Mária Terézia, uhorská a česká kráľovná z rodu Habsburgovcov, sa narodila vo Viedni 13. mája 1717. Jej celé meno bolo Mária Terézia Walburga Amália Kristína. Bola dcérou Karola VI. Habsburského, ktorý bol španielsky cisár a zároveň uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár. Jej matkou bola Alžbeta Kristína Brunšvická. Mária Terézia bola najstaršia dcéra Karola VI. a vnučka Leopolda I. Otec Márie Terézie bol posledným Habsburgom v mužskej línii, a ním tak rod vymieral po meči. Preto Karolovým najväčším cieľom bolo dosiahnuť uznanie takzvanej Pragmatickej sankcie. Bol to zákon, ktorým sa zaručovalo nástupnícke právo žien na rakúsky trón, vydaný už v roku 1713.
Spočiatku nebola Mária Terézia vychovávaná k vládnutiu, lebo jej otec Karol VI. stále dúfal, že sa mu podarí splodiť aj mužského potomka. Starší brat Márie zomrel ešte ako dieťa, a tak bola Mária nakoniec vyhlásená za dedičku habsburských krajín na základe pragmatickej sankcie.
Ako dieťa bola Mária Terézia veselá, živá a dobrosrdečná povaha. Vôbec ju ani nevychovávali ako budúcu panovníčku, a tak ako ostatné habsburské princezné, aj Mária Terézia dostala iba základné vzdelanie. Napriek tomu sa o jej výchovu od šiestich rokov starali jezuiti, vďaka ktorým dostala veľmi dobré vzdelanie. Kládol sa vtedy veľký dôraz na vyučovanie jazykov. Hoci na nemčinu nekládol veľký dôraz, Mária Terézia sa nikdy nenaučila riadne pravopis, no o to väčšie vedomosti získala z francúzštiny. Okrem nemčiny hovorila plynulo po taliansky, francúzsky, latinsky i španielsky. V neskorších rokoch sa zdokonalila v taliančine.
Mária Terézia mala neženskú vlastnosť, a to tú, že nebola márnivá. Celý život mala rada dobré jedlo a dobré nápoje, pričom najviac mala rada kávu. Rada sa bavila, tancovala aj spievala. Mimoriadnu záľubu mala v jazdeckých turnajoch a jazdeckých hrách, a veľmi rada jazdila na koni, pričom vychádzkam na koni dávala prednosť pred inými zábavami. Tiež mala veľmi rada maškarné plesy. Jej vášňou boli karty, v tomto si rozumela aj so svojím budúcim manželom Františkom Štefanom. V pätnástich rokoch sa stala jej vychovávateľkou grófka Karolína von Fuchsová-Mollardová, ktorá zostala po celý život jej priateľkou a radkyňou.
Manželstvo, Rodina a Materské Starosti
V roku 1723 sa v užšom dvornom kruhu, kde sa prezentovala mládež Mária Terézia a jej sestra Anna, objavil aj jej budúci manžel. Bol ním vtedy ešte len pätnásťročný František Štefan, syn vojvodu Leopolda Lotrinského, ktorého matka bola habsburská princezná. Mária Terézia sa s budúcim manželom Františkom prvýkrát stretla na zámku v Brandýse nad Labem, keď mala šesť rokov, kedy prišiel z Nancy do Viedne. Cisár Karol VI. v ňom videl syna, ktorého mu osud nedožičil, a neskôr sa staral aj o jeho vzdelanie, kde uňho zbadal isté medzery. Cisár veľmi skoro začal uvažovať o svadbe medzi Máriou Teréziou a Františkom Štefanom. Oproti ostatným nápadníkom mal však František jednu veľkú výhodu - Mária Terézia vraj bola do neho zamilovaná. Keď mala devätnásť rokov, oficiálne ju požiadal o ruku. Dňa 31. januára 1736 František Štefan požiadal o ruku jej rodičov. Predtým než sa Mária Terézia vydala, musela dať vyhlásenie, že sa v rakúskej dynastii zrieka všetkých dedičných práv, ak by sa medzitým cisárovi narodil mužský potomok.
Svadba sa uskutočnila vo Viedni 12. februára 1736, keď sa zosobášila s lotrinským a toskánskym vojvodom Františkom Lotrinským, ktorého poznala už ako dieťa. Po svadbe odišli zaľúbenci do Mariazellu, kde si nechali požehnať veľkú rodinu, čo sa im nakoniec aj splnilo. Ich manželstvo sa dá označiť za šťastné, milovali sa navzájom celý život, aj keď išlo o veľkú lásku, František jej bol neverný. Našťastie z týchto jeho „vzťahov“ nevzišli žiadni potomkovia. To, že mu vždy nakoniec odpustila, dokazoval aj fakt, že bola skoro 20 rokov stále tehotná. Údajná žiarlivosť a jej neverný manžel ju doviedli k tomu, aby založila Komisiu cudnosti. Napriek tomu Mária Terézia veľmi ťažko znášala akékoľvek odlúčenie od manžela. Netúžila vidieť a spoznávať cudzie krajiny, a nebolo jej po vôli, že jej manžel a neskôr aj syn veľa cestujú. Jej manžela nevyliečilo z kartárstva ani to, keď raz prehral tridsaťtisíc dukátov. V roku 1757 sa Mária Terézia rozhodla zakázať pri dvore hazardné hry. Mária Terézia s manželovou smrťou v roku 1765 vyrovnávala len veľmi ťažko, aj keď za ich života jej bol občasným záletníkom. Pre ňu bol jediným mužom jej srdca. Utiahla sa do ústrania, rozdala šperky a do konca života už chodila len v čiernom. Denne navštevovala hrob svojho manžela v krypte kapucínov.
Mária Terézia mala spolu so svojím manželom Františkom I. Lotrinským celkovo šestnásť detí, päť chlapcov a jedenásť dievčat. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“ - Jozefa II. a Leopolda II. Ako matka bola cisárovná na svoje výkony hrdá, ale svoj požehnaný stav nijako uveličene neprežívala. Cítila, že časté tehotenstvá ju oslabujú. V priebehu 20 rokov, od svojich 19 rokov do 39 rokov veku, nebol rok, v ktorom by aspoň časť z neho nebola Mária Terézia tehotná. Cituje ju Franz Herre vo svojej knihe: „Rýchlo starnem a som málo schopná pracovať hlavou.“ Mala len 31 rokov a bola tesne pred svojim desiatym pôrodom. Obávala sa, že číslo desať nebude konečné. Bola by spokojná, keby týmto pôrodom skončila, „ak by jej milý Boh ráčil zachovať tie deti, ktoré už má.“
Mária Terézia žila v 18. storočí, keď bola detská úmrtnosť naozaj veľmi vysoká. Ani rodine cisárovnej sa nevyhli kiahne, podľa Márie Terézie „úhlavný nepriateľ cisárskej rodiny.“ Kiahne ju pripravili o niekoľko potomkov, a neskôr aj neviest. Zo šestnástich detí prežilo detstvo desať z nich. Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímsko-nemecký cisár a Leopold II. Mária Terézia bola deťom dobrou matkou. Hoci bola prísna a vyžadovala od nich poslušnosť, venovala sa im. Deti viedla k zbožnosti, mali svoj denný režim a od šiestich rokov sa začali vzdelávať. Ich deti mali svoje pestúnky, boli vedené k zbožnosti, od útleho detstva dostávali vzdelanie.
Z jej šestnástich pôrodov najviac padlo na „trinásty“ deň v mesiaci. Trinástka bola zrejme šťastné číslo na pôrody Márie Terézie. Najmenší vekový rozdiel medzi deťmi Márie Terézie bol rok. Smutné výročia mala Mária Terézia aj pri pochovávaní detí. Zvlášť náročné muselo byť pre ňu pochovávať dieťa a zároveň byť v očakávaní ďalšieho bábätka.
Počtom pôrodov patrila Mária Terézia v habsburskom rode k tým rekordnejším. Neskôr ju prekonala vlastná dcéra Mária Karolína, ktorá porodila svojmu manželovi, neapolsko-sicílskemu kráľovi Ferdinandovi I., osemnásť detí. Šestnásť detí mal aj syn Márie Terézie Peter Leopold s manželkou Máriou Ludovikou Španielskou.
Prehľad detí Márie Terézie a Františka I. Lotrinského:
- Mária Alžbeta (nar. 5. februára 1737) - Prvé dieťa páru, žiaľ, zomrela 7. júna 1740 vo veku troch rokov. Bola prvou dcérou Márie Terézie, ktorú cisárovná stratila.
- Mária Anna (nar. 6. októbra 1738) - Druhá dcéra. Od detstva bola chorá. Po svojom otcovi zdedila záľubu v prírodných vedách, v mineralógii a v numizmatike. Až do smrti Márie Terézie s ňou žila vo Viedni, potom sa stala predstavenou kláštora v Prahe. Zomrela vo veku 51 rokov 19. novembra 1789. Nikdy sa nevydala.
- Mária Karolína (nar. 12. januára 1740) - Tretie dieťa. Zomrela 25. januára 1741, iba ročná. Jej smrť bola pre Máriu Teréziu ťažká, keďže v čase jej pohrebu bola vo vysokom štádiu tehotenstva s Jozefom.
- Jozef II. (nar. 13. marca 1741) - Dlho očakávaný syn a dedič trónu, pokrstený ako Jozef Benedikt August. Bol štvrté dieťa v poradí a prvý chlapec Márie Terézie. Neskôr sa stal spoluvládcom Márie Terézie a po jej smrti rímsko-nemeckým cisárom a vládcom monarchie. Jozef bol od malička vychovávaný s veľkou starostlivosťou ako budúci vládca. V jeho vzdelaní sa ukázalo, že Jozef má fenomenálnu pamäť. Mal rád hudbu a telesnú výchovu. So svojou prvou ženou Izabelou Parmskou, ktorú veľmi miloval, mal dve dcéry, Máriu Teréziu (zomrela ako osemročná na zápal pľúc) a Máriu Kristínu (zomrela pri narodení). Izabela získala aj ostatných členov cisárskej rodiny, najmä svoju svokru Máriu Teréziu a jeho sestru Máriu Kristínu. O ich dobrom vzťahu svedčí aj to, že obe svoje dcéry pomenovala podľa nich. Manželka Jozefa Izabela sa počas tehotenstva nakazila ovčími kiahňami, dcéru už porodila mŕtvu a sama zomrela po týždni. Jozef sa neskôr, proti svojej vôli, oženil s Máriou Jozefou, dcérou Karola VII., ktorá však nebola pekná, no mala jemnú povahu. Vyhýbal sa jej a dával najavo svoj nezáujem. Mária Jozefa zomrela dva roky po svadbe na ovčie kiahne. Smrť neľúbenej druhej ženy bola pre Jozefa vyslobodením. Zomrel vo veku 48 rokov.
- Mária Kristína (nar. 13. mája 1742) - Narodila sa presne na 25. narodeniny Márie Terézie. Bola jej najobľúbenejšia dcéra a zdedila po matke určité politické vlastnosti. Ako jediná dcéra Márie Terézie sa mohla vydať z lásky, a to za uhorského miestodržiteľa Alberta Saskotešínského. Porodila však dcérku Kristínu, ktorá dožila iba jeden deň. Ďalšie deti už mať nemohla. Po smrti svojho brata Leopolda a jeho ženy si s manželom adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Zomrela vo veku 56 rokov 24. júna 1798. Jej manžel nechal pre ňu v augustiánskom kostole vo Viedni vybudovať krásny pomník, ktorého autorom bol slávny sochár Napoleonovej éry Antonio Canova.
- Mária Alžbeta (nar. 13. augusta 1743) - Šieste dieťa, ktoré Mária Terézia čakala v dobe svojej pražskej korunovácie. Nikdy sa nevydala a neskôr sa stala predstavenou kláštora v Innsbrucku. Zomrela vo veku 65 rokov 22. septembra 1808.
- Karol Jozef (nar. 1. februára 1745) - Druhý syn, pokrstený ako Karol Jozef. Bol veľmi nadaný a talentovaný. Zomrel na kiahne 18. januára 1761 vo veku nedožitých šestnástich rokov. Bol najmilším synom Márie Terézie.
- Mária Amália (nar. 26. februára 1746) - Dcéra, ktorá sa v osemnástich rokoch vydala za pätnásťročného Ferdinanda, vojvodu parmského. Keď v roku 1802 Ferdinand zomrel, odišla do Prahy, kde žila až do svojej smrti 18. júna 1804 vo veku 58 rokov. So svojím manželom mala deväť detí. Musela sa vydať za hlúpeho tupca Ferdinanda Parmského.
- Peter Leopold (nar. 5. mája 1747) - Deviate dieťa. Po smrti svojho otca v roku 1765 sa stal arcivojvodom toskánskym. Oženil sa s Máriou Lujzou Španielskou, s ktorou mal šestnásť detí, z toho dvanásť synov. Po smrti svojho brata Jozefa II. sa Peter Leopold stal cisárom ako Leopold II. Zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, len dva roky po nástupe na trón. Na trón zasadol jeho syn ako František II.
- Mária Karolína (nar. 17. septembra 1748) - Zomrela hneď po narodení.
- Johana Gabriela (nar. 4. februára 1750) - Zomrela v 12 rokoch 23. decembra 1762 na kiahne. Vo februári by bola oslávila 13 rokov.
- Mária Jozefa Gabriela (nar. 19. marca 1751) - Mala sa stať manželkou neapolského kráľa Ferdinanda IV., ale zomrela 15. októbra 1767 na kiahne, len vo veku 16 rokov. O päť rokov neskôr, v roku 1767 zomrela na kiahne aj Mária Jozefa.
- Mária Karolína (nar. 13. augusta 1752) - Po smrti jej staršej sestry Márie Jozefy Gabriely sa Ferdinand IV. oženil s ňou. Stala sa neapolsko-sicílskou kráľovnou a neskôr najväčšou odporcovou francúzskeho cisára Napoleona I. Bonaparte. So svojím manželom Ferdinandom I. mala osemnásť detí, väčšina z nich však zomrela v detskom veku. Len štyri deti ju prežili v dospelom veku. Dožila sa 62 rokov 8. septembra 1814.
- Ferdinand Karol (nar. 1. júna 1754) - Stal sa arcivojvodom rakúskym a neskôr aj vojvodom modenským. Oženil sa s Beatrice Modenskou, z rodu Este. Ferdinand sa tak stal zakladateľom tretej vetvy habsbursko-lotinsko-este, ktorá vymrela po meči v roku 1875. So svojou manželkou mal desať detí. Zomrel 24. decembra 1806 vo veku 52 rokov.
- Mária Antónia (Mária Antoinetta) (nar. 2. novembra 1755) - Pätnáste dieťa. Bola rozmaznaná a miláčikom viedenského dvora. Nemala nijaké vážne záujmy, nechcelo sa jej čítať knihy ani venovať sa hudbe. Vo vzdelaní mala medzery hlavne v nemčine a francúzštine, ktoré správne neovládala ani písmom ani slovom. Keď mala štrnásť rokov, odišla z Viedne do Francúzska ako manželka pätnásťročného Ľudovíta XVI. Ich manželstvo bolo čisto politickým zväzkom. Keď sa Mária Antoinetta stala kráľovnou, Mária Terézia ju napomínala, aby sa viac venovala manželovi ako plesom. V roku 1785 porodila chlapca, korunného princa Ludwiga, ktorý zomrel ako osemročný. Mária Antoinetta sa ako matka zmenila. Neskôr sa začali u nej prejavovať také isté vlastnosti ako u jej matky. Porodila francúzskemu manželovi Ľudovítovi XVI. štyri deti. Bola popravená 16. októbra 1793 v Paríži vo veku 37 rokov, pod gilotínou, počas Veľkej francúzskej revolúcie. V tom čase Mária Terézia už nežila.
- Maximilián František (nar. 8. decembra 1756) - Posledné dieťa cisárskeho páru. Pre neho bola vybraná cirkevná cesta. Stal sa veľmajstrom Rádu nemeckých rytierov v rokoch 1780 - 1801, od roku 1780 bol biskupom v Münsteri a od roku 1781 bol arcibiskupom v Kolíne nad Rýnom. Nikdy sa neoženil. Zomrel 27. júna 1801 vo veku 44 rokov.
Nástup na Trón a Vyzývavé Začiatky Vlády
Po smrti svojho otca Karola VI. v roku 1740 nastúpila Mária Terézia na rakúsky trón. Mala vtedy 23 rokov. V 18. storočí bola žena na tróne ešte zriedkavý jav. Jej nástup na trón bol veľmi problematický, pretože okolité štáty neprijali Pragmatickú sankciu jej otca. Nikto vtedy neveril, že táto zápalistá dievčina zvládne štátnické záležitosti zvnútra i zvonku ohrozovanej krajiny. Preto sa hneď začala bitka o rakúske dedičstvo. Z jej nástupom na trón nesúhlasil pruský kráľ Fridrich II., ktorý si robil nároky na Sliezsko, tiež nesúhlasilo aj Bavorsko, Sasko, Španielsko a Francúzsko. Mária Terézia nemala pevnú oporu ani vo vnútri krajiny. Iba Anglicko, Holandsko, pápež, Benátky a Sardínia prijali cisárovo rozhodnutie o dedičstve trónu a Máriu Teréziu uznali. Dňa 16. decembra 1740 pruské vojská bez vypovedania vojny prekročili hranice Sliezska a tak začala prvú sliezsku vojnu, ktorú Fridrich II. zdôvodňoval dedičnými zmluvami. Mária Terézia hneď odhalila Fridricha II., vedela, že mu nejde len o časť Sliezska, ale o celé Sliezsko. A mala pravdu, pruské vojská sa ďalej nepretržite sťahovali do Sliezska. Fridrich II. jej ponúkal pomoc, no Mária Terézia jeho pomoc odmietla.
Za uhorskú kráľovnú ju neskôr korunovali v Dóme sv. Martina v Bratislave 25. júna 1741. Bratislava sa kvôli tureckému nebezpečenstvu stala na tristo rokov korunovačným mestom monarchie. Príchod novej panovníčky do mesta vyvolal úprimné nadšenie. Na začiatku svojej vlády si Mária Terézia uvedomila, že krajina je nejednotná, zaostalá, ekonomicky a vojensky slabá. Tento zlý stav monarchie bol z veľkej miery spôsobený aj vyše dvestoročnými bojmi s Osmanskou ríšou. Boje sa skončili mierom len rok pred jej nástupom na trón, teda v roku 1739. Počas vojen získavala politické skúsenosti i sebavedomie panovníčky. Zároveň si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť.
Tereziánske Reformy: Základy Moderného Štátu
Vzdelaná a inteligentná cisárovná vládla monarchii a stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe. Mária Terézia sa zapríčinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Ctižiadostivé a často až despotické povahové črty Habsburgovcov vedela udržať v rozumných medziach. Jej reformy nazývame Tereziánske reformy, ktoré označujeme za počiatok osvietenského absolutizmu. Ideovým východiskom reforiem Márie Terézie bolo osvietenstvo a s ním spojené ekonomické teórie. Jej reformy sa sústreďovali na hospodárske povznesenie monarchie, aby bola schopná konkurovať ostatným krajinám západnej Európy, hlavne hospodársky a mocensky silnému Prusku.
Administratívne a Hospodárske ReformyMária Terézia zaviedla všeobecnú daňovú povinnosť, ktorou podstatne zvýšila štátne príjmy. Uskutočnila centralizáciu verejnej správy a riadenie armády. Dala spraviť súpis vlastníkov pozemkov, takzvaný tereziánsky kataster, ktorý bol užitočný pre vyrubenie daní. Pôda sa rozdelila na dominikal, panskú časť pôdy, na ktorej robotovali poddaní, a rustikal, pôdu prenajatú poddaným.
V Uhorsku i proti vôli šľachty vydala Mária Terézia v roku 1767 urbariánsky patent, ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Určil maximálne poddanské povinnosti, čím zlepšil sociálne postavenie poddaného a určil aj veľkosť poddanskej usadlosti. Zo súkromnoprávneho vzťahu medzi poddaným a zemepánom sa stal verejnoprávny vzťah. Úpravy boli rozvrhnuté do desiatich článkov. Bola zavedená jednotná sústava dolnorakúskych mier a váh, boli odstránené súkromné mýta a intenzívne sa začali budovať cesty, čo podporovalo obchod a celkový ekonomický rozvoj.
Reformné nariadenia Márie Terézie sa dotýkali aj remeselnej výroby a podporovali aj rozvoj manufaktúr. Zakladala manufaktúry - plátennícke, sklárske i bavlnárske. Jej manžel František sa zaujímal o prírodné vedy, hutníctvo a baníctvo, sám na dvore robil fyzikálne a chemické experimenty. Mária Terézia na Slovensku trávila veľa času. Jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídla a kde vznikli aj prvé manufaktúry plátennícke, sklárske, bavlnárske, aj na výrobu majoliky. V Banskej Štiavnici založila v roku 1762 prvú banskú akadémiu na svete.
Vojenské ReformyZriadila sa vojenská povinná služba. Vojaci dostávali žold, stravu a mali nárok na dovolenku. Tieto reformy mali za cieľ vytvoriť silnejšiu a modernizovanú armádu, schopnú brániť rozsiahle územia monarchie.
Súdnictvo a ZdravotníctvoReformami súdnictva zakázala procesy s čarodejnicami a zrušila stredoveké mučenie, ktoré sa nazývalo tortúra. Novinkou bolo právo poddaného na obhajcu. Pred súdmi sa stali občania rovní. Mária Terézia tiež vydala Nemesis Theresiana, teda jednotný trestný poriadok. Veľká pozornosť sa venovala zdravotníctvu a osvete. Uskutočnila sa kontrola lekárskych diplomov. Špeciálna zdravotná komisia pri Miesto držiteľskej rade sa venovala ochrane obyvateľstva pred nákazlivými chorobami, najmä pred morom. Obyvateľstvu odporúčala stavať murované domy a zakazovala ľudové povery a mágiu.
Cirkev a ŠkolyCirkev sa dostala pod štátny dozor. Reformy školského systému znamenali, že štát určoval hlavný smer školskej výchovy. Mária Terézia vychádzala zo zásady, že škola je politikum, a že školy musia byť štátne, bez vplyvu náboženských organizácií. Univerzity boli vyňaté spod právomoci cirkvi, boli poštátnené a začali sa meniť na vedecké inštitúcie. Stredné školy spravovala až do konca 18. storočia cirkev. Vyučovacím jazykom na stredných školách bola latinčina, na ľudových zväčša materinský jazyk. V 18. storočí bol novým študijným poriadkom, podpísaným 4. novembra 1770, trnavská univerzita stala štátnou kráľovskou univerzitou. V roku 1777 ju Mária Terézia preložila do Budína. V Senci na podnet kancelára grófa F. Eszterházyho založila v roku 1763 Collegium oeconomicum. Collegium malo pripravovať vedúcich úradníkov v štátnej správe, zememeračov, ekonómov a správcov veľkostatkov. Štúdium bolo trojročné a prijímali naň absolventov filozofie. Škola v júni 1776 zhorela a už sa neobnovila.
Revolúcia vo Vzdelávaní: Ratio Educationis
V decembri 1774 vydala Mária Terézia Všeobecný školský poriadok, ktorý bol v roku 1777 vydaný pod názvom Ratio Educationis. Podľa neho malo nárok na vzdelanie každé dieťa na území habsburskej monarchie, bez ohľadu na pôvod, miesto bydliska alebo pohlavie. V každej dedine sa mala založiť škola, v ktorej sa deti mali učiť takzvané trivium, teda čítať, písať a počítať, čím sa položili základy všeobecnej gramotnosti. Reformou sa zaviedla povinná šesťročná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Škola sa stala dôležitým činiteľom v reformnej politike štátu. Ratio educationis vytyčoval vyučovacie ciele a obsah vzdelávania, a tiež obsahovalo aj školskú sústavu od národných škôl po univerzitu. Ratio educationis nevymedzilo školopovinnosť, až Jozef II. uzákonil v roku 1788 obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a vytýčil aj sankcie.
Školy sa delili na ľudové a latinské. Tri typy ľudových škôl poskytovali základné vzdelanie, štvrtý typ slúžil na vzdelávanie učiteľov ľudových škôl. Latinské školy mali tri stupne. Prvým boli trojročné gramatické triedy, ktoré spolu s gramatickými dvojročnými tvorili gymnázium. Tretí stupeň predstavovali akadémie, v ktorých mala dokončiť štúdium šľachtická mládež. Štát mal nad školami vrcholný dozor. Udržiavať budovy škôl a platiť učiteľov mali samotné obce.
Kultúrny Rozkvet a Slovenskí Poradcovia
Mária Terézia podporovala počas svojej vlády aj umenie. Na jej dvore sa nachádzali mnohí významní básnici a skladatelia. V roku 1767 mal v Bratislave Joseph Haydn svetovú premiéru svojej komiksovej opery La Canterina (The Songstress). V Šaštíne aj s jej prispením postavili baziliku Sedembolestnej. Renovovala Bratislavský hrad. Slovensko bolo kultúrnym centrom Uhorska. Jej dôležitými poradcami, ktorí sa podieľali na vzdelaní a vedeckom pokroku, boli Slováci: Adam František Kollár, knihovník vo Viedni, a Matej Bel, ktorý pôsobil v Bratislave. Na Trnavskej univerzite vybudovali podľa návrhu Maximiliána Hella astronomické observatórium. Za jej vlády sa začali raziť toliare, takzvané tereziánske toliare.
Spoluvláda so Synom Jozefom II. a Posledné Roky
Vlády sa ujal syn Jozef II. po nečakanej smrti manžela Františka Lotrinského 18. augusta 1765, v predvečer svadby syna Petra Leopolda. Mária Terézia sa oficiálne stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. S manželovou smrťou sa nedokázala vyrovnať po celý zvyšok svojho života. Pochovaná je v krypte Kapucínov vo Viedni. Mária Terézia chcela reformáciami zmodernizovať Rakúsko.
Po smrti manžela v roku 1765 povolala k sebe syna Jozefa II., ktorý sa stal jej spoluvládcom. Jozef ako cisár robil od samého začiatku celkom nezávislú ríšsku politiku. Jeho politická línia smerovala k upevneniu ríše. Jozef patril k mocenským politikom, ktorý vedel využiť výhody. Zaviedol povinnú šesťročnú školskú dochádzku. Jozef bol za úplnú náboženskú slobodu. Chcel štátne náboženstvo, podľa možnosti bez cirkvi, úplnú slobodu obradov, predovšetkým úplnú slobodu vyznania. Vo vnútornej politike dospel k úplne iným rozhodnutiam a názorom ako jeho dobrosrdečná matka, ktorá vo svojich poddaných videla svoje deti. Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Jeho vplyv však obmedzila na vojenské a zahraničné záležitosti, čo prinieslo medzi nimi nezhody. Jozef, ktorý zmýšľal úplne inak ako jeho matka, jej spôsoboval v živote veľké starosti. Ale mali spoločný cieľ: vládnuť pre dobro svojich poddaných. Taký bol Jozef, keď išlo o vládu bol Jozef voči svojej matke tvrdý a neúprosný, ale keď začala mať Mária Terézia zdravotné problémy, s láskou o ňu staral.
Keď v roku 1780 prechladla na poľovačke, vedela, že už umiera. Pri jej posteli vtedy smeli ostať len jej syn Jozef II. a osobný lekár. Zomrela 29. novembra 1780 vo veku 63 rokov. Po Jozefovi II. nastúpil na trón ďalší jej syn Leopold II. Jej následníkmi na habsburskom tróne boli potom jej vnuk František II.
Za štyridsať rokov panovania si Mária Terézia vyslúžila nielen obdiv pre svoju politickú a reformnú činnosť, ale aj úctu a uznanie protivníkov. Vážil si ju aj odveký politický rival, pruský kráľ Fridrich II. Nemecký kancelár Bismarck ju označil za najväčšieho štátnika rakúskej panovníckej dynastie. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.