Marco Polo, legendárny benátsky kupec a cestovateľ, je postavou opradenou mnohými tajomstvami. Jedným z najdiskutovanejších aspektov jeho života je práve miesto jeho narodenia. Historické záznamy a miestne tradície ponúkajú dve hlavné miesta: Benátky v dnešnom Taliansku a chorvátsky ostrov Korčula. Tento spor, ktorý trvá po stáročia, dodáva príbehu tohto významného objaviteľa ďalší rozmer.
Benátsky kupec a jeho pôvod
Marco Polo, narodený okolo roku 1254, pochádzal z bohatej benátskej kupeckej rodiny. Hoci sa všeobecne vie, že bol benátskym kupcom, prekvapivo málo ľudí vie, že rodina Marca Pola nebola priamo z Benátok. Niccolò Polo, Marcov otec, opustil svoju manželku v tehotenstve a spolu so svojím bratom Matteom sa vydal na dlhú obchodnú cestu. Toto naznačuje, že Marcovo detstvo bolo poznačené otcovou absenciou. Vieme, že matka mu zomrela, keď mal 5 rokov a svojho otca videl, až keď mal 15 rokov, lebo vtedy sa so svojom bratom Maffeom v roku 1269 vrátili od Chubilaja, ktorého zvykneme volať aj Kublaj-chán. Celé detstvo teda Marco Polo vyrastal ako sirota, aj keď bol z bohatšej obchodníckej rodiny a vzdelanie mu jeho rozsiahla rodina zabezpečila. Je známe, že rozprával napríklad piatimi jazykmi.
Roku 1271 sa Marco spolu s otcom a strýkom vydal na cestu na východ. V Akkone (v dnešnom Izraeli) im na príkaz pápeža Gregora X. pridelili aj dvojicu mníchov, o ktorých žiadal Kublajchán bratov Polovcov ešte počas ich návštevy v jeho sídle. Po troch rokoch dorazili do Pekingu, kde boli prijatí do cisárových služieb. V Číne Marco Polo zostal plných 17 rokov. Prijal ich kráľovský dvor Kublajchána, na ktorého zapôsobila Marcova inteligencia a pokora. Marco bol vymenovaný za chánovho zahraničného vyslanca a bol vyslaný na mnohé diplomatické misie po celej ríši a juhovýchodnej Ázii, napríklad do dnešnej Barmy, Indie, Indonézie, Srí Lanky a Vietnamu. Získal si natoľko dôveru chána, že ho roky poveroval dôležitými štátnymi úlohami, napríklad ho na tri roky poveril správou mesta a okresu Jang-čou v južnej Číne. Na svojich cestách potom Marco Polo navštívil mnohé čínske provincie a ďalšie miesta v Ázii. Marco Polo, ako aj jeho otec a strýko, dostali povolenie na návrat do vlasti v roku 1292. Boli bohato obdarovaní veľkým chánom. Počas tejto cesty ich sprevádzala princezná, ktorá bola určená za manželku mongolskému vládcovi z dynastie Ílchánov v Perzii. Do Hormuzu v Perzskom zálive sa dostali po plavbe Juhočínskym morom do Končinčíny a na Sumatru, kde čakali pol roka na priaznivý vietor. Potom pokračovali cez Cejlón na Malabarské pobrežie Indie a pozdĺž perzských brehov do Basry. Odtiaľ sa v roku 1295 dostal cez Cařihrad do Benátok. Marco Polo sa narodil v benátskej kupeckej rodine. Po mnohých rokoch sa vrátili cez prístav Akkon do Benátok s Kublajovým posolstvom pre pápeža Řehoře IX. Rodina Marca Pola pochádzala z Benátskej republiky, nepovažovali sa za Talianov. Kupecká republika bola veľmi úspešná a rozšírila svoje panstvo až na juh Jadranského mora a zároveň podporovala križiakov, ktorí dobyli počas 4. križiackej výpravy kresťanský (nie moslimský) Konštantinopol (dnešný Istanbul). Marcov otec využil túto obchodnú šancu a do Konštantinopolu vyrazil. Keď odchádzal na cesty, netušil, že jeho žena je tehotná. Otec Niccolò a strýko Marca Pola, Maffeo, nakoniec v Konštantinopole 6 rokov žili. Tu bratia pochopili, koľko bohatstva získate, ak sa vyberiete ďalej z domu, a z rozprávania iných obchodníkov tušili, že ďalej na východ je bohatstva ešte viac. Niccolò a Maffeo predali všetok svoj majetok, respektíve ho vymenili za šperky ešte včas a vyrazili na východ po takzvanej Hodvábnej ceste, aj keď v danej dobe nikto Hodvábnu cestu takto nevolal. Pomenovanie Hodvábna cesta presadil až nemecký geograf Ferdinand von Richthofen v 19. storočí.
Korčula: Pôvod alebo len tradícia?
Na druhej strane, chorvátsky ostrov Korčula si nárokuje Marca Pola ako svojho rodáka. Hoci priame dôkazy o Marco Polovom narodení v Korčule chýbajú, táto história sa medzi obyvateľmi mesta traduje už niekoľko storočí. Podľa povesti sa na Korčule roku 1254 narodil slávny moreplavec Marco Polo. Chorváti sú si istí a tvrdia, že Marco bol ich človekom, že práve Chorvát je tým najznámejším cestovateľom sveta. Na ostrove Korčula všetci vedia, kde leží rodný dom Marca Pola. Jedným z údajných dôkazov je listina zo 14. storočia, kde Polovci tvrdia, že sa skutočne na Korčule Marco narodil. Ak stretnete Chorváta, ktorý sa volá De Polio, či Polo, každý vie, že je z ostrova Korčula. A na ostrove Korčula všetci vedia, kde leží rodný dom Marca Pola. Sú si istí a vytiahnu na vás nôž, ak to spochybníte či sa na tom „fakte“ zasmejete. Miestni obyvatelia Korčuly sú presvedčení o pravdivosti svojej tradície. Podľa nich je Marco Polo ich rodákom a tomu zodpovedajú aj názvy miestnych podnikov a služieb. Aj keď sa v benátskych archívoch objavuje jeho meno v spojení s Benátkami, existujú aj iné interpretácie.
Rodný dom Marca Pola stojí priamo v centre Korčuly. Miestni radní ho pred niekoľkými rokmi odkúpili, zrekonštruovali a zriadili v ňom Múzeum Marca Pola prístupné verejnosti. Interiéry domu nie sú honosné, ale z balkóna sa naskytá výhľad na celú Korčulu. Turistický ruch naplno využil prítomnosť slávneho mena vo svojom meste, preto vás Marco Polo bude sprevádzať na každom kroku. Môžete sa ubytovať v Hoteli Marco Polo, zájsť na večeru do reštaurácie Marco Polo, navštíviť obchod so suvenírmi Marca Pola, objednať si výlet v cestovnej kancelárii Marco Polo Tours alebo sa plaviť na palube jednej z najkrajších lodí spoločnosti Jadrolinija, ktorej meno je prekvapivo Marco Polo.
Historické kontexty a spor o narodenie
Miesto dnešnej Korčuly bolo osídlené už v 4. storočí pred n. l. Kvôli medzinárodne dôležitej strategickej polohe ostrova sa tu vystriedal veľký počet rôznych vládcov. Stará časť Korčuly leží na vyvýšenom polostrove spojenom s pevninou len úzkou šijou a je zo všetkých strán obklopená hradbami zo 14. - 16. storočia. V čase najväčšieho rozkvetu Korčuly na tomto území žili až 4 tisíce ľudí. Medzi najvýznamnejšie pamiatky v Korčule patrí: Katedrála sv. Marka (Sveti Marko) zo 16. - 17. storočia s cenným interiérom. Opátsky palác (Opatska palača) s opátskou klenotnicou. Mestské múzeum (Gradski muzej) v paláci Gabrielisovcov. Najstarší kostol v Korčule, kostol sv. Petra (Sveti Petar) zo 14. storočia. Údajný rodný dom Marca Pola. Veža Revelin, v ktorej je Múzeum hry moreška a ponúka krásny výhľad na mesto. Korčula je ostrov s najbujnejšou vegetáciou na Jadrane. Podľa hustých tmavých lesov ostrov v minulosti nazývali aj Čierna Korčula. Rastie tu cezmínový dub (Quercus ilex), z ktorého dreva sa po stáročia stavali lode. Počas letnej sezóny sa tu koná festival, ktorý udržuje tradície dávnych rytierskych hier.
Podobne ako v prípade "Stredu Európy", o ktorý sa delí niekoľko krajín, aj pri Marcovi Polovi nikto v skutočnosti nevie, kde sa narodil. No ostrov Korčula v tej dobe spadal pod silnú stredomorskú krajinu s názvom Benátska republika a je dosť možné, že Marco Polo bol odtiaľto. Zda sa v roku 1254 cestovateľ naozaj narodil v centre Korčuly sa môžeme len dohadovať, ale isté je, že bol Marco Polo zajatý v bitke medzi Benátskou a Janovskou republikou v roku 1298 a v Korčule bol väznený. V rokoch 1298 - 1299 Marco Polo strávil mesiace vo väzení v Janove ako zajatec Janovčanov po bitke benátskeho a janovského loďstva pri Korčuli. Čas tu trávil diktovaním svojich spomienok z ciest pravdepodobne v benátskom nárečí s francúzskymi prvkami Rustichellovi da Pisa, ktorý ich spísal po francúzsky pod názvom „Livres des merveilles du monde" (Kniha o zázrakoch sveta). V Taliansku je cestopis známy pod názvom „Milione“. V roku 1298 nastúpil do boja za Benátsku republiku proti konkurenčnému Janovu, republike s bázou v Ligúrskom mori. Keď to skrátim, Benátky prehrali a Janovčania Marca Pola zajali. Ako o šľachtica bolo o neho výborne postarané a v luxusnom väzení, kde strávil 2 roky, sa mal ako kráľ. Janovské väznice boli plné Pisanov, ktorých porazil Janov pred zdolaním Benátok, a Marco Polo bol zatvorený s istým Rustichellom (čítaj Rustikelo) z Pisy. Polo v zajatí nemal čo robiť a tak rozprával neuveriteľné príhody a Rustichello ako preslávený spisovateľ ich spísal v knihe, ktorú nazvali Il Millione, kniha zázrakov. Po prepustení roku 1299 sa vrátil do Benátok a stal sa váženým obchodníkom. Zomrel dňa 8. januára 1324 v Benátkach.
Marco Polo a jeho cestopis Milión
Marco Polo sa preslávil svojimi správami o cestách v Číne. V rokoch 1271 až 1295 cestoval pozdĺž Hodvábnej cesty. Jeho cestopis inšpiroval Krištofa Kolumba a mnohých ďalších cestovateľov. Počas svojho ročného pobytu vo väzení v Janove, kam sa dostal po bitke medzi Benátskou a Janovskou republikou v roku 1298, Marco Polo spísal svoje spomienky z ciest. Kniha Milión sa stala prvým zemepisným dielom o Ázii a najcennejším zdrojom historických informácií o vtedajšej Ázii. Marco Polo bol prvým Európanom, ktorý podrobnejšie opísal východnú Áziu. Jeho cestopis poskytol Európanom jasný obraz o geografii a etnických zvykoch Východu a bol prvým západným záznamom o porceláne, pušnom prachu, papierových peniazoch a niektorých ázijských rastlinách a exotických zvieratách.
Hoci nebol prvým Európanom, ktorý sa dostal do Číny, Marco Polo bol prvým, kto zanechal podrobnú kroniku o svojich zážitkoch. Kniha, ktorú neskôr nazývali Cesty Marca Pola, bola mnoho ďalších storočí Bibliou pre Európanov, ktorí sa chceli porozprávať o Číne či dokonca o celej Ázii. Marco Polo opísal mnoho nových pohľadov a zvykov, ako sú papierové peniaze, uhlie a výroba hodvábu v Číne. Hoci nenazval nové územia „objavenými“, jeho písanie prinieslo poznatky o ázijských kultúrach a vynálezoch do Európy. Cesta Marca Pola inšpirovala zvedavosť a obchod medzi Európou a Áziou. Jeho kniha, 'Cesty Marca Pola', ovplyvnila prieskumníkov ako Kristofora Kolumba a pomohla otvoriť Hodvábnu cestu pre budúci obchod a kultúrnu výmenu.
Pochybnosti a potvrdzovanie cestopisu
Marco Polo mal už za svojho života množstvo neprajníkov. Hovorili, že „Il Milione“ sa jeho kniha volá preto, lebo je v nej milión lží. Veľký jašter so zubami, ktorý roztrhá človeka na kusy? Chlpatý, malý ale silný slon s jedným rohom? Čierny kameň, ktorý horí lepšie než drevo a vie horieť celú noc a dáva veľké teplo? Neverili mu. A áno, jeho kniha sem - tam preháňa a je to mix reality a fantázie. Rustichello da Pisa jednoznačne dodal korenie k naratívu, aby sa kniha predávala. Bol to profesionál a vedel, „čo pôjde", tak ako to vedia dnešní spisovatelia a novinári. Treba však povedať, že aj Marco Polo bol vyhlásený kecal, preslávený rozprávač, ktorý sa rád počúval. Pri opakovaní príhod vždy čosi pridal a prifarbil. Každopádne pri čítaní knihy musíte rozlišovať, čo je pravda a čo je fikcia, ktorá mala čitateľa zaujať. Taktiež si treba uvedomiť, že je množstvo verzií knihy, ktorá bola napísaná pred vyše 700 rokmi a iným jazykom, než ktorým rozprávame dnes. Originál knihy napísal romantický spisovateľ Rustichello, no v tej dobe sa knihy prepisovali ručne a pri každom prepise došlo k malej zmene, k chybičkám pri prepise, nehovoriac o strate významu pri prekladoch do iných jazykov. Najstarší známy „originál“ je napríklad napísaný v starofrancúzštine. Bola doba, kedy cesty Marca Pola spochybňovala aj vedecká komunita. Nespomínajú ho totiž žiadne staročínske kroniky a Marco Polo zasa nespomína Veľký Čínsky múr. Bolo to nedávno, kedy sa verilo, že si všetko vymyslel a iba pozliepal to, čo počul na istanbulskom bazáre. To, že ho nespomínajú čínske kroniky, sa však dá vysvetliť tým, že zrejme jeho funkcia na dvore chána Chubilaja nebola taká významná, ako o nej píše vo svojej knihe. To, že nespomenul Veľký Čínsky múr, je normálne, veď ten do dnešnej podoby postavila až dynastia Ming, ktorá sa na trón dostala až po Marcovej smrti. Dnes sú názory pochybovačov považované za obsolentné, sú už za nami. Z rôznych detailov, ktoré v knihe Marco Polo popisuje, sa vie, že ich nemohol vedieť iba z počutia a musel ich zachytiť ako talentovaný pozorovateľ sám. V dnešnej dobe vedecká komunita jednoznačne súhlasí s tým, že Marco Polo skutočne v Číne bol a väčšinu toho, o čom píše, aj naozaj prešiel a zažil. Každopádne fáma, že doniesol z Číny špagety do Benátok a ďalej do Talianska, nie je pravda. Cestoviny Európa poznala už 1000 rokov pred cestou Marca Pola.
Mongolská ríša a obchodné príležitosti
Kniha jeho ciest je fascinujúca a výprava, ktorú s otcom a strýkom podnikol, bola neskutočná. Niccolò Polo a Maffeo Polo neostali iba v Konštantínopole, ale vyrazili za obchodmi ďalej popri brehoch Čierneho mora a takto vstúpili do krajiny Mongolov. V kresťanskej Európe pri vyslovení slova „Mongol“ sa ľudia striasli od strachu. Nemilosrdní primitívni nájazdníci, ktorí všetko spustošia a zničia a určite každého Európana zabijú či zožerú zaživa. Ich ríša plná špiny a barbarskej nekultúrnosti stelesňovala peklo. Nikto by tam dobrovoľne nevstúpil a tak to, čo urobil otec a strýko Marca Pola, sa dnes dá z cestovateľského hľadiska prirovnať k cestám na Krym, do Iraku, Iránu či Afganistanu. Mongoli dobyli obrovské územie a Čingischánové vojská sa zastavili až pri Dunaji. Všetko sa udialo rýchlo a relatívne nedávno. 46 rokov predtým, ako sa narodil Marco Polo, zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo Čingischána za veľkého chána, „vládcu vesmíru.“ Mongoli prakticky v dvoch generáciách dobyli celý známy svet, spojili obrovské územia a ich krutosť zabezpečila medzi inak rozhádanými kráľovstvami mier a stabilitu. Obdobie nebývalého pokoja sa teraz tiahlo od Čierneho mora až po Tichý oceán. Otec Marca Pola Niccolò a strýko Maffeo boli obchodníci a vytušili šancu, a tak si trúfli na územie „Tatárov“, ako sme ich chybne v Európe nazývali, lebo Tatári sú iba jedna malá časť mongolských kmeňov. Bratia putovali po ceste korenia, obchodnej ceste, ktorá fungovala a po ktorej sa nosil okrem korenia skutočne aj hodváb, ale aj mnoho iných komodít. Bratia Polovci mali šťastie, že ich na začiatku ich púte osobne privítal Berke Chán, vodca Zlatej hordy. Zlatá horda bol obrovský štátny útvar (vznikol v rokoch 1241 až 42) v južnej európskej časti dnešného Ruska a na západnej Sibíri. Mongoli boli krutí, ale na druhej strane chceli vlastniť prosperujúce ríše a teda chceli mať bezpečné cesty, dobré hospodárstvo a spokojných poddaných. Pobyt na dvore mongolského chána, ktorý ako prvý z Mongolov prijal islam za štátne náboženstvo, vnuka slávneho Čingisa, bratom otvoril oči úplne. Európa sa „Tatárov“ bála, ale oni videli, že všetko je trošku inak a Mongolská ríša je naopak bezpečnejšia než vtedajšia rozhádaná Európa. Bolo to v čase dlhoročnej a nekončiacej sa vojny medzi Benátkami a Janovom (2 roky po narodení Marca Pola sa táto storočná vojna začala), kde neplatili žiadne dohody, bolo to obdobie križiackych výprav, obdobie temna a silnej inkvizície. Tu, v mestách, ktoré ovládali Mongoli, videli naopak židovských a moslimských obchodníkov vymieňať si v mieri nielen tovar, ale aj príbehy, idey a dokonca náboženstvo.
Na ceste k Chubilajchánovi
Po roku strávenom u chána sa chceli vrátiť domov, ale lokálna vzbura im v tom zabránila, a preto sa vydali ako súčasť mongolskej karavány do Buchary v dnešnom Uzbekistane. Pili kumys, spali v jurtách, naučili sa mongolský jazyk. Buchara bola rajom pre obchodníkov, bezpečné mesto bolo perlou Hodvábnej cesty a celkové nastavenie prialo šikovným. Pred štvrťstoročím tu úradoval zrejme najväčší lekár všetkých čias Avicenna - Ibn Sina a tie vedomosti napriek vypálenej knižnici v Buchare ostali. Avicena bol génius a recitoval korán, keď mal 10 rokov. Cesta na východ trvala dlhé 4 roky, ale nakoniec sa ku chánovi Chubilajovi dostali. Nevieme kde sa s veľkým chánom stretli, ale zrejme v Chanbaliku, v Dadu, v dnešnom Pekingu. Nestretli tupú krvilačnú obludu, ale naopak, našli tu rozhľadeného milého úžasného vládcu, ktorý hltal nové myšlienky. Niccolò Polo veril, že sú prví, čo navštívili Čínu, ale to nebola pravda, iba nikto nemal tak dobrý marketing a dané cesty nezapísal ako neskôr jeho syn. O ich ceste späť sa toho veľa nevie, každopádne vieme, že sa vrátili domov. Tu Marcov otec zistil, že jeho žena umrela a našiel doma 15 ročného syna. Bratia Polovci teraz vlastnili zlatý chánov pas - paiza (gerege), ktorý im dovoľoval prechádzať jeho územiami. Každý, kto ich zastavil, im musel poskytnúť strechu nad hlavou a jedlo. To bol celkom dobrý pas, však. A tak 17-ročný teenager Marco spolu s nimi vyrazil na cestu do Svätej zeme. Rozprávali mu o expresných chánových doručovateľoch pošty, o diaľniciach, veľkých cestách prechádzajúcich celou Čínou, ktoré tu vieme doteraz vystopovať, o existencii kalendára, či o perzskom básnikovi Rumím (Džalál ad-Dín Rúmí) z prastarého Balchu.
Pápežské posolstvo a výprava do neznáma
V Svätej Zemi sa Polovci chceli stretnúť s poverencami pápeža, lebo chán Chubilaj ich poveril, aby za „šéfom kresťanov“ zašli, a keď privedú 100 učených mníchov, bol ochotný prestúpiť s celým národom a všetkými svojimi poddanými na kresťanstvo. Bratia Polovci už v Acre predtým boli, rozprávali sa s pápežovým vyslancom, arcibiskupom Teobaldom Viscontim, odovzdali mu list od Chubilaja, ale dozvedeli sa, že pápež zomrel a tak odišli bez výsledku. No teraz dostali správu, že konkláve po 2 rokoch, 9 mesiacoch a 2 dňoch (v meste Viterbo) konečne nového pápeža zvolilo, čo bol inak najdlhší výber pápeža v histórii, a tak sa rodina Polovcov do mesta Acre na brehoch Levantského mora vrátila. Acre bola silnou baštou križiakov a novým pápežom sa stal Polov známy Teobaldo Visconti, pod pápežským menom Gregor X. Keďže sa s Gregorom X. predtým už stretli, poznal ich plány s Chubilajom a oficiálny list pre mongolského chána osobne a promptne napísal. Namiesto 100 učencov s nimi však poslal iba dvoch dominikánskych mníchov. No ani tí cestu nevydržali a vrátili sa už z Arménska. Vždy ma fascinuje, na akých drobnostiach stojí naša ľudská história. Skutočne by sa z Číňanov stali kresťania? Marco Polo vo svojej knihe, ale aj následne celý svoj život opisuje mongolského chána ako veľkého človeka, ktorý je otvorený novým metódam, novým myšlienkam a novým náboženstvám. Skôr naopak, zdá sa, že chán verí skôr cudzincom ako Číňanom, pre ktorých bola jeho novozaložená (1271) dynastia Jüan cudzím elementom. Zdalo sa, že Chubilaj chán hľadal aj nové náboženstvo, novú identitu a nevyhovoval mu ani budhizmus. Zdalo sa, že je na vážkach medzi islamom a v tej dobe už tradičným kresťanstvom s dobre vybudovanými štruktúrami. Medzi Mongolmi prevládal šamanizmus, v Číne išlo o synkréziu medzi konfucianizmom, taoizmom a vzývaním bôžikov prírody. Rodina Polovcov mala teraz u seba silný zlatý pas od veľkého chána a mala aj list od pápeža. Oba dokumenty ich mali chrániť na ceste do neznáma, na ceste cez dnešné Turecko, Irak, Irán, Afganistan, Pakistan, Tadžikistan. Každopádne, v danej dobe to bola Terra Incognita, absolútne neznámo, o ktorom naposledy dodal do Európy zopár dnes už v hmle zastretých informáci Alexander Macedónsky. Alexandrova výprava sa udiala už pred 15 storočiami, a tak informácie vybledli a Polovci išli teda odznova. Teraz mali jednu osobnú skúsenosť, cestu, ktorú podnikli otec a strýko, no vlády sa vedeli rýchlo vymeniť, lokálni satrapovia realizovali revolty a celkovo išlo o veľmi nebezpečnú akciu. Pôvodne sa chceli Polovci z Perzského zálivu plaviť. Lokálne povstanie a nedostatok kvalitných lodí ich primäl zmeniť plány a vydali sa na cestu po zemi. Cesta však nebola rovnaká, akou išli predtým, a toto bola novinka aj pre Marcovho otca a strýka Maffea. Západniari a východniari boli vtedy oddelení viac než dnes. V Európe, kto nebol kresťan, kto bol iný, bol podceňovaný, bol pohan, neznaboh, primitív, človek tretej kategórie. Kniha Marca Pola získala toľko pozornosti, ale aj toľko nepriateľov aj preto, lebo v nej dokazuje, že to vôbec nie je pravda. Opisuje prekrásne mestá, ktorým v Európe niet páru, výdobytky civilizácie a luxusu, ktorý sa k nám na západ ešte nedostal a vzdelaných tolerantných domorodcov. Cesta bola extrémne náročná, a aj keď boli Nicolo a Maffeo zvyknutí na tieto útrapy, museli sa mať na pozore. Je rozumné ukázať pápežské dokumenty moslimom? Bude fungovať chánov pas, paiza, aj pri lokálnych vládcoch, ktorí sú síce jeho potomkami, ale vládnu prakticky úplne samostatne? Aké majú aktuálne vzťahy s Chubilajom? Na cestách bolo množstvo lupičov, lebo vedeli, že cestovatelia so sebou nesú celý svoj majetok väčšinou v šperkoch. Iba luxusné veci dokázali vrátiť obrovské náklady na cestu a rodina Polovcov sa skutočne venovala obchodovaniu so šperkami.
Odkaz Marca Pola
Napriek nejasnostiam okolo jeho narodenia, odkaz Marca Pola je nespochybniteľný. Jeho cestopis Milión ovplyvnil generácie objaviteľov a kartografov, otvoril Európanom oči pre fascinujúci svet Východu a dodnes inšpiruje dobrodruhov a snívajúcich. V roku 2024 uplynulo 700 rokov od úmrtia cestovateľa Marca Pola (* cca. 1254 - †8. 1. 1324), ktorý ako vôbec prvý Európan podrobne opísal Čínu a ďalšie ázijské krajiny. Privlastňujú si ho Chorváti aj Taliani. Podľa Talianov sa narodil priamo v Benátkach. Chorváti zas tvrdia, že pochádzal z ostrova Korčula. Marco Polo bol benátsky prieskumník a obchodník, ktorý v 13. storočí rozsiahlo cestoval Áziou. Jeho podrobné účty zoznámili Európanov so Strednou Áziou a Čínou, čím významne rozšírili poznatky a povzbudili ďalší výskum. Marco Polo bol bohatý obchodník, ako aj sprievodca a spisovateľ. V roku 1324 ochorel a zomrel. Vo svojej záveti rozdelil svoj majetok medzi bratstvá, náboženské skupiny a jednotlivcov a odpísal dlhy. Dnes vedci overili väčšinu tvrdení v jeho knihe, ktorá inšpirovala ďalších objaviteľov a dobrodruhov, aby sa vydali na cestu a spoznali svet. Cestoval po celom kontinente do Číny ako mladý muž, ktorý prežil choroby a mnoho ďalších prekážok. Urobil dojem na mongolského vodcu Kublai Khan, ktorý z neho urobil zvláštneho vyslanca jeho súdu a niekoľkokrát ho povýšil na iné pozície. Preskúmal časti Ázie, ktoré predtým Európania nedosiahli. Velil lodi v námornom boji proti Janovu. Napísal knihu, ktorá sa stala veľmi populárnou a poskytla zdroj pre niektoré z prvých účtov na Blízkom a Ďalekom východe. Zhromaždil šťastie ako úspešný obchodník a prieskumník.