Materská dovolenka, rodičovský príspevok a započítaná prax: Komplexný pohľad na práva a nároky zamestnancov

Materská a rodičovská dovolenka sú kľúčové inštitúty, ktoré rodičom umožňujú venovať sa starostlivosti o svoje deti v prvých rokoch ich života. Okrem osobného aspektu má táto doba významný vplyv aj na pracovnoprávne nároky zamestnanca, konkrétne na započítanú prax, ktorá ovplyvňuje jeho odmeňovanie a iné pracovné výhody. Tento článok sa komplexne venuje podmienkam materskej dovolenky, rodičovskému príspevku a započítavaniu praxe, a to aj s ohľadom na špecifické situácie, ktoré môžu nastať, najmä v kontexte pedagogickej činnosti a atestačných skúšok. Pochopenie týchto pravidiel je nevyhnutné pre zamestnancov aj zamestnávateľov, aby sa predišlo nedorozumeniam a zabezpečilo sa správne uplatňovanie právnych predpisov.

I. Materská a rodičovská dovolenka: Základné princípy a pracovnoprávne súvislosti

Materská a rodičovská dovolenka predstavujú dôležité obdobie v živote rodičov, počas ktorého sa môžu plne venovať starostlivosti o svoje deti. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) uznáva tehotenstvo, pôrod a materstvo za dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca, počas ktorej poskytuje zamestnankyni materskú dovolenku a zamestnancovi rodičovskú dovolenku. Počas čerpania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky sa poskytuje zamestnankyni (zamestnancovi) pracovné voľno v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a zabezpečením starostlivosti o narodené dieťa. Zamestnankyňa (zamestnanec) sa v tomto období nachádzajú v tzv. "ochrannej dobe". Dôležitosť významu poskytovania ochrany rodičov počas trvania týchto sociálnych udalostí (tehotenstvo, pôrod a materstvo) určuje aj zákon č. 461/2003 Z. z.

Dĺžka trvania rodičovskej dovolenky

Rodičovská dovolenka, ktorá nasleduje po materskej dovolenke, je pracovno-právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na jej čerpanie vzniká nárok spravidla po ukončení materskej dovolenky. Rodičovskú dovolenku môžete aj prerušiť, prípadne opätovne požiadať o ďalšie čerpanie, čo poskytuje rodičom flexibilitu pri plánovaní starostlivosti o dieťa a návratu do práce.

Schéma: Prehľad typov dovoleniek a ich trvanie

Predĺžená rodičovská dovolenka pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa

V prípade, že dieťa má viac ako 3 roky a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o predĺženú rodičovskú dovolenku, a to najdlhšie do 6 rokov veku dieťaťa. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe podanej žiadosti. Pokiaľ úrad žiadosť schváli, zamestnanec môže byť na rodičovskej dovolenke aj naďalej a zároveň bude poberať rodičovský príspevok. Táto možnosť je kľúčová pre rodiny, ktoré potrebujú dlhšiu starostlivosť o dieťa so špeciálnymi potrebami.

Neplatená rodičovská dovolenka

Ak dieťa dosiahne vek viac ako 3 roky a nemá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o neplatenú rodičovskú dovolenku, najdlhšie však do veku 6 rokov dieťaťa. V tomto prípade je potrebný súhlas zamestnávateľa. Podmienkou pre čerpanie neplatenej rodičovskej dovolenky môže byť aj to, že dieťa môže navštevovať škôlku maximálne na 4 hodiny denne. Hoci už zamestnanec nebude dostávať štátny rodičovský príspevok, bude zaňho odvádzané zdravotné poistenie a štát bude aj naďalej sporiť na jeho dôchodok. Táto forma dovolenky poskytuje rodičom možnosť predĺžiť si čas starostlivosti o dieťa, aj keď už bez priamej finančnej podpory štátu vo forme príspevku.

II. Rodičovský príspevok: Podmienky a nároky

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená dohodou osôb, ktoré sa o dieťa starajú.

Kedy vzniká nárok na rodičovský príspevok a jeho výplata

Nárok na rodičovský príspevok a jeho výplata nie sú závislé od pracovno-právneho vzťahu, akým je rodičovská dovolenka.SITUÁCIA č. 2: Mojej manželke bude končiť nárok na materské 20.6. a dňa 21.6. z dôvodu osobnej starostlivosti o naše dieťa požiadam sociálnu poisťovňu dňa 10.7.ODPOVEĎ: Rodičovská dovolenka je pracovno-právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom a nemá žiaden vplyv na nárok a na výplatu rodičovského príspevku.OTÁZKA: Ak mi až 10.7. vznikne nárok na materské, čo je len za časť kalendárneho mesiaca, má manželka nárok na rodičovský príspevok do 10.7.ODPOVEĎ: Manželke trvá nárok na výplatu rodičovského príspevku za celý kalendárny mesiac júl, teda do 31.7. (nielen do 10.7.) a od 1.8. sa jej vypláca rodičovský príspevok.

Proces žiadosti o rodičovský príspevok

Podávať prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa osobne v pobočke Sociálnej poisťovne pred ukončením materskej dovolenky už nemusíte, Sociálna poisťovňa si to po novom odkomunikuje s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Po ukončení materskej dovolenky potrebujete potvrdenie o nároku na materské na účely poskytovania rodičovského príspevku, ktoré získate na pobočke Sociálnej poisťovne. V zmysle oznámenia ÚPSVaR s účinnosťou od 1. 7. je potrebné podať písomnú žiadosť o vyplácanie rodičovského príspevku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.Dôležité je tiež si uvedomiť, že výška rodičovského príspevku nie je fixne stanovená, každý rok zodpovedá inej sume, a preto je potrebné sledovať aktuálne informácie.

Špecifické situácie ovplyvňujúce nárok na rodičovský príspevok

Existujú situácie, kedy nárok na rodičovský príspevok môže byť ovplyvnený:SITUÁCIA č. 3: Úrad mi znížil sumu rodičovského príspevku na polovicu z dôvodu, že manželovo dieťa je záškolák.ODPOVEĎ: ÁNO. Ak oprávnená osoba neplní riadne povinnú školskú dochádzku ďalšieho dieťaťa, rodičovský príspevok sa môže znížiť o 50 %. Výplata sa obnoví po odstránení dôvodov, pre ktoré bola zastavená, alebo ak iný členský štát EÚ rozhodne o neposkytnutí alebo nižšej sume rodičovského príspevku.SITUÁCIA č. 4: Porodila som dieťa a úrad mi nepriznal nárok na rodičovský príspevok. Zdôvodnil to tak, že moje predchádzajúce dieťa je zverené do starostlivosti starých rodičov a im sa vypláca rodičovský príspevok na toto zverené dieťa.ODPOVEĎ: ÁNO. Rodičovský príspevok nepatrí, nakoľko vaše staršie dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti inej osoby, ktorá na toto dieťa rodičovský príspevok už poberá.OTÁZKA: Ak by moje staršie dieťa bolo osvojené, patril by mi rodičovský príspevok na novonarodené dieťa?ODPOVEĎ: NIE, úrad by nepostupoval správne, ak by vaše staršie dieťa bolo osvojené, tým by sa už nepovažovalo za vaše dieťa, ani za zverené dieťa, bolo by vlastným dieťaťom osvojiteľov.SITUÁCIA č. 5: Ak si poberateľ rodičovského príspevku uplatňuje novú žiadosť o rodičovský príspevok pri starostlivosti o ďalšie dieťa napr. novonarodené dieťa alebo dieťa staršie ako tri roky veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, musí najskôr požiadať o odňatie rodičovského príspevku, ktorý sa mu doposiaľ vypláca.Dôležité: Oprávnená osoba je povinná preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na vznik nároku, výšku a výplatu rodičovského príspevku a do ôsmich dní ich oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Započítaná prax a odborná prax: Kľúčové rozdiely

Pre správne pochopenie vplyvu materskej a rodičovskej dovolenky na pracovnú prax je nevyhnutné rozlišovať medzi dvoma zásadnými pojmami definovanými v právnych predpisoch: započítaná prax a odborná prax. Máme za to, že je potrebné vychádzať zo znenia zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Podľa § 6 tohto právneho predpisu je nutné rozlišovať tzv. odbornú prax (v prípade pedagogického zamestnanca teda pedagogickú činnosť, prax) a tzv. započítanú prax.

Započítaná prax: Kľúčový faktor pre odmeňovanie

Započítaná prax hrá zásadnú úlohu pri určovaní výšky mzdy a platových stupňov zamestnancov, predovšetkým vo verejnom sektore. Zákon č. 553/2003 Z. z. definuje započítanú prax ako súhrn:

  • Odbornej praxe.
  • Praxe pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.

Tzv. Započítaná prax je kľúčová pre účely odmeňovania a do tejto započítanej praxe sa započítava podľa § 6 ods. 4. citovaného zákona aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania. Zákon stanovuje, že na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky.Dôležité upozornenie: Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu. Teda, ak nebol v čase materskej alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy.

Odborná prax: Kritériá pre kvalifikáciu a atestácie

Pokiaľ ide o odbornú prax rozhodujúcu na účely atestácie, tou sa podľa ods. 3 § 6 zákona č. 553/2003 Z. z. rozumie „súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa“. V prípade pedagogického zamestnanca je odbornou praxou pedagogická prax, definovaná v § 3 zákona č. 317/2009 Z. z.Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Toto je kľúčové rozlíšenie, ktoré má zásadný vplyv na možnosť vykonávať atestačné skúšky a postupovať v kariérnom raste v určitých profesiách, najmä v pedagogickej oblasti. Podľa nášho názoru nie je v tomto smere rozhodujúcim právnym predpisom Zákonník práce definujúci výkon práce, ale zákon č. 553/2003 Z. z., ktorý špecificky upravuje odmeňovanie zamestnancov vo verejnom záujme a s tým súvisiace pojmy odbornej a započítanej praxe.

Schéma: Rozdiel medzi odbornou a započítanou praxou

Evidencia a vykazovanie predchádzajúcej praxe

Pri evidencii a vykazovaní praxe zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi praxe a spôsobmi jej započítavania. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ v zápočtovom liste uvádza len trvanie pracovného pomeru zamestnanca vo svojej organizácii. Ak je však potrebné započítať aj predchádzajúce obdobia, je potrebné tieto údaje evidovať a správne ich vykazovať. Pre započítanie predchádzajúcich období praxe sa používajú špeciálne formuláre a postupy. Údaje o počte odpracovaných rokov sa uvádzajú vo formáte RR.DDD (roky.dni) k zadanému dátumu, ktorý predchádza dňu začiatku pracovného pomeru v danej organizácii.Príklad: Ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 5. 2017 a zdokladoval 14 rokov a 122 dní praxe u predchádzajúcich zamestnávateľov, do formulára sa uvedie dátum 30. 4. 2017 a hodnota zápočtu 14.122.Pri pridávaní záznamu o praxi sa uvádza názov organizácie, obdobie trvania pracovného pomeru a prípadne aj funkcia, v ktorej zamestnanec pôsobil. Dôležitá je kontrola na prekrývanie zadávaného obdobia a na správnosť zadania obdobia.

IV. Pedagogická prax a vplyv materskej dovolenky na atestácie

V prípade pedagogických zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi odbornou praxou (pedagogickou činnosťou) a započítanou praxou. Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Odborná prax je definovaná ako súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Toto rozlíšenie je mimoriadne dôležité pre kariérny rozvoj učiteľov, najmä pre atestačné skúšky.

Atestačné skúšky pre učiteľov a požiadavky na pedagogickú činnosť

Pre učiteľov, ktorí chcú absolvovať atestačnú skúšku, je dôležité mať odpracovaný určitý počet rokov pedagogickej činnosti.Príklad: Manželka je učiteľkou už 9 rokov. Počas svojej pedagogickej činnosti bola dva krát na materskej dovolenke. Chce sa prihlásiť na atestačnú skúšku. Musí mať však k 31.12.2011 5 rokov pedagogickej činnosti. Zamestnávateľ jej priznal k 31.12.2011 4 roky a 264 dní pedagogickej činnosti. Do pedagogickej činnosti jej zarátal aj náhradné doby (PN, pracovný úraz, doprovod rodinného príslušníka k lekárovi, … - § 144a ods.1 písmeno a/ Zákonníka práce). Nezarátal jej čas materskej podľa § 166 ods.1 do pedagogickej činnosti. V tomto prípade zamestnávateľ postupoval správne v zmysle právnych predpisov, ktoré odlišujú odbornú prax od započítanej praxe. Materská dovolenka sa pre účely atestácie do pedagogickej činnosti nezapočítava.

Príklad z praxe: Neuznanie materskej dovolenky do pedagogickej praxe

Učiteľka náboženstva a etickej výchovy pracovala od roku 1997 do roku 2002, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Teraz pri zápočte rokov zistila, že jej zamestnávateľ jej nezarátal do pedagogickej praxe materskú dovolenku. Ráta jej len 19 rokov + odpracované dni. Upozornila ho na zákon § 6 zákona č. 553/2003 Z. z., o započítavaní materskej dovolenky do pedagogickej praxe. Nakoľko im predložila znenie zákona § 6 zákona č. 553/2003 Z. z., o započítavaní materskej dovolenky do započítanej praxe, dokonca aj z okresného školského úradu im zaslali znenie zákona, stále to odmietajú prijať s tvrdením, že jej to nepatrí pre účely pedagogickej praxe. Nezarátanie materskej dovolenky do pedagogickej praxe je od roku 2008, kedy nastúpila po materskej dovolenke znova učiť.V takejto situácii je potrebné opätovne objasniť, že materská dovolenka sa síce zarátava do započítanej praxe (pre odmeňovanie), ale nie do odbornej/pedagogickej praxe pre účely atestácie. Ak je sporné odmeňovanie, učiteľka má nárok na prehodnotenie platového stupňa, ak by zamestnávateľ nezapočítal MD do započítanej praxe. Pre účely atestácie sa však postavenie nemení. Máme teda za to, že zamestnávateľ vašej manželky vychádzal z vyššie uvedeného.

Započítanie PN do pedagogickej praxe

Názory na započítanie PN (pracovnej neschopnosti) do pedagogickej praxe sa rôznia. Niektorí tvrdia, že PN by sa mala započítavať, pretože zamestnanec má pracovnú zmluvu a doklad s dátumom nástupu na materskú dovolenku (aj keď toto konkrétne sa týka PN pred MD). Iní sú toho názoru, že PN by sa do praxe nemala započítavať, pretože zamestnanec nevykonáva priamu výchovnú činnosť. Avšak pre účely započítanej praxe sa PN spravidla započítava.Do pedagogickej činnosti jej zamestnávateľ už zarátal aj náhradné doby (PN, pracovný úraz, doprovod rodinného príslušníka k lekárovi, … - § 144a ods.1 písmeno a/ Zákonníka práce). To znamená, že aj v tomto prípade je dôležité rozlišovať, či ide o započítanú alebo odbornú prax.

Ilustrácia: Učiteľka v škole

Atestácie a kredity: Prechodné ustanovenia

Pre pedagogických zamestnancov sú dôležité aj prechodné ustanovenia týkajúce sa atestácií a kreditov:

  • Odsek 5: Pedagogický zamestnanec, ktorý do 31.12.2011 získal minimálne 5 rokov pedagogickej činnosti a absolvoval rozširujúce štúdium podľa predpisov platných do 31.10.2009, môže požiadať o vykonanie prvej atestácie do 31.12.2012. V tomto prípade nedostane kredity, ale môže požiadať príslušnú VŠ o vykonanie prvej atestácie.
  • Odsek 10: Od 1.1.2012 za absolvovanie rozširujúceho štúdia podľa §8a alebo za vykonanie rigoróznej skúšky alebo za vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka získa pedagogický zamestnanec, ktorý má minimálne 3 roky pedagogickej činnosti, 60 kreditov, ak takémuto zamestnancovi nebola za tieto štúdiá alebo za tieto skúšky uznaná do 31.12.2011 prvá atestácia. V tomto prípade dostane pridelené 60 kreditov.Tieto ustanovenia sú špecifické a majú vplyv na možnosť ďalšieho kariérneho rozvoja pedagogických zamestnancov a ich odmeňovania.

V. Otcovské a materské dávky pre otcov

Súčasné právne predpisy uznávajú aj nárok otca dieťaťa na otcovské a materské dávky, čím sa podporuje rovnocennejšie zapojenie oboch rodičov do starostlivosti o dieťa.

Nárok na otcovské dávky

Nárok na „otcovské“ vzniká otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie. Nárok na dávku „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr odo dňa narodenia dieťaťa, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti.

Vzťah otcovského k materskému

Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské. Príklad: Odo dňa narodenia dieťaťa si otec čerpá otcovskú dovolenku v rozsahu 14 dní. Sociálna poisťovňa mu oznámila, že materské mu vyplatí až odo dňa, keď bude dieťa doma z pôrodnice (len vtedy bude „splnená podmienka“ starostlivosti o narodené dieťa). Tento príklad však naznačuje nesprávny postup Sociálnej poisťovne, nakoľko nárok na otcovské vzniká už dňom narodenia dieťaťa, bez ohľadu na to, či je dieťa s matkou doma alebo v pôrodnici.

VI. Pracovnoprávne aspekty a flexibilita rodičovstva

Okrem materskej a rodičovskej dovolenky existujú aj ďalšie pracovnoprávne aspekty relevantné pre zamestnancov s rodinnými povinnosťami, ako aj možnosti práce popri čerpaní dávok a pravidlá návratu do práce.

Práca popri materskej a rodičovskej dovolenke

Práca popri materskej dovolenke je možná, a to aj u toho istého zamestnávateľa. Na tú istú pracovnú zmluvu, na ktorú pracoval zamestnanec pred nástupom na materskú dovolenku, však pracovať nemôže. Zamestnanec môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu buď u pôvodného zamestnávateľa na inej pracovnej pozícií, alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu u iného nového zamestnávateľa. Pre matky je najvýhodnejší variant materská dovolenka a práca na dohodu.

Zamestnanec vs. samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

Najzásadnejším rozdielom medzi zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Kým zamestnanec popri materskej nemôže chodiť do rovnakej práce na rovnakú pracovnú pozíciu, živnostníčka na materskej nemusí prerušiť ani rušiť živnosť. Podľa zákona o sociálnom poistení nemá podnikateľka povinnosť prerušiť svoju činnosť ani počas poberania materskej dávky, čo jej umožňuje ďalej podnikať bez prerušenia, prípadne sa matka môže rozhodnúť, že si počas materskej založí živnosť.

Odvody a benefity

Zamestnávanie matky na materskej je výhodné aj pre zamestnávateľa, pretože počas čerpania materskej dovolenky platí odvody za matku štát. Počas obdobia materskej dovolenky je matka podnikateľka oslobodená od platenia odvodov do Sociálnej poisťovne. Nemusí platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ale ak má aktívne príjmy zo živnosti, môže vzniknúť výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistného nedoplatok na poistnom. Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.

Návrat do práce po materskej alebo rodičovskej dovolenke

Po skončení materskej, otcovskej či rodičovskej dovolenky zamestnávateľ musí zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko. Ak to nie je možné (napríklad ak na pracovisku nastali zmeny, kvôli ktorým zamestnávateľ už nemôže prideľovať pôvodnú prácu), ide o tzv. prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú náleží náhrada mzdy. Zároveň je možné v uvedenom prípade ukončiť pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Zamestnávateľ môže zamestnancovi ponúknuť aj iné pracovné miesto, ktoré zodpovedá jeho pracovnej zmluve. V prípade, že zamestnanec nechce na toto miesto nastúpiť, musí dať výpoveď alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu, tu už ale nárok na odstupné nevzniká.

Infografika: Práva zamestnanca po návrate z MD/RD

Dovolenka a jej čerpanie

Zákonník práce upravuje aj čerpanie dovolenky. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani „nezakazuje“, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.V prípade ukončenia pracovného pomeru počas PN vzniká otázka, či má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky a či sa doba počas PN ráta do zápočtu odpracovaných rokov. Ak zamestnávateľ odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu a zamestnanec je stále práceneschopný, je stále zamestnancom až do ukončenia PN. Po ukončení PN má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky. O vyplatenie zostatkovej dovolenky je vhodné požiadať písomne. Doba počas PN sa ráta do zápočtu odpracovaných rokov, čo má vplyv na celkovú započítanú prax.

Náhrada straty času pri pracovnej ceste

Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. príjmový pokladničný doklad, výpis z účtu). Tento príspevok je ďalším benefitom, ktorý môže rodičom pomôcť pri finančnom zaťažení súvisiacom s výchovou detí.

tags: #materska #dovolenka #a #rodicovsky #prispevok #a

Populárne príspevky: