Naučiť dieťa spať vo vlastnej postieľke alebo vlastnej izbe je jedným z veľkých míľnikov rodičovstva. Niekedy to ide samo, inokedy je to skúška trpezlivosti pre celú rodinu. O trampotách so spánkom či zaspávaním a nekonečnom uspávaní by vedela zrejme rozprávať každá mamička. Tak ako iné návyky, i v tomto prípade sa však dá dieťa postupne naučiť dostať sa do zabehnutých koľají a dopriať tak i sebe viac odpočinku.
Porozumenie spánkovému cyklu dieťaťa
Pre správne určenie spánkového rytmu by ste mali dobre rozpoznať jednotlivé fázy spánku. Vďaka nim budete vedieť, kedy sa dieťa iba na chvíľku prebudí a vtedy ho nechajte tak, zbytočne k nemu neutekajte, ono za chvíľočku samo zaspí. Je to len malé prebratie uprostred spánku a vaše prihováranie ho môže budiť a zhoršovať mu spánok. Najhlbší nočný spánok má dieťa medzi druhou a treťou hodinou jeho spánku. Tesne predtým a v polovici tohto intervalu prichádza práve spomínané krátke bdenie, keď sa trebárs len otočí na druhý bok a spí ďalej. Vtedy ho teda nie je vhodné oslovovať a budiť. Zvyšok spánku už nie je natoľko hlboký a dieťa sa môže častejšie prebudiť najmä tesne potom, ako sa mu dosníva.
Týždňové dieťatko by malo spať priemerne 16 a pol hodiny denne, polročné 14 a pol, ročné o hodinu menej a šesťročné deväť hodín denne. Približne od štvrtého roka by malo prechádzať iba na nočný spánok. Od tretieho mesiaca by mal prevažovať nočný spánok nad denným.
Rozlíšenie medzi poruchou a zlozvykom
Aby ste dokázali rozlíšiť medzi týmito dvoma dôležitými faktami, mali by ste si začať viesť denníček o tom, ako vaše dieťa spí. Ten potom porovnajte s priemernými hodnotami iných detí v danom veku. Pokiaľ by bol rozdiel výrazne nižší a dialo by sa tak pravidelne, pričom by to bolo navyše ešte sprevádzané i častou nervozitou, slabším priberaním a inými negatívnymi príznakmi, s veľkou pravdepodobnosťou ide o poruchu spánku, ktorú už musí riešiť lekár. Ak je rozdiel do hodiny od priemeru, ide len o momentálny výpadok, ktorý sa dá jednoducho napraviť a vo veľkej miere si tento biorytmus upraví neskôr dieťa samo.
Stratégie pre samostatné zaspávanie
Keď chcete naučiť vaše dieťa spať kvalitne a nerušene počas noci, začnite najprv od seba. Postupne ho učte už od pol roka samostatnosti. Keď totiž budete s ním vždy zaspávať a budete mať nejaký uspávací zlozvyk, ono si ho bude vyžadovať neustále. Čiže keď sa prebudí v noci počas sna, bude sa opäť cítiť neisto a bude si vyžadovať rovnaký proces ako pri zaspávaní počas dňa alebo vo večerných hodinách.
Postupné privykanie a rituály
Večerný rituál je pre dieťa mapou, ktorá mu hovorí, čo bude nasledovať. Ide o dôsledné a pravidelné opakovanie tých istých denných činností, ktoré napomáhajú dieťaťu orientovať sa vo fázach dňa. Než uložíte dieťa do postieľky, dodržujte jasný sled udalostí, napr. večera, kúpeľ, čítanie rozprávky či krátke hranie, pomaznanie alebo zaspievanie pesničky.
- Metóda postupnej vzdialenosti: Prvých pár nocí pri postieľke pokojne zostaňte dlhšie. Môžete si sadnúť na zem vedľa postele a držať dieťa za ruku.
- Pravidlo stability: Prechod nikdy neplánujte v období veľkých zmien. Sťahovanie, narodenie súrodenca alebo nástup do škôlky sú pre detskú psychiku náročné samy o sebe.
- Motivačná tabuľka: Pri starších deťoch skvele fungujú nálepky za každú noc strávenú v postieľke.
Kontroverzie a metódy spánkového tréningu
V otázke spánku existujú rôzne prístupy. Niektorí rodičia využívajú metódy ako Ferberova metóda či Estivillova metóda, ktoré sú zamerané na to, aby sa dieťa naučilo upokojiť samé. Ferberova metóda, známa ako „stupňovaný plač“, spočíva v postupnom predlžovaní intervalov, počas ktorých rodič prichádza dieťa upokojiť. Tieto techniky vyvolávajú diskusie: zatiaľ čo časť rodičov ich vníma ako cestu k vyspatej a spokojnej rodine, kritici upozorňujú na potrebu kontinuálneho kontaktu a emocionálneho bezpečia, najmä u dojčiat.
Dôležité je pamätať si, že ak sa rozhodnete pre akúkoľvek metódu, vyžaduje si to vašu pevnosť a dôslednosť. Ak dieťa v noci príde do vašej spálne, pokojne, ale dôsledne ho odveďte späť. Bez veľkých rečí, bez rozsvecovania. Len ho uložte, dajte pusu a odíďte.
3 tipy, ako si vytvoriť večerný rituál a zaspať ľahšie
Praktické rady pre úspešný prechod
- Dôležitosť vlastnej postieľky: Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi, ale vo vlastnom priestore.
- Oddelenie kŕmenia od uspávania: Dieťa staršie ako 6 mesiacov by malo byť schopné prespať celú noc. Skúste večerné dojčenie alebo fľašu načasovať na čas pred samotným uložením do postieľky.
- Vnímanie priestoru: Dieťa by malo postieľku považovať za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku.
Je dôležité zdôrazniť, že každé dieťa je unikát a každé má svoje tempo. Niekto to zvládne za tri dni, niekto za mesiac. Ak sa to hneď nepodarí, nezúfajte a hľadajte ďalšie spôsoby. Či už sa rozhodnete pre metódu s pozvoľným odstupom alebo prísnejší harmonogram, vaším cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, no zároveň získava potrebnú samostatnosť. Nezabudnite, že spánok je základom zdravého vývoja nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov, ktorí potrebujú energiu na to, aby sa svojim deťom mohli plnohodnotne venovať cez deň.
tags: #metodu #kazde #dieta #sa #nauci #spat