V posledných rokoch stále viac a zo všetkých strán počúvame o tom, aké je pre naše deti dôležité čítanie s porozumením. Čítanie s porozumením je záverečný proces učenia sa čítať. Samotné učenie čítania pozostáva z niekoľkých etáp. Najprv ide o zvládnutie technických zručností - poznať a identifikovať písmeno, spájať písmená do slabík, slov a viet. Potom (aj popri ňom) nastáva proces pochopenia prečítaného textu. Dochádza pri ňom k spracovaniu vnímaného textu na vyššej úrovni, k rozvíjaniu schopností chápať jeho význam a súvislosti.
Korene čitateľskej gramotnosti a historické súvislosti
Aké bolo teda čítanie „s porozumením“ kedysi? Tiež sme sa učili čítať postupne, rovnako ako dnešné deti. Bez ohľadu na to, že sme sa učili z textov s komunistickým a socialistickým podtónom a namiesto pani učiteľky sme mali súdružku učiteľku, naučili sme sa čítať. Najprv písmenká, neskôr slová… Veď presne to je úlohou prvého ročníka. Povinné čítanie a literatúra nás sprevádzalo počas celého štúdia. Pamätám si, ako sme sa predbiehali, kto prečíta viac kníh. Čitateľský denník bol vizitkou každého žiaka a zároveň možnosťou ako získať jednotku popri oddychu s knižkou.
Samozrejme vekom a u niektorých z nás aj zmenou záujmov v čase dospievania, dochádzalo k poklesu záujmu o školské čítanie. Žiaci boli dotlačení svojimi učiteľmi i rodičmi k tejto činnosti, lebo rovnako ako žiaci, aj učitelia ju mali povinnú. Niektorí si iste povzdychnete, že tá nenávisť sa v nás doslova pestovala. Nik predsa nechce robiť to, čo musí. Bola iná doba a iný systém. Knihy však boli dostupné rovnako ako dnes. Vyberať sme mali z čoho.
Kto sa túžil dostať ku knihe a čítať, urobil to. Sama som od prvej triedy chodila pravidelne do knižnice a nosila hromady kníh, hoci sme ich mali plno aj doma. Spoločne s kamarátkami sme tam trávili krásne chvíle a navzájom sme si radili, akú knihu si požičať. Jednoducho sme chceli čítať a bavilo nás to. Časom sa nám tiché čítanie (očami) zdokonalilo a namiesto čítania pre niekoho, sme začali čítať pre seba. A nech mi nikto nepovie, že som nerozumela textu. Ak mi aj bolo nejaké slovo neznáme, nebála som sa opýtať rodičov i učiteľov. Neskôr som listovala v encyklopédiách a hľadala sama. Presne to isté robia deti aj dnes, keď oslovia „uja Googla“.
Reflexia súčasného školstva a mýtus o porovnávaní
Dnes sa hľadajú vinníci, poukazuje sa na chyby a navrhujú všakovaké riešenia. „Najlepšie“ riešenie je porovnávať sa s „vyspelými“ krajinami Európy a Ameriky. Robiť s deťmi rôzne nezmyslené testovania a umocňovať na ich základe údajnú neschopnosť nášho školstva naučiť deti na Slovensku čítať s porozumením. V každej krajine sú rozdielne požiadavky na vedomosti žiaka, rozdielne fungujúce školstvo a rozdielny prístup k žiakom. Ako teda môžeme porovnávať neporovnateľné? Porovnávať úroveň vzdelávania má zmysel len, ak sú podmienky a rozsah učiva rovnaké.
Niektorý systém pripravuje deti len na vyplňovanie testov. Inde zas deti triedia podľa výsledkov už od 5.ročníka a do testovania sa zapájajú len deti z výberových škôl. U nás sú to aj žiaci, ktorí patria do špeciálnych škôl. Lebo integrácia… Testové úlohy sú zamerané na „porozumenie“ prečítaného textu. No aj sami tvorcovia otázok v nich majú často zmätok. Príde mi to rovnaké, ako keď sa kedysi vytýkalo školstvu, že nemá dávať deťom „chytáky“. Veď nie je našou úlohou dokázať deťom, že nič nevedia, ale zistiť, čo všetko vedia.
Napriek tomu sa každý rok nájdu v testovaní úlohy, s ktorými si ani samotní učitelia nevedia poradiť, alebo správna odpoveď nie je v žiadnej z možností. Samozrejme, po vyhodnotení výsledkov je vinník hneď jasný. Učiteľ, lebo nič nenaučil a treba ho okamžite začať preškoľovať. A žiaci, lebo sa nič nenaučili a sú leniví. Žiaci sú týmto len stresovaní. Ba aj rodičia a učitelia, keďže sa podľa toho určuje kvalita škôl. Ovplyvňuje to aj ďalšie možnosti detí v štúdiu na strednej škole. Často sa stáva, že tí šikovní ten tlak nezvládnu a zlyhajú pre prílišnú zodpovednosť. Naopak tí, čo natipujú odpovede ako tiket z lotérie, získajú lepšie výsledky. Pokiaľ napíše písomku takmer celá trieda na päťku, je to vaša chyba. Buď bolo učivo nedostatočne vysvetlené, preopakované, alebo boli nesprávne položené otázky. Prípadne ste žiakom nedali dostatok času na premyslenie.
Reprodukcia textu ako indikátor porozumenia
Reprodukcia textu je dôležitá čitateľská a jazyková zručnosť. Znamená porozumenie prečítanému textu, ktoré si overujeme tým, že ho dokážeme prerozprávať vlastnými slovami. Nejde o presné opakovanie viet, ale o zachytenie hlavných myšlienok, deja a významu textu. Cieľom je ukázať, že sme textu porozumeli, vieme rozlíšiť podstatné informácie od menej dôležitých a dokážeme ich logicky a zrozumiteľne vyjadriť vlastnými slovami. Pri reprodukcii sa sústreďujeme najmä na dej, postavy, prostredie a záver príbehu.
Najskôr si text pozorne prečítame, ideálne aj viackrát. Premýšľame nad tým, o čom text je, čo sa v ňom stalo, kto v ňom vystupuje a ako sa príbeh skončil. Pomáha, ak si v mysli alebo na papieri urobíme jednoduchú osnovu deja. Učiteľ a spolu s ním aj rodičia by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak tak neurobia, dieťa si problém nepochopenia prečítaného textu so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu.
Predpoklady úspešného čítania v predškolskom veku
Veku primeraná komunikácia a reč sú jedným z predpokladov pre úspešné osvojenie čítania. Platí zásada, že reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania je jazyková citlivosť a gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet (viacslovné vety so spojkami). V tomto veku by sa u detí už nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, ako napríklad: dva okuliare, videl troch mravci, ona prišiel domov.
Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti. Rozprávanie príbehu má byť u šesťročných detí jasné, v správnej následnosti udalostí, výstižné, plynulé a s použitím súvetí. Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky, napr. slovo les na l-e-s.
Kognitívne funkcie a pamäť v procese učenia
V oblasti kognitívnych (poznávacích) schopností je pre dieťa nevyhnutná pamäť, ktorá sa prejavuje v schopnosti osvojiť si krátke básničky, piesne či riekanky. Pamäť je schopnosť, ktorú dieťa potrebuje na zapamätanie písmen, slov, ich významu a tiež na zapamätanie prečítaného textu. Trénovať ju môžeme pri učení sa básničiek, pesničiek a riekaniek.
Pracovná pamäť je vlastne „dočasná“ záložňa pre informácie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Informácie tam odložíme (robíme tak počas čítania), no o chvíľu ich aktivujeme a použijeme ich pri reprodukcii prečítaného textu. Táto kognitívna funkcia je dôležitá pre úspešné reprodukovanie textu. Účinná je hra, v ktorej má dieťa za úlohu zapamätať si 4 až 5 slov. Povedzte dieťaťu niekoľko slov (napr. pes, mačka, sliepka, hus, myš) a dieťa ich má zopakovať v presnom poradí. Obmenou je úloha s tréningom aj zrakovej pamäte (zapamätanie obrázkov).
Rola učiteľa a diagnostika porúch
Učiteľ je prvý, kto si všimne ťažkosti s čítaním, nakoľko vie porovnať jednotlivé deti v triede a vie kompetentne posúdiť vážnosť zaostávania či stagnácie dieťaťa oproti rovesníkom. Stačí sa poradiť s odborníkmi, pohovoriť si s rodičmi a v prípade potreby poslať dieťa na odborné vyšetrenie. Tu je dôležité povedať, že odlíšiť dyslexiu od slabého čítania je náročné aj pre odborníkov a vyžaduje si to dôslednú diagnostiku.
Orientačným predpokladom dyslexie u dieťaťa na prvom stupni môže byť nezáujem o učenie, ale tiež skutočnosť, že dieťa dosahuje v slovenskom jazyku o dva stupne horšie výsledky (známky) ako napríklad z predmetu matematika. Čítanie sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného textu. To znamená, že dieťa môže mať ťažkosti v jednej oblasti alebo súčasne v porozumení aj v technike čítania. Porozumenie pri čítaní považujeme za cieľ a základný spôsob učenia. Poruchy čítania negatívne ovplyvňujú úspešnosť dieťaťa v škole, sú vážnou prekážkou efektívneho učenia sa, a tak v mnohých prípadoch i zdrojom emocionálnych porúch a neuróz.
V praxi sa odborníci stretávajú s odhalením problémov s čítaním v rôznom veku detí. V niektorých prípadoch je to na začiatku školskej dochádzky, u iných v treťom ročníku a v niektorých prípadoch oveľa neskôr. Niektoré deti si vybudujú vďaka dobrej inteligencii pomerne efektívne kompenzačné mechanizmy, ktoré im do istého veku vystačia a okolie ani nezaregistruje ťažkosti dieťaťa v čítaní. Avšak niekedy tieto spôsoby „maskovania“ začínajú u dieťaťa zlyhávať pri zmene podmienok, napríklad pri väčšom nápore učiva v spomínanom 3. a 5. ročníku, pri zmene pedagóga, pri zvýšení náročnosti učebnej látky. Pri snahe zrýchliť tempo čítania si deti často zvolia stratégiu nesprávnej techniky čítania, a to dvojité čítanie. Tento spôsob čítania narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu.
Metódy budovania porozumenia v domácom prostredí
Čítanie s porozumením začína spoločným čítaním. Tvoje dieťa prečíta celú stranu. Rýchlo, plynulo, bez zakoktania. Ty si myslíš: „Skvelé, číta výborne!" A potom sa opýtaš: „O čom to bolo?" Ticho. „Neviem." Toto nie je problém s čítaním. Je to problém s porozumením. Čítanie s porozumením nie je len školská zručnosť. Je to základ kritického myslenia, schopnosti rozoznať dezinformácie, učiť sa z kníh a orientovať sa v komplexnom svete.
Existuje niekoľko overených techník, ako toto porozumenie rozvíjať:
- Predstavovanie si príbehu: Povzbuď dieťa, aby si počas čítania predstavilo, čo sa deje. Dieťa si predstavuje, že natáča film podľa knihy.
- Zastavenie sa a zhrnutie: Po prečítaní niekoľkých viet alebo odseku sa spýtaj: „Čo sme práve čítali? Čo sa stalo?"
- Kladenie otázok: Technika „Päť prečo" - každá odpoveď vedie k hlbšiemu porozumeniu textu a rozvíja analytické myslenie.
- Hľadanie kľúčových slov: Farebné kódovanie textu, kde každá farba označuje iný typ informácie (hlavná myšlienka, detail, nové slovo).
- Diskusia o texte: Namiesto otázok s jednou správnou odpoveďou klaďte otázky, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď.
Krok 1 Fonologické uvedomenie
Praktické rady pre rodičov pri práci s knihou
Nečítajte doma na čas! Orientačne by sme mohli povedať, že hranica sociálnej únosnosti pri hodnotení rýchlosti čítania je približne 60 správne prečítaných slov za minútu na konci 2. ročníka základnej školy. Ide však o veľmi orientačné hodnotenie, pričom odborníci dnes už naozaj neodporúčajú cielené hodnotenie čítania na čas, keďže to stresuje žiaka a nie je to vždy zárukou dobrého porozumenia prečítaného textu.
U detí s problémami pri čítaní sa vytvorí „začarovaný kruh“. Neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia a znižuje snahu dieťaťa. Neúspech v škole zvyšuje nechuť dieťaťa k učeniu. Stupňuje sa napätie v rodine aj v škole a dieťa začína byť označované za lenivca, neporiadneho, nepozorného a niekedy i za „hlúpeho“ žiaka. Najdôležitejšie je vytvoriť prostredie, kde čítanie nie je drilom, ale cestou k poznaniu a zábave. Ak podceníte problémy s čítaním, môže to mať následky, ktoré vedú k pocitu menejcennosti, zníženiu sebavedomia a často aj poruchám správania.
Odporúčania pre rôzne vekové skupiny
Pre deti vo veku 5-7 rokov je cieľom vybudovať pozitívny vzťah ku knihám. Čítajte nahlas spolu, zastavujte sa pri dôležitých momentoch a pýtajte sa na predpovede deja. Obrázky sú prvým krokom k porozumeniu textu.
Pre deti vo veku 8-10 rokov je vhodná metóda SQ3R (Survey - prehliadni, Question - opýtaj sa, Read - čítaj, Recite - zopakuj, Review - zhodnoť). V tomto veku sú už deti schopné pracovať s myšlienkovými mapami alebo si viesť čitateľský denník, kam si zapisujú nielen deje, ale aj svoje pocity a nejasnosti.
U žiakov vo veku 11-14 rokov sa zameriavame na kritické čítanie. Rozlišujte medzi faktom a názorom autora. Porovnávajte dva rôzne texty na rovnakú tému a analyzujte zámer autora. Prečo to napísal? Koho chce presvedčiť? Tieto otázky rozvíjajú mediálnu gramotnosť, čo je v dnešnej dobe umelej inteligencie kľúčová zručnosť.
Budovanie čitateľského prostredia
Čítateľská gramotnosť nezačína nástupom do prvého ročníka. Od narodenia deti zhromažďujú zručnosti, ktoré využijú pri čítaní. Najlepší spôsob, ako vzbudiť lásku a záujem o čítanie, je deťom čítať. Spravte si z toho večerný rituál, kedy ste tam len pre svoje dieťa. Môže sa o vás oprieť, načúvať váš hlas, pýtať sa, relaxovať a zároveň mu poskytuje okno do sveta gramotnosti.
Pozor na knihy so štítkami „prvé čítanie“. Nie vždy sú to naozaj vhodné knihy pre prvé samostatné čítanie. Často sú na strane príliš dlhé texty, zložité slová a dlhé vety, čo vedie k frustrácii. Tzv. maľované čítanie môže byť v začiatkoch rušivé, pretože obrázky v texte často narúšajú kontext a vyžadujú si od dieťaťa dodatočné úsilie na spracovanie vizuálneho materiálu namiesto samotného písaného textu.
Výskumné perspektívy a budúcnosť gramotnosti
V roku 2016 prebehla na Slovensku reforma predprimárneho vzdelávania, ktorá bola v oblasti rozvíjania gramotnosti postavená na množstve výskumov. Tieto výskumy potvrdili, že prostredníctvom spoločného čítania kníh deti získavajú skúsenosti, poznanie a schopnosti v mnohých oblastiach dôležitých pre školu aj ich mentálne zdravie.
Učiteľkám bolo odporučené, aby v rámci výchovno-vzdelávacích aktivít pravidelne pracovali s textami rôznych typov a žánrov - od rozprávok cez básničky a riekanky až po recepty a manuály. Tým deťom umožnia stretávať sa s čítaním prirodzeným spôsobom, tak ako ho využívame my - dospelí. Učiť sa byť gramotným nemusí byť vysiľujúci dril, hrbenie sa nad šlabikárom a písankou. Môže mať podobu hier, v ktorých deti využívajú rôzne objekty gramotnosti - perá, ceruzky, časopisy, letáky či katalógy.
Výskumné projekty, ako napríklad VEGA a APVV realizované v Centre pedagogického výskumu pri Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV, potvrdzujú, že ak materské školy vytvoria gramotne podnetné prostredie, deti na vstup do základnej školy nielenže lepšie pripravia, ale proces tejto prípravy je pre deti prirodzenejší a zaujímavejší. Deti z takýchto prostredí vykazujú lepšie výsledky v chápaní širších súvislostí obsahu textu a svoje skúsenosti zúročujú pri tvorení vlastných príbehov. To prináša optimizmus do ďalšieho rozvoja predprimárneho vzdelávania a povzbudenie pre všetkých rodičov, aby siahli po knihe a spolu so svojimi deťmi sa ponorili do sveta, kde je čítanie bránou k nekonečným možnostiam ľudského poznania.
tags: #reprodukcia #textu #pre #deti