Dojčenie je prirodzený a fyziologický spôsob kŕmenia dojčiat a detí, pričom materské mlieko je špecificky uspôsobené pre ich optimálny vývin. Na rozdiel od umelých mliek, ktoré sú často vyrobené z kravského mlieka alebo sójových bôbov a nie sú ani len trochu podobné materskému mlieku, poskytuje dojčenie komplexnú výživu a mnohostrannú podporu. Správny začiatok dojčenia je kľúčový pre to, aby bolo dojčenie radostným zážitkom pre matku i dieťa, hoci aj napriek náročnému štartu sa to mnohým matkám a deťom nakoniec podarí. Prevažná väčšina matiek má potenciál svoje deti výlučne dojčiť, teda aby bábätko pilo jedine materské mlieko, približne prvých šesť mesiacov a potom v dojčení pokračovať do samoodstavenia. Dôležité je tiež vedieť, že dojčenie je biologická funkcia tela, ktorej zákonitosti fungovania sú definované bezprostrednou blízkosťou matky a bábätka, kontaktom koža na kožu, možnosťou prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka, dojčením priamo z prsníka bez zmätenia používaním umelých náhrad prsníka a častým výdatným nočným dojčením. Súhra týchto biologických zákonitostí je mimoriadne dôležitá v prevencii problémov s dojčením už od prvých okamihov po narodení.
Kľúč k Úspechu: Správne Prisatie Bábätka na Prsník
Prisatie bábätka, už od prvého kontaktu s prsníkom, je kľúčový faktor pre niekoľko dôležitých aspektov. V prvom rade zabezpečuje vypitie dostatočného množstva mlieka, čo je nevyhnutné pre rast a prospievanie bábätka. Okrem toho prisatie reguluje tok mlieka a je rozhodujúce pre ochranu bradaviek matky pred poškodením a bolesťou. Ak je bábätko správne prisaté, zakrýva dolnou perou a bradou väčšiu časť dvorca ako hornou perou; inými slovami, nad hornou perou je vidieť väčšiu časť dvorca. Ak sa dieťa prisaje nesprávne, dojčenie môže spôsobovať matke bolesti bradaviek. Ak sa dieťaťu navyše nedostáva dostatok mlieka, väčšinou ostáva na prsníku dlhú dobu, čím sa predlžuje a zhoršuje bolesť matky pri dojčení. Nesprávne prisatie môže viesť k tomu, že sa bábätko nedostane k mlieku, ktoré je v prsníku k dispozícii.
Pre úspešné prisatie bábätka je nesmierne dôležité pomôcť mu, aby sa správne prisalo. Jedným z najefektívnejších spôsobov je kontakt koža na kožu. Bábätká sa lepšie prisávajú, ak sú v tomto blízkom kontakte. Odporúča sa vyzliecť bábätko do plienky a matku do pol pása. Vďaka stimulácii kontaktom koža na kožu sa jednoduchšie prisávajú aj bábätká, ktoré sa inak neprisávajú s ľahkosťou. Tento kontakt prebúdza inštinkty v bábätku aj v matke, ktoré bábätko vedú k záujmu o dojčenie a vďaka ktorým bábätko stimuluje matku k dojčeniu. Takýto kontakt by sa mal dopriať čo najčastejšie, obzvlášť v prvých dňoch alebo keď je potrebné zlepšiť ktorúkoľvek situáciu s dojčením. S vyzlečeným bábätkom si môžete ľahnúť i do postele a spoločne spať či oddychovať. Niektoré bábätká sa vďaka tomu začnú dojčiť aj bez toho, aby ste vyvinuli akékoľvek úsilie. Kontakt koža na kožu taktiež pomáha pri zvyšovaní tvorby mlieka.
Správnemu prisatiu na prsník môže pomôcť aj správne držanie bábätka. Napríklad priečna poloha je veľmi účinná. Ak chcete bábätko prisať na ľavý prsník, použite pravú ruku. Vaše bábätko by malo ležať na predlaktí vašej pravej ruky, lakťom pridŕžajte zadoček bábätka k svojmu boku. Všetkými prstami podoprite hlavičku bábätka tak, že všetky prsty budete mať spolu pod líčkom bábätka a palec bude smerovať k ušku bábätka. Bábätko by malo byť mierne nachýlené smerom nahor k prsníku a jeho horná pera by mala byť pred prisatím v jednej línii s bradavkou. Predlaktie vašej ruky by malo byť rovnobežné s telíčkom bábätka.
Pred prisatím je možné bábätku prejsť hornou perou po bradavke z jednej strany na druhú, aby čo najviac otvorilo ústočká. Brada bábätka by už v tejto fáze mala byť blízko prsníka, tak aby sa pri prisatí dotkla prsníka ako prvá, a aby aj po prisatí medzi nosom bábätka a prsníkom zostal priestor. Vďaka tomu bude mať bábätko zaklonenú hlavičku, čo mu pomôže lepšie piť. Laktačná poradkyňa vám môže prakticky pomôcť dosiahnuť správne prisatie. Je dôležité si uvedomiť, že ak je pre matku dojčenie bolestivé, prisatie nie je dobré, čo je väčšinou pravda, ale nie je správnym postupom dieťa dať z prsníka dolu a skúsiť ho prisať znova. Keď už je dieťa prisaté, je možné prisatie zlepšiť priamo počas dojčenia. Bolesť obvykle ustúpi a dobré prisávanie by sa malo trénovať na druhom prsníku alebo pri nasledujúcom dojčení. Odťahovanie dieťaťa z prsníka a snaha o opätovné prisávanie dieťaťa len znásobuje bolesť a poškodenie.
Neuveriteľné tipy na zlepšenie prisatia vášho dieťaťa! (Beep Boop Baap)
Prvé Hodiny a Dni: Základy Pre Úspešný Štart Dojčenia
Dôležitosť začiatkov dojčenia je často prehliadaná, pričom prvé dni sú nesprávne považované za dni, keď "ešte matky nemajú mlieko" a "dojčia len tak na skúšku." Pravdou je, že materské mlieko sa začína tvoriť už v 16. týždni tehotenstva, takže matky do pôrodnice už prichádzajú s mliekom v prsníkoch. Po narodení bábätka by malo dieťa dostať príležitosť na dojčenie hneď. To znamená, že si matka položí bábätko na svoj nahý hrudník v kontakte koža na kožu. Výskumy potvrdzujú, že deti, ak sa im dá šanca, sa v prvej hodine až dvoch po pôrode dokážu samy priplaziť k prsníku, prisať sa a začať sa dojčiť. Tento proces môže trvať hodinu i dlhšie, avšak matke a dieťaťu by sa tento spoločne strávený čas dopriať mal, aby sa mohli vzájomne spoznávať. Deti, ktoré sa samy prisajú, majú potom oveľa menej problémov s dojčením. Tento proces si nevyžaduje žiadne úsilie zo strany matky, preto tvrdenia, že matka je na to po pôrode príliš unavená, nedávajú zmysel. Navyše, štúdie dokázali, že tesný fyzický kontakt koža na kožu medzi matkou a dieťaťom zohrieva dieťa lepšie ako inkubátor.
Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník, preto je dobré sa im, ak je to možné, vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu. Neustály kontakt (najlepšie koža na kožu) v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje. Matka a dieťa by mali byť v izbe spolu v kontakte koža na kožu, pretože na separáciu matky od dieťaťa nie je absolútne žiadny vedecký dôvod, a to ani na krátku dobu. Pre tvrdenie, že matky, ktoré sú oddelené od detí, si lepšie oddýchnu, nie je žiadny dôkaz; naopak, sú lepšie oddýchnuté a menej stresované, ak sú so svojimi deťmi. Matky a deti sa učia spať v tom istom rytme. Ak sa matke ukáže, ako môže dojčiť dieťa, keď spolu ležia vedľa seba, lepšie si oddýchne.
Frekvencia a Dĺžka KŕmeniaFrekvenciu dojčenia si dieťa v ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí. Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade (prestávka v saní, ktorá indikuje príjem mlieka), nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách, ktoré demonštrujú správne prisatie.
Monitorovanie novorodenca: Moč a StolicaNovorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Červené sfarbenie moču môže byť prítomné v plienke, ale ak sa dieťa dojčí dobre, zmizne. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie, čo znamená zabezpečiť čo najlepšie prisatie, sledovať, či dieťa pije a použiť stláčanie prsníka, aby dieťa naďalej pilo. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník a neobmedzovať čas strávený na prsníku.
Prvá stolica, čierna, dechtovitá a mazľavá, sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu, a ak sa mu darí naozaj dobre, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, je to naliehavý prípad! Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný, ale ak dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie (ako je uvedené vyššie pre moč). V takýchto prípadoch je tiež možné začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na podporu tvorby mlieka.
Spánok a HmotnosťDieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“, by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa… pauza… zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane, dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, nie však nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili. Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.
Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia, je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Hmotnosť nemusí byť zmeraná správne, rodičia sú znepokojení, strácajú istotu a vedie to k nevhodným zásahom alebo naopak ku klamlivej istote, že je všetko v poriadku. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku počas celého jedného dojčenia. Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.
Vyhýbanie sa Umelým Náhradám PrsníkaDeťom by sa nemali dávať umelé náhrady prsníka, pretože „zmätenie cumlíkom alebo fľašou“ existuje. Dieťa prijme čokoľvek, čo mu poskytuje rýchly tok tekutiny, a bude odmietať kŕmenie, ktoré mu ho neposkytne. V prvých dňoch, ak dieťa dostane fľašku, z ktorej mlieko rýchlo tečie, začne dieťa uprednostňovať fľašku. Nemusí to byť viditeľné hneď, dôsledky používania fľašky sa môžu začať prejavovať až neskôr alebo postupne. Zmätenie fľašou či cumlíkom zahŕňa množstvo problémov vrátane toho, že dieťa potom nie je schopné prisať sa na prsník tak dobre, ako by mohlo, a tak nezískava toľko mlieka, koľko by mohlo, prípadne má matka potom boľavé bradavky. Fakt, že dieťa je schopné piť aj z prsníka, aj z fľašky, neznamená, že fľaša nemá negatívny vplyv. Ak dieťa potrebuje byť dokrmované, existujú iné spôsoby, napríklad laktačná pomôcka na prsníku, kŕmenie po prste alebo pohárikom.
Dokrmovanie vodou, glukózou alebo umelým mliekom je potrebné len v mimoriadnych situáciách. Väčšinou sa mu dá vyhnúť tým, že sa dieťa správne prisaje na prsník a získa všetko dostupné mlieko. Pre dokrmovanie existujú skutočné indikácie len veľmi zriedkavo. Ak je situácia vyžadujúca dokrmovanie, mal by byť podaný pomocou laktačnej pomôcky na prsníku, nie pohárikom, po prste, striekačkou alebo fľašou. Najlepšie je dokrmovať vlastným odstriekaným mliekom, ktoré môže byť zmiešané s 5% glukózou, ak si nedokážete na prvý raz veľa odstriekať. Umelé mlieko takmer nikdy nie je potrebné v prvých pár dňoch. Vzorky umelého mlieka zadarmo a letáky firiem, ktoré ho vyrábajú, nie sú darček, ale veľmi účinná a neetická reklama.
Dojčenie Podľa Potrieb Dieťaťa: Viac Než Len Jedlo
Dojčenie je omnoho viac než len pitie mlieka. Je to jedinečný vzťah a puto, ktoré učí dieťa, že uspokojujúce sú vzťahy s ľuďmi (matkou), nie veci, na ktorých sa ľudia stávajú závislými. Keď matka reaguje na plač malého bábätka dojčením, napĺňa mnohé jeho potreby, nielen "hlad", ale aj únavu, spánok, potrebu kontaktu, zohriatia a podobne, a nemusí komplikovane hľadať nejakú "správnu" reakciu. Plač je komunikačným prostriedkom dieťaťa a dojčenie napĺňa rozmanité funkcie. Okrem toho, dojčenie poskytuje deťom úľavu od bolesti, možnosť jednoducho zaspať, upokojuje ich, reguluje im mnohé telesné funkcie ako dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, znižuje prežívanie stresu či bolesti a pod.
Dojčenie podľa potrieb bábätka je dôležitou podmienkou úspešnosti dojčenia, pretože takto dojčiť je normálne. To, že bábätko chce byť na prsníku v rôznych situáciách, je súčasťou dojčiaceho správania dojčených detí. To, že dieťatku ponúknete prsník vždy, keď plače, znamená, že tieto iné funkcie dojčenia budete využívať, čo je správne. Dojčenie vám tak bude pomáhať v situáciách, v ktorých by ste inak komplikovane hľadali riešenie. Neznamená to, že dieťaťu poskytujete nedostatočnú paletu spôsobov utišovania. Bábätko, aj ak ide o staršie bábätko, mnohé situácie navyše ani nedokáže inak riešiť, túto schopnosť si vyvinie neskôr.
Poskytovať dieťaťu možnosť dojčiť sa vždy, keď to potrebuje, nespôsobuje, že dieťa nemôže vyjadriť svoje emócie, alebo to, čo sa tiež často hovorí, že dieťa nebude schopné riešiť svoje problémy samo. Práve naopak. Jednou z funkcií dojčenia je napr. pomoc so zaspatím a v noci s prechodom do ďalšej spánkovej fázy. Matka nemusí dieťa ani učiť zaspávať samo, ani ho učiť prespať celú noc. Všetky deti sa to naučia samé, keď budú na to pripravené.
Málokto vie, že dojčenie reguluje činnosť srdiečka, dýchanie, telesnú teplotu, znižuje hladiny stresových hormónov, prežívanie bolesti, pomáha bábätku správne si rozvíjať mozog, ústnu dutinu atď. Z toho vyplýva, že dieťa sa nedojčí len pre hlad alebo smäd. Môže sa dojčiť preto, že je unavené, predráždené, prehriate alebo naopak preto, že mu je zima, že chce spať, že sa bojí, že sa fyzicky alebo psychicky zranilo, preto, že začína byť choré a cíti sa zle, hoci o tom okolie ešte netuší alebo v iných sociálne náročných situáciách, v ktorých zatiaľ nie je samostatné a nezávislé. Prirodzené odstavenie nie je o tom, že jedného dňa nahradíme porciu materského mlieka porciou jedla. Je to práve o týchto ostatných potrebách, ktoré matka dieťaťu pomáha uspokojovať spôsobom, ktorý zažívali takmer všetky naše deti počas miliónov rokov evolúcie ľudského druhu. Práve fakt, že takýto spôsob starostlivosti zažívali všetky deti v minulosti a všetky boli dojčené dlhodobo, niekoľko rokov a odstavenie nastalo z rozhodnutia dieťaťa - keď bolo dieťa pripravené riešiť situácie, ktoré dovtedy riešilo dojčením, samo - práve toto je jednoznačný dôkaz, že dojčenie na požiadanie je správne a normálne.
Dojčenie zďaleka nie je len to, že matka dojčí spokojné dieťa a tým pádom dieťa dostáva informáciu, že len spokojné je milované. Práve naopak. Mnohokrát sa potrebuje dojčiť po tom, čo plakalo, hnevalo sa - kedy vôbec nebolo milé a príjemné bábätko, a matka ho napriek tomu láskyplne položí do svojho náručia a poskytne mu fyzické aj psychické upokojenie a ubezpečenie, že je milované. Dojčenie je aj prejavenie lásky a vzťahu s dieťaťom.
Riešenie Bežných Výziev pri Dojčení: Od Koliky po Odlúčenie
Počas dojčenia sa matky a bábätká môžu stretnúť s rôznymi výzvami. Rozhodujúce je vedieť, že na väčšinu z nich existuje riešenie a že profesionálna pomoc je dostupná.
Kolika a Plač BábätkaProblém s kolikami, boľavým bruškom a plačom bábätka nemusí súvisieť len s „plynmi v brušku“. Potvrdzujú to aj výsledky štúdií, ktoré naznačujú, že kvapky a lieky proti kolike nepomáhajú. Väčšinou ide o ďalšie príčiny, ktoré je možné zlepšiť niektorými opatreniami. Prvým krokom je zlepšiť dojčenie v osobnom kontakte s poradkyňou pri dojčení. Ak sa zabezpečí, aby bábätko dokázalo lepšie regulovať príjem mlieka a aby na prsníku správne pilo, situácia sa môže zlepšiť. Niekedy zlepšenie dojčenia a efektívnejšie pitie môže pomôcť znížiť množstvo plaču. Navyše, bábätko sa môže chcieť dojčiť napriek tomu, že pred chvíľkou pilo; pokojne mu treba umožniť prisať sa naspäť na prsník, možno potrebuje dojčenie na to, aby mohlo zaspať.
Ďalším dôležitým bodom je zlepšiť spánok a zaspávanie bábätka a dokázať mu pomôcť zaspať. Dojčenie, spánok a plač veľmi úzko súvisia. Najčastejšie príčiny plaču súvisiaceho so spánkom a zaspávaním sú: bábätko je už unavené a chce zaspať a potrebuje pri zaspávaní pomoc, alebo bábätko malo už za celý deň príliš veľa podnetov a nedokáže sa samo uspokojiť a potrebuje, aby ho niekto ponosil a pomohol mu zaspať. Dieťatku môže pomôcť, ak sa ho budete snažiť uspať počas dňa tak, aby spalo dostatočne často a dostatočne dlho, napríklad v nosiči či šatke. Tiež je dobré ho začať uspávať skôr večer a ísť si s ním ľahnúť do postele už skôr.
Je tiež kľúčové nájsť spôsoby na utíšenie bábätka, čo môže zahŕňať nosenie, kontakt koža na kožu, použitie fitlopty a podobne. Bábätká potrebujú byť v náručí rodičov, a keď tam nie sú, môžu byť nespokojné. Mnohé bábätká nespĺňajú predstavu rodičov o tom, že po nadojčení by mali byť spokojné, ležkať a nejakú dobu sa hrať samy. Majú potrebu byť nosené a pozorovať rodičov pri ich bežnej činnosti. Okrem toho je dôležité ochrániť bábätko pred prílišným množstvom podnetov a následnou predráždenosťou večer. Zmeniť niektoré činnosti, ktoré niekedy spôsobujú plač bábätka, ako sú prebaľovanie pred dojčením, nepotrebné odgrgávanie, snaha o to, aby dieťa dokázalo samo zaspať, dávanie dieťatka dolu z prsníka pred tým, ako tuho spí, manipulácia s bábätkom po tom, čo začína (na prsníku) zaspávať, či večerné kúpanie. Nakoniec, bábätko môže vyjadrovať svoju potrebu kakať či cikať, a môže mu pomôcť, keď ho rozbalíme.
Až na výnimky strava matky neovplyvňuje správanie a plač bábätka, hoci niekedy niektoré matky skutočne zistia, že niektorá potravina spôsobuje bábätku problémy - často je to napríklad konzumácia kravského mlieka. Jediný dôvod na vylúčenie nejakej potraviny by mohlo byť, ak by matke daná potravina nerobila dobre alebo ak by bol na to iný konkrétny dôvod. Paušálne vylúčenie potravín je nevhodné a nežiaduce.
Odlúčenie Matky od Dieťaťa zo Zdravotných DôvodovPríčin pre odlúčenie matky od dieťaťa by malo byť skutočne minimum, ale existujú situácie, v ktorých to môže z medicínskych príčin nastať, napríklad ak si zdravotný stav bábätka vyžaduje operáciu. V takejto situácii je možné pre dojčenie urobiť niekoľko krokov. Ak žena nie je s bábätkom, je potrebné, aby si ihneď po pôrode (prípadne hneď, ako bábätko ide na operáciu) začala odstriekavať mlieko. Ak žena vie o potrebe operácie už pred narodením bábätka, tak si môže mlieko začať odstriekavať už v 36. týždni tehotenstva a vytvoriť si tak zásoby na obdobie po operácii. Odstriekané mlieko sa môže skladovať v malých skúmavkách alebo v maličkých nádobách na neskoršie použitie. Je vhodné odstriekavať aspoň 8-krát za deň, z toho aspoň raz v noci medzi 1. a 5. hodinou rannou. Množstvá odstriekaného mlieka by sa mali postupne zvyšovať. Odstriekavanie býva efektívnejšia metóda v prvých dňoch, neskôr niektoré ženy považujú za efektívnejšie odsávanie, prípadne odsávanie kombinované s ručným odstriekavaním na záver odsávania.
Môže byť vhodné skontaktovať sa s bankou mlieka, aby bábätko malo k dispozícii materské mlieko namiesto umelého mlieka, ak by to bolo potrebné. Neodkladné je stretnúť sa s laktačnou poradkyňou, aby sa dohodol konkrétny plán pre odstriekavanie či odsávanie a následný postup pri rozbiehaní dojčenia. Poradkyňa preberie, ako začať bábätko prisávať na prsník, keď už na to bude pripravené. Pre bábätko je následne dôležité, aby mohlo byť v kontakte koža na kožu s matkou, hneď ako to stav operačnej rany umožňuje. V prípade potreby je možné bábätko na matku položiť aj chrbátikom na matkin hrudník. Bábätko by nemalo dostávať cumlík či fľašku. Ak je bábätko dočasne kŕmené napríklad nazogastrickou sondou, tak by malo v ideálnom prípade dostávať materské mlieko, ktoré si žena odstriekala či odsala, alebo darcovské mlieko z banky mlieka. Na prisatie bábätka by sa nemal používať klobúčik. Ak sa bábätko neprisáva, laktačná poradkyňa preberie konkrétne postupy, aby sa bábätko mohlo začať prisávať. Mnohé z princípov, ktoré sa týkajú predčasne narodených bábätiek, platia aj pre situácie pooperačných stavov, hoci samozrejme tieto situácie môžu mať rozličné špecifiká. Nie je dôvod, aby sa bábätko po operácii učilo piť z fľašky alebo aby dostávalo cumlík. Keď je bábätko pripravené začať piť a prijímať materské mlieko ústami, tak môže začať byť dojčené. Dojčenie je aktívny proces zo strany bábätka a má bábätko záujem sa dojčiť, a ak sa prisaje a pije, tak nie je dôvod na to, aby nemohlo dojčiť. Dojčenie navyše okrem "potravy" poskytuje bábätku aj úľavu od bolesti a toľko potrebný kontakt s matkou.
Neuveriteľné tipy na zlepšenie prisatia vášho dieťaťa! (Beep Boop Baap)
Dojčenie v Časovej Perspektíve: Dlhodobé Dojčenie a Prirodzené Odstavenie
Mali by sme prehodnotiť terminológiu a namiesto „dlhodobého dojčenia“ hovoriť o dojčení normálnej dĺžky. Dojčenie by mala byť normálna vec a dojčiť dieťa až do veku, v ktorom sa samo odstaví, by sa malo považovať za dojčenie normálnej dĺžky, nie za dlhodobé dojčenie. Slovo „dlhodobé“ akoby naznačuje, že s dojčením detí v určitom veku už niečo nie je v poriadku, a to tak nie je. Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch. Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia a veľmi dlho ich nosia, a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné. Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá. Predstava o tom, že dieťa už treba určite niekedy odstaviť, pochádza z toho, že ľudia bežne okolo seba nevidia staršie dojčené deti, ale hlavne, že ani len netušia, ako normálne odstavovanie vyzerá.
Prínosy Dojčenia pre Dieťa a MatkuDojčenie normálnej dĺžky niekoľkých rokov je normálne a vďaka nemu sa dieťa z hľadiska zdravia, psychiky a imunity vyvíja správne, tak, ako sa vyvíjať má. A takýto normálny vývin nemá žiadne plusy; rovnako ako nemá žiadne plusy to, keď má niekto normálnu teplotu. Normálna teplota je normálna, zatiaľ čo vysoká teplota prináša problémy a riziká. Podobne aj nedojčenie prináša riziká a problémy. Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny a vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu.
Ale to nie je všetko; nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. Matky ohrozuje nedojčenie. Dojčenie je pre matku zdravé, hoci sa o tom málo hovorí. Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie. Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu. Dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú. Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Sociálne Vnímanie a Mýty o Dlhodobom DojčeníDojčenie detí vo veku 3 - 4 rokov sa zatiaľ nevníma ako norma, hoci by to tak malo byť. Nie je žiaden dôvod na to, aby matka takéto dieťa nedojčila mimo domu, ak chce. Ak by sa to tak dialo dostatočne často, prispelo by to k tomu, že by takéto dojčenie verejnosť vnímala ako normálne. Je paradoxné, ako je na verejnosti a v médiách vnímané dojčenie staršieho dieťaťa ako senzácia. Dôvod je jednoduchý - treba, aby ľudia mali možnosť vidieť takéto deti čo najčastejšie, aby to bol bežný jav. Nie je nič krajšie ako vidieť dojčiace sa dieťa. Dojčenie nie je intímna záležitosť matky a dieťaťa. Dojčenie je normálny spôsob kŕmenia detí, ktorý si nezaslúži tabuizovanie.
Mnoho ľudí si myslí, že ak sa do procesu odstavovania aktívne nezapojíme, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. To nie je pravda. Odstavenie nastane vždy, je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti. Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť. Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú. Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou. Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje. Toto sa väčšinou stane niekedy okolo 3 - 5 rokov.
Pretože sa o dojčení staršieho dieťaťa vo všeobecnosti vie málo, sprevádza ho mnoho nesprávnych informácií, z ktorých niektoré môžu byť odstrašujúce. Medzi ne patria napríklad výroky ako: „Je lepšie dieťa odstaviť okolo 1 roku života, pretože neskôr je to ťažké.“ alebo „Dojčenie staršieho dieťaťa nemá zmysel,“ či „Keď bude mať 2 roky, bude vás vyzliekať a robiť vám na verejnosti scény.“ Tieto výroky poukazujú na to, aké hlboké je nepochopenie dlhodobého dojčenia a ako málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa, a takmer určite málo ľudí videlo dojčiace sa staršie dieťa mimo domu. A práve takéto výroky často spôsobia, že aj ženy, ktoré svoje menšie dieťatko mimo domu dojčili, sa postupne začnú „hanbiť“ a schovávajú sa s dojčením staršieho dieťaťa doma. Dvojročné deti vedia byť aktívne, často náročné (a áno, niekedy robia scény bez ohľadu na to, či sú dojčené alebo nie), a dojčenie ich dokáže naspäť upokojiť a uľahčiť starostlivosť o ne.
Jedna matka, ktorá dojčila svoje dieťa 5 rokov, zdieľa skúsenosť, že ženy, ktoré dojčia dlhodobo, potrebujú podporu a možnosť podeliť sa o svoje obavy, neistoty, komentáre okolia, ako aj ťažkosti, ktoré v súvislosti s dojčením zažívajú. Túto potrebu veľmi dobre napĺňajú podporné skupiny dojčenia, v ktorých je možné stretnúť matky s bábätkami a deťmi rozličného veku. Vďaka týmto skupinám sa vytváraj
tags: #mamila #kojenie #dietata #a #novorodenca