Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo kreslí vaše dieťa? Detská kresba vyjadruje skôr osobný svet, ako svet vonkajší. Pokiaľ kresba vyjadruje vonkajší svet, je skôr fantazijným výtvorom, ako „fotografiou“ skutočnosti. Je to realita taká, ako ju vidí a spracováva detská myseľ a býva emotívne podfarbená. V tomto období dieťa kreslí to, čo vie a pozná. Kresba nepredstavuje model, ktorý má dieťa pred očami, ale iba to, čo z neho pozná. Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Kresba je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje.
Vývinové štádiá detského výtvarného prejavu
Rodičia radi zamestnávajú svoje deti tým, že im dajú niečo nakresliť. Kreslenie je u detí najprv tzv. manipulačnou hrou. Dieťa sa rado bezcieľne pohráva s predmetmi a keď zistí, že niektorý z týchto predmetov môže zanechať v nejakej hmote stopu, stáva sa to pre neho zaujímavou činnosťou. Svojou kresbou dieťa rado vyrozpráva čo ho trápi, ale aj to, čo zažilo počas dňa. Kresbou dieťa komunikuje so svojim okolím. Z hľadiska kreslenia dieťa prechádza niekoľkými obdobiami:
1. Bezobsahová čmáranina
Dieťa začína kresliť približne po dovŕšení dvoch rokov. Jeho výtvory sú tzv. čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. Dieťa nimi nechce nič povedať, ide len o zaujímavú činnosť, hru. Preto sa týmto výtvorom neprisudzuje žiadny význam. Ak dieťaťu dáte v tomto období malý výkres, netreba sa čudovať, že bude vo svojej kresbe pokračovať aj na stole. Pohyb rukou v tomto období riadi ramenný kĺb, a preto sa odporúča poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy. Mali by vycítiť voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť.
2. Obsahová čmáranina (náhodný realizmus)
Pre toto obdobie je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku.
3. Prechod k obsahovej kresbe
Toto obdobie môže niekedy trvať veľmi dlho. Dieťa už viac ovláda svoju ruku a čiary sa tak často neprekrývajú. Začínajú sa tu kombinovať vodorovné a zvislé čiary, môžu sa vyskytnúť pravé uhly a ovály. Dieťa zvykne svoju kresbu pomenovať ešte počas tvorby. Často mení svoj zámer. Rozvíja svoju predstavivosť, a tak sa stáva, že jeho náhodná kresba dostáva zaujímavé pomenovanie.
4. Obsahová kresba
Táto kresba je charakteristická pre predškolský a mladší školský vek. Ak dieťa dostane konkrétnu úlohu, dokáže ju výtvarne uchopiť. Často vám dokáže už pred začitím práce povedať, čo bude kresliť. Toto obdobie sa ďalej delí na dve štádia:
- Naivný realizmus: Dieťa nekopíruje skutočnosť, ale kreslí to, čo si pamätá, čo má v predstavách. Vyskytujú sa tu jeho spomienky na nejaké udalosti, zážitky. Postupne spája do svojej kresby to, čo vidí, s tým, čo má v predstave. Avšak zaujímavé je to, že dieťa kreslí hlavne to, čo je preňho dôležité, k čomu má citový vzťah. Nezvykne zobrazovať celé objekty, ale len to, čo je pre ne charakteristické, nápadité. Stáva sa však, že dieťa niektoré dôležité detaily vynechá a nevenuje pozornosť ani správnym proporciám. Pes môže byť dokonca väčší ako váš dom. Výnimkou nie je ani to, že cez steny domu je vidieť, ako otec číta noviny. V tomto období deti kreslia veľa, a preto ak dieťa nechce kresliť vôbec, môže to signalizovať napríklad nedostatok sebadôvery, alebo neschopnosť sústrediť sa na určitú činnosť. Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť. Dieťa túto úlohu nezvládne, lebo ešte nie je realista.
- Vizuálny realizmus: V mladšom školskom veku dieťa už dokáže vnímať priestor a čas. Rozvíja sa logické myslenie, na čom má najväčší podiel hlavne škola. Dieťa už dostáva pokyny a začína sa riadiť určitými pravidlami. Začína kresliť skutočnosť, teda to, čo vidí. Neznamená to však, že nepoužíva aj predstavivosť. Dokáže už kresliť aj podľa predlohy. Škola ho podnecuje, aby začal kresliť vzťahy a deje. Detská kresba sa tak stáva situačnou, živou a zábavnou. Zdokonaľujú sa proporcie a detaily.
Medzi 7 - 12 rokmi sa objavuje vizuálny realizmus. V tomto období sa dieťa snaží kresliť to, čo vidí. Pokiaľ napríklad kreslí dom, nakreslí ho zvonku a to, čo je vo vnútri, nakreslí len tam, kde je to vidieť cez okno. V tomto období sa tiež začína v kresbe objavovať profil, je to významný pokrok.
Charakteristické znaky a špecifiká detskej kresby
- Dieťa nedokáže hneď zachytiť všetky znaky postavy, dopracuje sa k tomu postupne.
- Približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši.
- V siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste.
- V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý.
- Keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…).
- Dieťa často zobrazuje stromy v akejkoľvek podobe, ale robí mu ešte problém napojenie konárov na kmeň.
- Deti kreslia radi dopravné prostriedky - upúta ich všetko, čo sa pohybuje.
- Dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti.
- Veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu, prenášajú vlastnosti (personifikácia).
- Dieťa oblieka zvieratá, alebo ich zobrazuje na dvoch nohách.
- Tvarové deformácie môžu byť spôsobené svalovou koordináciu, alebo dieťa ešte nemá osvojené kresliarske zručnosti.
- V predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba.
- Viacpohľadovosť - dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán.
- Dieťa považuje dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky.
- Dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas) - na jednej ploche často zobrazí niekoľko dejov.
- Zobrazovací automatizmus znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na jednej kresbe - týmto opakovaním si dieťa zdokonaľuje nové zručnosti.
- Ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu, alebo vývinovú chybu.
- Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu.
Psychologický rozmer detskej kresby
Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka. Rodičia by teda nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov.
Čo môže alebo nemusí znamenať detská kresba:
- Dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje.
- Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť.
- Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho.
- Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá.
- Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté.
- Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah.
- Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie.
- Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované.
- Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu.
- Častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí.
- Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine.
- Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado.
- Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši.
- Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu, alebo obľúbenú.
Psychologička Katarzyna Półtorak dodáva, že kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach. Keď sa dieťa napríklad bojí príšer, ktoré sa skrývajú pod posteľou, môžeme ho požiadať, aby túto príšeru nakreslilo, čo mu pomôže vyrovnať sa so situáciou, skrotiť strach a v dôsledku toho ľahšie zaspať. Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne.
Kríza v detskom výtvarnom prejave
Typické pre túto krízu je obdobie puberty, keď dieťa stráca záujem o výtvarný prejav. Nepotrebuje na vyjadrovanie kresbu, lebo má už dostatočnú slovnú zásobu. Vo výtvarnom prejave sa už menej uplatňuje fantázia. Dieťa si už viac uvedomuje svoje nedostatky, nevie zvládnuť perspektívu a anatómiu človeka. Často sa za svoje výtvory hanbí a skrýva ich. Stáva sa, že niektorí v tomto období prestanú kresliť úplne, alebo u nich záujem naopak vzrastie a venujú sa tejto činnosti aj popri škole. Ak rodičia zistia, že má ich dieťa talent, je dobré, ak ho začnú aj primerane rozvíjať.
Praktické rady pre rodičov
Je dobré, ak svojim deťom už na začiatku jeho výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie. Každá mamička si želá, aby jej dieťa vynikalo a rozvíjalo sa. V období ranného detstva je preto dôležité, aby rodičia boli pre svoje deti príkladom a podporovali ich záujem o rôzne aktivity. Spoločné aktivity posilňujú emocionálnu väzbu medzi deťmi a rodičmi a prispievajú k rozvoju dieťaťa.
Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac? Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe? A keď sa dieťa spýta, mami, páči sa ti moja kresba, môžeme sa ho spýtať - páči sa tebe?
Ak vaše dieťa nechce kresliť, je dobré vziať pastelky do rúk sami, vytvoriť vlastnú kresbu a porozprávať sa o tom, čo ste nakreslili. Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami. Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času. Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „časté“ kresby.
Spolupráca a kreativita v rodine
Skvelým príkladom spolupráce dieťaťa a mamičky pri jej koníčku sú obdivuhodné diela výtvarníčky a ilustrátorky z Texasu, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Mica Angela Hendricks. Táto dáma si spolu so svojou dcérou vytvorili veľmi zaujímavý štýl spolupráce. Kým mamička kreslí tváre, jej dcéra Myla má na starosti doplniť k nim telá. Výsledkom sú krásne, netradičné a hlavne - ako ich samy nazývajú - „bezstarostné“ kresby. Čarovné obrázky sú originálne, dievčatko k precízne vypracovaným zväčša vážnym tváram, prikresľuje zvieracie telá, telá morskej panny a ďalšie s ľahkosťou a jednoduchosťou kresby a fantáziou, akú môžu mať len malé deti. Pani Hendricks si pochvaľuje, že aj ona sa od dcérky niečomu naučila. Čomu? Aby nemala taký strohý a tuhý prístup k umeniu.
Podobne talentovaná slovenská mamička Martina Bilkovičová zachytila vo svojich trefných ilustráciách materstvo. "Tieto ilustrácie sú pre mňa naozaj oddychom. Kreslím ich väčšinou počas dňa, pri hre so synom, počas obeda, pri varení, jednoducho počas každej voľnej chvíľky. Aj preto som ich poňala jednoduchým nenáročným štýlom kreslenia." Staršia dcéra bola pri vzniku viacerých obrázkov a, samozrejme, sa na nich dobre zasmiala, keďže sama bola svedkom niektorých "scén".
Význam jemnej motoriky a celkový rozvoj
Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní. Štúdia ukazuje, že kreslenie nie je „len hra“. Zistilo sa, že napr. horšia jemná motorika v predškolskom veku predznamenáva väčšie problémy so správaním či vyšší počet symptómov ADHD počas základnej a strednej školy. Kreslenie trénuje mozog a pomáha sústrediť sa v dnešnom uponáhľanom svete. Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolického komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.
Komunikácia cez vizuálne médium
Okrem toho, že kreslenie pomáha vyrovnať sa s emóciami, je tiež cvičením si predstavivosti a kreativity. Chcem vás podporiť, aby ste kreslili spolu so svojím dieťaťom. Môžete sa potom rozprávať o tom, čo kto považuje za krásne, prečo máme rôzny vkus a dokonca aj o spôsoboch vyjadrenia lásky. Kresby podľa psychologičky často pomáhajú zachytiť nielen to, čo dieťa prežíva, ale aj to, čo je preň dôležité. Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo. Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť. Je to skvelá zámienka na rozhovor o ťažkostiach, výzvach a o tom, čo nám robí radosť.
Je dôležité nezabúdať, že v snahe o dokonalú fotografiu môžeme stratiť ostražitosť a ohroziť seba alebo svoje dieťa. Žijeme v dobe, kedy sa všetci snažia, aby boli veci dokonalé. Často práve prezentácia na sociálnych sieťach spôsobuje, že veci nevidíme také, aké naozaj sú. Podobne aj fotografie zachytávajú momenty, ktoré už nikdy nezažijeme, ale vďaka nim si ich môžeme pripomínať. Prehrabávanie sa starými fotografiami je ako listovanie v kronike rodiny. Sú to pamiatky na neznámych predkov či príbuzných. Sú oknom do minulosti.
Spoločné aktivity posilňujú emocionálnu väzbu medzi deťmi a rodičmi a prispievajú k rozvoju dieťaťa. Existuje mnoho aktivít, ktoré vykonávame bežne a do ktorých by sme mali deti zapojiť. Môžeme ich pozvať na spoločnú lekciu varenia, pečenia, upratovania, či starostlivosti o mladšieho súrodenca. Deti majú radosť zo spolupráce a vidia skvelý spoločný výsledok. Môžeme ich pomaly zasväcovať aj do tajomstiev našich koníčkov. Najhoršie je, keď povieme svojmu dieťaťu, že nám nemôže pomáhať. Riskujeme tým napríklad stratu jeho záujmu o upratovanie, a o rok-dva budeme od neho márne chcieť, aby si automaticky upratalo svoje hračky, či izbičku. Podpora záujmu o bežné aktivity je kľúčom k výchove a rozvoju schopností dieťaťa. Kreslenie je pritom jednou z najjednoduchších a najdostupnejších ciest, ako sa s dieťaťom naladiť na rovnakú vlnu a spoznať jeho jedinečný, vnútorný svet. Nezabúdajme na to, čo nám hovoria nielen detské kresby, ale aj každodenné spoločné chvíle, pretože práve tie tvoria základ pre zdravý vzťah medzi dieťaťom a rodičom.
tags: #mamicka #a #dieta #kreslene