Marián Varga (29. január 1947 - 9. august 2017), významný slovenský hudobný skladateľ a klávesový inštrumentalista, sa narodil v Skalici. Patril medzi najväčšie osobnosti slovenskej hudobnej scény a dožil sa 70 rokov. Fanúšikovia slovenskej hudobnej scény si dodnes pripomínajú jeho nedožitých 75 rokov, ktoré by oslávil 29. januára. Meno legendárneho skladateľa a hráča na klávesových nástrojoch Mariána Vargu je neodmysliteľne spojené so skupinami Prúdy a Collegium Musicum, ako aj s rozsiahlym sólovým dielom. Jeho umelecký záber bol skutočne bohatý - pohyboval sa v oblasti vážnej, rockovej, ako aj improvizovanej alebo experimentálnej hudby, čím prekračoval žánrové hranice a formoval jedinečný zvuk. Legendou ho začali nazývať už po albume Konvergencie z roku 1971, čo svedčí o ranom a hlbokom vplyve jeho tvorby.
Rané roky a cesta k hudbe
K hudbe ho, ako sa hovorí, priviedol strýko, ktorý rodine daroval klavír. Tento nástroj mladého Mariána zaujal a predurčil jeho celoživotnú cestu. Už ako šesťročný začal navštejovať ľudovú školu umenia, kde sa začali rozvíjať jeho mimoriadne hudobné talenty. Neskoršie študoval na Bratislavskom konzervatóriu, kde strávil tri roky a venoval sa štúdiu hry na klavíri u Romana Bergera a kompozícii u Andreja Očenáša. Okrem toho chodil aj na súkromné hodiny kompozície k slávnemu skladateľovi Jánovi Cikkerovi, už ako mladík, čo naznačuje jeho ambície a hlboký záujem o hudobnú teóriu a prax od útleho veku.
Varga o sebe tvrdí, že odmalička myslel rukami, čo je kľúčové pre pochopenie jeho prístupu k hudbe. Popísal to slovami: "Každý zvuk, ktorý počujem, je pre mňa pocitom ruky na klaviatúre. Hudba sa mi nezobrazuje v notách. Miesto noty sa mi objaví ruka." Tento intuitívny a taktilný prístup k tvorbe a interpretácii bol pre neho charakteristický. Zaujímavé je, že mnohé jeho hudobné nápady sa vraj vlastne zrodili omylom, čo podčiarkuje jeho experimentátorskú povahu a otvorenosť k nepredvídateľným kreatívnym procesom. "Moje skladby vznikali vo zvláštnom chaose," poznamenal k tomu, čo poukazuje na nekonvenčnosť jeho tvorivého procesu.
Napriek zjavnému hudobnému nadaniu, nebol Marián Varga len uzavretým géniom za klavírom. Bol to normálny huncút, ako sa spomína, a už v siedmej triede bol "fakt celkom slušný fajčiar," čo dodáva obrazu jeho osobnosti rebelský a svojský rozmer. Varga sám priznal: „Patril som k chalanom, ktorí neomylne vyhľadávajú kamarátov medzi tými ,zlými'. Bral som to tak trochu aj pragmaticky. Veril som, že keby bolo zle, tak ma ochránia." Tento pragmatizmus a sklon k nekonformnosti sa prejavoval aj v jeho hudobnom živote. Napríklad Varga neuznával delenie hudby na klasickú a populárnu, čím prekonával vtedajšie žánrové bariéry.
Prelomové obdobie so skupinou Prúdy
Z bratislavského konzervatória Marián Varga odišiel, aby sa následne pridal k skupine Prúdy, čo bolo rozhodnutie, ktoré zásadne ovplyvnilo vývoj slovenskej rockovej hudby. So spevákom Pavlom Hammelom a skupinou Prúdy sa stretli v lete roku 1967. Toto stretnutie bolo začiatkom mimoriadne plodnej spolupráce, ktorá vyústila do jedného z najdôležitejších albumov slovenskej hudobnej histórie. V decembri 1968 v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave nahrali dnes už kultový album Zvonky, zvoňte.
Album, ktorý bol vydaný o dva roky neskôr, v roku 1969, predstavoval prelom v slovenskej hudbe. Varga sám bol autorom deviatich skladieb na tejto prvej platni skupiny Prúdy. Na tomto albume sa objavujú rozličné hudobné štýly a motívy, čo odrážalo Vargovu nechuť k žánrovým škatuľkám a jeho otvorenosť voči hudobnej fúzii. Album Zvoňte zvonky je dodnes považovaný za jeden z kľúčových slovenských albumov, ktorý položil základy artrocku v Československu a definoval nový prístup k rockovej hudbe v regióne. Varga čoskoro kapelu opúšťa po vydaní albumu, no k spolupráci s Hammelom sa však často vracal na viacerých albumoch, čím potvrdzoval hĺbku ich hudobného partnerstva.
Zrodenie artrockovej legendy: Collegium Musicum
Ešte v roku 1969, v rovnakom roku, ako vyšli Zvonky zvoňte, Marián Varga založil prvú artrockovú skupinu v Československu, Collegium Musicum. Toto bola zásadná udalosť pre celú česko-slovenskú hudobnú scénu. Varga založil Collegium Musicum spoločne s basgitaristom Fedorom Frešom a bubeníkom Dušanom Hájekom. Ich inšpiráciou bola anglická skupina Nice, ktorú Varga videl koncertovať v Prahe. Lídrom tejto skupiny bol virtuózny hráč na klávesy Keith Emerson, ktorý neskôr založil známu skupinu Emerson, Lake & Palmer (ELP). Vplyv Emersonovho prístupu k prepájaniu rocku s klasickou hudbou bol pre Vargu zrejmý a pomohol mu formovať vlastnú víziu.
Skupina Collegium Musicum hrala vlastné inštrumentálne skladby v kombinácii s úpravami diel klasických autorov, ako bol Johann Sebastian Bach. Ich prvými nahrávkami v júli 1970 boli skladby Hommage á J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa. Tieto nahrávky vznikli v štúdiu rozhlasu v Brne a vyšli na etikete vydavateľstva Panton ako prvá EP platňa. Časť z Hommage á J. S. Bach neskôr tvorila znelku relácie Nad listami divákov a niektorí poslucháči ju dodnes takto prezývajú, čo svedčí o jej širokej popularite a trvalej prítomnosti vo verejnom priestore.
Nasledoval rovnomenný debutový album Collegia Musicum v roku 1971, ktorý obsahoval aj známu úpravu diela Josepha Haydna Concerto in D, na ktorej skupinu sprevádzal komorný orchester. Od tohto obdobia repertoár skupiny pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií, jednak interpretácií skladieb klasickej hudby autorov Bartóka, Haydna či Stravinského, a tiež z vlastných skladieb, ktorých autorom bol väčšinou práve Varga. Collegium Musicum sa rýchlo etablovalo ako inštrumentálne najvyspelejší rockový súbor v Československu.
Ešte v závere roka 1971 nahrali dvojalbum Konvergencie, ktorý sa stal legendárnym. Už po tomto albume ho začali nazývať legendou, čo podčiarkuje okamžitý a hlboký dopad jeho tvorby. Albumy Collegium Musicum predstavujú hlavné piliere česko-slovenskej rockovej hudby a sú dodnes považované za majstrovské diela žánru. Skupina pôsobila do roku 1979, avšak Varga ju neskôr niekoľkokrát príležitostne obnovil, najmä v roku 1981 pre nahrávanie albumu Divergencie, čím ukázal silu a trvácnosť svojho hudobného vízie. Zostava Collegia Musica sa rozišla v roku 1979 po dokončení albumov Continuo a On a ona.
Rozmanitá tvorba: Od rocku po scénickú hudbu
Marián Varga svoju experimentálnu fúziu rocku a klasickej hudby i strhujúce improvizácie zaznamenal na viac než 20 platniach, čo svedčí o jeho mimoriadnej produktivite a neúnavnej tvorivosti. Priebežne sa Varga venoval aj piesňovej tvorbe, často v spolupráci s Pavlom Hammelom. Spolu vydali päť albumov, medzi nimi napríklad Zelená pošta (1972) a Na druhom programe sna (1977), ktoré sú dôležitými míľnikmi ich spoločnej diskografie.
Vargov rozsiahly talent neostal obmedzený len na koncertné pódia a nahrávacie štúdiá. Skladal hudbu pre televízne a divadelné inscenácie aj pre film, čím preukázal svoju všestrannosť ako skladateľ. Bol autorom scénickej hudby k viacerým televíznym a divadelným inscenáciám, ktoré obohatil svojou jedinečnou hudobnou estetikou. Skomponoval hudbu k filmom Dušana Trančíka Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer a Víkend za milión, čo sú diela, ktoré svedčia o jeho schopnosti prispôsobiť svoju tvorbu vizuálnemu umeniu a vytvoriť sugestívne zvukové kulisy.
Jedným z významných projektov, na ktorom sa podieľal, bol prvý slovenský rockový muzikál Cyrano z predmestia. Spolu s Pavlom Hammelom zložili hudbu do tohto muzikálu, ktorý mal premiéru 8. októbra 1977 na Novej scéne v Bratislave. Táto formácia, spoločne s Prúdmi a Collegium Musicum, či prvý slovenský rockový muzikál - aj s nimi sa spája meno Mariána Vargu, čím sa stáva symbolom inovatívneho prístupu k hudbe na Slovensku.
Sólová dráha a neskoršie projekty
Po roku 1979, keď sa zostava Collegia Musica rozišla po dokončení albumov Continuo a On a ona, sa Marián Varga rozhodol pre sólovú dráhu. V ďalšom období existovala táto skupina už iba ako príležitostná štúdiová formácia, ktorá sa zišla napríklad pri nahrávaní albumu Divergencie (1981). V 80. rokoch Varga vystupoval sám, alebo s perkusionistom Dodom Šošokom, čím si udržiaval aktívnu koncertnú činnosť a hľadal nové hudobné vyjadrenia.
Jeho prvý sólový album, Stále tie dni, vydal v roku 1984, hoci na ňom ešte spolupracoval s inými hudobníkmi. Tento album predstavoval dôležitý krok v jeho sólovej kariére a potvrdil jeho schopnosť tvoriť silné a inovatívne diela aj bez kapelového zázemia. Po roku 1990 nahral LP s Vladimírom Mertom a napísal hudbu ku Krylovej poézii, čím opäť preukázal svoju otvorenosť k spolupráci s umelcami z rôznych oblastí a k experimentovaniu s novými textovými podkladmi.
V poslednom období jeho života bola známa jeho spolupráca aj koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Spoločnú nahrávku s Moyzesovým kvartetom, ktorého hudobníci s Vargom už spolupracovali, vytvoril v roku 2006, po rokoch v ústraní, keď depresiu prebíjal alkoholom. Táto spolupráca priniesla album Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006). Z jeho albumov po roku 2000 stoja za zmienku aj Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003) a CD a DVD Speak, Memory (2010). Z novembra 2011 pochádza album Marián Varga a Noneto, ktorý ukazuje jeho neustálu chuť experimentovať a tvoriť v rôznych formáciách.
Osobnosť a boj s démonmi
Vargov javiskový prejav bol odjakživa zážitkom, čo k jeho hudbe pridávalo ďalší rozmer. Jeho vystúpenia boli charakteristické ikonickými prvkami: cigary a cigarety, fľaša vína na piane a sústredený výraz jeho nahrbenej postavy. Tento obraz sa stal synonymom pre jeho charizmatickú, no zároveň zádumčivú umeleckú osobnosť. „Marián Varga za organom bol Paganini našej generácie, jediný tuzemský rockový idol. Tajuplný, divoký, opradený fámami. Vzrušujúci,“ takto ho opísala dobová kritika a fanúšikovia, čo dokonale vystihuje jeho magnetizmus.
V 70. rokoch však Varga zvádzal aj boj s alkoholom, ktorý sa stal jeho únikom pred vnútornými démonmi. Po rokoch v ústraní, keď depresiu prebíjal alkoholom, sa zdá, že našiel novú silu pre tvorbu v spolupráci s Moyzesovým kvartetom. O svojich bojoch hovoril otvorene: „Pil som, to je pravda. Drogy - vyskúšali sme všelijaké hlúposti v živote, ale že by to malo nejaký podstatný vplyv na hudbu, to nemôžem povedať." Jeho úprimnosť v tejto oblasti dodáva jeho odkazu hĺbku a ľudskosť, ukazujúc, že za géniom stál aj človek s vlastnými slabosťami.
Odkaz a pamäť génia
Marián Varga patrí medzi najväčšie osobnosti slovenskej hudobnej scény a jeho prínos bol uznaný aj oficiálne. Prezident Andrej Kiska mu 13. januára 2015 udelil vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Toto štátne vyznamenanie bolo ocenením jeho celoživotného diela a jeho nezmazateľného vplyvu. V januári 2017, krátko pred svojím odchodom, bol Marián Varga ocenený Krištáľovým krídlom za celoživotné dielo, čo bola ďalšia pocta pre tohto výnimočného umelca. Zomrel 9. augusta 2017 vo veku 70 rokov, zanechávajúc po sebe obrovské hudobné dedičstvo.
Jeho odkaz však žije ďalej. V októbri 2019 vznikla z iniciatívy jeho manželky Jany Vargovej a viacerých jemu blízkych umelcov a priateľov Spoločnosť Mariána Vargu. Jej hlavným cieľom je dôstojná a profitom neovplyvnená starostlivosť a zveľaďovanie hudobného odkazu Mariána Vargu, čím sa zabezpečuje, aby jeho dielo bolo dostupné a oceňované aj budúcimi generáciami. Mesiac nato, v novembri 2019, vyšiel CD Box Marián Varga Collected Works I., ktorý je komplexným zhrnutím jeho rozsiahlej tvorby. Vo februári 2021 pod názvom O chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu, vychádza v notovom zápise aj na nahrávke výber z detskej tvorby Mariána Vargu, čo opäť poukazuje na šírku jeho kreatívneho záberu a vplyvu na viaceré generácie.
Vydavateľstvo SLOVART prináša na knižné pulty v závere roka 2023 životopis jednej z najoriginálnejších osobností slovenskej hudobnej kultúry. Publikácia Marián Varga. Nebo, peklo, raj je mimoriadne živou biografiou významnej postavy česko-slovenskej hudobnej scény druhej polovice 20. storočia. Táto päťstostranová biografia pozostáva z množstva rozhovorov, fotografií, fikcií, anekdot, ale predovšetkým autentických príbehov od jeho spolupútnikov, ľudí, ktorí spoluvytvárali svet, v ktorom sa pohyboval a priamo sa dotýkali jeho zložitej, no charizmatickej osobnosti.
Jana Vargová a Marian Jaslovský, autori knihy Marián Varga. Nebo, peklo, raj, vysvetlili výber názvu: „Dôvody, prečo sme si pre knihu o Mariánovi požičali názov románu Julia Cortázara Nebo, peklo, raj, sú najmenej dva: on sa k nemu celý život opakovane vracal a naša kniha je tak ako Cortázarovo dielo viacvrstvový záznam, ktorý z rôznych uhlov a vzdialeností nasvecuje „hlavného hrdinu“.“ Vstup charizmatického rebela Mariána Vargu na slovenskú hudobnú scénu 60. rokov minulého storočia znamenal začiatok éry inovácií a prekonávania žánrových bariér. Varga však oslovuje poslucháčov aj dnes, jeho dielo je stále živé a inšpiratívne, potvrdzujúc jeho trvalý status jedného z najvýraznejších slovenských hudobníkov.
tags: #marian #varga #narodenie