
Príbeh Arpáda Tarnóczyho, hoci sa narodil v neďalekých Novákoch, je úzko spätý s Prievidzou prostredníctvom jeho štúdií a je príkladom nezlomného ducha, ktorý prešiel skúškami osudu. Arpád Tarnóczy sa narodil 11. apríla 1936 v Novákoch do aristokratickej rodiny, čo poznačilo jeho možnosti života po roku 1948, po nástupe komunistického režimu. Jeho vzdelanie začalo na Rímskokatolíckej ľudovej škole v Novákoch, no ďalšie štúdiá absolvoval v Prievidzi a v Šaštíne, čím si vytvoril pevné väzby s regiónom.
Už ako deväťročný preukázal mimoriadnu odvahu. Tajne doručil známym do židovského koncentračného tábora doklady a peniaze potrebné na útek. V rámci hry na Vinnetoua si zobral takúto domácu úlohu a išiel do tábora „dvojky“, dostal sa až na barak číslo štyri, až do izby týchto ľudí. Ako deväťročný chlapec s ruksakom sa tam objavil a povedal dve mená, ktoré si opakoval, lebo boli ťažké nemecké, až do toho miesta. Tí vyšli s ním von a bez ďalšej prípravy odišli s ním cez pole, čo bolo asi šesť alebo sedem kilometrov. V noci išli do Zemianskych Kostolian na železničnú stanicu, kde nastúpili už v civiloch do vlaku. Arpád Tarnóczy neskôr vedel, že ich útek sa podaril, pretože z Zürichu dostali telegram s radostnou správou: „Dieťa sa nám narodilo!“ Tento raný zážitok formoval jeho charakter a predznamenal jeho neskorší boj proti nespravodlivosti.
V roku 1946 ho prvýkrát zatkli za roznášanie letákov s nápisom „Smrť komunizmu.“ Hoci za to nebol zavretý, len ho policajti na nejakom výbore zbili a poslali domov, incident bol zaznamenaný v jeho spise v Ústave pamäti národa. Ako sám Arpád Tarnóczy spomínal: „Samozrejme, že to zapísali niekde, lebo potom sa to objavilo v mojom spise, aj dokonca v Ústave pamäti národa ako zápis. Takže boli to také krušné časy.“ Následne v štyridsiatom deviatom roku bol druhýkrát zatknutý, po zrušení Saleziánskeho ústavu, keď sa vrátil do Novák. Na Božie narodeniny v roku 1949 ho zatkli a bol súdený za protištátnu činnosť, hoci v apríli mal len štrnásť rokov. Hoci ešte nemal ani štrnásť rokov, bol odsúdený na pol roka. Bol členom skupiny štyroch chlapcov z Novák - Martina Hagaru, Vlada Rajtera, Antona Štrngu a jeho staršieho brata Ladislava - v ktorej bol asi trištvrte roka vedúcim. Ich „program“ bol podľa neho „úplne také detské dobrodružstvo,“ napriek obžalobe, ktorá tvrdila, že sa chystali likvidovať komunistických funkcionárov, dosiahnuť prevrat alebo zvrhnúť vládu ľudu.
Počas vyšetrovania v Jáchymove a neskôr v Ďáblicích a na Pankráci zažil neľudské zaobchádzanie. „Tam doslova a dopísmena, to poviem, nás mučili,“ opísal Tarnóczy. Mali sa popriznávať k veciam, ktoré neboli pravdivé. Vedel, že pokiaľ si vyšetrovatelia nevytlčú to, čo im voľakto napísal, dovtedy ich budú mučiť. Spomenul horiaci papier, vyvalenie prstov ceruzami, vytočenie či vyvalenie nohy ako bežné praktiky. Stačilo dvadsať hodín stáť nosom opretý o stenu a človek stratil pojem o všetkom. Na cele vedel, koľko hodín trval výsluch - niekedy aj štyridsaťdva hodín. Počas pobytu vo väzení v Ďáblicích a na Pankráci velil asi na šesť týždňov transferpartii, ktorá nosila z ŠtB a z popraviska vo vreciach mŕtvoly do ďáblického cintorína. Tam pod múr dávali do zeme piesok, vápno a mŕtvoly, pričom až tri dávali na seba. Tam si dal záväzok, že raz sa toto musí dostať na svetlo božie, čo sa tam dialo.
Keď sa Arpád Tarnóczy vrátil z väzenia, nedostal sa na žiadnu školu. Ako mladík, ešte nemal ani 18 rokov, začal pracovať ako pomocný robotník. Následne sa zamestnal v chemických závodoch, kde pracoval až do roku 1990. Popri zamestnaní, v ktorom prejavil svoje vodcovské schopnosti, založil plavecký oddiel a neskôr vodnopólové družstvo. Keď jeho vodnopólisti postúpili do prvej ligy, dostal výnimku a povolenie na štúdium večernej priemyselnej školy, čo mu umožnilo doplniť si vzdelanie. 2. februára v roku 1957 sa A. Tarnóczy oženil.
Jeho vodcovské danosti sa naplno prejavili vo fabrike, keď začal organizovať Verejnosť proti násiliu (VPN), čo bol začiatok jeho politickej kariéry. Neskôr sa stal prednostom okresného úradu. V 90-tych rokoch bol poslancom za HZDS. Mal jedinú motiváciu - aby sa ľudia dozvedeli o tom, čo sa v komunistických väzeniach dialo. V roku 1996 predložil v parlamente zákon o amorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu, ktorý bol následne prijatý. Tento zákon, Stodvadsaťpäťka z roku deväťdesiatšesť, prešiel o tri hlasy a odsúdil toto obdobie ako amorálne a protiprávne. Hoci bol v rozprave okliesnený, v preambule bolo uvedené, že režim bol na báze zločineckej organizácie, čo mu stálo za to, aby zákon prešiel. Neskôr z politiky odišiel, stal sa veľvyslancom v Budapešti, získal titul maltézskeho rytiera a pôsobil i ako predseda organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, III. odboj (PV ZPKO) od roku 2006 do roku 2015.
Arpád Tarnóczy veril, že ľudský život má zmysel hlavne vtedy, keď v niečo veríte a keď pre to, v čo veríte, aj niečo urobíte. „Myslím si, že som mal šťastie, že som bol vychovaný alebo vychovávaný ako veriaci. Veriaci v Boha,“ povedal. Saleziánsky internátny život v Šaštíne mu možno pomohol, hoci naozaj sa naučili modliť až vo väznici, naučili sa rozprávať s Bohom. Úprimne hovoriť svoj názor bolo nebezpečné aj vo väznici. Podľa neho, jeho najväčšie šťastie bolo v tom, keď vedel urobiť alebo pomáhať urobiť niekoho šťastného mimo neho. Pochopil, že je to väčšia radosť aj väčšie šťastie ako akékoľvek druhé. Želal si, aby generácia po nás začala vyznávať vieru v niečo, kde je na konci dobro, láska, pravda, česť, pretože to stojí za to. Výpoveď tohto pamätníka bola spracovaná a publikovaná vďaka finančnej podpore EÚ v rámci programu Európa pre občanov - Aktívna európska pamiatka. Arpád Tarnóczy predstavuje nielen symbol odporu, ale aj most medzi generáciami, ktorý odovzdáva dôležité posolstvá o morálke a ľudskej dôstojnosti.
Novoročné príbehy: Prví chlapci a ďalšie bábätká na Slovensku
Každý nový rok prináša so sebou nádej a radosť, ktorá sa často spája s príchodom prvých bábätiek. Na Slovensku sa nový rok začal radostne - pôrodnice naprieč krajinou už hlásia prvých novorodencov. Prinášame prehľad niektorých z týchto výnimočných chvíľ, ktoré zdôrazňujú okamihy narodenia a prvých krokov do života, hoci nie všetky sú priamo spojené s Prievidzou, ukazujú širší kontext príchodu chlapcov na svet.
V Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach sa Daniel, prvý chlapček nového roka 2025, narodil len 3 minúty po polnoci mamičke z obce Perín v okrese Košice-okolie. Bol to skvelý pôrod a mamička poďakovala službukonajúcemu personálu za oporu a profesionálnu pomoc v týchto pre nich dôležitých okamihoch. Malý Daniel vážil po narodení 3110 gramov a meral 47 centimetrov. Chlapček je zdravý, je už spolu s mamkou a obaja sa majú dobre. Primárka neonatologického oddelenia na Rastislavovej ulici, Iveta Kostelníková, im zaželala zdravie, šťastie a lásku a nech je Daniel „jednotka“ vo všetkom.
Cystická fibróza (CF): Príznaky, dedičnosť, liečba a ďalšie | Mass General Brigham
V bratislavskej nemocnici Bory sa chlapček, ktorému rodičia dali meno Leon, narodil 8 minút po polnoci. Marketingová špecialistka siete Penta Hospitals, Bibiána Ovečková, informovala, že Leon sa narodil mamičke z Nitry, s pôrodnou hmotnosťou 3290 gramov a meral 47 centimetrov. Mamička aj chlapček boli zdraví a v poriadku. V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) sa prvé bábätko v roku 2025 narodilo v ružinovskej nemocnici o 7.18 h. Dieťatko dostalo meno Attila, vážilo 4220 gramov a meralo 43 centimetrov. Chlapček aj mamička sú v poriadku, obaja zdraví, informovala hovorkyňa UNB Eva Kliská.
V prešovskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana privítali bábätko so skutočne netradičným menom. Dievčatko dostalo meno Nazly, narodila sa o 4.08 h, vážila 2510 gramov a merala 43 centimetrov. Spolu s mamkou Barbarou sú v poriadku a do roka 2025 vstúpili tým najkrajším a neopakovateľným spôsobom, poznamenala PR manažérka nemocnice Martina Pavliková. V žilinskej pôrodnici prišiel prvý tohtoročný chlapček, Saša, na svet minútu pred šiestou hodinou ráno. Mamička Nataliia z Ukrajiny priviedla na svet chlapčeka v 41. týždni tehotenstva prirodzenou cestou, s hmotnosťou 2960 gramov a meral 48 centimetrov, ozrejmila hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina Zuzana Fialová.
V Trebišove privítali prvé dieťa nového roka, dievčatko Rúženka, ktorá sa narodila o 6.15 h mamičke z Michaloviec. Jej pôrodná hmotnosť bola 2800 gramov a merala 49 centimetrov. V humenskej nemocnici privítali prvé dieťa nového roka o 5.58 h a dostalo meno Beáta. Narodila sa mamičke z obce Lúčky, s pôrodnou hmotnosťou 1950 gramov a merala 44 centimetrov. Bibiána Ovečková z Penta Hospitals potvrdila, že mamičky aj dievčatká sú zdravé a v poriadku. Prvým bábätkom, ktoré sa v novom roku narodilo v Nemocnici s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach, je Timea. Dievčatko prišlo na svet v stredu o 9.07 h. Timea pri narodení vážila 3660 gramov a merala 52 centimetrov. Mame i dcérke nemocnica popriala najmä veľa zdravia a vzájomnej lásky.
Prvým bábätkom v roku 2026 v Univerzitnej nemocnici Bratislava sa stal Lukáško, ktorý sa narodil v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda minútu po polnoci. Chlapček vážil 3080 gramov a meral 49 centimetrov. V bratislavskej nemocnici Bory prišlo prvé dieťa tohto roka na svet o 1.36 h. Bola to dievčatko, ktoré dostalo meno Ema, vážiaca 3350 gramov a merajúca 50 centimetrov. V Nemocnici s poliklinikou sv. Lukáša Galanta prišiel prvé dieťa na svet o 1.00 h. Bol to chlapček Tomáš, ktorý po narodení vážil 3650 gramov a meral 50 centimetrov.
Len dve minúty po príchode nového roka 2026 sa v nitrianskej nemocnici narodil Damián. Na svet prišiel cisárskym rezom. V Nemocnici Topoľčany sa ako prvé dieťa v roku 2026 narodil chlapec Jakub, stalo sa tak vo štvrtok o 10.07 h. Prvým novorodencom v Nemocnici Agel Levice je chlapček Matej. Narodil sa o 2.45 h po spontánnom fyziologickom pôrode hlavičkou, vážil 3800 gramov a meral 50 centimetrov. Matej sa narodil Patricii Kollárovej, ktorá prvé pôrodné bolesti začala pociťovať presne o polnoci. Prvým tohtoročným novorodencom vo Fakultnej nemocnici (FN) Trenčín je dievčatko Elissa. V ružomberskej pôrodnici sa prvé dieťatko narodilo o 3:29. Malá Olívia vážila 3300 g a merala 52 cm. Prvým dieťatkom v roku 2026 v liptovskomikulášskej pôrodnici je dievčatko Dianka, vážiaca 3210 gramov a merajúca 50 centimetrov. Prvé novoročné dieťatko v Čadčianskej pôrodnici je Nicolas.
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici oznámila, že prvé bábätko uzrelo svetlo sveta nad ránom, o siedmej hodine. V Rimavskej Sobote je prvým tohtoročným bábätkom chlapec Theo Dominik, ktorý s mierami 3600 gramov a 55 centimetrov prišiel na svet vo štvrtok o 18.22 h. Vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove prišli počas prvých hodín nového roku postupne na svet štyria novorodenci. Hneď prví dvaja sa narodili mamičkám - prvorodičkám s rovnakými „mierami“, 3320 gramov a 49 centimetrov. O 01.39 h sa najprv prihlásila na svet Alica a o 04.20 h Martin. Prvé dieťa v novom roku v Poprade je chlapec Radoslav, ktorý sa narodil o 6:03. Radoslav mal pôrodnú váhu 3450 g a dĺžku 50 cm. Meno dostal po hrdnom oteckovi, ktorý už od leta tipoval, že práve jeho dieťa bude prvým Popradčanom. Vo Fakultnej nemocnici Košice-Šaca privítali minútu po polnoci prvé bábätko nového roka, malého Richarda z Valalík, ktorý sa narodil prirodzeným pôrodom s mierami 3520 gramov a 50 centimetrov. Hneď o 01.01 h na svet v tejto nemocnici prišiel sekciou aj Timotej z Veľkej Idy s mierami 3090 gramov a 47 centimetrov. V trebišovskej nemocnici sa ako prvý narodil chlapček Samuel, a to o 06.00 h, vážiaci 2700 gramov a merajúci 51 centimetrov. V nemocnici v Humennom prišiel ako prvý na svet o 07.19 h Sebastián, po narodení vážil 2480 gramov a meral 45 centimetrov. Prvým bábätkom narodeným v roku 2026 v Rožňave sa stal Matúš Ján, ktorý v miestnej nemocnici prišiel na svet popoludní o 16.24 h, vážil 2385 gramov a meral 44 centimetrov.
Neobyčajné narodenia: Príbeh Baby Canyon
Na svete sa občas dejú aj mimoriadne udalosti, ktoré prekvapia aj skúsených zdravotníkov. Taký je aj príbeh Baby Canyon, chlapca narodeného v USA. Baby Canyon prišiel na svet 18. decembra v Arlingtone, Texas, ako jedno z najťažších bábätiek v histórii nemocnice, vážil neuveriteľných 5,74 kg. Táto hmotnosť je skutočne pozoruhodná, pretože je to viac ako váži bowlingová guľa. Matka Markie Smith priznala, že očakávala veľké bábätko kvôli svojmu obrovskému bruchu, no aj tak bola šokovaná. Opísala ho slovami: „Prišiel na svet ako trojmesačné dieťa, je to najväčšie bábätko, aké som kedy videla.“
Baby Canyon je takmer dvakrát väčší než priemerný novorodenec v USA, kde sa hmotnosť bábätiek pri narodení zvyčajne pohybuje medzi 2,7 a 3,6 kg. Tehotenstvo bolo pre Markie náročné, prekonávala osobné straty a pracovala takmer až do pôrodu, čo pridávalo na emocionálnej i fyzickej záťaži. Meno Canyon vybrala spolu s rodinou a priateľmi, a jeho dcéra Meadow ho prezýva „Little West“, čo dodáva príbehu osobný nádych. Markie s láskou dodáva: „Držať ho je ako držať bowlingovú guľu - je veľký, má tukové záhyby a vyzerá ako malý sumo zápasník. Je úplne rozkošný.“ Príbeh Canýnovho mimoriadneho pôrodu sa rýchlo šíril na sociálnych sieťach a komunita rodine poskytla veľkú podporu, čo ukazuje, ako aj neobyčajné udalosti dokážu spájať ľudí a prinášať radosť. Tento príbeh Baby Canyon ukazuje, že každý "malý chlapec" prichádza na svet s vlastným jedinečným príbehom, niektoré sú bežné, iné plné výziev a ďalšie sú jednoducho neobyčajné.
tags: #maly #chlapev #narodeni #v #privievidzi