Vplyv rodinnej krízy na prežívanie žiaka
V príspevku sa venujeme pocitom žiaka, s ktorými sa potrebuje vyrovnať v situácii, kedy si jeho rodina prechádza krízou. Opisujeme vývinové fázy a uvádzame rozdiely v prežívaní konfliktu v závislosti od pohlavia detí. Rozoberieme konflikt lojality a dopad manipulácie rodičov na správanie žiaka. Poznanie týchto procesov je nevyhnutné pre pochopenie správania sa žiaka v školskom prostredí.
Batoľa: Citová väzba a bezpodmienečná dôvera
Dieťa získava najdôležitejšie základy pre budúcnosť počas prvých troch rokov jeho života. Je to veľmi dôležité obdobie, kedy si dieťa začína formovať postoj k dobru a zlu. Začína prejavovať súcit k iným osobám, k hračkám. U batoliat sa objavujú pozitívne a negatívne reakcie a strach u dieťaťa môže vyvolať aj krik, hádka a náhla zmena situácie. Končeková (2014) hovorí, že batoľa je aktívne zamerané na dospelých, vyhľadáva ich prítomnosť a k dospelým si vytvára veľmi intenzívne citové väzby. V tomto veku má dieťa silný citový vzťah k matke, k otcovi, prípadne k starým rodičom a bezvýhradne im dôveruje. Španhelová (2010) odporúča, aby sme deti sledovali pri hre. Nepokojný spánok, zlosť a vzdor u detí sú tiež signálom, že sa s nimi niečo deje.
Predškolský vek: Identifikácia a strata pocitu bezpečia
Deti v predškolskom veku reagujú na problémy v rodine veľmi citlivo. Záleží od temperamentu dieťaťa, či sa bude hnevať, alebo bude veľmi smutné. V tomto období sa dieťa formuje ako osobnosť, individualita s vlastnými potrebami a sebauvedomovaním. Dieťa dokáže odlišovať niekoľko základných emócií, snaží sa identifikovať s jedným z rodičov, ktorému prikladá „menšie zlo“. Na druhej strane je aj „ochrancom“ toho rodiča, ktorému sa ubližuje. Dieťa je v tomto veku ovplyvnené rodičom, blízkou osobou, má veľkú fantáziu a nedokáže vyhodnotiť informácie. Treba sa s dieťaťom rozprávať a uisťovať ho o tom, že ho rodičia ľúbia.
Nejste v tom samy: podpora pro děti při rozvodu (W4W: Servis rodiny)
Školský vek: Obdobie malej puberty a dezorientácia
Dôležité a náročné obdobie pre dieťa v tomto veku je prechod z materskej školy do základnej školy. Deti majú nové školské povinnosti, musia sa začleniť do nového kolektívu. Ak sa rodičia rozídu, mohlo by to spôsobiť veľkú emocionálnu a psychickú záťaž pre dieťa. Zaujímavé je, že učiteľ je pre dieťaťa v tomto období väčšou autoritou ako rodičia. Vzťah dieťaťa vo vzťahu k rodičovi je stále veľmi silný. Podľa Vágnerovej (2014) rola otca nadobúda väčší význam, otec je modelom mužskej roly pre chlapcov aj dievčatá. Rozpad rodiny v tomto období predstavuje pre nich záťaž aj v tom, že strácajú pocit bezpečia a istoty z rodinného prostredia. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa obdobie malej puberty vyznačuje hnevom a zlosťou. Intenzívne vo vnútri však dieťa prežíva hlboký smútok, strach a cíti sa osamelé a nemilované.
Dospievanie: Hľadanie samého seba a zrady
Pubertálny vek je obdobím hľadania samého seba, dospievajúci sú citovo nestabilní. Rozpad rodiny v období puberty deti vnímajú ako zradu rodičov. Najväčšie obavy majú z vlastnej budúcnosti. Dištancujú sa od problémov rodičov, alebo rýchle dospievajú a preberajú roly odídeného rodiča. Dospievajúce deti sa stavajú voči dospelým ako k rovnocenným partnerom či súperom. Snažia sa o nezávislosť a odmietajú plniť povinnosti a bezvýhradne rešpektovať príkazy dospelých.
Konflikt lojality a dynamika rodičovských konfliktov
Takmer vo všetkých vysoko sporových rodinných konfliktoch sa rodičia zaoberajú výlučne sebou a orientujú sa na partnera v konflikte. Kým predtým sa všetko „točilo“ okolo detí, v konflikte už rodičia vôbec nezohľadňujú potreby svojich detí. Pre deti sú už samotné hádky, ktorým veľakrát nerozumejú, veľkým utrpením. Prežívajú tzv. konflikt lojality. Stoja pred rozhodnutím vybrať si jedného z rodičov, napriek tomu, že ich milujú oboch. Pre deti celé toto obdobie je veľmi traumatizujúce.
Konflikt lojality radíme medzi intrapersonálne konflikty spojené s vnútorným prežívaním konfliktu. Vždy sa dieťa dostáva do konfliktu lojality, ak si má vybrať, ktorý z rodičov je „lepším“ rodičom. Môže nastať aj ten najhorší variant manipulácie s názorom dieťaťa, v psychológii označovaný ako syndróm zavrhnutého rodiča. Neustálym presvedčovaním, vytrvalým očierňovaním jedného rodiča a idealizovaním toho druhého môže dôjsť k trvalému poškodeniu psychického vývoja dieťaťa. O násilí páchanom na dieťati možno hovoriť aj v prípadoch, ak je dieťa vystavované psychickému nátlaku rodičov.
Škola ako prostredie pre dieťa v kríze
Pedagogický, ale aj odborný zamestnanec je ten, kto prichádza do kontaktu so žiakmi denne. Mal by mať dostatočné znalosti o vývinových štádiách detí a byť vždy pozorný k zmenám v správaní sa jeho žiakov, pretože neraz to môže byť signál, že dieťa prežíva ťažké obdobie. Jedným z možných dôsledkov je zlá školská výkonnosť dieťaťa. Tá býva častejšie spôsobená stresom z rozvodu rodičov, ale môže byť zhoršená aj v prvých fázach budovania rekonštruovanej rodiny. Zmeny školskej výkonnosti sa manifestujú zhoršeným prospechom napriek tomu, že dieťa predtým dobre prospievalo.
Špecifiká rekonštruovanej rodiny a školský výkon
Niekedy negatívne zmeny školského prospechu môžu byť dôsledkom nových učebných postupov, ktoré presadzuje nevlastný rodič. Každé dieťa má rozdielne spôsoby učenia, preto nie je vhodné, ak nevlastný rodič vnucuje dieťaťu iný spôsob, ktorý je podľa neho ten najlepší. Rodičia by si mali uvedomiť, že problémy s rozpadom vzťahu sú ich problémom a nemali by svoje deti oberať o detstvo. Deti sú už dostatočne zrelé na to, aby sa dokázali vcítiť do pocitov dospelých.
Socioekonomický status a jeho determinanty
Rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu a vzdelania.
Kultúrny a sociálny kapitál
Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný, ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov. Kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve. Sociálny kapitál označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tieto zdroje umožňujú dosiahnuť hmotný i nehmotný úspech, uznanie a prestíž.
Bernsteinova teória jazykového kódu naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách líšia, čo následne ovplyvňuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a jeho adaptáciu. V súčasnej dobe sa stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. Chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti.
Spolupráca rodiny a materskej školy ako kľúč k úspechu
Participácia rodičov a učiteľov na vzájomnej spolupráci pôsobí priaznivo na rozvoj dieťaťa. Zmeny v pohľade na spoluprácu môžeme nazvať prechodom od tradičného modelu k súčasnému modelu, kde je rodič vnímaný ako partner. Aktívna účasť rodičov na školskej pôde je považovaná za kľúč k budúcemu úspechu dieťaťa. Vzťahy medzi materskou školou a rodičmi sú súčasťou školského života a predstavujú mnoho pozitívnych aspektov pre rozvoj dieťaťa.
Bariéry a úspešná komunikácia
Význam spolupráce v materskej škole oslabujú viaceré elementy, ktoré súvisia so školským i rodinným prostredím. Ako prvé je nesprávne presvedčenie rodičov, že materská škola nie je podstatná. Spoluprácu učiteľa a rodičov v súčasnosti ovplyvňuje aj zaneprázdnenosť rodičov. Medzi bariéry spolupráce zaraďujeme odlišné pedagogické a rodičovské prístupy, kde rodič prenecháva výchovu a vzdelávanie výhradne na inštitúciu. Pre efektívnu spoluprácu je kľúčová komunikácia učiteľa, ktorá by mala byť zrozumiteľná, vecná, bez odborných a cudzích slov, s citlivým prístupom a rešpektom.
Typológia rodinného prostredia a výchovné štýly
Výchovné prejavy a postoje k dieťaťu závisia od typu rodinnej výchovy. Pomerne často sa v rodinách vyskytuje autoritatívna výchova, v ktorej rodič vždy a vo všetkom uplatňuje výhradne svoje názory, čo spôsobuje konflikty. Opakom je liberálna výchova, kde je dieťa stredobodom pozornosti a rozhoduje o významných veciach, čo často vedie k utváraniu negatívnych čŕt, ako sú sebectvo, povýšenosť a neprispôsobivosť.
Najvhodnejším typom je demokratická výchova, v ktorej sa popri náročnosti prejavuje aj úcta k osobnosti dieťaťa, primerane sa v nej spája láska s prísnosťou, ktorá utvára v rodine atmosféru vzájomnej dôvery a túžby po komunikácii. Výchova smeruje k rozvoju zdravého sebavedomia, sebakritickosti, samostatnosti a iniciatívy. Je dôležité pre pedagogickú prax vedieť a poznať, z akej rodiny pochádzajú žiaci, pretože prichádzajú z rôznych prostredí a ich výchovný proces sa deje v špecifickej rodinnej atmosfére. Úlohou pedagogickej osvety je viesť rodičov k prejavom skutočnej rodičovskej lásky, aby si dieťa verilo vo vlastné sily a uznávalo mravné zákony a hodnoty života. Rodina by mala byť v dnešnom svete oázou pokoja a šťastia, miestom, kde v bezpečí môžeme načerpať novú energiu a nájsť novú nádej a silu.
tags: #odborny #clanok #dieta #v #rodine #a