Na Slovensku sa odohráva neuveriteľný príbeh matky, ktorá roky nevidela svoje vlastné dieťa. Príbeh Beáty Janočkovej, hnedovlásky s veľkými očami, ktorá má syna s bývalým vysokým štátnym úradníkom Danielom Kvocerom, je príbehom veľkej lásky, ktorá sa skončila drámou. V roku 2014 prišiel pôrod, radosť prvých dní a mesiacov. Syn rástol, až mal zrazu tri rôčky, kedy sa do rodinnej idylky zamiešala nová žena. Problémy viedli k veľmi búrlivému rozchodu po piatich rokoch vzťahu.
Rozchod ako začiatok boja o životnú rolu
Beáta opisuje vyhadzov z domu zo dňa na deň. „Niečo v štýle, syn ostáva u neho, šaty ti pošlem po šoférovi,“ spomína. Ona zdrvená odišla domov do Košíc, bez práce a bez peňazí. Bolo treba vymyslieť plán. Muž vymýšľal rýchlejšie a súd mu zveril dieťa v čase, keď si žena len najala právnika. Následne rodičia začali podávať návrhy na súd. Existuje požiadavka exšéfa Vodohospodárskej výstavby zveriť dieťa výhradne jemu. Tá istá žiadosť Beáty Janočkovej. Zamietnuté obom. Potom opäť Daniel Kvocera, buď výhradná, alebo dobre, týždeň tam, týždeň tu. Zamietnuté. Odvtedy ide spor naplno.
Právo vidieť dieťa verzus realita exekúcie rozhodnutí
Kým súd nerozhodne definitívne, vydáva „nariadenia neodkladného opatrenia“. Dieťa zatiaľ zostáva u otca, ale matka má právo vídať ho. Beáta hovorí: „Mám ho mať každý druhý víkend. Od roku 2018 mi ho ani raz nedal. Zároveň máme ďalšie rozhodnutie, že ho má nosiť do centra pre rodiny a deti každý týždeň v utorok od 14.00 do 15.00 od decembra 2020. Urobil to len raz, 23. februára 2021 a celých dvanásť mesiacov ignoruje aj toto rozhodnutie.“
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť, má rozhodnúť súd. Nepojednáva sa o tom, kto je lepší rodič, hľadá sa ten najlepší záujem dieťaťa. Malo by to byť jasné ako facka. Ibaže nie je. Hoci má Beáta právo vidieť svojho potomka, otec robí všetko proti a tí, ktorí majú zasiahnuť, zas nerobia nič. Beáta vraví, že expartner ju presviedča: „Na vine si ty.“ Daniel Kvocera však uviedol, že si „neželá rozoberať súkromie maloletého syna verejne“. Ironicky napísal, že „chápe, že pre pani Janočkovú je jej medializácia zmyslom života, ale je nepochybné, že to je v rozpore so záujmami nášho syna“.
Inštitucionálne zlyhania a hľadanie spravodlivosti
Beáta Janočková sa sústredila na byrokratický boj o syna, zatiaľ čo ten emočný vyhráva otec, ktorý s dieťaťom trávi dni, víkendy, roky, objíma ho a rozpráva sa s ním. Mladá Košičanka míňa značnú časť toho, čo zarobí, na právnika. Strieľa ostrými na všetkých, ktorých práca či nečinnosť ju držia ďaleko od syna. Rezort spravodlivosti ešte vlani uznal, že znalec pochybil hneď viackrát. Nemal právo posudzovať otázky v týchto veciach, nebol znalcom v tom správnom odbore. Ministerstvo neznalého znalca pokutovalo sumou 400 eur.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bol takisto predmetom kontroly. Protokol hovorí jasne: „Zo spisovej dokumentácie nie je zrejmé, či úrad sledoval, respektíve vôbec zvažoval a aplikoval najlepší záujem dieťaťa.“ Sociálka vlastne nerobila nič, čo by robiť mohla. A robila to, čo robiť nemala. Úrad „nekonal, nevyhodnotil ani neprehodnotil, nezvažoval, porušil, nezaoberal sa, neskúmal, respektíve konal tak, že preberal tvrdenia otca“.
Fenomén vymazaného rodiča
V septembri Ústavný súd opäť skonštatoval porušenie práv Beáty Janočkovej aj jej syna. Okresnému súdu vyčíta, že ani po 33 mesiacoch, odkedy podala návrh, nerozhodol. Beáte aj jej synovi priznal po 7 500 eur ako „zadosťučinenie“ za ich porušené ústavné práva. „Tri roky ako zákonný rodič neexistujem. Tri roky? Rozumiete?“ pýta sa matka.
Štatistiky ministerstva spravodlivosti odhaľujú rozdiely v trvaní poručenských sporov medzi jednotlivými okresnými súdmi, a to viditeľne v neprospech okresných súdov v najväčších mestách. Konania tam priemerne trvajú niekoľkonásobne dlhšie oproti menším okresom. Beáta Janočková v tom nie je sama. Založila skupinu Iniciatíva za vymazaných rodičov. „Povedala som si, keď sa táto matka nehanbí, prečo by som sa mala ja a vyšla som so svojím príbehom verejne. Nie ja, ale oni by sa mali hanbiť. Všetci, ktorí toto dopustili, ktorí porušujú zákony.“
Pre každé dieťa je rozchod rodičov veľká bolesť. My dospelí by sme ale mali myslieť na to, že dieťa by v žiadnom prípade nemalo byť nástrojom manipulácie a rukojemníkom mamy, alebo otca. Beáta Janočková verí, že čoskoro ide do finále. „Ja už sa nemám kam posunúť, keďže som usvedčila nielen súdy, ale aj štátne inštitúcie. Na rade je prezverenie syna a všetkých zúčastnených z nášho spisu zn. 38P/60/2017 musí „vyzbierať“ UBOK, lebo tu ide o jednoznačne koordinovaný účelový postup ma úplne vymazať zo života môjho syna,“ dodáva odhodlane matka, ktorá bojuje za právo milovať svoje dieťa.