Novorodenecká žltačka je bežný jav, ktorý postihuje mnohé bábätká krátko po narodení. Zatiaľ čo u donosených detí býva zvyčajne mierna a prechodná, u predčasne narodených detí nadobúda osobitný význam, pretože ich nezrelý organizmus si s ňou môže ťažšie poradiť. Zároveň však existuje mnoho mýtov a nesprávnych predstáv, najmä v súvislosti s dojčením a materskou starostlivosťou. Tento článok sa venuje komplexnému pohľadu na žltačku u predčasne narodených detí, zdôrazňujúc životne dôležitú úlohu materského mlieka, dojčenia a bezprostredného fyzického kontaktu s matkou. Tieto poznatky sú založené na aktuálnych vedeckých dôkazoch a skúsenostiach špičkových jednotiek intenzívnej starostlivosti.
Pochopenie Novorodeneckej Žltačky: Fyziologický Jav a Jeho Význam
Novorodenecká žltačka je prirodzený, fyziologický jav, ktorý nastáva v dôsledku rozpadu červených krviniek. Tieto červené krvinky už bábätko po pôrode nepotrebuje v takom množstve, v akom ich vyžadovalo počas vnútromaternicového vývoja. Bilirubín, žlté farbivo, ktoré spôsobuje žlté zafarbenie pokožky a očného bielka, je v skutočnosti silným antioxidantom. Táto látka chráni bunky pred voľnými radikálmi, čo naznačuje, že žltačka nie je vždy len problémom, ale môže mať aj ochrannú funkciu. Hladiny bilirubínu sú vyššie u detí, ktoré majú nejaký zdravotný problém, a to je dôvod, pre ktorý sa žltačka novorodencov sleduje. Môže totiž upozorniť na potenciálne zdravotné komplikácie, ktoré dieťatko môže mať.
Pre dobre priberajúce, dobre dojčené dieťa je takáto žltačka normálna, fyziologická a dokonca dobrá, pretože ho chráni pred voľnými radikálmi. Kanadský pediater a odborník na dojčenie, dr. Jack Newman, uvádza, že „Väčšina zdravých, výlučne dojčených, dobre priberajúcich a prospievajúcich novorodencov má zvýšené hladiny bilirubínu, s vrcholom v prvom týždni po narodení a postupným klesaním a pretrvávaním v menšom rozsahu až do tretieho mesiaca života, prípadne aj dlhšie.“ Je úplne bežné, že hladina bilirubínu klesá pomaly, a môže pretrvávať ešte viacero týždňov. Takýto priebeh je normálny a nepredstavuje dôvod na žiadne zbytočné zásahy, ak sú vylúčené iné príčiny žltačky. Napríklad, ak má päťtýždňový syn hladinu bilirubínu 150 mg/dl a prieberá, je to normálne, aj keď pokles ide pomaly.
V niektorých prípadoch môže byť príčinou vyššej hladiny bilirubínu ABO inkompatibilita, kedy má dieťa inú krvnú skupinu ako matka. Napríklad, ak má matka krvnú skupinu 0 a otec AB, dieťatko môže mať krvnú skupinu A alebo B. V takom prípade sa takémuto bábätku rozpadne po pôrode viac červených krviniek, a tým pádom vznikne viac bilirubínu. Je logické, že deti, ktorým sa rozpadne viac červených krviniek, budú mať vyššie hladiny bilirubínu. Ani v tejto situácii nie je jediný dôvod robiť nijaké zásahy do dojčenia - dieťa má byť dojčené podľa jeho potrieb, pretože dojčenie nie je dôvodom, pre ktorý má dieťa vyššie hladiny bilirubínu. Naopak, dojčenie mu môže pomôcť, aby hladiny bilirubínu prestali stúpať.
Dojčenie a Žltačka: Mýty a Fakty
Materské mlieko pomáha dieťaťu udržiavať si fyziologicky zvýšené hladiny bilirubínu. To však neznamená, že by dojčenie a materské mlieko novorodeneckú žltačku zhoršovali, ako sa často nesprávne prezentuje. Jedným z najškodlivejších odporúčaní je prevárať materské mlieko alebo kŕmiť dieťa umelým mliekom, prípadne čajíkmi. Tieto postupy nemajú žiadnu oporu vo vedeckých štúdiách a sú nielen úplne zbytočné, ale aj škodlivé. Použitie niektorého z týchto postupov, dokonca aj na tri dni, ohrozuje dojčenie, prináša so sebou riziká kŕmenia umelým mliekom a tiež možnosť toho, že sa k dojčeniu už nemusí byť jednoduché vrátiť.
Pre zníženie vysokých hladín bilirubínu je kľúčové, aby bábätko získavalo na prsníku dostatok mlieka. Čajíky ani umelé mlieko nie sú riešením situácie, kedy bábätko nezískava dostatok mlieka. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Bábätká na prsníku nezískavajú mlieko len tým, že „sajú“ alebo „ťahajú“, ako sa to často nesprávne hovorí. Bábätko sa musí správne prisať a keď je správne prisaté, stimuluje matku, aby svaly v prsníku vystrekovali mlieko do pusinky bábätka. Kľúčom k riešeniu situácie s nedostatočným príjmom mlieka je zlepšiť prisatie bábätka a stláčať prsník, keď prestáva piť. Ak budú bábätká získavať mlieko, ostanú na prsníku. Ak sa tok mlieka spomalí a nie sú schopné ho regulovať, buď zaspia (novorodenci) alebo v staršom veku sa odťahujú od prsníka, hnevajú sa, plačú.
Ďalším častým mýtom je, že novorodenecká žltačka spôsobuje spavosť. V skutočnosti sa deje presne opačná situácia: bábätko nezískava dostatok mlieka, je spavé, ešte horšie sa dojčí, získava ešte menej mlieka, je ešte spavejšie. Súčasne, keďže nezískava dostatok mlieka, nevylučuje stolicou bilirubín, ktorý už mal z jeho telíčka odísť. Preto je dôležité vyhľadať laktačnú poradkyňu, ktorá pomôže rozlíšiť pitie a satie bez pitia, skontroluje uzdičku pod jazykom a poradí s technikou dojčenia a stláčania prsníka.
Okrem toho je dôležité, aby bábätko nedostávalo fľašu, cumlík či klobúčik, pretože toto všetko môže situáciu len zhoršovať. Tieto pomôcky môžu viesť k tzv. „zmäteniu sania“, kedy si bábätko zvykne na ľahší tok mlieka z fľaše alebo na iný typ satia, čo sťažuje efektívne dojčenie z prsníka. Pokračovanie v dojčení je pre dieťa dôležité nielen kvôli žltačke, ale aj kvôli všetkým ostatným aspektom jeho zdravia. V kritickom období po pôrode, keď je dojčenie prerušené, nemusí byť vôbec jednoduché snažiť sa k nemu vrátiť.
Predčasne Narodené Deti: Kľúčová Úloha Materského Mlieka a Dojčenia
Pre prežitie predčasne narodených detí je kŕmenie materským mliekom a dojčením a kontakt koža na kožu rovnako dôležitý ako napríklad vybavenie na resuscitáciu dieťatka či iné faktory podporujúce prežitie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v dokumente s názvom „Narodili sa príliš skoro“ (Born Too Soon, 2012) túto skutočnosť detailne rozoberá a potvrdzuje množstvom vedeckých štúdií. Predčasniatka potrebujú byť dojčené (prípadne kŕmené materským mliekom) pre svoje prežitie, pre ochranu tráviaceho traktu, ako aj pre ochranu pred infekciami.
Ochrana pred Nekrotizujúcou Enterokolitídou (NEC)
Materské mlieko a dojčenie predstavuje pre črevo predčasne narodených detí významnú ochranu pred nekrotizujúcou enterokolitídou (NEC). NEC je závažné a potenciálne smrteľné ochorenie tráviaceho traktu, vyskytujúce sa takmer výlučne pri predčasne narodených deťoch. Ide pri ňom o zápal menšej alebo väčšej časti tenkého alebo hrubého čreva, ktorý spôsobuje odumieranie postihnutých častí tráviaceho traktu. Je to najobávanejšia diagnóza, ktorá postihuje najmä bábätká narodené do 30. týždňa tehotenstva.
Podľa štúdie od Maffeia et al. (2017), výlučné dojčenie alebo výlučné kŕmenie len materským mliekom „kompenzuje nevyvinutosť tráviaceho traktu, znižuje pH v žalúdku, zlepšuje pohyblivosť čriev, znižuje priestupnosť epitélia a pozitívne mení bakteriálnu flóru v čreve“. Ak sa neuskutočňuje kontakt koža na kožu a nepodporuje dojčenie, je podľa štúdií (Lucas et al., 1990) až 20-násobne vyššie riziko vzniku NEC aj pri bábätkách narodených po 30. týždni gestačného veku. Bábätká výlučne kŕmené umelým mliekom, majú totiž podľa štúdií 6 - 10-násobne zvýšené riziko vzniku NEC.
Vysvetlenie poskytujú štúdie (Minekawa et. at., 2004), ktoré zistili, že materské mlieko má preventívny účinok tým, že účinkuje ako inhibítor dráhy NF-kappaB. Týmto mechanizmom zároveň dokáže materské mlieko pôsobiť terapeuticky dokonca aj na deti, ktoré už NEC majú. Materské mlieko navyše obsahuje mnoho faktorov, ktoré samostatne vplývajú na zdravie tráviaceho traktu: látky pomáhajúce dozrievaniu čreva, vystieľajúce črevnú sliznicu, vyše 700 kmeňov rôznych baktérií. Dojčenie sa deje v kontakte s matkou a tento kontakt pomáha bábätku znížiť mieru stresu, čo pomáha správnemu fungovaniu tráviacej sústavy.
Assad et al. (2016) vo svojej štúdii ako záver uvádza, že „výlučné kŕmenie materským mliekom pri predčasne narodených deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou znižuje výskyt NEC. A ďalej zlepšuje toleranciu voči kŕmeniu, skracuje čas prechodu na príjem potrebných množstiev mlieka, skracuje dĺžku nemocničného pobytu a znižuje nemocničné náklady na starostlivosť“ o tieto deti. Štúdie (Colaizy et al., 2016, Assad et al, 2016, Maffei et al., 2017, Ganapathy et al., 2012) preto odporúčajú, aby sa urobili všetky potrebné kroky pre to, aby predčasne narodené deti mohli získavať materské mlieko svojich matiek alebo darcovské materské mlieko. Závery štúdií, ako napríklad štúdie od Ganapathyho (2012), upozorňujú, že takýto jednoduchý krok by dokázal zabrániť mnohým úmrtiam a tiež by znížil náklady na starostlivosť o predčasne narodené deti, obzvlášť o extrémne predčasne narodené deti.
Fortifikátory a Materské Mlieko
Akékoľvek fortifikátory (ako prídavok k materskému mlieku) by mali byť vyrábané z materského mlieka. Ak sa vyrábajú z kravského mlieka, môžu totiž prispievať k vzniku NEC. Náklady na výrobu fortifikátorov z materského mlieka sú nižšie ako náklady na starostlivosť o deti s NEC (Ganapathy et al., 2012). Skutočný dôvod, stojaci za „potrebou“ používania fortifikátorov, je, že predstava, že bábätko musí mimo matkinho tela rásť takou istou rýchlosťou, akou by rástlo, ak by sa nenarodilo tak predčasne, sa v mnohých postupoch novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti stala akýmsi svätou pravdou, vytesanou do kameňa. Avšak pre túto predstavu neexistujú žiadne dôkazy. Naopak, existujú dôkazy, že deti, ktoré vďaka fortifikátorom rastú rýchlejšie než predčasne narodené deti dostávajúce výlučne materské mlieko, mávajú neskôr v živote vyššie hladiny „zlého“ cholesterolu, vyšší krvný tlak, inzulínovú rezistenciu (ktorá môže byť prvým štádiom cukrovky 2. typu) a trpia obezitou.
Banky Materského Mlieka
Ďalší krok, ktorý je kľúčový pre prežitie predčasne narodených detí, je zakladanie bánk materského mlieka. Je dôležité, aby darcovské materské mlieko bolo k dispozícii zadarmo všetkým bábätkám, ktoré ho potrebujú. Na Slovensku je zatiaľ len 7 takýchto bánk materského mlieka, pričom by ich bolo potrebných oveľa viac. Darcovstvo materského mlieka zachraňuje nielen životy predčasniatok, ale aj významne šetrí financie. Starostlivosť o deti, ktoré v štúdii z roku 2020 okrem materského mlieka dostávali aj umelé mlieko, stála o 15 000 amerických dolárov viac ako starostlivosť o bábätká, ktoré dostávali len materské mlieko (či už materské alebo darcovské).
Kontakt Koža na Kožu (Klokankovanie): Základ pre Predčasne Narodené Deti
Bez ohľadu na medicínske špecifiká predčasne narodených bábätiek, je životne dôležité, aby predčasne narodené bábätká boli s matkou v kontakte koža na kožu, známej aj ako materská starostlivosť klokankovaním (MSK), a aby boli dojčené. Toto všetko potrebujú viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká. Kontakt s matkou je pre dieťa úplne základná potreba, ovplyvňuje jeho prežitie, náchylnosť na choroby, imunitu či prospievanie. Matka svojím telom reguluje teplotu dieťaťa, ale aj jeho dýchanie či srdcovú činnosť.
V tele bábätka, ktoré nie je v kontakte s matkou a je separované, sa tvorí somatostatín. Somatostatín je hormón, ktorý zabraňuje vylučovaniu ďalších siedmich hormónov potrebných pre trávenie. Spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, znižuje sťahy hladkého svalstva a obmedzuje prítok krvi do čriev. Taktiež potláča vylučovanie hormónov pankreasu. Predčasne narodené bábätká teda potrebujú kontakt koža na kožu a dojčenie viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká. Obzvlášť tie, ktoré sú veľmi choré. Prežitie predčasne narodených bábätiek sa spája s tým, či sú v kontakte koža na kožu alebo sú separované od matky. Jedna zo štúdií ukazuje, že obzvlášť pri deťoch narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou je kontakt koža na kožu rozhodujúci pre prežitie. Tieto výsledky potvrdila aj štúdia z roku 2017, ktorá skúmala efekt kontaktu koža na kožu pri predčasne narodených deťoch, ktoré v tejto štúdii sledovali dlhodobo - až 20 rokov.
Pre predčasne narodené deti predstavuje materská starostlivosť klokankovaním normálny spôsob starostlivosti, pretože zabezpečuje:a) stabilizáciu telesných funkcií bábätkab) podporu tvorby materského mlieka a umožňuje prístup k prsníku a dojčeniec) udržiavanie telesnej teploty bábätkad) dýchanie bábätka a srdcovú činnosťe) reguláciu spánkových cyklov a to, že sa bábätko dobre vyspíf) vyzrievanie mozgu a vytváranie mozgových spojeníg) rýchlejší rast a prospievanieh) lepšie trávenie a efektívnejšie využívanie živíni) vytváranie vzťahovej väzby medzi matkou a bábätkom
Dr. Nils Bergman, svetový expert na starostlivosť o predčasne narodené bábätká v kontakte koža na kožu, zachránil život mnohým predčasne narodeným deťom. Ako prvý už v roku 1988 implementoval kontakt koža na kožu ako štandard starostlivosti pre nestabilných predčasne narodených novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Vo vedeckom časopise Acta Paediatrica už v roku 2004 publikoval štúdiu o tom, ako kontakt koža na kožu dokáže stabilizovať predčasne narodené deti lepšie ako inkubátor a tieto poznatky aplikoval na prax v nemocnici, ktorej bol riaditeľom.
Časté Mýty a Nesprávne Postupy v Starostlivosti o Predčasne Narodené Deti
Mnohé nemocničné postupy sťažujú úspešné dojčenie, a ak sa bábätko narodí predčasne, matky majú s dojčením ešte viac ťažkostí. Dôvodom je, že mnohé z „postupov“, ktoré sa používajú pre záchranu života predčasne narodených detí, boli vyvinuté v 60. a 70. rokoch minulého storočia, kedy na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti prioritou nebolo ani materské mlieko, a už vôbec nie dojčenie. Napriek pokroku v pomoci matkám a deťom s dojčením, jednotky intenzívnej starostlivosti sa často zdajú byť odolné voči zmene.
1. Mýtus: Predčasne narodené deti musia byť v inkubátoroch.
Fakt: V skutočnosti je pre predčasne narodené deti, dokonca aj tie veľmi malé, lepšie, ak sú v kontakte koža na kožu s matkou (alebo s otcom). Existujú dôkazy, že predčasne narodené deti sú v kontakte koža na kožu s matkou metabolicky stabilnejšie. Pri materskej starostlivosti klokankovaním (t.j. kontakt koža na kožu po väčšinu dňa) býva, na rozdiel od inkubátorov, ich dýchanie stabilnejšie a vykazuje menej odchýlok (deti sú menej stresované), majú normálny krvný tlak, lepšie si udržiavajú hladiny cukru v krvi a lepšie si udržiavajú telesnú teplotu. Navyše sa matkám pri starostlivosti klokankovaním tvorí väčšie množstvo mlieka, skôr začnú dojčiť a ich deti sa dojčia lepšie. Dokument Svetovej zdravotníckej organizácie rieši túto otázku do detailov s odkazmi na mnohé štúdie. Materská starostlivosť klokankovaním sa často považuje za akýsi bonus pre rodičov, ktorí navštívia svoje predčasne narodené bábätko. Existuje predstava, že bábätká najprv musia splniť určité podmienky, byť zdravé a stabilné, aby mohli byť klokankované. Štúdia WHO z roku 2021 porovnávajúca prežívanie predčasne narodených bábätiek v inkubátoroch vs. v Materskej starostlivosti klokankovaním musela byť predčasne ukončená v dôsledku štatisticky významnejšieho počtu bábätiek, ktoré umierali v skupine detí pridelených do starostlivosti prostredníctvom inkubátora. WHO na základe týchto výsledkov plánuje prehodnotiť štandardné odporúčania pre prax tak, aby okamžitý kontakt koža na kožu bol súčasťou starostlivosti o predčasne narodené bábätká.
2. Mýtus: Predčasne narodené deti potrebujú fortifikátory.
Fakt: Toto pre väčšinu z nich nie je pravda. Ak si matka odstriekava dostatočné množstvá mlieka, bábätká s hmotnosťou nad približne 1500 g (väčšina detí toľko váži v 32. týždni gestačného veku, aj keď nie všetky) dokážu dostatočne prospievať výlučne na materskom mlieku, možno s pridaním vitamínu D a fosforu. Ako už bolo spomenuté, fortifikátory by mali byť vyrábané z materského mlieka, nie z kravského mlieka, aby sa znížilo riziko NEC a iných dlhodobých zdravotných komplikácií spojených s príliš rýchlym rastom. Mnohé predčasne narodené deti fortifikátory vôbec nepotrebujú, pretože väčšinou sú „veľké“. Predstava, že dieťa musí rásť takou rýchlosťou, ako keby bolo naďalej v maternici, nie je podložená dôkazmi. Namiesto toho, aby sa obmedzoval príjem tekutín a automaticky sa používali fortifikátory, by sa mohlo podať viac materského mlieka, priebežne po pár kvapkách, čo preukázalo dobré výsledky.
3. Mýtus: Predčasne narodené deti sa nesmú prisávať k prsníku, pokým nedosiahnu 34. týždeň gestačného veku.
Fakt: Toto skrátka nie je pravda. Práce z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti, ktoré sú priateľské k dojčeniu, zvlášť vo Švédsku (Nyqvist K., 1999, 2008), dokázali, že deti sa môžu dojčiť už od 28. gestačného týždňa a mnohé sú schopné sa prisať a piť mlieko z prsníka už v 30. gestačnom týždni. Niektoré deti boli dokonca od 32. gestačného týždňa výlučne dojčené. To znamená dojčené z prsníka, nedostávali žiadne materské mlieko fľašou ani sondou do žalúdka. Pri materskej starostlivosti klokankovaním a včasnom prístupe k prsníku sa toto môže robiť kdekoľvek. Čakať, kým dosiahne bábätko 34. gestačný týždeň na to, aby sme sa vôbec pokúsili ho priložiť k prsníku, znamená, že pre kŕmenie bábätiek vychádzame z modelu dieťaťa kŕmeného fľašou. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to prejavia záujem, a nepotrebujú sa najprv naučiť sať z fľaše. Fľaša má potenciál spôsobiť rovnaké problémy ako pri všetkých ostatných deťoch.
4. Mýtus: Matky predčasne narodených detí musia používať klobúčiky, aby sa dieťa mohlo dobre prisať a získavať dostatočné množstvá mlieka.
Fakt: Toto skutočne nie je pravda vo väčšine prípadov. V skúsenostiach z Afriky, či na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti v iných krajinách, ako je Švédsko, sa klobúčiky používali veľmi zriedkavo. Štúdie od Nyqvist tiež ukazujú, že len veľmi málo detí s nízkym gestačným vekom (26 až 31. týždeň) potrebovalo klobúčiky a takmer všetky odchádzali z nemocnice dojčené. Kľúčom je poskytnúť dieťaťu čas na to, aby sa začalo k prsníku prisávať správne. To zaberie určitý čas naviac oproti tomu, ak by matka použila klobúčik, ale z dlhodobého hľadiska sa to vyplatí. Pri používaní klobúčikov sa znižuje tvorba mlieka, čo spôsobuje, že zbaviť sa klobúčikov je veľmi náročné. Spôsob, akým prisávame na prsník predčasne narodené deti, nie je vo svojej podstate odlišný od toho, ako to robíme pri deťoch narodených v termíne.
5. Mýtus: Predčasne narodené deti sa potrebujú naučiť piť z fľaše, pretože sa tak učia, akým spôsobom sať.
Fakt: Toto skrátka nie je pravda. Predčasne narodené deti sa dokážu naučiť sať bez toho, aby dostali fľašu, ako to - znova - ukazujú príklady odvšadiaľ na svete. Príliš často sa v nemocnici snažia matky s deťmi čo najskôr prepustiť, s „odporúčaním“, že dieťa bude prepustené skôr, ak začne piť z fľaše. Toto nie je spôsob, ako pomôcť matke a dieťaťu. V každom prípade nie je pravda, že dieťa potrebuje dostať fľašu, aby sa učilo. Materská starostlivosť klokankovaním a pomoc dieťaťu prisať sa k prsníku pred „magickým“ 34. gestačným týždňom by zásadne pomohlo predísť tejto situácii. A keďže sa pri kŕmení fľašou zapájajú odlišné svaly ako pri dojčení, kŕmenie fľašou okrem toho „učí“ dieťa nesprávnemu satiu a môže byť veľmi náročné ho to „odučiť“.
6. Mýtus: Predčasne narodené deti sa na prsníku unavia.
Fakt: Toto je častá predstava, pretože deti, nielen predčasne narodené deti, majú tendenciu na prsníku zaspávať, keď sa tok mlieka spomalí, zvlášť v prvých pár týždňoch. Bábätko dostane fľašu a pretože tok mlieka z fľaše je rýchly, dieťa sa zobudí a intenzívne saje. Nesprávny záver je, že dieťa sa na prsníku unavilo, pretože dojčenie je ťažké a z fľaše sa pije jednoduchšie. Predčasne narodené deti sa často neprisávajú správne, čiastočne preto, že ich učíme prisávať sa nesprávne. Pri správnom prisatí, používaní stláčania prsníka a ak je to nevyhnutné, pri používaní laktačnej pomôcky na prsníku, ak je nevyhnutné dokrmovanie, dieťa získa dostatočný tok mlieka a nezaspí na prsníku. Zvýšte tok mlieka a uvidíte, že dojčenie pre dieťa nie je ani ťažké, ani únavné. Pre predčasne narodené bábätká je dojčenie menej stresujúce ako kŕmenie z fľaše, dobre prisaté bábätko dokáže piť efektívne a všetky parametre, vrátane zásobovania kyslíkom, sú lepšie pri dojčení ako pri použití fľaše. Kŕmenie z fľaše je pre tieto bábätká vysilujúcejšie a únavnejšie než dojčenie.
7. Mýtus: Váženie pred a po dojčení je dobrý spôsob, ako zistiť, koľko mlieka dieťa vypilo počas dojčenia.
Fakt: Pre test vážením je predpokladom, že vieme, koľko by dojčené dieťa malo vypiť. Ale ako by sme to mohli vedieť, keď pravidlá o tom, koľko má dieťa tejto hmotnosti a tohto veku vypiť mililitrov mlieka, sú založené na deťoch kŕmených umelým mliekom z fľaše? A ako by sme mohli vedieť povedať, koľko by dieťa mohlo vypiť, ak by bolo správne prisaté, ak by matka stláčala prsník, zvlášť, ak je dojčenie limitované na určitý čas, napr. 10 - 20 minút (pretože sa obávame, že by sa dieťa vyčerpalo)? Najlepší spôsob, ako zistiť, či dieťa výdatne pije na prsníku, je pozorovať dieťa na prsníku.
8. Mýtus: Predčasne narodené deti musia po prepustení z nemocnice naďalej dostávať fortifikátory.
Fakt: Toto je v rámci podkopávania dojčenia predčasne narodených detí relatívne nový problém. Pravdepodobne niekto niekde na konferencii prednášal o štúdii, ktorá dokázala, že ak dieťa aj potom, čo bolo prepustené z nemocnice dostávalo fortifikátory, priberalo lepšie. Ale znova - viac nie nevyhnutne znamená lepšie a dojčenie je omnoho dôležitejšie ako priberanie, ktoré nie je nevyhnutne dobré.
Podpora Dojčenia a Profesionálna Pomoc
Predčasne narodené bábätká a ich matky mávajú problémy s dojčením omnoho častejšie než deti narodené v termíne. Ale je možné ich napraviť. Pre prežitie a zdravie predčasniatok je kľúčové, aby matky získali kvalifikovanú pomoc a podporu, aby dokázali opätovne zvýšiť tvorbu mlieka a začať ho odstriekavať alebo začať dojčiť.Ak je z medicínskeho dôvodu potrebné predčasne narodené bábätko dokrmovať, je možné to urobiť buď:a) laktačnou pomôckou priamo na prsníku (ak sa bábätko prisáva),b) pohárikom (ak sa neprisáva).Je dobré vedieť, že použitie striekačky na kŕmenie sa v konečnom dôsledku ničím nelíši od kŕmenia z fľaše, nemá žiadne výhody a nie je to vhodný spôsob kŕmenia akéhokoľvek bábätka.
V MAMILE sa téme pomoci predčasne narodeným bábätkám na princípe medicíny založenej na dôkazoch venujeme už mnoho rokov. Naše video ukazuje, že predčasne narodené bábätká potrebujú pre svoj vývin a zdravie kontakt koža na kožu, ako aj dojčenie. Lekárska starostlivosť a technické vymoženosti dnešnej doby sa môžu ideálnym spôsobom dopĺňať s kontaktom s matkou a dojčením.
Dojčenie a kontakt koža na kožu predstavujú kroky, ktoré pre všetky bábätká prinášajú dôležitú pomoc v adaptácii na život mimo maternice po pôrode. Pre predčasne narodené bábätká však dojčenie spolu s Materskou starostlivosťou klokankovaním predstavuje kľúčové kroky pre ich prežitie a o ich zdraví rozhoduje aj to, ako dlho môžu byť s matkou v kontakte koža na kožu. Čím viac času strávia bábätká v kontakte koža na kožu, o to lepšie priberajú - tak znie zistenie štúdie z roku 2020 o predčasne narodených bábätkách.
V prípade akýchkoľvek problémov s dojčením, či už ide o žltačku, spavosť, alebo akékoľvek iné ťažkosti, je nesmierne dôležité vyhľadať skúsenú a kvalifikovanú laktačnú poradkyňu čo najskôr. Potrebná je okamžitá a intenzívna pomoc, ktorá môže zabrániť zbytočným zásahom ohrozujúcim dojčenie a zabezpečiť najlepší možný štart do života pre predčasne narodené bábätko.
tags: #mamila #predcasne #narodene #deti #zltacka