Pre pár snažiaci sa o bábätko je potrat veľmi bolestivou skúsenosťou. Avšak neznamená to, že sa už tehotenstvo nikdy nepodarí. Túžbu po potomkovi by žena po potrate nemala vzdávať. Samovoľný potrat patrí medzi častejšie komplikácie skorého tehotenstva a pre mnohé ženy prichádza nečakane. Odhaduje sa, že približne 10 až 20 % známych tehotenstiev sa skončí potratom, pričom mnoho strát nastane ešte skôr, než žena zistí, že je tehotná. Podľa štúdie Národného centra pre biotechnologické informácie so sídlom v USA pritom až 43 percent žien (zo skúmaných takmer 55-tisíc prípadov) prežilo jeden alebo viac potratov počas prvého trimestra. Hoci ide o citlivú tému, je dôležité vedieť rozpoznať varovné príznaky, vedieť, kedy vyhľadať pomoc, a zároveň si pripomenúť, že vo väčšine prípadov nejde o zlyhanie ženy. Stratu tehotenstva sprevádza nielen fyzická, ale aj psychická záťaž. Pocity viny, smútku, hnevu či prázdna sú bežné.
Spontánny potrat: Definícia, príčiny a rizikové faktory
Samovoľný potrat je spontánne ukončenie tehotenstva bez vonkajšieho zásahu, najčastejšie v prvých týždňoch. Gynekológovia ho označujú ako tehotenskú stratu do času, keď je plod schopný samostatne prežiť, čo je obyčajne do 24. týždňa tehotenstva. Mnohé ženy sa zľaknú pri prvom špinení, no nie každé krvácanie v tehotenstve znamená potrat. Je dôležité vedieť, že špinenie sa môže objaviť aj pri tehotenstve, ktoré pokračuje normálne. Najmä na začiatku gravidity sa môže objaviť slabé krvácanie alebo pobolievanie podbruška bez toho, aby išlo o stratu tehotenstva. Existuje aj jav známy ako zamlknutý potrat, pri ktorom sa vývin embrya zastaví, ale krvácanie sa neobjaví hneď.
Dôvodov, prečo k spontánnym potratom dochádza, je niekoľko a často sa presná príčina vôbec nepotvrdí. Najčastejšie ide o náhodné chyby vo vývine embrya, najmä v prvom trimestri. Samotné embryo - zjednodušene povedané - nemá vhodnú genetickú výbavu. Ak by takáto gravidita pokračovala, mohlo by sa narodiť dieťatko napríklad s Downovým syndrómom. Preto to príroda „zariadi“ inak a tehotnosť ukončí potrat. Najčastejšie je to vo veľmi skorom štádiu - v siedmom či ôsmom týždni tehotenstva. Genetik môže zistiť možné odchýlky najmä v štruktúre chromozómov, ktoré matke nemusia spôsobovať žiadne ťažkosti, ale pre tehotenstvo môžu byť prekážkou. Rovnako môže byť genetický dôvod aj na strane otca - spermie môžu byť narušené a teda nemusia dať dieťatku dobrý základ. Napriek tomu, že príčin vedúcich k opakovaným potratom môže byť viacero, u väčšiny párov sa dôvod, pre ktorý dochádza k tehotenským stratám, nepodarí zistiť.
Lekári upozorňujú, že potraty môže spôsobiť aj vyšší vek budúcej mamičky. „V skupine 20 - 24-ročných žien je výskyt potratov 11 %, u žien od 35 rokov je to až štvrtina tehotenstiev, ktorá sa končí potratom. A u žien po štyridsiatke je to až polovica gravidít,“ uviedol MUDr. Tieto štatistiky zdôrazňujú, že hoci spontánny potrat je častá skúsenosť, jeho pravdepodobnosť stúpa s vekom ženy.
Mnohé ženy si po strate tehotenstva vyčítajú bežné denné aktivity. Samotný samovoľný potrat však zvyčajne nespôsobí obyčajný pohyb, bežná práca, sex ani jednorazový stres. Jedna zo skúseností hovorí o krátkodobom strese a hneve, ktorý pretrvával niekoľko dní po ovulácii. Hoci dlhodobý stres nie je dobrý, vplyv krátkodobého emočného vypätia na oplodnenie či uhniezdenie je otázny.
Fyzické a psychické zotavenie po potrate: Liečba tela a duše
Fyzické zotavenie po potrate býva individuálne. Krvácanie môže trvať niekoľko dní až približne dva týždne. Menštruácia sa zvyčajne vráti v priebehu niekoľkých týždňov, najčastejšie v priebehu 4 až 8 týždňov, no môže to byť individuálne. Závisí to od priebehu potratu, zdravotného stavu a odporúčania lekára. Môže sa stať, že krvácanie bude prvýkrát po potrate buď silnejšie, alebo slabšie. V prípade obáv alebo dlhšieho vynechania menštruácie sa odporúča poradiť sa s lekárom. Je možné otehotnieť počas nasledujúceho menštruačného cyklu, hneď po potrate. Prvá ovulácia, ktorá nastane pred prvou menštruáciou, znamená možnosť nového tehotenstva. Nie je možné predpovedať, kedy žena začne opäť ovulovať. Ak žena nechce otehotnieť, odporúča sa používať antikoncepciu po potrate. Okrem toho sa odporúča zdržať sa pohlavného styku, kým sa telo zotavuje a hojí.
Strata tehotenstva je aj psychická strata. Pocity viny, smútku, hnevu či prázdna sú bežné. Mamička Linda, ktorá prešla potratom, opisuje, ako ju prekvapilo, aká veľká strata to bola. Napriek tomu, že tehotenstvo bolo krátke, prežívala obrovský príval straty, mala pocit, že dieťatko neochránila a zradila. Po zákroku plakala a prechádzala fázou, kedy obviňovala aj manžela. Hnev síce postupne odznel, ale zvláštny smútok za niekým, kto nedostal šancu byť s nami, cítila stále. Andrea, ktorá potratila v treťom mesiaci, sa trápila najviac tým, čo bude s telom plodu a že nemala možnosť dôstojnej rozlúčky. Najväčšie zúfalstvo bolo, že kým ležala v ordinácii a rozpadal sa jej sen o rodine, pre lekára to bolo všetko tak rutinné. Rozprával o nebijúcom srdiečku ako o počasí, nebral to ako tragédiu.
Spontánny potrat je v spoločnosti stále až prekvapivo veľkým tabu. Mnohé páry o ňom majú málo informácií. Podľa odborníkov sa na Slovensku obráti na pomoc psychológa po spontánnom potrate v prvom trimestri len niekoľko desiatok žien ročne. Poväčšine ide o prípady, keď sa žena pokúšala predtým dlhší čas otehotnieť, alebo potrat súvisí s inou traumatickou udalosťou. Psychológovia sa zhodnú na tom, že jediné, čo môže žena pre svoj duševný pokoj urobiť, je prejsť si celým procesom smútenia, hovoriť o pocitoch s niekým blízkym a nepotláčať ani nezľahčovať skúsenosť. Práve to môže viesť k postaboratívnemu syndrómu, ktorý sa spája s prehnanou úzkosťou, strachom, depresiami, nespavosťou a stratou záujmu o okolie. Na pokoji ženám často nepridá ani to, že lekárom sa nepodarí určiť presnú príčinu potratu, čo trápilo aj mamičku Lindu. Bála sa, že má možno problém, že prvé tehotenstvo dopadlo dobre len náhodou. To súviselo aj s jej strachom opäť otehotnieť, nejaký čas sa dokonca stránila manžela.
Rodičom pomôže obrad rozlúčenia. Aj keď mnoho tehotenstiev nekončí rodinným šťastím a oslavou, rodičia už stihli zakúsiť pocit byť mamou a otcom. Či už o tehotenstve vedeli len chvíľku, alebo sa na dieťa pripravovali dlho, spontánny potrat môže ich emóciami poriadne zamávať. U ženy sa k tomu pridávajú aj hormonálne zmeny a vedomie, že celý proces súvisí priamo s ňou a jej telom. Rodičia sa s touto skutočnosťou potrebujú vyrovnať. Niekedy im pomôže aj súkromný obrad, ktorý pre nich predstavuje spôsob rozlúčenia a pocit, že dieťa malo v ich živote miesto. Pre Andreu bol malý symbol rozlúčky dôležitý. Po potrate si na vnútornú stranu obrúčky nechala vyryť srdiečko, ktoré jej pripomína nenarodeného člena rodiny.
Kedy sa začať snažiť o bábätko po potrate?
Podľa odborníkov je dobré snažiť sa otehotnieť čo najskôr. Keď už o dieťatko nedobrovoľne prídete z akýchkoľvek príčin, ďalšie tehotenstvo netreba odkladať. Ak budúca mamička spontánne potratila zakrvácaním, či jej v nemocnici vyčistili maternicu, ďalší pokus o dieťatko netreba odkladať. Odporúča sa počkať na ďalšiu menštruáciu, ktorá príde po 4 - 6 týždňoch, a po nej sa snažiť znova otehotnieť. Zo skúseností je známe, že šanca na otehotnenie je pomerne vysoká v prvých mesiacoch po tehotenskej strate. Jeden samovoľný potrat ešte automaticky neznamená problém s ďalším otehotnením. Mnoho žien následne donosí zdravé dieťa. Vo všeobecnosti sa odporúča riešiť ďalšie pokusy o otehotnenie podľa toho, ako sa žena cíti fyzicky aj psychicky a čo odporučí gynekológ.
Skúsenosti žien potvrdzujú túto radu. Jedna z nich, ktorá potratila v 5tt, krvácala od 30.6 do 2.7. S manželom sa snažia už šesť mesiacov, no nedarí sa. Každý mesiac čaká, či sa podarí. Muž chodí na turnusy, čiže keď je ten jeden týždeň doma, snažia sa každý deň. Užívajú si to a snaží sa na to nemyslieť. Iná žena, ktorá potratila v 6tt a podstúpila kyretáž, musela čakať tri cykly. Avšak tá, ktorej tehotenstvo odišlo samo, nemusela dlho čakať. Iná diskutujúca, ktorá sa prirodzene vyčistila po potrate, sa dočítala, že netreba na nič čakať, a tak sa s partnerom nedočkavo nepohli, a skúšali hneď ďalší mesiac, keď mala normálny cyklus. Podarilo sa jej otehotnieť až na tretí mesiac snaženia, čo naznačuje, že príroda si to vie zariadiť sama. Andrea, napríklad, otehotnela do pol roka, hoci jej lekári odporúčali počkať.
Niektoré ženy túžia mať dieťa krátko po potrate, no po potrate môže trvať určitý čas, kým sa menštruačný cyklus vráti do normálu a nastane prvá ovulácia. Platí to najmä v prípade lekárskych potratov, ktoré majú tendenciu vyviesť z rovnováhy hormonálne hladiny. Po potrate však môže test ukázať pozitívny výsledok, aj keď žena nie je tehotná. Môže ísť o falošný výsledok kvôli tehotenským hormónom, ktoré sú stále prítomné v tele. Niektoré testy sú veľmi citlivé a reagujú aj na veľmi nízke hladiny tehotenského hormónu ßHCG. V tomto prípade by tehotenský test ukázal pozitívny výsledok, pretože ßHCG produkovaný počas tehotenstva sa môže v tele ženy zistiť ešte nejaký čas po potrate. To znamená, že štandardný test môže byť pozitívny až šesť týždňov po potrate, aj keď nie je žena tehotná. Digitálne testy sú obzvlášť citlivé, a preto ich nemožno použiť do ôsmich týždňov po potrate. Ak má žena pochybnosti, odporúča sa objednať sa k lekárovi. Lekár môže pomocou ultrazvuku zistiť, či je tehotná alebo nie, a odobrať dve vzorky krvi s odstupom niekoľkých dní, aby zistil, či sa hladina hormónov ßHCG zvyšuje.
Dôležitosť správneho lekára a komplexnej diagnostiky
Tehotenstvo po potrate je náročné na psychiku, no niektorým nepríjemnostiam sa dá jednoducho predísť. Kľúčové je nájsť si gynekológa, ktorému žena dôveruje. Mnoho žien sa stretáva s málo empatickým prístupom lekárov, ktorí problém odbijú slovami „to sa stáva“. Príkladom je žena, ktorej trvalo takmer rok, kým odišla od svojej gynekologičky, ktorá nemala skutočný záujem o jej problém. Nový gynekológ by mal prejsť všetky okolnosti potratu, pýtať sa na detaily, iné zdravotné problémy a pokúšať sa problém riešiť čo najskôr. Odporúča ďalšie vyšetrenia bez toho, aby ste sa museli pýtať, či nejaké náhodou nepotrebujete. Trpezlivo si prejde výsledky a odpovedá na všetky nejasnosti. Urobí maximum pre to, aby ďalšie tehotenstvo po spontánnom potrate dopadlo úspešne.
„Viem, že lekári odporúčajú začať tieto veci riešiť až po treťom potrate. Ja však nedokážem poslať ženu domov a povedať jej, nech sa vráti, keď potratí tretí raz. Prečo by sme ju mali niečím tak príšerným nechať prejsť až trikrát, keď možno odhalíme príčinu hneď jednoduchými testami?“ - takto povzbudila hematologička jednu ženu, ktorá prekonala potrat. Tento prístup zdôrazňuje, že netreba čakať príliš dlho s odbornou konzultáciou, najmä ak sa samovoľný potrat zopakuje viackrát po sebe. Lekárka, ktorá bola "veľmi nepríjemná, náladová" a dokonca "ponížila a dodeptala" ženu po potrate v 6tt, je presným opakom toho, čo je potrebné. Žena si vybavila druhého lekára, ktorý jej problémy začal riešiť ešte predtým, ako sa papierovo stala jeho pacientkou. Dal jej kontakty na odborníkov z každej oblasti a povedal jej, nech ich čo najskôr obvolá, lebo čakacie doby sú dlhé. Dôvera v lekára a jeho proaktívny prístup sú kľúčové.
Preverovanie lekárov, ku ktorým vás posielajú, je rovnako dôležité. Nikdy sa netreba hanbiť pýtať. Lekár je tam preto, aby odpovedal na otázky, aby vysvetľoval a spájal súvislosti, ktoré pacient nevidí alebo ktorým nerozumie. Ak lekár hovorí, že je niečo "úplne neškodné", no zároveň je to rizikový faktor pri spontánnych potratoch, je namieste hľadať ďalšie názory. Napríklad, jedna žena mala po prvom potrate vo výsledkoch slovko "POZITÍVNE" pri nejakej baktérii. Jej pôvodná gynekologička ju odbila s tým, že túto baktériu má v tele viac ako 70 percent dospelej populácie a nijako sa to nerieši, lebo je to absolútne neškodné. Neskôr sa však ukázalo, že prítomnosť tejto baktérie je rizikovým faktorom u párov, ktoré prekonali spontánny potrat a mali by sa riešiť. Takéto situácie podčiarkujú význam dôkladnej diagnostiky a lekára, ktorý sa neuspokojí s povrchným vysvetlením.
Ak sa spontánne potraty opakujú, žena by na odporúčanie gynekológa mala navštíviť špecializované pracovisko. „Ak sa žena po niekoľkých potratoch dostane k nám do centra pre asistovanú reprodukciu, vždy sa jej snažíme pomôcť a odhaliť, prečo k potratom dochádza. S diagnostickým procesom začíname niekedy už aj po prvom potrate, napríklad u žien, ktoré podstúpili umelé oplodnenie. U nich je gravidita vytúžená, cesta k pozitívnemu tehotenskému testu bola častokrát psychicky, časovo, ale aj finančne náročná." - toto je citát z praxe špecialistu, ktorý hovorí o dôležitosti skorého zásahu.
Špecializované vyšetrenia a asistovaná reprodukcia
Čakanie na tehotenstvo po potrate môže byť frustrujúce, najmä ak sa problém stále nepodarí odhaliť. Nečakajte s vyšetreniami, pretože to bude stupňovať frustráciu a predlžovať proces hľadania problému o dlhé mesiace až roky. Na termíny u lekárov sa čaká dlho a aj na výsledky vyšetrení sa čaká dlho. Najviac sa však načakáte na posledné vyšetrenie, ktoré vám pravdepodobne predpíšu, u reprodukčného imunológa. Ak nenájdu problém predošlí lekári, práve reprodukčná imunológia je tou (asi) poslednou nádejou na odhalenie príčiny neplodnosti.
Na Slovensku aktuálne pôsobia len 3 kliniky reprodukčnej imunológie - v Bratislave, v Nitre a v Prešove. Našla sa aj jedna klinika v Košiciach, tá však prijíma iba pacientky svojej súkromnej gynekologickej ambulancie. Dajte si tiež pozor na kliniky reprodukčnej medicíny - znie to podobne, ale je to niečo úplne iné. Jedna žena sa na takej ocitla, keďže sa ulakomila na skorší termín a pani na recepcii ju ubezpečila, že je to to isté. Pani doktorka im však, prekvapivo, hneď začala núkať metódy asistovanej reprodukcie, z čoho zostali zmätení. Po pár slovách si však vysvetlili, že pani recepčná sa pomýlila a reprodukčná medicína predsa len nie je reprodukčná imunológia.
Vzhľadom na fakt, že problémami s plodnosťou na Slovensku trpí údajne každý šiesty pár, viete si predstaviť tie čakacie doby. Tri mesiace ak máte veľké šťastie a uvoľnil sa náhodou termín, bežne je to oveľa viac. A to je len vstupná konzultácia, po ktorej sa nedozviete ešte prakticky nič. Čakanie na termín môže trvať aj štyri mesiace. K frustrácii prispieva aj nedostatočné informovanie pacientov vopred. Jedna žena napríklad zistila, že reprodukčný imunológ nemôže robiť testy, kým má nešťastnú baktériu, lebo údajne jej prítomnosť skresľuje výsledky. Na túto informáciu ju nikto proaktívne neupozornil, čo viedlo k prepadnutiu termínu a ďalšiemu štvormesačnému čakaniu.
Pripravte sa, že vaša peňaženka návštevy kliniky reprodukčnej imunológie pocíti. Len vstupné vyšetrenie (napríklad v Nitre) stojí 355 eur pre pár. Samozrejme, mnohé ďalšie potrebné úkony a lieky si platíte navyše. Podľa diskusií na internete tam mnohé páry nechali stovky eur. Niektoré tam riešenie svojho problému našli, iné nie.
Okrem reprodukčnej imunológie môžu byť potrebné aj ďalšie vyšetrenia. Napríklad, jedna žena sa zaujímala o hysteroskopiu a vyšetrenie priechodnosti vajcovodov. Tieto vyšetrenia pomáhajú odhaliť anatomické alebo funkčné problémy, ktoré by mohli brániť otehotneniu alebo spôsobovať potraty. Dôkladné zhodnotenie celej anamnézy a absolvovanie všetkých relevantných testov je nevyhnutné na určenie správnej diagnózy a nastavenie vhodnej liečby.
Podpora pri snažení: Vitamíny, hormóny a životný štýl
V procese snaženia sa o bábätko po potrate hrajú dôležitú úlohu aj doplnky a prípadná hormonálna podpora. Dr. odporučila užívať kyselinu listovú. Otázka, či ju užívať dlhodobo alebo len keď sa snažíte, a dokonca aj počas menštruácie, je bežná. Kyselina listová je všeobecne odporúčaná pre ženy, ktoré sa snažia otehotnieť, a to aj dlhodobo, keďže zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji plodu, najmä pri prevencii defektov neurálnej trubice. Je vhodné ju užívať každý deň, bez ohľadu na menštruačný cyklus, keďže jej hladiny v tele by mali byť optimálne už pred otehotnením. Okrem kyseliny listovej sa odporúča nasadiť aj tehotenské vitamíny, ktoré poskytujú komplexnú podporu.
V niektorých prípadoch môže lekár predpísať aj progesterón. Progesterón je hormón, ktorý pomáha udržiavať tehotenstvo a môže byť indikovaný u žien s opakovanými potratmi alebo v prípadoch, keď existuje podozrenie na jeho nedostatok. Jedna zo žien uviedla, že jej lekár odporučil progesterón po dvoch rokoch neúspešného snaženia a potrate, čo nakoniec viedlo k úspešnému IVF.
Životný štýl a celkový zdravotný stav majú taktiež vplyv na plodnosť a priebeh tehotenstva. Hoci mnohé ženy si po strate tehotenstva vyčítajú bežné denné aktivity, je dôležité si uvedomiť, že tie zvyčajne potrat nespôsobujú. Dôležitá je však celková pohoda a zdravie. Otázka užívania liekov, ako je napríklad Meniserc na závraty, počas snaženia sa otehotnieť alebo v ranom tehotenstve, je individuálna a vždy si vyžaduje konzultáciu s lekárom. Je dôležité zistiť, či daný liek môže mať vplyv na plodnosť alebo či môže vyvolať potrat, aby sa minimalizovali riziká.
Vzhľadom na to, že otehotnenie je komplexný proces, je dôležité venovať pozornosť všetkým aspektom - od stravy a dostatku spánku až po zvládanie stresu. Dlhodobý stres nie je dobrý a môže ovplyvniť hormonálnu rovnováhu a tým aj plodnosť. Hoci krátkodobý stres, hádka alebo emočné vypätie po ovulácii pravdepodobne nespôsobia potrat, je vhodné snažiť sa udržiavať pokojné a vyrovnané prostredie, aby sa optimalizovali šance na úspešné tehotenstvo.
Nádej a vytrvalosť na ceste za bábätkom
Pre pár, ktorý prešiel potratom, je cesta k vytúženému bábätku často plná výziev a emočných výkyvov. Avšak pozitívnou informáciou je, že šance na narodenie dieťaťa aj po opakovaných potratoch sú vysoké a pohybujú sa v rozmedzí 55 - 80 %. To je povzbudivá správa, ktorá by mala dodávať nádej. Jedna žena, ktorá zažila potrat, spomína, že keď sa to stalo a začala sa ľutovať, situáciu to len zhoršovalo. Až si jedného dňa povedala dosť a o necelé dva mesiace na teste opäť našla dve čiarky. Tehotenstvo je očividne niečo medzi nebom a zemou.
Nestrácajte nádej. Aj keď cesta môže byť dlhá a náročná, je dôležité veriť a pokračovať v snažení. Príbeh ženy, ktorá po dvoch rokoch snaženia a potrate nakoniec úspešne otehotnela vďaka IVF a porodila syna, je svedectvom o vytrvalosti a možnostiach modernej medicíny. Takisto príbeh Andrey, ktorá po potrate našla silu a otehotnela do pol roka, ukazuje, že aj po ťažkej skúsenosti je možné nájsť cestu vpred.
Kľúčom je neprestať hľadať riešenia a nenechať sa odradiť prvými prekážkami. Ako bolo spomenuté, niektorí lekári vás odbijú slovami „to sa stáva“ a pošlú vás domov, aby ste sa o tri mesiace začali pokúšať znova. Je však dôležité s vyšetreniami nečakať a aktívne sa podieľať na hľadaní príčiny, ak sa tehotenstvo dlhšie nedarí alebo sa potraty opakujú. Spoliehajte sa na svojich ošetrujúcich lekárov, ale nezabúdajte, že by to mali byť ľudia, ktorým dôverujete a ktorí majú o váš problém skutočný záujem.Buďte k sebe úprimní a berte svoje najhlbšie pocity a túžby vážne. Vyhľadajte podporu, ktorú potrebujete, aby ste sa cítili pevnejšie a sebavedomejšie. Či už ide o podporu od partnera, rodiny, priateľov alebo profesionálov, je dôležité neprechádzať touto náročnou fázou sám. Keďže problémami s plodnosťou na Slovensku trpí údajne každý šiesty pár, nie ste v tom sami. Existuje komunita žien a párov, ktoré prechádzajú podobnými skúsenosťami, a zdieľanie týchto príbehov, ako aj vyhľadávanie diskusií, môže byť veľmi prospešné. Pamätajte, tehotenstvo je krehká vec, náročný proces pozostávajúci z miliardy malých procesov a nikdy neviete, ako sa bude vyvíjať, či skončí radosťou alebo bolesťou. Mnohé veci neovplyvníte, lebo sa proste stanú a nikdy ani nezistíte, prečo. Avšak je možné urobiť maximum pre to, aby ste zvýšili svoje šance a prekonali prekážky na ceste za snom o dieťati.
tags: #potrat #a #snazenie #dalej