Diskusie o medicínskej starostlivosti o neočkované deti a ich rodiny sa na Slovensku v posledných rokoch stali mimoriadne citlivou a polarizujúcou témou. Otázka „Má či nemá lekár ošetriť dieťa neočkovaných rodičov?“ otvorila zásadné etické, právne a spoločenské otázky, najmä v kontexte pandémie a narastajúcich obáv z očkovania. Príbehy, ktoré odhaľujú tieto dilemy, sú často bolestivé a podčiarkujú krehkosť dôvery medzi pacientmi a zdravotníckym systémom.
Tragédia v Jarovniciach: Katalyzátor vášnivých diskusií
Jedným z najvýraznejších momentov, ktorý otriasol nielen slovenskou verejnosťou, bol prípad štvorročného Petríka z Jarovníc pri Sabinove. Tragédia, o ktorej informovala aj TV Markíza, vyvolala vášnivé diskusie, ktoré prekročili hranice Slovenska a zaujali aj zahraničné médiá. Malý Petrík, astmatik, ktorý bol už viackrát hospitalizovaný, skolaboval po tom, čo ho lekárka podľa matky neošetrila, lebo matka nebola očkovaná.
Dva dni pred smrťou bol chlapec u detskej lekárky so starou mamou. "Mňa dnuká nebrala. Iba decko zobrala," vypovedala stará mama. Lekárka po vyšetrení vrátila dieťa babke a predpísala mu lieky. Stav sa chlapčekovi nezlepšil, kašľal. O dva dni ho k lekárke zobrali zas, tentoraz s matkou, ktorá na rozdiel od starej mamy nebola očkovaná. Malý Peter následne zomrel. Dnes už matka s médiami komunikovať nechce. Ani stará mama. Ticho je aj lekárka, ktorej štvorročný pacient zomrel. Jej sestrička pre PLUS 7 DNÍ vyhlásila: "Pani doktorka si hľadá právnika a dovtedy nič nepovie." Na otázku, či naďalej odmietajú ošetriť deti, ktoré nemajú očkovaných rodičov, odpovedala: "Pokračujeme rovnako ako predtým. Nevyjadrujeme sa."
Polícia začala v danej veci vyšetrovanie pre prečin usmrtenia, ako vyhlásil policajný hovorca Daniel Džobaník. Podľa dostupných informácií prvotné výsledky pitvy nepotvrdzujú, že by smrť súvisela s poslednou návštevou u lekára. Napriek tomu prípad otvoril zásadné otázky týkajúce sa prístupu k pacientom a zodpovednosti lekárov.
Postoje medicínskych autorít a právne hľadiská
Jarovnická lekárka je členkou Slovenskej lekárskej komory (SLK). Jej nový prezident Pavel Oravec vyjadril ľútosť nad chlapcovým úmrtím, ale konanie lekárky verejne neodsúdil. Komora čaká na výsledky vyšetrovania. "Mimoriadne by nás mrzelo, ak by sa vyšetrovaním preukázalo, že k tejto udalosti došlo v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti," uviedol Oravec. Vo všeobecnosti podľa neho lekár môže odmietnuť ošetriť pacientov len z dôvodov stanovených zákonom, pričom v prípade ochorenia COVID-19 majú právnu silu aj nariadenia Úradu verejného zdravotníctva. Jarovnická lekárka svoj postup údajne zdôvodňuje tým, že už má vyše 70 rokov, je onkologická pacientka a potrebuje sa chrániť.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth tiež vyslovil úprimnú sústrasť nad smrťou Petra z Jarovníc, ale kritizovať postup lekárky sa takisto nechystal. Podľa usmernenia ministerstva zdravotníctva môžu ambulantní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyžadovať od pacienta antigénový test. Zaočkovaní pacienti by mali prísť s výsledkom testu len v prípade, ak je u nich podozrenie na covid.
Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, Elena Prokopová, lekárku z Jarovníc a jej prístup čiastočne chápe. V čase pandémie podľa nej nemôžu pacienti chodiť k lekárom ako za štandardných okolností. Zároveň však zdôrazňuje, že "keď však príde chorá matka, ktorá nie je otestovaná, s chorým dieťaťom, tak aby som chránila svoj personál - mojím pacientom je dieťa -, ošetrím dieťa, ako ja uznám za vhodné, v ochranných pomôckach, ale nemusím sa ohrozovať rodičom". Prokopová od verejnosti očakáva pochopenie, že lekári dnes fungujú inak. Podľa nej však bolo v poriadku, keď lekárka v Jarovniciach ordinovala cez okno.
Nulové pochopenie pre odmietnutie ošetriť pacienta majú mnohí oslovení pediatri. Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú pediatriu Peter Bánovčin pripomína, že nie je právnik, ale podľa neho by lekári mali mať prostriedky, aby mohli ošetriť aj dieťa s celou rodinou, ktorá je na COVID-19 pozitívna. "V najhoršom prípade, ak tak nie sú vybavení, mali by odoslať dieťa na ošetrenie inde. Dieťa nemôže ostať neošetrené. Takýmto spôsobom sa nedá bojovať za vysokú zaočkovanosť," hovorí Bánovčin. Východiskom sú podľa neho testy pre pacientov, ale chápe, že je dosť veľa ľudí, ktorým siahne do rozpočtu aj pár eur za test.
Absolútne jasno v tom má aj profesor Svetozár Dluholucký: "Nejestvuje žiadny dôvod na to, aby sa dieťaťu odmietla zdravotná pomoc, tobôž nie absencia očkovania, ktoré je pre dieťa istý hendikep." Ministerstvo zdravotníctva zaujalo v prípade Jarovníc pózu mŕtveho chrobáka. Takmer po týždni na otázky odpovedalo nekonkrétne a stručne, že mu je ľúto každého života, ktorý sa nepodarí zachrániť, a čaká na závery vyšetrovania smrti v Jarovniciach. Právnička Marica Pirošíková uvádza, že takýto postup lekárky nemá žiadnu oporu v zákone a došlo ním k závažnému porušeniu práv pacienta. Vzhľadom na okolnosti prípadu a príčinnú súvislosť medzi neposkytnutím zdravotnej starostlivosti a fatálnym následkom, smrťou maloletého, vzniká orgánom v Slovenskej republike povinnosť viesť účinné oficiálne vyšetrovanie prípadu.
Skúsenosti pacientov a systémové výzvy
Tragédia v Jarovniciach nie je izolovaným prípadom, ktorý poukazuje na problémy v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Asociácia na ochranu práv pacientov má dostatok podnetov od ľudí, ktorí sa stretávajú s prekážkami. Ako jeden príklad sa uvádza: "Mama, onkologická pacientka - chcela ísť na očné vyšetrenie, bez testu ju nevzali." Iná skúsenosť hovorí o tom, že "zubár zrušil termín, pretože rodičia nie sú očkovaní (pritom mama má rôzne autoimunitné diagnózy, pre ktoré nechce riskovať)." Ďalšia známa mala termín so synom na ortopédii, no "nezobrali ich bez testu. Jej syn má 11 rokov." Dokonca aj zaočkovaná detská lekárka, ktorá prekonala koronu, "funguje len na telefóne, ambulancia zamknutá a sedí dnu, ordinuje jedine cez telefón, predpisuje lieky."
Asociácia na ochranu práv pacientov "žiadala výnimku, že ak pacient potrebuje ísť na vyšetrenie k lekárovi, odhliadnuc od toho, či je alebo nie je očkovaný, aby bol test hradený zo štátnych rezerv, lebo zdroje zdravotného poistenia nám opäť krátia." Argumentuje, že je to "sociálna záťaž pre mnohé skupiny obyvateľov." Mnoho ľudí nemá peniaze na testy.
Hlas skepsy voči očkovaniu a osobné príbehy
V slovenskej spoločnosti rezonuje aj silný hlas rodičov, ktorí vyjadrujú obavy z očkovania a jeho potenciálnych nežiaducich účinkov. Diskusie na platformách ako je www.slobodaVockovani.sk prinášajú množstvo osobných svedectiev a otázok. "Chceme sa zo srdca podakovať všetkým za ohlasy. Bolo ich veľa a nevieme, či sa bude dať každému podakovať. O to viac nás mrzí, že poškodení po očkovaní je veľmi veľa a stále pribúdajú a sú zametané," uvádza jeden z príspevkov, naznačujúc, že mnohé komplikácie po očkovaní sú prehliadané. "Snáď tento film pomôže v správnom rozhodnutí rodičom, ktorí ešte len stoja pred otázkou očkovania svojich detí."
ESET Science Talk @ Pohoda on the Ground: Všetko, čo ste chcerli vedieť o očkovaní
Medzi osobnými príbehmi sa objavujú vážne obvinenia. Jedna účastníčka diskusie píše: "Moje krstna dostalo z hexavakciny diabetes typu 1, uplne zavisly od inzulinu." Iná hovorí o svojej vlastnej skúsenosti s tetanovkou: "Mám už síce 28 rokov, ale na preočkovanie proti tetanu som chvalabohu nešla… keď som ešte ako 6 ročná dostala tetanovku do pravej nohy (stehno), napuchla mi do dvojnásobného objemu a v takomto stave som ju mala asi 2 týždne, neskutočne to bolelo. Mala som aj teploty. Potom sa mi postupne zmenšila na pôvodnú veľkosť, avšak nie úplne. Dodnes… cítim, že mám celú pravú nohu… o niečo objemnejšiu…" Komentuje, že "Tetanovka je svinstvo."
Obavy z očkovania sú často umocnené predchádzajúcimi negatívnymi skúsenosťami. Matka dvojmesačného syna vyjadruje strach z nadchádzajúceho očkovania: "môj teraz už deväťročný syn mal pri tretej dávke Dtphib hodinu po podaní výstup teploty na 40,5 , triašku, schvatenosť, s akrálnym prešedávaním a silným plačom." Dodáva, že "naše babo bolo narodene kliešťovým porodom a pre slabé krčné svalstvo cvičím vojtovkou. Bojím sa aby očkovanie nespustilo nejakú neurologickú diagnózu ale nezastavilo motorický vývin." Na tieto obavy reaguje iný používateľ radou: "Podle mého názoru má vaše dítě kontraindikaci. Klešťový porod a současné neurologické problémy, které vyžadují cvičení podle Vojty, znamenají riziko. Hledejte rozumného neurologa, který vám vystaví kontraindikaci." Odporúča odložiť očkovanie "nejméně do roku věku, ideálně do dvou," a zvoliť "monovalentní vakcíny a dostatečné dlouho od sebe případně si nechte napsat ty šetrnější nehrazené pojistovnou a dejte opravdu jen ty nejnutnější nic navíc."
Ďalší rodič zdieľa skúsenosť s predčasne narodeným dieťaťom: "Ja mám také nedonošené dítě bohužel byl naočkován hexavakcínou i dalšími povinnými vakcínami dokonce i nějaké navíc dnes je mu 5 let a je autista a má ADHD netvrdím že je to přímo z očkování ale myslím si že to k tomu přispělo velkou měrou."
Rodičia, ktorí odmietnu povinné očkovanie, sa stretávajú s administratívnymi dôsledkami. "Este nemam rozhodnutie o vyske pokuty + trovy konania, ale som sa dopocula, ze dievcata, co odmietli ockovanie, postupili ich na RUVZ a tam im urcili pokutu, co je podla mna nedemokraticke." Pýta sa: "Zijeme v state, kde su ockovania povinne, vsetko len farmaceuticke tahy, pricom sa nemozem dobrovolne rozhodnut o mojom vlastnom dietati???" Jeden z názorov na túto situáciu znie: "Katka, dnes si mozes gratulovat ako si uchranila svoje dieta a "postavila si sa" systemu. Ale zaujimalo by ma ci ti aj tvoje deti podakuju." Niekto ďalej kritizuje: "Nenechajte si hrať na city. Bonzák je bonzák." V otázke oznamovania RUVZ lekármi sa uvádza: "aj ked nenabonzujú, príde im RUVZ do ordinácie a vyžadujú zoznamy očkovaných a neočkovaných detí . to mi povedal moj lekár, takže žiadna šanca."
Diskusia sa často dotýka aj vnímanej miery rizika niektorých chorôb, proti ktorým sa očkuje. Napríklad v súvislosti s tetanom, jeden z diskutujúcich sa pýta: "na základe akých faktov Vás trápi práve tetatnus? Počúvam to od vela ludí a dodnes netuším čo to vobec je za chorobu a či ju vobec niekedy niekto v našich končinách mal. Ak hej, aká vysoká je pravdepodobnosť nákazy v dnešnej dobe?" Iný dodáva: "Tetanus sa nevyskytuje vobec, ci uz bez ockovani alebo s ockovanim." Následne sa však objavuje aj opačný názor: "Bohužiaľ, aj v dnešnej dobe sa tetanus vyskytuje. U ľudí je nebezpečný hlavne pri poranení a hrabaní sa v piesku alebo v zemi, kde sa tieto spóry bežne vyskytujú. Mne na to zomrel príbuzný. Brat mojej starej mamy. Som preto za očkovanie."
Obavy z očkovania sú podporené aj argumentmi o zložení vakcín. "Je dobře prokázané, že vakcíny s hliníkovým adjuvans mohou spustit autoimunitní onemocnění. Pokusy na zvířatech ukázaly, že dokonce aplikace pouhých dvou adjuvans nebo jejich opakování v krátkých intervalech PŘEKONÁ VROZENOU ODOLNOST proti autoimunitě." Hovorí sa o "syndróme autoimunitných nemocí vyvolaných adjuvancii (ASIA syndrom)", pričom sa odkazuje na článok autorov Lucije Tomljenovic a Chrise Shawa.
Tieto diskusie viedli k spochybňovaniu podstaty informovaného súhlasu. "Rozmýšľam nad takouto vecou: lekár je povinný pred podaním imunobiologického lieku (očkovacieho séra) informovať o nežiadúcich účinkoch. Čiže informuje o možnom poškodení zdravia po podaní séra. Ale načo o tom informuje, keď sme zo zákona povinní toto riziko prijať? To akoby si z nás robili srandu! (Vaše dieťa môže dostať meningitídu, ochrnúť alebo aj umrieť. Chichi, ale vy s tým nemôžete aj tak nč urobiť!)." Odznievajú aj názory, že "telo máme na celý život iba jedno. Žiadna vláda mi ho nedala. Ako si môže niekto dovoliť robiť mi doň zásahy bez môjho dovolenia? Tak isto som dala telo môjmu dieťaťu a mám právo ho chrániť podľa svojho vedomia a svedomia, pokiaľ nieje schopné sa o seba postarať samo!"
Širší kontext očkovania a verejné zdravie
Napriek silným skeptickým hlasom existuje aj jasná podpora očkovania ako kľúčového nástroja verejného zdravia. Organizácie ako UNICEF a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neúnavne pracujú na ochrane detí pred infekčnými chorobami. Príbeh Richarda Elaka (60), ktorý prežil obrnu a dnes ako terénny pracovník v Kinshase informuje rodičov o dôležitosti očkovania, je silným svedectvom. "Očkovanie je gestom lásky, ktorá chráni deti," hovorí Richard. "Rodičom, ktorí odmietajú dať svoje deti zaočkovať, vysvetľujem, že som sám obeťou obrny. Pozri sa na mňa. Keď bude mať dieťa obrnu, bude postihnuté po celý život."
Podobné príbehy prichádzajú aj z iných kútov sveta. Daniel a jeho manželka Meselech z Etiópie zažili, ako ich dcérka takmer zomrela na osýpky. "Choroba sa čoraz viac prejavovala a moja dcéra trpela. Toto ochorenie je také infekčné, že neočkovaná osoba sa môže nakaziť napríklad aj vstupom do miestnosti, ktorú predtým navštívil nakazený." Daniel je veľmi vďačný, že mohol svoju dcérku zobrať do zdravotného zariadenia. "Keby som ju tam nevzal, mohla zomrieť." Avšak nie všetky príbehy majú šťastný koniec - Danielov švagor Mengistu prišiel o ročnú dcérku práve kvôli osýpkam. UNICEF pracuje na očkovaní najzraniteľnejších detí a ich rodín na svete už viac ako 70 rokov.
MUDr. Maryana Voznytsya, vedúca lekárka v ukrajinskej špecializovanej detskej nemocnici vo Ľvove, upozorňuje na devastujúce následky tetanu, ktorý spôsobuje svalové kŕče a záchvaty a bez liečby môže viesť k smrti. "Dôsledky sú aj zo zlej komunikácie medzi lekármi a pacientmi," hovorí Maryana. Tieto príbehy pripomínajú, že v minulosti sa vďaka vakcinácii podarilo výrazne znížiť výskyt závažných infekčných ochorení a ochrániť milióny životov.
V rámci diskusie o celkovom prístupe k pandémii a očkovaniu sa objavili aj kritické názory na štátne stratégie. Niektorí tvrdili, že "štáty sa zamerali na očkovanie ako jedinú stratégiu" a "prenášať vírus". Iní argumentovali, že sa tak "presunula zodpovednosť za zdravie a bezpečnosť na plecia jednotlivcov". Takisto sa spomínalo, že "štáty si zvykli v obchodoch a na pracoviskách, nikam nezmizli". A že "počty prípadov, hospitalizovaných a úmrtí na COVID-19, ak je človek zaočkovaný, resp. nezaočkovaný" jasne ukazujú, že "očkovanie chráni".
Rozoberala sa aj otázka farmaceutických ziskov a ich vplyvu na zdravotnícke politiky. "Netvrdíme, že to bolo iba o ziskoch farma firiem, ale zisky," znie jedna z úvah. Odhaduje sa, že hrubá marža z jednej dávky mRNA vakcíny (Pfizer-BioNTech) je dvadsať percent. Podľa informácií mala spoločnosť Pfizer v roku 2021 predať 2,3 miliardy dávok. "Tento objav je však dosť banálny," keďže firmy vyrábajú vakcíny s cieľom predať ich so ziskom, rovnako ako automobilky či finančný sektor. Diskusia o patentoch a ich ťažkej dostupnosti pre chudobné krajiny tiež poukazuje na nerovnosti v globálnom zdravotníctve.
Všeobecná zdravotná starostlivosť a rozvoj nemocníc
Popri komplexných diskusiách o očkovaní a prístupe k nemu pokračuje zdravotníctvo v poskytovaní širokej škály služieb a modernizácii. Nemocnice ako AGEL Komárno a Fakultná nemocnica AGEL Skalica neustále investujú do zlepšenia podmienok pre pacientov a personál, čo v konečnom dôsledku prispieva k záchrane životov a zvyšovaniu kvality života. Tieto nemocnice sú príkladom pokroku, ktorý sa deje v slovenskom zdravotníctve.
Napríklad Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Nemocnici AGEL Komárno prešlo za posledný rok výraznou premenou, stalo sa miestom s atmosférou dôvery, bezpečia a ľudskosti. Nemocnica AGEL Komárno pred pol rokom otvorila zrenovovanú pôrodnicu rodinného typu a môže sa pochváliť spokojnými mamičkami, ktoré v nej priviedli na svet svoje deti. V roku 2025 bolo v skalickej nemocnici hospitalizovaných takmer 8000 pacientov a evidovaných takmer 190 000 ambulantných návštev.
Nemocnice sa aktívne zapájajú do osvetových kampaní, ako je Svetový deň boja proti rakovine (4. február) alebo Svetový deň zdravia (7. apríl), čím podporujú povedomie o dôležitosti prevencie a zdravého životného štýlu. Nemocnica AGEL Komárno sprístupnila pacientom nové pracovisko rádioterapie vybavené najmodernejším lineárnym urýchľovačom Halcyon, ktorý prináša výrazné zvýšenie presnosti liečby onkologických pacientov. Fakultná nemocnica AGEL Skalica tiež rozširuje ambulantnú starostlivosť, napríklad otvorením novej flebologickej ambulancie či poskytovaním bezplatnej mamografie ženám v určitej vekovej kategórii.
Zlepšenie podmienok sa týka aj akútnej starostlivosti. Fakultná nemocnica AGEL Skalica modernizovala svoje vybavenie a na oddelenie urgentného príjmu pribudol nový ultrazvukový prístroj, ktorý posúva kvalitu zdravotnej starostlivosti o krok vpred. V lekárskej praxi patria urgentné, život ohrozujúce stavy medzi ochorenia s najvyššou prioritou. Ich včasné rozpoznanie, skorá diagnostika a adekvátna liečba často už v priestoroch urgentného príjmu rozhodujú o ďalšom vývoji zdravotného stavu. Tieto príklady ukazujú, že zdravotnícke zariadenia neustále pracujú na tom, aby bola pomoc dostupná a efektívna pre všetkých pacientov.
Osvetová činnosť sa zameriava aj na prevenciu závažných ochorení, ako je cievna mozgová príhoda (CMP). MUDr. Silvia Šimunová z Fakultnej nemocnice AGEL Skalica upozorňuje, že napriek závažnosti tohto ochorenia sa mu dá vo veľkej miere predchádzať. "Príznaky CMP by mal poznať každý z nás, pretože včasné rozpoznanie a okamžitá pomoc môžu zachrániť život." Zdravotníctvo sa teda snaží nielen liečiť, ale aj vzdelávať verejnosť a posilňovať prevenciu.
Ochrana zraniteľných: Spoločná zodpovednosť
Celá šírka tejto diskusie - od tragických prípadov odmietnutia starostlivosti, cez hlboké obavy rodičov o zdravie svojich detí a spochybňovanie vakcín, až po globálne úsilie v boji proti infekčným chorobám a neustály rozvoj medicíny - podčiarkuje komplexnosť výziev, ktorým čelí moderné zdravotníctvo. Prekonávanie priepasti medzi rôznymi perspektívami si vyžaduje nielen lepšiu komunikáciu, ale aj neustále hľadanie rovnováhy medzi individuálnou autonómiou, etickými princípmi medicíny a imperatívom verejného zdravia. Cieľom zostáva zabezpečiť, aby každé dieťa, bez ohľadu na očkovací status jeho rodičov, malo prístup k potrebnej a život zachraňujúcej zdravotnej starostlivosti.
tags: #matka #dakuje #lekarom #ze #zachranili #jej