Slová sú základnými stavebnými kameňmi nášho jazyka, prostredníctvom ktorých komunikujeme, myslíme a interpretujeme svet. Ich význam však nie je vždy jednoznačný. V skutočnosti je viacvýznamovosť, či už v podobe polysémie, kosémie alebo homonymie, jedným z najfascinujúcejších a najkomplexnejších javov v lexikológii. Pochopenie týchto fenoménov je kľúčové pre hlbšie poznanie štruktúry a fungovania jazyka. V slovenskej lingvistike sa tomuto skúmaniu venovali mnohí odborníci, ktorí detailne analyzovali rôzne aspekty skrátených pomenovacích útvarov v doprave, ako skúmal PETROVSKÝ, A. vo svojej práci „Skratky, zna«-ky a iné sikrátené pomenova-cie útvary v doprave“, nárečovej rodinnej terminológie, ktorú spracovala DVORNICKÄ, Ľ. v „Z nárečovej rodinnej terminológie“, alebo aktuálnych odborných termínov z anatómie dreva, ako poukázali CHOVANEC, D. a JASENSKÄ, M. v „Dva aktuálne odborné termíny z anatómie dreva“. Aj oblasť športovej terminológie bola predmetom porád, ako referuje I. M a sár v „Správe z porady o aktuálnych problémoch športovej terminológie“. Tieto štúdie zdôrazňujú komplexnosť a špecifickosť terminologických systémov v rôznych odvetviach, avšak všeobecné princípy lexikálnej viacvýznamovosti presahujú hranice špecializovaných terminológií a dotýkajú sa jadra jazykového systému.
Polysémia a jej štruktúra: Odraz skutočnosti v jazyku
Polysémia je ústredným konceptom v štúdiu lexikálnej viacvýznamovosti. V protiklade k homonymám polysémické slová sa vyznačujú tým, že ich významy sú spojené spoločným komponentom. Toto spojenie môže mať rôzne formy: reťazové, kde sa druhý význam viaže na prvý, tretí na druhý atď.; radiálne, kde všetky významy sú bezprostredne späté s prvým významom; alebo kombinované, čo zahŕňa reťazovú, radiálnu a reťazovo-radiálnu polysémiu. Z odrážanej skutočnosti sa do polysémie premietajú jednak spoločné príznaky javov a jednak rozličné vzťahy medzi nimi. Z poznávacieho hľadiska sa to prejavuje ako základ klasifikácie a implikačného usúivzťažňovania. Na klasifikácii sa zakladá metafora a zužovanie, resp. rozširovanie významu.
Metafora, metonymia a konverzia v polysémii
Pri skúmaní polysémie je rozhodujúce, že jestvuje spoločný komponent ako klasifikačný príznak, pričom nie je dôležité, či medzi odrážanými javmi je aj iná súvislosť. Treba dodať, že pri metafore často ide o nelogickú, fiktívnu klasifikáciu, pri ktorej sa do jednej triedy zaraďujú nesúrodé javy. Klasickým príkladom je slovo „hviezda“ s významami „nebeské teleso“ a „vynikajúci a populárny umelec, športovec“. V týchto vzťahoch sa odráža vzájomné pôsobenie odrážaných javov. Napríklad vzťah kov - výrobok z neho, ako v slove „zlato“ s významami: 1. drahý kov, 2. predmety vyrobené z tohto kovu, predstavuje metonymiu. Iným typom vzťahu je konverzný vzťah, ako v prípade slova „obrásť“: 1. narásť dookola (burina obrástla plot), 2. pokryť sa niečím (plot obrástol burinou). Tieto mechanizmy ilustrujú dynamiku, akou sa jazyk prispôsobuje a obohacuje svoje výrazové prostriedky.
Sémantická derivácia: Odvodzovanie významov
Do skúmania polysémie sa vnieslo nové hľadisko, keď si bádatelia začali dôkladnejšie všímať podobnosť medzi odvodzovaním slov a navrstvovaním nových významov na jestvujúce slová. Podobnosť je taká výrazná, že sa hovorí o sémantickom odvodzovaní (sémantickej derivácii). Tento prístup presúva pozornosť z čisto synchronického popisu na procesy, ktoré vedú k vzniku a rozvoju viacvýznamovosti. Podobne ako v dvojici slov „čítať“ - „čitateľ“, kde prvé slovo je základové vo vzťahu k odvodenému slovu, v prípade ako „bremeno“ prvý význam („ťažký náklad“) je základový vo vzťahu k odvodenému významu „zaťažujúca, ťažko doliehajúca povinnosť“. Inak povedané, pri polysémických slovách sa stretávame s prvotnými a druhotnými významami.
Keď vnesieme do spomínaného vymedzenia polysémie derivačné hľadisko, natíska sa otázka, či zo zistenia vzťahov alebo súvislostí medzi významami automaticky vyplýva, že medzi týmito významami je aj derivačný vzťah. Otázka teda je, či je súlad medzi klasickým vymedzením polysémie a teóriou sémantickej derivácie. Pretože záväzným sprievodným príznakom odvodzovania je motivácia (odvodené slovo je motivované základovým slovom, druhotný význam je motivovaný prvotným významom), otázku si môžeme položiť aj tak, či motivácia je záväzným sprievodným príznakom zistených vzťahov a súvislostí medzi významami v polysémických slovách.
Rozpor medzi klasickou polysémiou a sémantickou deriváciou
Ukazuje sa, že klasická definícia polysémie a teória sémantickej derivácie nie sú úplne v súlade, presnejšie povedané, klasická definícia zahŕňa širší okruh javov ako pojem sémantickej derivácie. Pojem polysémie je v inkluzívnom vzťahu k pojmu sémantickej derivácie. Tento nesúlad si vyžaduje precíznejšie definovanie a rozlišovanie, aby sa predišlo nejasnostiam v lingvistickej analýze.
Z pomenúvacieho hľadiska túto otázku nastoľuje J. Horecký (1987), keď rozlišuje medzi analogickou a paralelnou nomináciou. Kým pri analogickej nominácii sa istá lexikálna forma využíva tak, že sa pri pomenúvaní nového javu prihliada na jestvujúci význam, pri paralelnej nominácii pomenovací proces prebieha samostatne. Napríklad, pomenovanie „cestár“ vo význame „cyklista pretekajúci na cestách“ nie je utvorené analogicky, ale paralelne podľa názvu „cestár“ s významom „pracovník v oblasti ciest“ (op. cit., s. 130). V semaziologickom aspekte analogická a paralelná nominácia majú náprotivok v klasickom definičnom určení polysémie a analogická nominácia je v súvise so sémantickou deriváciou.
(Prednáška 23), Polysémia vs. homonymia; Súvisiaci význam; Nesúvisiace významy; Súvisiaci a nesúvisiaci zmysel
Aby sme dali do súladu definičné určenie pojmu polysémie s teóriou sémantickej derivácie, musíme zúžiť jeho rozsah. Predbežne hovoríme o polysémii v širšom (v zmysle klasickej definície) a užšom zmysle (v súlade so sémantickou deriváciou). Tieto odlišné prístupy ku skúmaniu lexikálnej viacvýznamovosti sú základom pre diferencované pochopenie jazyka. Širšie (klasické) poňatie zodpovedá objektívnemu prístupu, pri ktorom odhliadame od používateľa jazyka. Pri tomto prístupe si všímame, čo majú jednotlivé významy spoločné, resp. aká vecná a logická súvislosť je základom ich spätosti. Tento pohľad umožňuje deskriptívne analyzovať existujúce významové vzťahy v lexikóne.
Objektívny a subjektívny prístup k polysémii
Pri subjektívnom prístupe, ktorý je spätý s užším poňatím polysémie, nás zaujíma, ako pociťuje používateľ jazyka súvzťažnosť medzi významami, ako utvára (odvodzuje) nové významy, resp. ako rozumie novým odvodeným významom. Pravda, použitie prívlastku „subjektívny“ neznamená, že popierame objektívnu zakotvenosť derivačného vzťahu. Tento prívlastok len naznačuje, že sa na polysémiu dívame cez jazykový subjekt, cez jeho jazykové vedomie, jazykový cit. Je to pohľad, ktorý integruje psycholingvistické aspekty a kognitívne procesy do analýzy jazykových javov.
Užšiemu, subjektívnemu poňatiu polysémie zodpovedá táto definícia: Polysémia je mikrosystém významov, ktoré sa viažu na zhodnú lexikálnu formu a ktoré sú späté sémantickou deriváciou. Táto definícia implikuje vzťahy a súvislosti medzi významami, sémantickú motiváciu (odvodený význam je motivovaný), t. j. príčinnú (kauzálnu) spätosť významov (odvodený význam je príčinné spojený so základovým významom), ako aj rozdielnu jazykovú povahu (status) významov čiže ich prvotnosť a druhotnosť.
Kosémia: Koexistencia významov bez derivácie
V kontexte rozlišovania medzi derivačnými a nederivačnými vzťahmi sa vynára otázka, ako označiť tie prípady, pri ktorých pozorujeme vzťahy a súvislosti medzi významami v rámci tej istej lexikálnej formy, no pri ktorých nie je derivačný vzťah (prípad paralelnej nominácie). G. Persson (1988), ktorý si tento jav všimol v angličtine, uplatňuje termín „heterosémia“. Tento termín je však už u nás „obsadený“, lebo sa používa na označenie nadradeného pojmu homonymie a tautonymie (porov. Ripka a kol., 1984, s. 278). Pretože chceme vyjadriť, že ide o paralelný výskyt, koexistenciu významov bez kauzálnej spätosti, úlohu vhodného termínu azda dobre spĺňa výraz kosémia.
Vzhľadom na prítomnosť, resp. neprítomnosť derivačného vzťahu medzi významami v rámci tej istej lexikálnej formy rozlišujeme teda medzi polysémiou a kosémiou. V pomenúvacom (nominačnom) aspekte polysémii zodpovedá analogická nominácia, kým kosémia korešponduje s paralelnou nomináciou. Toto rozlišovanie je kľúčové pre presnú analýzu sémantickej štruktúry slov a pre vyhýbanie sa zamieňaniu rôznych typov viacvýznamovosti.
Zdroje kosémie v slovenskom jazyku
Je prirodzené, že výskyt prípadov kosémie očakávame pri odvodených slovách, pretože slovotvorný základ môže spájať niekoľko významov bez derivačného vzťahu medzi nimi. Výdatným zdrojom kosémie je nejednoznačnosť niektorých slovotvorných prvkov (formantov), najmä predpôn. Táto nejednoznačnosť často vedie k tomu, že tá istá predpona prispieva k vzniku viacerých významov, ktoré nie sú navzájom sémanticky odvodené, ale skôr existujú paralelne.
Nejednoznačnosť predpôn ako zdroj kosémie
Napríklad nejednoznačnosť predpony „na-“ spôsobuje kosémiu v odvodenine „nakrájať“, ktorá má dva významy: 1. krájaním nazhromaždiť isté množstvo, 2. ním upraviť: n. na kolieska (výklad významov preberáme v tomto článku z Krátkeho slovníka slovenského jazyka, 1987). Ukazujú to aj odvodeniny s touto predponou z príslušnej lexikálnosémantickej skupiny, ako sú „narezať“, „nastrihať“, „nastrúhať“, „napíliť“. Každé z týchto slov nesie v sebe podobnú významovú ambivalenciu, kde predpona „na-“ prispieva k vytvoreniu viacerých koexistujúcich, nederivovaných významov.
Podobne sa na predponu „do-“ neviaže iba jeden význam, a preto je odvodenina „dopísať“ kosémická: 1. skončiť písanie, prestať písať, 2. pripísať a tým doplniť. Porovnajme aj odvodeniny „dokresliť“, „dokŕmiť“ a podobne, kde predpona „do-“ vyvoláva podobnú štruktúru koexistujúcich významov. Nejednoznačná je aj predpona „pre-“ v slovách ako „preleštiť“: 1. znova naleštiť, 2. zľahka vyleštiť; alebo „prekypriť“, „premaľovať“ atď. Tieto príklady potvrdzujú, že predpony v slovenčine môžu byť významovo bohaté, avšak ich špecifická funkcia v odvodenom slove často vedie k vzniku kosémie.
Pri príponách sa nestretávame s takými častými príkladmi kosémie, ako je to pri predponách. Pravda, tu treba pripomenúť, že kosémia je rovnorodý jav s polysémiou a homonymiou, takže vylučujeme z nej prípady, keď sa pri jednotlivých významoch diferencuje morfologický tvar slova. Preto k nej nepriraďujeme prípady typu „volič“ - človek, „volič“ - prístroj (príklad paralelnej nominácie z citovaného príspevku J. Horeckého). Tieto by spadali skôr do kategórie homonymie alebo by si vyžadovali iné sémantické posúdenie.
Kosémia v odvodeninách s rovnakým slovotvorným základom
Kosémiu predstavujú odvodeniny ako „teľacina“: 1. teľacie mäso, 2. vypracovaná teľacia koža; „bravčovina“, „hovädzina“, „konina“ (so zhodnými významami mäso - koža). Podobne aj „baranina“ má významy: 1. baranie, ovčie mäso, 2. pach po baranoch alebo ovciach. Tieto príklady ukazujú, ako sa z jedného základu môžu vyvinúť dva významy, ktoré sú síce navzájom súvisiace (mäso a koža pochádzajú z rovnakého zvieraťa, alebo pach je s ním spojený), ale nie sú sémanticky derivované v zmysle, že by jeden bol priamo odvodený z druhého.
Zaraďujú sa sem aj prípady formálnej zhody prechýlených ženských názvov a pomenovaní, ktoré vznikli univerbizačnou deriváciou. Napríklad „umývačka“: 1. osoba zamestnávajúca sa umývaním niečoho, 2. umývací stroj; podobne „triedička“, „ladička“, „oberačka“ (významy sa tu síce odlišujú svojou zaradenosťou do kategórie životnosti, ale morfologický tvar slov je jednotný pri obidvoch významoch). Táto uniformita formy pri rozličných sémantických kategóriách (osoba vs. stroj) je charakteristickým znakom kosémie.
(Prednáška 23), Polysémia vs. homonymia; Súvisiaci význam; Nesúvisiace významy; Súvisiaci a nesúvisiaci zmysel
Inokedy v jednom slove nachádzame významy, ktoré koexistujú len na základe univerbizácie. Napríklad „desiatka“: 1. beh na 10 km, 2. desaťčlenná skupina; „diaľkár“: 1. pretekár v skoku do diaľky, 2. kto študuje popri zamestnaní. V týchto prípadoch dochádza k skráteniu dlhšieho pomenovania na jednu slovnú formu, pričom rôzne skrátené výrazy vedú k rôznym, ale koexistujúcim významom toho istého slova.
Viacstupňové odvodeniny a polymotivačnosť
Predpoklad kosémie vzniká pri viacstupňových odvodeninách, a to v spätosti s viacnásobnou motiváciou (polymotivačnosťou). Bezprostredná a sprostredkovaná motivácia môže byť spojená s dvojznačnosťou odvodeniny (o tomto jave porov. Bosák - Buzássyová, 1985, s. 89-94). Napríklad odvodené slovo „mäsiarstvo“ má dva významy: 1. mäsiarsky odbor, 2. predajňa mäsa. K. Buzássyová v citovanej práci uvádza napr. „bavlnárstvo“: 1. zamestnanie bavlnára, 2. pestovanie bavlny, bavlnársky priemysel; „farbiarstvo“: 1. zamestnanie farbiara, 2. výroba farieb atď. Tu vidíme, ako jeden slovotvorný základ môže viesť k významom, ktoré označujú činnosť alebo miesto/výsledok činnosti, pričom tieto významy koexistujú bez priameho derivačného vzťahu.
Ďalší predpoklad kosémie vzniká vtedy, keď slovotvorný význam vzhľadom na svoju všeobecnosť umožňuje viac ako jednu špecifikáciu slovotvorného významu. Napríklad konateľské meno „družinár“ má slovotvorný význam „osoba majúca istý vzťah k družine“ a jeho dva lexikálne významy odlišne špecifikujú všeobecné komponenty „osoba“ a „vzťah“ (komponent „družina“ špecifikujú zhodne): 1. žiak chodiaci do školskej družiny, 2. učiteľ v školskej družine. Podobne slovotvorný význam slova „slovenčinár“ - „osoba majúca istý vzťah k slovenčine“ - sa špecifikuje tak, že vznikajú významy „odborník v slovenčine“, „učiteľ slovenčiny“, „poslucháč slovenčiny“. V týchto prípadoch odlišné lexikálne významy, resp. významové odtienky zahŕňajú jediný význam motivačného slova (družina, slovenčina; aj v tejto súvislosti sa stretávame s univerbizáciou).
Vplyv viacvýznamovosti motivačného slova na kosémiu
Kosémia je však často spojená s tým, že sa v jednotlivých významoch odvodeniny odráža viacvýznamovosť motivačného slova. Príkladom môže byť motivácia slova „kronikár“: 1. podrobný opis hist. udalostí (kronika) -> 1. autor kroniky podľa čas. 2. systematické zachytávanie u- (udalostí) -> 2. Kým „kronikár“ môže znamenať autora chronologického záznamu udalostí (význam 1), zároveň môže označovať aj osobu, ktorá systematicky zaznamenáva udalosti (význam 2), pričom oba významy sú odvodené od rôznych aspektov motivačného slova „kronika“, avšak nie sú derivatívne spojené navzájom v rámci „kronikára“.
Prirodzene, každý význam motivačného slova sa nepremieta vždy do významového spektra odvodeného slova (hoci niekedy je to potenciálne realizovateľné). Napríklad zo štyroch významov slovesa „pestovať“ (1. sadiť a ošetrovať, opatrovať, 2. rozvíjať, zošľachťovať, 3. zaoberať sa niečím, venovať sa niečomu, 4. starať sa o niečo najmä z hľadiska pekného vzhľadu) sa v odvodenine „pestovateľ“ objavujú dva významy: 1. kto pestuje, dorába plodiny, 2. kto sa vytrvalo a so záľubou niečím zaoberá, o niečo sa stará. Tu dochádza k selektívnej reflexii významov, kde len niektoré z pôvodných významov materského slova nájdu svoje vyjadrenie v odvodenom slove.
Stretávame sa aj s prípadmi, keď sa vo významoch odvodeniny diferencuje široký denotačný význam motivačného slova. Napríklad význam slova „chodba“ sa vykladá ako „pozdĺžny priestor (v budove, pod zemou) určený ako priechod“ a pri odvodenom slove „chodbár“ sa zapisujú dva významy: 1. baník raziaci chodby, 2. kto má na starosti poriadok na chodbe. Oba významy súvisia s „chodbou“, ale rola baníka a správcu poriadku sú natoľko odlišné, že ich vzťah je skôr koexistujúci než derivačný.
Vzťah medzi slovotvorným a lexikálnym významom
V súvislosti s našou problematikou je užitočné pripomenúť si z výkladu M. Dokulila (1978) o vzťahu medzi slovotvorným a lexikálnym významom tú časť, v ktorej hovorí, že sa aj významové odtienky základového slova môžu (ale nemusia) premietnuť do štruktúrneho významu odvodeného slova, pričom závisí od vyjadrovacích potrieb, či sa tieto odtienky realizujú ako významy v norme. Toto dynamické chápanie vzťahu medzi základovým a odvodeným slovom je kľúčové pre pochopenie, prečo niektoré potenciálne významy zostávajú iba odtienkami, zatiaľ čo iné sa etabujú ako plnohodnotné lexikálne významy.
Porovnajme výklad významov odvodenín „učiteľ“ a „vychovávateľ“. Slovo „učiteľ“ má významy: 1. kto z povolania vyučuje, 2. osobnosť, ktorá svojím učením vplýva na niekoho. Pri slove „učiteľ“ je druhý význam odvodený od prvého, čiže ide o polysémiu (nie o kosémiu). Na druhej strane, slovo „vychovávateľ“ má významy: 1. kto vychováva, 2. kto vychováva z povolania. Pri slove „vychovávateľ“ druhý význam je výsledkom realizácie významového odtienku základového slova (vychovávať niekoho v rámci vykonávania povolania) v norme (pravda, aj pri slove „učiteľ“ je prítomný prinajmenšom ako významový odtienok slovotvorný význam bez modifikácie, t. j. „kto niekoho učí“). Táto nuansa zdôrazňuje, že aj jemné sémantické rozdiely môžu viesť k odlišnému klasifikovaniu javov ako polysémie alebo kosémie.
Všimnime si významovú stavbu slova „pozorovateľ“: 1. kto niečo pozoruje; 2. termín z vojenskej oblasti: vojak určený na pozorovanie (úseku terénu); 3. právnický termín: osoba zúčastnená na istom rokovaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať (čiže len pozoruje priebeh rokovania). V tomto prípade vidíme, ako základný význam „kto niečo pozoruje“ slúži ako východisko pre špecifické odborné významy, ktoré sú síce s pôvodným významom spojené, ale existujú skôr paralelne vo svojich špecializovaných doménach.
Lexikálna motivácia a vnútorná forma
Uvedené príklady naznačujú spojitosť kosémie s lexikálnou motiváciou (ako jednou zo zložiek slovotvornej motivácie, jej druhou zložkou je štruktúrna motivácia) a vnútornou formou. Významy v kosémickom slove môžu byť motivované jedným významom motivačného slova (ako v prípade „družina“ pre „družinára“) alebo jednotlivými významami tohto slova (ako pri „kronikár“).
Jestvujú však aj prípady, pri ktorých významy v rámci kosémie sú motivované zvratnou a nezvratnou podobou motivačného slovesa. Na ilustráciu si zoberieme odvodeninu „plavba“, ktorá má dva významy: 1. cestovanie loďou, 2. doprava po vode, plavenie. Kým prvý význam súvisí s prvým významom slovesa „plaviť sa“ (cestovať plavidlom), druhý význam je motivačne spätý s prvým významom slovesa „plaviť“ (dopravovať vodným tokom). Táto dvojaká motivácia z rôznych verbálnych foriem prispieva k vzniku kosémie.
Pri zhodnej motivácii kosémických významov pozorujeme rozdielnosti vo vnútornej forme. Z tejto formulácie vyplýva, že motiváciu a vnútornú formu nestotožňujeme (podľa iného názoru motivačný význam a vnútorná forma sa prekrývajú; porov. napr. Blinova, 1934). Vnútornú formu chápeme v humboldtovskom zmysle, a to ako zmyslový vzťah medzi odvodeným a motivačným slovom. Vnútorná forma zahŕňa motív plus to, aký zmysel nadobudol objekt, ktorý je pomenovaný motivačným slovom, pri pomenúvaní objektu odvodeným slovom (toto poňatie je v súlade s chápaním vnútornej formy v práci Q. P. Jermakovovej a J. A. Zemskej, 1985). Napríklad dva významy kosémického hovorového slova „srdciar“ (1. kardiológ, 2. chorý na srdce) sú v zhodnej motivačnej súvislosti so slovom „srdce“ a ich diferenciácia je podložená odlišnou vnútornou formou. Vnútorná forma je často zahrnutá do lexikálneho významu, alebo sa prejavuje ako hlbší, intuitívny vzťah medzi formou a významom.
Miešané polysémicko-kosémické slová
Jestvujú „čisté“ polysémické a kosémické slová, ale popri nich aj také, v ktorých sú zakotvené paralelné, koexistujúce významy a súčasne aj významy (resp. význam), ktoré sú sémanticky derivované, teda ide o miešané, polysémicko-kosémické slová. Táto kategória poukazuje na komplexnú interakciu rôznych sémantických procesov v jazyku. Z koexistujúcich významov sa môžu odvodiť nové významy, a tak sa môže v jednom slove vyskytnúť lexikálna aj sémantická motivácia.
Napríklad obsahová stránka predponového slovesa „preliať“ má takúto stavbu: 1. liatím premiestniť, 2. liatím naplniť nádobu tak, že pretečie, 3. zaliať po povrchu; naliať cez niečo. Tieto tri koexistujúce významy vyplývajú z viacvýznamovosti predpony. Okrem toho má slovo „preliať“ aj štvrtý význam: 4. znova, inak odliať - tento význam je v motivačnej súvislosti s druhým významom slovesa „liať“ (vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať) a súčasne sa tu prejavuje ďalší význam predpony. A napokon, piaty význam je: 5. expr. veľa vypiť - tento význam je odvodený z druhého významu tohto slovesa na základe komponentu „nadmerné množstvo“. Tento komplexný príklad demonštruje, ako sa v jednom slove môžu prelínať a navzájom dopĺňať rôzne typy sémantických vzťahov, čo robí lexikálnu viacvýznamovosť neustále podnetnou oblasťou lingvistického výskumu. Štúdium polysémie a kosémie je tak nielen deskriptívnou, ale aj analytickou disciplínou, ktorá odhaľuje hlbšie princípy, akými jazyk funguje a vyvíja sa.
tags: #matej #datko #narodenie