Mamičky často riešia, ako uvariť a zároveň zabaviť deti, aby sa medzitým nenudili. Život s malými deťmi je dynamický a náročný, no zároveň plný príležitostí na spoločné zážitky a budovanie základov pre ich budúcnosť. Varenie je jednou z každodenných aktivít, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať ako ďalšia povinnosť, avšak ponúka jedinečnú príležitosť na rozvoj detí, prehlbovanie rodinných vzťahov a budovanie zdravých stravovacích návykov. Hoci pomáhanie pri varení môže niekedy znamenať i veľa stresu, odmena je neoceniteľná. Dôležité je tiež si uvedomiť, že strava dieťaťa do 3 rokov tvorí základ nielen pre jeho zdravotný stav, ale aj pre stravovacie návyky, ktoré si ponesie do dospelosti. V súčasnosti chýba v rodinách, žiaľ, čas a veľakrát aj chuť na spoločné varenie a jedenie, čo je škoda, pretože práve táto interakcia má obrovský význam. Ponúkame vám pár tipov, ako môžete deti v kuchyni zabaviť, všetko skĺbiť dohromady a zároveň sa venovať kľúčovým aspektom ich zdravej výživy.
Prečo zapájať deti do varenia? Radostné chvíle a rozvoj zručností
Pomáhať s varením vám môžu aj malé deti a verte, že ich to aj veľmi baví. Deti sa veľmi rady hrajú na piesku a pečú koláče. Aj v kuchyni by mohli využiť svoje zručnosti a vyblázniť svoju túžbu po bádaní, keby to rodičia dovolili. Nájsť činnosť pre deti v kuchyni je ľahké. Vychádzajte z postupu receptu a vyberajte také, ktoré deti zvládnu a sú pre ne bezpečné. Ak je dieťa ešte veľmi malé, dajte mu na stoličku pár surovín, z ktorých môže niečo vyrobiť. Vysvetľujte deťom, čo a ako sa robí. Pred deťmi jedlo, ktoré uvarili oni, nikdy nevyhadzujte, aj keď sa nepodarí.
Náš synček, ktorý už má vyše roka, je vo období, kedy sa aktívne zaujíma o všetko okolo neho. Najzaujímavejšie sú aktivity, ktoré robí mama. Všetko po mne opakuje, má však pritom vlastné pravidlá. A tak keď „pečie chlieb“, múku najprv rozsype po zemi, keď „vešia prádlo“, skúša sa na sušiak zavesiť ako opička a gombíky na práčke zásadne stláča uprostred zapnutého programu. Zo začiatku sú z takýchto nápadov mnohé mamy úprimne zhrozené, lebo majú pocit, že nedokážu doma ani jednu vec urobiť normálne. Potom však dôjde, že dieťa skrátka iba chce byť súčasťou sveta dospelých a napodobňuje veci, ktoré vidí. Aj keď je každé dieťa iné, asi len máloktoré sa pravidelne samostatne zahrá práve v čase, keď mama potrebuje čas na varenie či upratovanie. U mnohých sa osvedčilo zapojenie detí do týchto aktivít.
Menším deťom môžete podávať do rúk suroviny, z ktorých sa chystáte variť. Trénujú si tak rôzne úchopy, ako aj schopnosť prijať a odovzdať vec z ruky. Vnímajú rôzne štruktúry, povrchy, hmotnosti aj tvary. Staršie deti môžu pomôcť aktívnejšie. Plastovým nožom nakrájať zeleninu, urobiť zálievku na šalát, či miešať cesto na koláč. Rezne - obaľovanie v trojobale je ďalšia činnosť, ktorú deti robia veľmi rady. Zapojením do prípravy jedla si deti viac uvedomujú, že obed na stole nepristál z Marsu, ale že je za ním skutočná práca.
Varenie s deťmi nie je jednoduché, no prinúti ich zamyslieť sa nad súvislosťami s vonkajším svetom, keď sa spýtajú, odkiaľ jedlo pochádza alebo na pôvod receptu. Umožní im využiť v inom kontexte to, čo sa naučili v škole. Varenie tiež ukáže, ako funguje veda v bežnom živote. Napríklad taká majonéza: po žĺtkach, citrónovej šťave, horčici, cukre a soli prichádza na rad olej, ktorý sa pridáva po troškách do misky alebo mixéra, kým nevznikne hladká, krémová emulzia. Niektoré deti ale postupujú zbrklo, olej pridajú naraz a výsledkom je podivná tučná hmota. Naskytne sa tak príležitosť vysvetliť im, že olej a vodu nemožno zvyčajne zmiešať. Kuchárske neúspechy, ako je tento, ale aj úspechy, pomáhajú rozvíjať detskú húževnatosť. Varenie okrem praktických zručností tiež posilňuje charakter.
Deti majú dobrý pocit z toho, že sú užitočné, môžu robiť presne to, čo dospelí a výsledkom je dobré jedlo, ktoré môžu všetci ochutnať. Aj v projekte známeho šéfkuchára Jamieho Olivera sa zistilo, že deti, ktoré si samé pripravujú zdravé jedlo, majú z jedenia väčšiu radosť a prekonávajú tak bariéry. Vďaka vareniu sú deti tiež otvorenejšie novým jedlám, ktoré by inak možno ani neochutnali. Príkladom je jedenásťročný Jad, ktorý nikdy nejedol quinou, ale raz vyskúšal recept na quinou s bylinkami. Deti často netušia, prečo ich dospelí nútia jesť zdravé potraviny. Keď im rodič hravou formou vysvetlí, aké benefity strava ponúka a čo potrebuje telo k zdravému fungovaniu, začnú sa k jedeniu stavať úplne inak.
Akákoľvek spoločná aktivita prehlbuje vzťahy. Zážitky a príjemné chvíle sa nám zapisujú do spomienok a deti majú dobrý pocit z toho, že varenie nie je len hra, ale skutočne užitočná činnosť. Všetci potrebujeme mať pocit úspechu. Pri činnosti akou je varenie máme možnosť zapojiť deti tak, aby sa s ohľadom na svoj vek zhostili úloh, ktoré bravúrne zvládnu. Musia mať z výsledku radosť a pocit, že im ako rodičia dôverujeme. Presne ten pocit potrebujú deti zažiť, aj keď je po práci v kuchyni často doslova spúšť. Deti si pri varení tiež uvedomia, že príprava jedla si žiada svoj čas. Zvyčajne chcú všetko hneď, no keď sú zapojené do aktivít, rýchlo zistia, že sa jedlo len tak ľahko na stôl nedostane. Deti treba zapojiť aj do tej nepríjemnej časti - upratovania. Mnoho z nás to naučila mama. Ak poznáte tento pocit, mali ste skvelé detstvo a mamu, ktorá vám prirodzene odovzdala svoje zručnosti z kuchyne. Takéto prirodzené učenie je totiž najpríjemnejšou formou ako posunúť informácie ďalej. Netreba sa zamýšľať nad tým, že by ste to sama zvládla rýchlejšie.
Spoločné stolovanie ako základ rodinnej pohody a výchovy
Po spoločnom varení by malo nasledovať aj spoločné stolovanie s deťmi. V skutočnosti to možno veľakrát vyzerá tak, že mama len rýchlo kŕmi dieťa, sama po ňom dojedá postojačky, otec si vezme jedlo k telke a vidina spoločného stolovania je opäť v nedohľadne. Je však škoda, že to takto býva. Rodinné stolovanie ponúka priestor na spoločnú rodinnú konverzáciu. Dieťa tento čas vníma ako spoločnú aktivitu, ktorá stmeľuje rodinu. Prostredníctvom nej sa učí povedať „prosím“ a „ďakujem“, trénuje si zdvorilosť, získava zručnosť s používaním príboru.
Nemáte spoločné stolovanie zatiaľ zaužívané? Trénujte ho postupne. Zo začiatku si dajte predsavzatie, že aspoň párkrát do týždňa si jedlo vychutnáte pri stole spolu ako rodina. Mnohí si z detstva živo pamätajú na pohodové sobotné raňajky, sviatočné nedeľné obedy, či keď nám uprostred týždňa mamka len tak zamiesila na šišky. Je dobré rozvíjať aj spoločenský návyk stravovania, čiže papáme pri stole spolu, nie s počítačom. Na ihrisku si k olovrantu treba sadnúť a nebehať s lyžičkou v ruke za dieťaťom. Ide o vedomé jedenie a stolovanie. Netreba sa ani báť ísť s malým dieťaťom do reštaurácie a učiť ho správať sa slušne aj tam, radí Silvia Kuzmová z oblasti poradenstva detskej výživy.
Stravovanie dieťaťa do 3 rokov - Základy zdravej výživy
Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky. Je zásadné vedieť, čo by sa nemalo vyskytovať v ich jedálničku do obdobia škôlkarskeho veku, aj keď si možno myslíme, že im to nijako uškodiť nemôže. Žiadny rodič predsa nechce, aby ich dieťa malo v mladšom veku či v dospelosti obezitu, cukrovku a ďalšie ochorenia. Ich pôvod potom netreba hľadať len v dedičnosti, ale aj v životnom štýle človeka, ktorý tvorí predovšetkým strava. Alexandra Popovičová, propagátorka zdravej výživy pre deti, zdôrazňuje, že „Dieťa nie je zmenšenina dospelého. Jeho tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo.“
Alexandra Popovičová sa venuje strave detí do 3 rokov, keďže to je obdobie dôležitého vývinu, budovania si imunity i vzťahu k jedlu a stolovaniu ako takému. Podľa nej platí, že všetko má v rukách mama a rodina. To, čo sa „naleje“ do dieťatka v tomto veku, tam ostane ako silný základ. Je oveľa ťažšie predstaviť mrkvu trojročnému ako polročnému dieťaťu.
Potraviny, ktoré by mali byť pre deti TABU: 10 najhorších v detskej strave od 0 - 3 rokov
Z každej strany sa na nás valia zaručené rady a odporúčania, čo deťom dávať jesť či nie. Alexandra Popovičová a Silvia Kuzmová zostavili zoznam potravín, ktorým by sa deti do troch rokov mali vyhýbať:
- Ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru: Sem patria termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a podobne. Ich vysoký obsah cukru a umelých prísad zaťažuje detský organizmus a nebuduje zdravé stravovacie návyky.
- Údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti: Tieto výrobky sú bohaté na soľ, konzervačné látky a často aj nezdravé tuky, ktoré sú pre nevyvinutý detský organizmus nevhodné a môžu prispievať k budúcim zdravotným problémom.
- Sladené nápoje: Komerčné džúsy, malinovky a iné sladené nápoje sú plné pridaného cukru a chemických prísad. Deti majú piť hlavne vodu, či materské mlieko. V chorobe sú fajn aj bylinkové čaje.
- Polotovary: Potraviny ako sú kúpené, zabalené v škatuli sú často priemyselne spracované a obsahujú množstvo aditív, soli a cukru, ktoré nie sú súčasťou zdravej detskej výživy.
- Vyprážané jedlá, čipsy: Tieto potraviny sú plné nezdravých tukov a prázdnych kalórií, ktoré neposkytujú potrebné živiny a zaťažujú tráviaci systém dieťaťa. Smažené jedlá sú pre deti nevhodné minimálne do 3 rokov.
- Priemyselné sladkosti: Čokolády, cukríky, keksíky a iné sladkosti sú plné cukru a trans-tukov, ktoré výrazne vyčerpávajú pankreas a môžu spôsobovať rozvoj detskej cukrovky či obezity.
- Celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí: Hoci sa celozrnné produkty pre dospelých odporúčajú, pre veľmi malé deti je vysoký obsah vlákniny príliš zaťažujúci pre ich tráviaci systém. Celozrnné pečivo, vrátane tmavého chleba, sa odporúča skôr od 3 rokov, lepšie však od 5 rokov. Pre batoľatá je vhodnejšie biele pečivo.
- Divina, vnútornosti: Tieto druhy mäsa sú pre detský organizmus ťažko stráviteľné a môžu obsahovať vyššie koncentrácie látok, ktoré zaťažujú obličky.
- Huby či klíčené potraviny: Huby sú zdrojom plesní a ťažkých kovov. Klíčky predstavujú hrozbu v podobe nebezpečných mykotoxínov. Všetky tieto látky výrazne zaťažujú detský organizmus a môžu viesť ku vzniku vážnych zdravotných problémov. Niektorí pediatri dokonca pri hubách posúvajú hranice až na 5 rok a to i pri šampiňónoch.
- Tavené syry: Sú vysoko spracované a obsahujú pridané soli a fosfáty, ktoré sú pre malé deti nevhodné. Tvrdý neúdený syr môže dieťa po 1. roku života, tavený syr sa odporúča až od 2 rokov, údený od 3 rokov a plesňový od 6 rokov.
Tuky, sladidlá, soľ a koreniny
Dôležitý je aj výber potravín, ktoré pri príprave jedál volíte. Silvia Kuzmová upresňuje, že treba klásť dôraz na kvalitné tuky, predovšetkým kvalitné nenasýtené tuky. Je dôležité vyhýbať sa veľkému množstvu nasýtených tukov, ktoré sa nachádzajú v mäse či mliečnych výrobkoch a trans-tukom, na tie sú vo veľkej miere „bohaté“ cukrovinky a priemyselne upravované potraviny. V žiadnom prípade by teda nemali byť súčasťou detskej stravy hranolčeky či sladkosti, ktoré sú plné tukov a rozhodne nepredstavujú základ zdravej výživy pre najmenších. Existujú zdravšie alternatívy ako mrkvové či zelerové hranolčeky.
Čo sa týka dochucovania jedál, pre deti do 3 rokov by sme tak mali robiť minimálne. Soliť a koreniť skutočne iba s mierou, ba takmer vôbec. Dieťa by si malo zvyknúť a obľúbiť chute prírody také, aké sú, len tak nebude mať neskôr problém s odmietaním a skutočne s radosťou zje, čo mu na tanier položíte. So sladením treba čakať, a to čím dlhšie, tým lepšie. Je jedno aké sladidlo používate - trstinový, kokosový cukor alebo med, či melasu. Kupované sladkosti nemajú v tomto vekovom období čo robiť v rukách detí. Určite sa im v živote nevyhnú, ale je škoda im ich predstavovať už takto skoro, a síce do troch rokov života, odporúča Alexandra Popovičová. Pre deti je však čokoľvek sladké jednoducho lákadlom. Ako im ho teda dopriať v zdravej forme? Ako sladkosti je dobré používať ovocie, v zime sušené ovocie alebo sušené mrazom.
Smoothies a citrusy - nie vždy sú zdravou voľbou
Budete prekvapení, ale aj navonok zdravé smoothies sa deťom konzumovať neodporúča. Alexandra Popovičová vysvetľuje: „Je to veľká koncentrácia zeleniny či ovocia, ktorú inak dieťa nezje a obyčajne tam býva piate cez deviate, čiže kombinácie ťažko stráviteľné alebo veľa exotiky.“ Deťom žijúcim v našich klimatických podmienkach neodporúča konzumovať ani citrusové plody, keďže Vitamín C je hojne zastúpený aj v našich potravinách, akými sú kapusta či iná „naložená“ zelenina, tzv. pickles.
Budovanie správnych stravovacích návykov
Ako hovorí Alexandra, unáhlené kroky v strave detí zaťažujú ich organizmus. Silvia Kuzmová dopĺňa, že obdobie do 3 rokov tvorí základ nielen osobnosti dieťaťa, ale aj jeho stravovacích návykov. Deti treba učiť nielen kvalitnej strave a hovoriť s nimi o nej, ale rozprávať im aj o jej pôvode (napríklad s pomocnými knižkami pre deti o zeleninke), ukazovať im, ako rastie, ako funguje kolobeh prírody. Potom aj sezónna strava bude mať pre nich logický zmysel. Sú veci, čo sa papajú v lete, iné na jeseň. Všetko to má svoj význam. Ovocie a zelenina, ktoré rastú v aktuálnom ročnom období (počas zimy uskladnené z leta a jesene) a v našich zemepisných šírkach sú preto skutočne správnou voľbou všetkých rodičov, ktorí chcú dopriať deťom len to najlepšie - vitamíny a látky pre ich zdravý vývin. Problémom však býva konzumácia zeleniny, ktorá by mala byť už od prvých príkrmov preferovaná.
Konkrétne odporúčania pre jedálniček po 1. roku života
Po prvom roku života dieťaťa sa jedálniček rozširuje, no stále je potrebné dbať na správny výber a prípravu potravín. Dôležité je pamätať, že dieťa môže všetko, len nie soľ, korenie, glutaman a umelé sladilá.
Mliečne výrobky a tuky
- Maslo: Po prvom roku života môže dieťa normálne živočíšne maslo. Pokiaľ ide o rastlinné maslo, je dôležité vyberať kvalitné s minimom prísad, pretože mnohé sú plné umelín, aby vydržali v stuženej podobe. Živočíšne tuky v primeranom množstve nie sú problém, dôležitá je vyváženosť.
- Syry a tvaroh: Tvrdý neúdený syr môže dieťa po prvom roku. Tavený syr až od 2 rokov, údený od 3 rokov a plesnivý od 6 rokov. Tvaroh s maslom, napríklad vo forme tvarohovej nátierky, je taktiež vhodný.
- Jogurt a mlieko: Biely jogurt môže mať dieťa každý deň. Ochutený jogurt by sa nemal dávať kvôli obsahu cukru a farbív. Acidofilné mlieko (neochutené) je tiež vhodnou voľbou. Tvaroh s ovocím (napr. 100 g) je výborný na olovrant, hoci je ťažší ako jogurt. Celkové množstvo mlieka a mliečnych výrobkov by malo byť pre dieťa od 10 mesiacov do 3 rokov približne 500 ml denne, vrátane materského mlieka (MM), ak ho dieťa stále pije. Ak dieťa má ráno 100 ml MM, večer pred spaním 100 ml MM a v noci 50 ml MM plus jogurt každý deň, nejaký syr alebo tvarohový syr každý deň, maslo trošku každý deň a raz za čas acidko, mliečnu kašu, tak by to malo dieťaťu stačiť.
- Smotana: Smotana na varenie, kyslá ani šľahačková sa neodporúčajú kvôli vysokému obsahu tukov. Lepšie je pridať biely jogurt do mliečnej polievky, alebo použiť zátrepku z kravského mlieka a trošky hladkej múky.
Pečivo a obilniny
- Chlieb a pečivo: Na raňajky môže dieťa suchý biely chlebík alebo rožok. Celozrnné pečivo vrátane tmavého chleba sa odporúča najskôr od 3 rokov, lepšie však od 5 rokov, kvôli náročnosti na trávenie.
- Cestoviny: Môže už aj vaječnú cestovinu. Vždy s trochou olivového oleja, ktorý je vhodný až do 3 rokov.
- Múčniky a kaše: Krupicová kaša alebo puding pripravený s kravským mliekom sú vhodné. Kravské mlieko sa do varenia môže použiť po 1. roku života. Môže dieťa napríklad parené buchty alebo knedľu? Nemyslíme pravidelne, ale raz za čas trošku, ak majú rodičia na obed. Alebo žemľovka s jablkami, či ryžový nákyp sú vhodné detské jedlá, no s mierou.
- Sladkosti: Kukuričná chrumka alebo neslané hrubé francúzske tyčinky môžu byť sem-tam ako pochúťka. Sladkosti, kakao, čokoládu sa určite neodporúča dávať do 2-3 rokov.
Ovocie a zelenina
- Ovocie: Po prvom roku života môže dieťa marhuľu, broskyňu, slivku (tieto druhy je asi vhodné šúpať), banán, jablko a hrušku. Melón je vhodné kupovať celý a rozkrojiť doma, aby sa predišlo riziku salmonely, ktorá sa môže objaviť na narezaných štvrťkách. Bobuľové ovocie ako hrozno, egreše, maliny, ríbezle, jahody sa odporúčajú neskôr kvôli riziku vdýchnutia a možným alergickým reakciám, nie v 1. roku. Exotické a citrusové ovocie až od 18 mesiacov. Množstvo ovocia na desiatu je približne 150 g, ovocná výživa môže mať aj 190 g. Zeleninu má mať dieťa 3-4x denne a ovocie 2-3x denne.
- Zelenina: Po prvom roku môže dieťa jesť už aj strukoviny ako čerstvý hrášok, zelenú fazuľku, červenú lúpanú šošovicu. Môže sa pridať aj pór, baklažán, petržlen, paštrnák, zeler a podobne, čo do roka nepapalo. Paradajka ošúpaná, uhorka nastrúhaná. Paprika je vraj ťažká, tak s ňou treba počkať.
Mäso, ryby a strukoviny
- Mäso: Dieťa po 1. roku už môže jesť bravčové aj hovädzie mäso, teda prakticky všetko mäso okrem diviny. Divina je vhodná až od vyššieho veku kvôli svojej ťažkej stráviteľnosti. Batoľatá by mali mať 40-60 g mäsa denne. Toto množstvo sa môže rozdeliť, napríklad 20 g kuracieho mäsa do polievky a ďalších 20 g s prílohou ako druhé jedlo.
- Ryby: Morské ryby sa odporúčajú po 1,5 roku života.
- Strukoviny: Čerstvé strukoviny ako hrášok a zelená fazuľka sú vhodné od 1 roka. Sušenú fazuľu, hrach a šošovicu sa neodporúča do 18 mesiacov. Strukoviny stačí dávať 1-2x týždenne pre ročné dieťa a od 2 rokov 2-3x týždenne.
Vajcia
Po prvom roku života môže dieťa už aj celé vajce s bielkom, 2-3x týždenne. Ak je vajce obsiahnuté aj v inom jedle (napríklad vaječné cestoviny, piškóty, pečivo), treba to zohľadniť, aby sa predišlo nadmernému prísunu. Napríklad, ak dostane vajce 1x týždenne, potom v iných dňoch môžu byť vaječné cestoviny. Môže sa mu pripraviť aj vajíčková nátierka - uvarené vajíčko popučené s masielkom, trošku na rožok.
Príprava jedla a množstvá
- Varenie: Polievka aj druhé jedlo by sa mali stále variť len vo vode. Iná príprava, ako napríklad pečenie, je vhodná od vyššieho veku. Smažené jedlá sú samozrejmosťou, že nie, tie môže dieťa až po 3. roku.
- Zápražka a zátrepka: Zápražku (múku na oleji) sa deťom neodporúča robiť do 3 rokov. Ak od nejakého veku áno, tak s olivovým olejom. Zátrepka (kravské mlieko + troška hladkej múky) je však vhodná.
- Množstvá: Polievka má mať normálne 200 ml a po nejakej hodine mu skúsiť dať druhé jedlo, napríklad mäso s ryžou (alebo zemiakom, cestovinou), plus nejaký jeden druh udusenej zeleninky k tomu alebo šošovicový prívarok. Z druhého jedla tak 100 g. Celý obed s hodinovým odstupom tak do 300 g. Tieto množstvá jedla - 150-190 g ovocia na desiatu, do 300 g polievka plus druhé jedlo na obed a kaša 150-200 g - by sa mali dodržiavať do 3 rokov.
- Večera: Na večeru striedajte zemiaky, mliečnu kašu, niečo z obeda, alebo chlebík s niečím, čo malo dieťa napríklad na raňajky alebo olovrant.
Nápoje
Na pitie je ideálna čistá voda alebo nesladený detský čaj v chladnejšom období, približne 180-200 ml do 3 rokov. Ovocnú šťavu (100 percentnú, napr. Hipp) možno kúpiť a zriediť s vodou raz za čas, avšak domáca odšťavená jablková alebo hrušková šťava zriedená s vodou je lepšou voľbou. Dôležité je vyhnúť sa koncentrátom, ktoré sú v sladkých malinovkách a rôznych džúsoch. Ak je dieťa veľký jedák, je dôležité dodržiavať odporúčané množstvá, aj keď sa zdá, že stále chce viac. Príjem potravy je potrebné regulovať, aby sa predišlo prejedaniu.
Rada na záver a recept
Po prečítaní týchto odporúčaní však netreba mať zo stravovania detí paniku. Platí dobrá zásada „pomaly ďalej zájdeš“, materská intuícia a hlavne domáca pohoda.Pripravte deťom zdravú a sladkú dobrotu, napríklad tento sezónny koláč.
Recept na Sezónny koláč
Ingrediencie:
- 1 a 1/2 hrnčeka špaldovej hladkej múky
- 1/2 hrnčeka mletého maku
- 1/2 sáčku bezfosfátového prášku do pečiva, alebo sódy bikarbóny (pri nej ide o polovičné množstvo)
- dve domáce vajíčka
- 3/4 pohára mandľového alebo iného rastlinného mlieka
- nesírené sušené marhule (asi 4 ks)
- lúpané mandle (hrsť)
- štvrť pohára kvalitného kokosového oleja (používajte túto nelokálnu surovinu len na občasné pečenie)
Postup:Čím viac sušených marhulí ide do cesta, tým je sladšie. Marhule a mandle je potrebné namočiť na pár hodín, posekať a vmiešať do cesta. Celú hmotu dobre premiešame. Vajíčka je možné šľahať zvlášť a potom pridať. Vznikne cesto, ktoré sa pri miešaní trošku trhá, ale nie je tuhé ani riedke, asi ako bublanina. Na vrch poukladáme nakrájané marhule a mandle. Marhule môžu byť kyslejšie, kto sa toho bojí, pocukrujte ich cukrom z kokosových kvetov, pokojne aj po dopečení. Kontrast s cestom, ktoré je dosť sladké, môže byť príjemný. Do receptu môžete použiť aj slivky (potom do cesta dajte sušené slivky a škoricu). Ak použijete väčší plech a menej cesta, koláč môže byť hotový asi do 18 minút na 150 stupňov v teplovzdušnej rúre.
Rôzne tváre mamičiek v kuchyni - Od Kráľovnej po Obyčajnú matku
Nie každá matka sa dokáže napasovať do stereotypu znamenitej kuchárky. Sú ženy, ktoré varia s vášňou. A potom sú také, ktoré v kuchyni umierajú. Obyčajná matka si kedysi myslela, že schopnosť variť sa rozvinie s vekom. Keď sa však rozvinutie jej veku ani náznakom neprejavilo v schopnosti pripraviť chutný pokrm, začala rozmýšľať, kde sa stala chyba. Prečo nie je ako jej mama alebo mamy jej kamarátov z detstva, ktoré varili jedlá ako segedínsky guláš, žemľovka, sviečková… ako na bežiacom páse. Jediné, čo ju v tejto situácii upokojuje, je vedomie, že nie je jediná.
Príkladom môže byť situácia, keď obyčajná matka pred mnohými rokmi (asi piatimi) zistila, že jaternica je veľmi vďačný obed. Zdalo sa to celkom jednoduché, a tak v obchode kúpila jaternice. Potom jej však začali hlavou víriť otázky: Na koľko stupňov treba zohriať rúru? Ako dlho ju treba piecť? Treba ju podliať? Zakrytý pekáč alebo odokrytý? Nechcela nikoho otravovať svojimi otázkami a tak sa rozhodla si to vygoogliť. Neverili by ste, ale pred rokmi ani internet nevedel, ako sa pečie jaternica. Receptov na jaternice bolo neúrekom, všetky však hovorili, ako jaternicu vyrobiť, nie ako ju tepelne spracovať. Keď sa s touto frustráciou zdôverila inej obyčajnej matke (tej, ktorá jej jaternice poradila ako rýchly obed), zistila, že i ona zažila rovnakú mieru zúfalstva.
Nie všetky matky prežívajú prípravu jedla rovnako a niektoré majú k vareniu dokonca kladný vzťah. Môžeme rozlíšiť tri archetypy:
- Kráľovná kuchyne - matka na úrovni, ktorá sa pri varení cíti ako ryba vo vode. Kuchynskú linku má pekne upratanú, zásoby korenia sú rôznorodé, zbiera kuchárske knižky, odkladá si recepty, fotí si jedlo na sociálne siete. Keď prekročí prah kuchyne, tak sa jej automaticky začne do tela vylučovať endorfín, dopamín, serotonín a oxytocín. Kráľovné kuchyne nesiahajú po polotovaroch, dokonca ani parené buchty a knedľu by za žiadnych okolností nekúpili v obchode. Ich rodiny sa môžu tešiť z varených raňajok, obedov aj večerí. Aktivity ako zaváranie a robenie lekvárov, džemov a sirupov sú neodmysliteľnou súčasťou roka.
- Žienka domáca - žena, ktorá sa v kuchyni cíti ako ryba v akváriu. Kuchyňa nie je jej prirodzeným prostredím, ale dokáže v nej prežiť bez väčšej ujmy. Teplá večera nie je vždy, ale členov domácnosti nezaskočí. Stravovanie je veľmi pestré, aj keď v jedálničku už nájdeme občas aj parené buchty z obchodu. Príprava jedla je pre ňu jednoducho súčasťou rodinného stereotypu.
- Obyčajná matka - žena, ktorá sa v kuchyni cíti ako ryba na rozpálenej pieskovej pláži. Vysoké hladiny stresových hormónov ju stavajú do pozície, keď si musí vybrať: boj alebo útek. Adrenalín a kortizol sa obyčajným matkám začína vylučovať už pri rozmýšľaní nad tým, čo budú variť. A nie je to preto, že by si nevedeli vybrať z veľkého množstva receptov.
Možno ste sa našli v niektorej z týchto troch skupín, možno ste niekde medzi. Možno vás varenie teší a možno nie. Dôležité je, že vaša láska k vašim najbližším sa prejavuje v snahe postarať sa o nich, bez ohľadu na to, aký je váš vzťah k vareniu.
tags: #mama #a #dieta #pri #vareni