Mesto Martin, situované v malebnom Turci, sa po stáročia profilovalo ako významné centrum slovenského kultúrneho, historického a spoločenského života. Jeho bohatá minulosť je pretkaná prítomnosťou výnimočných architektonických pamiatok, svedectvami o ranom osídlení a dlhoročnou tradíciou podpory národnej identity a ľudovej umeleckej výroby. Architektonicko-historický výskum a archeologické nálezy priebežne odhaľujú nové vrstvy histórie, ktoré obohacujú naše poznanie o vývoji tohto dôležitého regiónu.
Cirkevné pamiatky a ich historický vývoj
Jedným z ústredných duchovných a historických bodov Martina je Farský kostol sv. Martina. Tento ranogotický chrám, datovaný do druhej polovice 13. storočia, bol okolo polovice 15. storočia rozšírený o južnú a severnú kaplnku, pričom tá severná bola dokončená v roku 1523. Interiér kostola ukrýva cenné gotické nástenné maľby, zvyšky plastík z pôvodného gotického oltára a obraz od M. Benku z roku 1946. Súčasťou kostolného inventáru je aj krížová cesta od F. Kostku. K ďalším významným sakrálnym stavbám v meste patrí Evanjelický tolerančný kostol z roku 1784, ktorý bol neskôr, v rokoch 1885-1895, doplnený vežou. Na budove fary tohto kostola je umiestnený bronzový Memorandový reliéf z rokov 1932-1933 od J. Kulicha, pripomínajúci dôležité národné udalosti.
V širšom regióne Slovenska sa nachádza mnoho ďalších historicky cenných cirkevných stavieb, ktoré svedčia o hĺbke stredovekého osídlenia a náboženského života. Príkladom je Kostol sv. Margaréty v Malej Mači, stojaci osamelo na juhovýchodnom okraji chotára obce Malá Mača. V abhandlunge sú prezentované výsledky interdisciplinárneho pamiatkového výskumu a aktuálny stav renovácie a reštaurovania tohto stredovekého kostola. Na rozdiel od predošlého mylného datovania kostola do 16. storočia (Alojz Habovštiak 1971) najnovšie výskumy uskutočnené od roku 2006 potvrdzujú neskororománsky pôvod stavby z prvej polovice 13. storočia, ako už bolo skôr predpokladané, a jeho úplné zachovanie v oblasti lode a presbytéria. Na južnej fasáde lode boli objavené zvyšky troch románskych štrbinových okien, umiestnenie pôvodného vstupu, ako aj takzvaný zuborez. Archeologické výskumy v strednej lodi potvrdili existenciu západnej empory a odhalili konštrukčné detaily ojedinele sa vyskytujúcej, unikátne zachovanej chórovej prepážky. Tá zahŕňala dve odhalené zdvojené okná (bifóriá) po stranách triumfálneho oblúka, pri ktorých sa na základe analógií predpokladá uzatvárateľná výplň. Okrem zvyškov románskej maľby v lodi objavili reštaurátori v presbytériu kompaktne zachovaný obraz s výjavom ukrižovania z prvej štvrtiny 14. storočia. Tento obraz zobrazuje aj rodinu zakladateľa vrcholnogotickej prestavby kostola. Posledná výraznejšia prestavba kostola sa uskutočnila v druhej polovici 17. storočia, keď bola loď zaklenutá, pristavaná sakristia a zo západu bola k lodi pripojená dominantná zvonica. Dnes sa na južnej fasáde lode a presbytéria prezentuje románsky vzhľad kostola.
Ďalším príkladom je Kostol sv. Heleny v Demandiciach. Situovaný je na vyvýšenine mimo sídla ako samostatná budova v lokálnej časti Hýbec (okres Levice). Hýbec bol v stredoveku samostatnou obcou a patril miestnym šľachtickým rodom. Doteraz sa nepodarilo nájsť písomné zmienky o Kostole sv. Heleny zo stredoveku, ani správy o priebehu jeho výstavby. Najstaršia dôveryhodná správa o kostole pochádza až z konca stredoveku, z 9. februára 1526, keď František z Kolárova vo svojom testamente zahrnul aj kostol v Hýbci, ktorému odkázal 1 zlatý. V čase bojov proti Osmanskej ríši v 16. - 17. storočí sa zo samostatného sídla Hýbec stal majer patriaci k susednej obci Demandice. Zo stredovekého kostola sa stala kaplnka, ku ktorej sa konali len príležitostné procesie. Začiatkom 19. storočia bola z iniciatívy miestneho zemepána Františka Šimoniho, ktorý bol členom cisársko-kráľovskej komory, zrenovovaná. Po prvej rekonštrukcii udrel do kaplnky blesk a páni Šimoni museli vykonať druhú rekonštrukciu objektu. Od polovice 19. storočia patrí Kaplnka sv. Heleny k obľúbeným pútnickým miestam. Celý exteriér bol obnovený v roku 1882. Posledná rekonštrukcia interiéru a exteriéru sa realizovala v rokoch 2000 - 2007, kedy sa uskutočnil aj architektonicko-historický výskum. Uprostred severnej fasády výskumy potvrdili existenciu zvyškov stojacej severnej strany pôvodného románskeho kostola. Jeho spodná časť bola vymurovaná z kamenných kvádrov a vyššie pokračovalo omietnuté tehlové murivo. V rámci rozsiahlej neskorogotickej prestavby začiatkom 16. storočia bola románska loď na severnej a západnej strane predĺžená, pričom vznikla pozdĺžna jednoloďová stavba dnešných pôdorysných rozmerov. Nový vstup na južnej fasáde bol ozdobený doteraz zachovaným portálom a interiér bol presvetlený piatimi vysokými oknami. Spodná časť fasád bola lemovaná vystupujúcim murovaným soklom, polygonálne zakončenie presbytéria bolo ozdobené rebrovou klenbou a zvonku ho podopieralo päť oporných pilierov. Neskôr úpravy z konca 18. a začiatku 19. storočia eliminovali rozsiahle statické trhliny.
Výsledky dendrochronologického výskumu románskeho kostola sv. Michala v obci Veľký Klíž - časť Klížske Hradište v strednom Ponitrí, v západnej časti Slovenska, umožňujú datovať výstavbu kostola na prelom rokov 1125 a 1126. Tento románsky kostol patrí k unikátne zachovaným vidieckym kostolom a okrem neho sa v jeho blízkosti nachádzal aj benediktínsky kláštor. V obci Ludanice archívny, archeologický a architektonický prieskum farského kostola, vykonaný súbežne s jeho celkovou obnovou v rokoch 1998 až 2010, ponúka komplexný pohľad na históriu sakrálnej stavby, ktorá mala svoje počiatky pravdepodobne už v neskororímskom období.
Hrady a hradné panstvá v regióne Turiec a okolie
Turiec a okolité regióny sú tiež bohaté na stredoveké hrady a opevnené sídla, ktoré boli po stáročia centrami moci, správy a kultúry. Tieto pamiatky sú predmetom intenzívneho výskumu a konzervácie.Pamätná publikácia k 500. výročiu založenia Gýmešského hradu je cenným prameňom. Hrad Gýmeš, ktorý v roku 1750 oslavoval svoje päťstoročné jubileum, bol od svojho založenia v roku 1250 rodovým sídlom významnej uhorskej rodiny Forgáčovcov. Pamätná tlač bola vytvorená a publikovaná za života jedného z majiteľov hradu, Pavla V., biskupa vo Veľkom Varadíne. Publikácia je typickým príkladom barokovej slávnosti a predstavuje cenný zdroj poznatkov o histórii rodiny a hradu, pričom je vzácnou a jedinečnou spomienkou na regionálnu históriu a kultúru. Bola zadaná Pavlom V., ktorého otec, Pavol IV., mal na hrade Gýmeš svoje sídlo. Hrad a kaplnky s vzácnymi relikviami, ktoré sa stali obľúbeným pútnickým miestom, boli venované svätým patrónom, čo dodalo obnove hlboký duchovný rozmer. Baroková latinčina, v ktorej bola publikácia napísaná, zodpovedala slávnostným oslavám výročia.
Ruiny hradu Čičava (Čičva), situované na výbežku Humenského pohoria nad obcou Sedliská na východnom Slovensku, boli v roku 2016 predmetom architektonického, historického a archívneho výskumu. Tento výskum bol súčasťou prípravnej dokumentácie pre prebiehajúcu konzerváciu hradnej ruiny a nadviazal na predošlé skúmania D. Menclovej, Z. Gardavského, A. Vallašeka a M. Plačka.Prvé informácie o archeologickom a architektonicko-historickom výskume Hrušovského hradu (okres Zlaté Moravce) pochádzajú z rokov 2018-2023. Výskum bol vyvolaný stavebnou činnosťou súvisiacou s obnovou hradu a prebiehal v oblasti západného paláca, pivnice severného paláca, juhovýchodného paláca a v priestoroch vstupu do centrálneho hradu. Sondy sa zamerali na sledovanie priebehu hradobného múru a stredovekého opevnenia. Zároveň boli skúmané historické úrovne a stavebné štruktúry, ako sú vstupy a mostné piliere. Materiálna kultúra ilustruje život na hrade a pochádza zo zasypaných vrstiev zo 14.-18. storočia, pričom obsahuje najmä keramiku, kachlice, zvieracie kosti a drobné predmety. Na rôznych miestach boli taktiež zistené stopy po reštaurovaní z rokov 1928-1930, ktoré inicioval prvý československý prezident T. G. Masaryk.Štúdia zhrňuje aktuálne poznatky z terénneho pamiatkového výskumu vybraných slovenských hradov, ktorých držba bola v minulosti spojená s trenčianskou vetvou rodu Čákovcov, predovšetkým Matúša III. Trenčianskeho.
Vykonané výskumy v roku 1994 v archívnom krídle Bojnického hradu, podnietené plánovanými stavebnými prácami, odhalili doposiaľ neznáme stavebné prvky, ktoré kedysi patrili k vonkajšiemu opevneniu ranogotického hradu. Táto časť hradu pôvodne slúžila ako obytné krídlo a nachádzala sa v najvyššie položenej časti. Bol tu objavený mierne deštruovaný kamenný múr s dochovaným zubovým zakončením na ochranu strelcov. O niečo mladší je objavený múr obytného objektu, ktorý obsahoval lomený portál s kamenným ostením a ďalšie ostenie vykurovacieho otvoru. Tieto architektonické prvky vznikli v druhej polovici 13. storočia až na začiatku 14. storočia. Výskum priniesol aj nové poznatky z mladších palácových prestavieb v období renesancie a baroka. Zaujímavé boli aj nálezy fragmentov keramiky, kachliarskych a sklenených výrobkov, datovaných do 14. až 18. storočia.V roku 2017 boli vykonané dva záchranné archeologické výskumy v centre I. predhradia Čachtického hradu ako príprava na výstavbu pokladne. Počas výkopov bola preskúmaná oblasť medzi 2. bránou a severovýchodným bastiónom. Ako výsledok boli odkryté zvyšky základov dvojpriestorovej architektúry s nepravidelným pôdorysom, zhotovenej z kameňov spojených vápennou maltou s občasným použitím tehál. Nadzemné časti architektúry boli pravdepodobne postavené ako zrubové. Štruktúra bola datovaná do druhej polovice 17. storočia. Boli tiež identifikované malé zvyšky štruktúry postavenej v druhej tretine 16. storočia. Archeologický materiál pozostával z fragmentov keramiky, kachľových pecí (vrátane fragmentu neskorogotickej kachľovej pece s figurálnym výjavom zobrazujúcim sv. Juraja zabíjajúceho draka) a drobných nálezov.Archeologický výskum opevneného kaštieľa v Markušovciach (okres Spišská Nová Ves) bol realizovaný v roku 2019 ako súčasť rekonštrukčných prác na kaštieli, konkrétne pri plánovanej výstavbe kanalizácie. Výskum prebiehal formou zákopov, ktoré prechádzali kaštieľom v smere V-Z. Zákop 1/2019 bol realizovaný v západnom predpolí dolnej brány kaštieľa, zákop II/2019 na dolnom nádvorí a zákop III/2019 na hornom nádvorí. V zákopoch 1/2019 a II/2019 boli odkryté zvyšky doteraz neznámej architektúry. V zákope III/2019 bolo identifikovaných niekoľko vrstiev a sídelných prvkov datovaných medzi koncom 13./začiatkom 14. storočia a koncom 18. storočia. Pri predpolí dolnej brány boli identifikované priekopa a protisvah, spolu s jamou pre padací most, ktoré predstavujú vylepšenia obrany kaštieľa z konca 16. storočia. Na dolnom nádvorí boli objavené zvyšky stavby s kruhovým pôdorysom a vstupom z východu. Základy tejto stavby poškodili vrstvy datované na základe nálezov keramiky približne do druhej polovice 13. storočia. Táto kruhová stavba sa výrazne podobá podobnej pevnosti postavenej Jánom Jiskrom v predpolí Spišského hradu. Iné odkryté štruktúry na dolnom nádvorí svedčia o stavebných aktivitách počas raného novoveku. V zákope na hornom nádvorí neboli identifikované žiadne architektonické štruktúry. Spomedzi všetkých identifikovaných archeologických prvkov bola najzaujímavejšia nálezová zostava prvku č. 3, ktorá zahŕňala neglazované hrncové kachlice, fragmenty vrcholno- (Obr. 56: 5) a neskorostredovekej (Obr. 56: 6, 8) keramiky, bronzovú lyžičku na uši (Obr. 56: 10) a tri falzifikáty štvrťdenárov (quartingov) Žigmunda Luxemburského.A v neposlednom rade, Stará Ľubovňa je ďalším dôležitým hradným panstvom, ktoré je predmetom hlbšieho pohľadu zvnútra, predstavujúceho významnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska.
Martin ako centrum národnej kultúry a architektúry
Mesto Martin zohralo kľúčovú úlohu vo formovaní slovenskej národnej identity, čo sa odzrkadľuje v jeho inštitúciách a architektúre. Sídlo Matice slovenskej, starej budovy z rokov 1869-1875 od J. Kohna a novej z roku 1925 od J. Palkoviča, svedčí o jej dlhodobej prítomnosti a vplyve. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia tu vznikla aj budova matičného gymnázia. V Martine sa nachádza aj budova bývalého Národného domu z roku 1888 od B. Bobulu, ktorý bol centrom kultúrneho a spoločenského života. Pre slovenskú kultúru má mimoriadny význam aj budova Slovenského národného múzea, stará z rokov 1906-1908 od M. M. Harminca a nová z roku 1932 taktiež od M. M. Harminca. Medzi ďalšie architektonicky zaujímavé stavby patria budova bývalej Tatra banky z roku 1910 od M. M. Harminca, hotel Slovan z roku 1924 od J. Palkoviča a Mestská sporiteľňa z roku 1936 od E. Belluša.Záchranný archeologický výskum v záhrade Nitrianskej galérie (Nitra-Staré Mesto), konkrétne na Samovej ulici, v záhrade a opornom múre Nitrianskej galérie a bývalého Župného domu, odhalil osídlenie a využívanie oblasti v štyroch obdobiach. Najstaršie dokumenty zahŕňajú unikátne fragmenty nádob z ranej doby bronzovej a pravdepodobne z doby laténskej z najnižších vrstiev. Aj keď sa toto miesto nenachádza priamo v Martine, ukazuje na dlhodobú historickú kontinuitu osídlenia v širšom slovenskom kontexte, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nášho poznania.
Umenie a pamätníky v mestskom priestore
Umenie je neoddeliteľnou súčasťou verejného priestoru Martina a odráža historické míľniky a osobnosti. Okrem spomínaného Memorandového reliéfu od J. Kulicha, v meste nájdeme sgrafito M. Benku, ktoré dodáva mestu jedinečný umelecký výraz. Pred budovou Armádneho divadla stoja pieskovcové sochy z roku 1954 od F. Štefunka. Pomník A. Kmeťa pred budovou SNM, bronzový z roku 1969 od F. Štefunka, pripomína významného slovenského národovca. Na budove Priemyselnej školy sú umiestnené sochy od J. Pospíšila a S. Pohánku. Pred budovou Turčianskych strojární sa nachádza súsošie od L. Snopeka a L. Macku. Socha symbolická pred budovou Matice slovenskej od J. Kulicha a Pamätník SNP na námestí od L. Snopeka sú ďalšími dôležitými umeleckými dielami, ktoré obohacujú mestský priestor a slúžia ako miesta spomienok.
Podpora ľudovej výroby a kultúrne slávnosti
Martin bol tiež kolískou rozvoja ľudovej umeleckej výroby a miestom významných kultúrnych podujatí. V rokoch 1928-1938 tu mal sídlo spolok Slovenská práca, ktorý sa v spolupráci so Štátnym ústavom pre domáci priemysel v Martine staral o zveľaďovanie niektorých odvetví ľudovej umeleckej výroby, ako je keramika, tkáčstvo a výrobky z dreva, a o úpravu týchto výrobkov pre moderné použitie. Štátny školský ústav pre domáci priemysel sa usiloval výtvarne a technicky povzniesť ľudovú výrobu zakladaním a udržiavaním drobných odborných ľudových škôl. V tridsiatych rokoch 20. storočia mal 40 škôl, dielní a kurzov pre ženskú domácu výrobu, košikárstvo, stužkárstvo a hračkárstvo. Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti sa usiloval najmä o zlepšenie výrobnej techniky. V rámci Martinských kultúrnych slávností, nadväzujúc na tradičné augustové národné slávnosti, sa tu usporadúvali aj folklórne vystúpenia Slovákov z domova i zo zahraničia, čím sa posilňovala národná súdržnosť a propagovala slovenská kultúra. Významnými osobnosťami spájanými s týmto obdobím a rozvojom sú napríklad Milan Th. Hodža, Melchior Roháč a Martin Hollý st., ktoré sú uvedené vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku. Ich pôsobenie a odkaz sú súčasťou bohatej histórie regiónu.