Mikuláš Černák, ktorého meno je neodmysliteľne spojené s temnou kapitolou slovenského podsvetia 90. rokov, sa stal jednou z najvýraznejších a najobávanejších postáv organizovaného zločinu. Jeho život je príbehom od skromných začiatkov, cez brutálnu dominanciu, až po doživotné väzenie, čo mu zabezpečilo trvalé miesto v histórii kriminality na Slovensku. Napriek jeho kriminálnym činom ho niektorí obdivujú a považujú za ikonu, čo sa odráža aj vo filmových spracovaniach jeho príbehu, ako je napríklad film Miki.
Prvé Kroky: Od Brezna k Zločinu
Mikuláš Černák sa narodil 9. decembra 1966 v Brezne a vyrastal v obci Telgárt. Niektoré zdroje uvádzajú ako miesto jeho narodenia Nové Zámky v roku 1967. Dodnes rád hovorí, že bol chlapec z dediny a pochádzal zo slušnej rodiny, a jeho detstvo bolo relatívne bezproblémové. Pôvodne vyučený automechanik, pracoval ako vodič družstevného teréňaku a linkového autobusu. Prvý záznam v registri trestov získal už v 19 rokoch (iné zdroje uvádzajú 17 rokov), keď s Milošom Kaštanom ukradli magnetofón. Tento prvý, menší delikt, ako bolo rozkrádanie socialistického majetku, nedovolené ozbrojovanie či ublíženie na zdraví, mu priniesol podmienečné tresty.
Po otcovej smrti v roku 1992 sa Mikuláš Černák vrátil s bratom Vladom z Nemecka, kde si zarobili prácou v lese. Miki už videl nové možnosti, ako preraziť. Zlom v jeho živote nastal po návrate na Slovensko, keď v roku 1993 začal podnikať ako živnostník.
Vznik a Konsolidácia Gangu: Od Podvodov k Bezpečnostnej Službe
Na začiatku to nebol zločinecký gang v pravom zmysle slova, iba traja kamaráti: Mikuláš Černák a dvojica jeho kamarátov Martin Láboš a Miloš Kaštan. Spočiatku im rozhodne nešéfoval Mikuláš Černák; vyššie postavenie mal sprvoti Martin Láboš, jeho rodák z Telgártu (vtedy Švermova), ktorý bol o desať rokov starší a najprv si zarábal ako mäsiar. Z mäsiarskej rodiny pochádza aj tretí do partie, Miloš Kaštan, ktorého Černák spoznal už počas strednej školy vo vlaku Horehronská strela, ktorým sa každý piatok spoločne vracali domov.
Táto trojčlenná skupinka pod vedením Láboša najprv páchala menšiu kriminalitu. „Boli to rôzne faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom a podobne,“ priznáva Černák vo svojej knihe Ako som prelomil mlčanie. Založili firmy a čoskoro začali zarábať na podvodoch, napríklad objednali tovar, na ktorý si vystavili faktúru, ale už zaň nezaplatili. Sem-tam pomohli kamaráti z Horehronskej strely, ktorí sa časom k skupinke pridávali.
V lete 1995 založili Černák s bratom a kumpánmi svoju prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark, s.r.o., v Banskej Bystrici, ktorá ponúkala masérske služby, solárium a fitnescentrum. Černák o tomto období napísal na sociálnej sieti: „A tu niekde sa začína aj to obdobie môjho života, ktoré som ja sám na súdnych procesoch označil temnou minulosťou a nástupom do vlaku s organizovaným zločinom.“
Neskôr založili civilnú bezpečnostnú službu Security3, neskôr SBS Security 3, na legalizáciu výpalníctva. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva, zamestnali tam svojich pešiakov a získali kontrolu nad tým, čo sa deje v podnikoch. Okrem ochranky si však u nich podnikatelia objednávali aj „postrašenie“ ich konkurencie, alebo iných zločineckých skupín. Násilie sa stalo súčasťou jeho podnikania, a časom došlo aj na nájomné vraždy.
Krvavá Éra: Zoznam Brutálnych Činov
Mikuláš Černák a jeho gang boli spájaní s viacerými vraždami a nelegálnymi útokmi na konkurentov, ktorí sa snažili zasahovať do jeho podnikania alebo ktorí mu prekážali. Tieto vraždy a násilné činy boli často vykonávané s brutálnou krutosťou, pričom cieľom bolo nielen odstrániť konkurenciu, ale aj zastrašiť ostatných.
K prvej vražde sa Černák podľa vlastných vyjadrení primotal netušiac, čo sa stane. Išlo o likvidáciu Ladislava Bojkúna v roku 1992, ktorého mal zastreliť mafiánsky zabijak Alojz Házy z pomsty za údajné pletky s jeho ženou. Černák priznal, že pomohol pri zakopávaní mŕtvoly.
Neskôr si Černák objednal vraždu telgártskeho krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý svedčil proti jeho bratovi na súde. Vladimír Černák s komplicom čelili obžalobe, že vo Vlčekovej krčme na smrť dobili jedného z hostí. Miroslav Vlček zmizol v roku 2003 po tom, ako svedčil proti Černákovmu bratovi.
Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák v roku 1993. Obeťou bol Ukrajinec žijúci v Banskej Bystrici, Jaroslav Ivanovič Oros, ktorý zomrel začiatkom novembra 1993, keď si miestny podnikateľ u černákovcov objednal zastrašenie ľudí, ktorí ho vydierali. „V tom čase sa neštítili zobrať za nájomnú vraždu kamión vodky, ktorú ďalej predali,“ opisuje vyšetrovateľ, ktorý Černákov prípad dobre pozná.
V roku 1993 sa Černákov brat pohádal v bare s druhým hosťom a s kamarátom ho ubili na smrť. Hostinský sa však rozhodol svedčiť na polícii a Černák preto nariadil jeho odstránenie. Z krčmy ho vylákal muž, ktorý potreboval pomôcť s autom. Vonku ho už ale čakali ľudia z Černákovej skupiny a zastrelili ho.
Slovenska Mafia 9 K Mello a Mellovci Súmrak Bossov Mafiáni
Černákov zoznam smrti, ktorý odovzdal policajtom po prelomení mlčania, je dlhý. Sú na ňom napríklad pionieri mafie v Bratislave - bratia Danišovci, s prezývkami Papas a Tuti - ktorí ako prví zahynuli pri výbuchu auta 6. júla 1995. Tiež známi kulturisti bratia Grolmusovci, zavraždení 22. mája 1996, či bývalý popradský prednosta Vladimír Bachleda, ktorého vraždu si objednal Peter Steinhubel 23. mája 1997. V roku 1995 bol zavraždený aj Martin Láboš, ktorého v apríli dobodali na smrť v hoteli na Krpáčove. Černák priznal, že z pomsty požiadal gang sýkorovcov, aby zabili Milana Pilliara - šéfa esbéesky, ktorá hotel strážila.
Jedna z najbrutálnejších vrážd sa stala v hoteli Gerlach v Poprade, kde v salóniku 25. marca 1997 Černák dobodal bývalého policajta Gustáva Slivenského, ktorému následne jeho ľudia odrezali hlavu a vystavili ju na výstrahu na kapotu auta v Poprade. Podobne brutálny bol aj osud Rudolfa Hodossyho (pomsta za smrť černákovca Michala Csemyho), ktorého telo bolo taktiež znetvorené.
V septembri 1997 sa odohrala ďalšia brutálna scéna. V lese pri Polomke na Horehroní, v chate, sa odohrala vražda poľského priekopníka daňových a colných megapodvodov, Grzegorza Szymaneka. „Stretneme sa v pekle!“ vyriekol Černák ortieľ smrti. Szymanekovi vložil do úst pištoľ a stlačil kohútik. Po výstrele údajne ešte podal zbraň aj svojmu pobočníkovi Jánovi Kánovi, ktorý mal streliť Poliaka do srdca. Černák tento scenár potvrdzuje, Kán ho popiera. Vražda Poliaka, ktorého pôvodne uniesli s vidinou veľkého výkupného, sa stala až na sklonku zločineckej éry Mikuláša Černáka.
Černák figuruje v ďalších 18 prípadoch, kde vyšetrovanie pokračuje, vrátane vrážd J.J. Orosa, I. Mihálika, Rudolfa Bielika, B. Škublu, M. Piliara, T. Kohuláka, L. Šuhajdu, N. Junuziho, P. Novotného, J. Tótha, M. Muzsku a ďalších. Bol obvinený aj z vraždy údajného policajného informátora Jozefa Filipa z 22. septembra 1994 pri Liptovskej Tepličke, ku ktorej sa priznal. Taktiež sa priznal k vražde muža z podsvetia Jozefa Štefana z decembra 1994, ktorého zastrelil a nechal ho v aute uhorieť. Vo februári 1997 sa spolupodieľal na fyzickej likvidácii Štefanovho kamaráta Pavla Lenharta, ktorý bol zastrelený dvoma ranami do hlavy. Zúčastnil sa aj na vraždách dvoch mužov z dunajskostredského podsvetia Milana Siposa a Emila Potascha, ktorých telá videli svedkovia vynášať 15. marca 1997 z Černákovej firmy zabalené v kobercoch.
Dieru vo vedení gangu po smrti Láboša zaplnil ďalší bývalý spolucestujúci z Horehronskej strely - Ján Kán, ktorého už predtým prijali do gangu. Černák spomína, ako Kána našiel v zúboženom stave, "v jednej bielej, asi týždeň neprezlečenej prepotenej košeli, tesilových nohaviciach a s jedným kufríkom, v ktorom mal kopec nezaplatených faktúr a pečiatku firmy."
Gang chcel ovládnuť celé stredoslovenské teritórium. V Banskej Bystrici mali silnú konkurenciu v podobe "karatistov". Černákovci demonštratívne zakrúžili okolo ich hlavného stanu v diskobare Natali a súboj o Bystricu vzdali Penovovi muži bez boja. Viacerí sa potom k Černákovmu gangu pridali.
Černák mal veľké slovo v mafii na celom Slovensku. S mafiánmi z iných skupín absolvoval aj spoločnú dovolenku pri mori, kde si urobil veľa fotiek s dunajskostredským bossom Tiborom Pápayom alias Papa Joyom. Vo viacerých otvorených prípadoch vrážd je Černák obvinený s najvyšším bossom sýkorovcov Róbertom Lališom, ktorého Černák na súde volal Kýblik. Cez nich sa dostal aj k vražde Bachledu, ktorú si objednal Peter Steinhubel.
Nie všetky priateľstvá vydržali. Bývalý košický boss podsvetia Róbert Holub zrejme bol pri demonštratívnej poprave spomínaného Poliaka Szymaneka. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov, že Holuba nechajú zabiť sýkorovskému vražednému komandu a strelcom bude Jozef Roháč. Vyšlo im to až na tretí pokus. Holub najprv prežil streľbu na pumpe, potom aj v bratislavskom hoteli Danube, kam ho vylákal práve Černák a počas streľby s ním sedel za stolom. Roháč „dorazil“ Holuba v nemocnici a Černák dosadil do Košíc za nového bossa svojho obľúbenca, dnes už nebohého Karola Kolárika. Neskôr sa Černák priznal v prípade vraždy východoslovenského bossa Róberta Holuba a jeho ochrankára Štefana Fabiána z roku 1997.
Prievidzkí bratia Mellovci si zase podľa policajného obvinenia u Černáka objednali vraždu tigra z Partizánskeho - Petra Novotného, lebo sa báli, že ich zlikviduje. Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov Júliusa Tótha a Petra Muzsku. Kontrolu nad okolím Čiernej nad Tisou prebral černákovec Karol Szátmary.
Korene Mafiánskeho Rozmachu v 90. rokoch
Prečo sa na Slovensku v 90. rokoch tak darilo organizovanému zločinu? Portál Investigace.cz vysvetľuje, že k rozvoju organizovaného zločinu prispela aj úplne nová situácia po Nežnej revolúcii. „Na začiatku 90. rokov bol chaos. Nefungovali pravidlá, žiadna hierarchia. Objavili sa Čečeni, Ukrajinci, Balkán. Nekontrolované skupiny bojovali o teritóriá. Bolo to, ako keď pustíte gladiátorov do arény.“ Polícia a súdy neboli na premyslené ťahy mafiánov pripravení.
„Mafiám hrali do kariet (…) aj kontakty a priateľstvá s vplyvnými či vysoko postavenými osobami,“ vysvetľuje portál. Polícia tiež nemala prepojené policajné databázy zločincov so západnými krajinami. Aj preto sa u nás darilo zločincom z Albánska, Srbska, alebo Kosova, ktorí prišli na Slovensko ešte počas socializmu s ľuďmi, ktorí tu v rámci socialistickej výmeny študovali alebo pracovali. To, ako v 90. rokoch ťahala polícia za kratší koniec, si môžeš pozrieť v českom seriáli Devadesátky, ktorý je inšpirovaný skutočnými zločinmi z tej doby. Odohráva sa síce v Česku, ale podobná situácia bola aj u nás.
Mafiáni sa často snažia vybudovať si kult osobnosti, pričom cez luxus, moc a svoj štýl sú vykresľovaní ako ikony alebo celebrity. Často si nevieme predstaviť, čo musia prežívať obete brutálnych trestných činov, aké mal na svedomí aj Mikuláš Černák. Rovnako sa často zabúda na prežívanie príbuzných a blízkych obetí. Mafii sa často darí tam, kde sú oslabené, alebo skorumpované inštitúcie ako polícia, súdy, alebo tajná služba. Aj usporiadanie mafie má tak trochu pripomínať komunitu, alebo rodinu, aj keď "pekne toxickú". Často sa kladie dôraz na vernosť, ale aj poslušnosť. Romantizovaniu mafie čiastočne prispel mafián Corleone z knihy a filmu Krstný otec. Podľa Finckenauera môžu mať ľudia pocit, že ak si žijú svoje obyčajné životy, vyčíňanie mafie sa ich netýka a mafiáni si vybavujú účty len medzi sebou. No stačí, že máš úspešný podnik, po ktorom mafiáni zatúžia, alebo si policajt či policajtka, ktorí sa snažia robiť si poctivo svoju prácu, a v 90. rokoch na Slovensku mafiáni nastražovali na seba alebo policajtov bomby.
Prepojenie s Mocou a Korupcia
Černákova moc rástla aj vďaka rozsiahlej korupcii. „Korumpovali sme niektorých policajtov, štátnych úradníkov, regionálnych poslancov, a dokonca aj určitých prokurátorov a sudcov,“ priznal v knihe. Sám Černák priznáva, že mal svojich ľudí na tých správnych miestach.
Nájomné vraždy, vydieranie, výpalníctvo, či vymáhanie dlhov - to všetko bolo černákovcom málo, chceli viac. Mali stavebnú firmu Renox, ktorá dostávala aj verejné zákazky, napríklad rekonštrukciu Okresného úradu v Krupine. Pri poklepaní základného kameňa Černák stál neďaleko vtedajšieho ministra vnútra Gustáva Krajčiho. Černák tvrdí, že k zákazke sa dostali cez bývalého krajského šéfa HZDS Petra Novotného. Černák poprel akýkoľvek vzťah s Vladimírom Mečiarom či s bývalým šéfom SIS Ivanom Lexom, no tvrdí: „Veď Mečiar dal pokyn, aby proti nám zasiahli. Nemal som dobré vzťahy s ním ani s jeho HZDS.“
Černák sa podľa vlastných slov viackrát stretol aj s bývalým námestníkom SIS Jaroslavom Svěchotom, ktorý raz tvrdil, že ho poslal vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Vraj mu mal zistiť, kto napadol v černákovskom bare bývalého poslanca hnutia Karola Konárika a policajného funkcionára. Černák na to Svěchotovi odkázal: „Doktore, odkážte svojmu šéfovi Mečiarovi, že ja mu zisťovať nič nebudem, lebo ja som osobne nakopal jeho poslanca aj s tým policajtom do zadku, keď sa mi tu začal oháňať poslaneckým preukazom a dobíjať do baru, kde sme mali uzavretú spoločnosť.“ Černák tvrdí, že osobne rokoval s námestníkom riaditeľa SIS Jaroslavom Svěchotom (riaditeľa tajnej služby Ivana Lexu vraj nikdy nestretol), ale nevedel povedať, či sa SIS podieľala na vojne v podsvetí.
Pri otváraní Černákovho klubu Shark mal zas čestné miesto vtedajší primátor Banskej Bystrice Igor Presperín. Na bezpečnosť oslavy dohliadali holohlaví páni so samopalmi. „Od roku 1994 až doteraz boli aj sú v politike ľudia, s ktorými sme spolupracovali, respektíve osobne sa poznali. Ich mená nebudem konkretizovať. Pre mňa je táto kapitola uzavretá a diskreditovať týchto ľudí dnes by bolo z mojej strany neférové.“
Zatknutie a Dlhý Pobyt za Mrežami
Černákove aktivity rástli a začali prekračovať akékoľvek medze. V lete 1997 majiteľ nebankovky Drukos František Mojžiš vyhlásil, že sa ho pokúšajú vydierať, takže previedol celý majetok aj s firmami na charitatívnu organizáciu cirkvi. Černákovci reagovali nezvyčajnou tlačovkou, na ktorej vydieranie Mojžiša odmietli. „Vidíte tu nejakého bossa podsvetia?“ pýtal sa novinárov Černák v obleku.
Len mesiac po tejto tlačovke oslavoval svoje 31. narodeniny, pričom videozáznam z oslavy sa objavil v spravodajstve televízie Markíza. Slučka sa ale zaťahovala, na hlavy klanu bol vydaný zatykač. Blížili sa Vianoce 1997 a na policajnej vrátnici v Banskej Bystrici sa objavil Mikuláš Černák, o ktorom sa vravelo ako o šéfovi mafie. Na vrátnici čakal vyše hodiny na vyšetrovateľa, na čom sa spolu s advokátom zabával. K udalosti zavolal aj redaktorov televízie Markíza a bývalého rádia Twist. Tento incident svedčil o jeho vtedajšom sebavedomí a vplyve.
Černák tvrdí, že na políciu sa rozhodli ísť po telefonátoch vysokopostavenému pracovníkovi ministerstva vnútra, ktorý im vraj garantoval, že ich nebudú držať za mrežami. Týždeň pred Vianocami 1997 sa tak odohrala groteska: Černák a Kán so svojim advokátom sa 40 minút domáhali, aby ich na bystrickom riaditeľstve polície zadržali. Napokon ich odviezol vyšetrovateľ na výsluch svojim žigulákom. Na slobode zostal iba Kaštan, ktorého neskôr zadržali v Prahe.
Od konca roka 1997, teda už 19 rokov, sa Černák, až na asi polročnú prestávku, spoza mreží nedostal. Súdy sa síce naťahovali tak, že sa takmer pozrel na slobodu pri naplnení jeho maximálnej lehoty väzby. Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda však ubezpečoval, že Černák z basy nevyjde. Politici narýchlo zmenili zákon, aby mohol byť vo väzbe o dva roky dlhšie.
V prvom monsterprocese súd Černákovi vymeral 15 rokov, ktoré po odvolaniach znížili na 8,5 roka basy za dvojnásobné vydieranie - vydieranie Vladimíra Rybárika v prípade Púchovskej panelárne a vydieranie Mariána Karcela pre jeho penzión Majo v Bystrej. V prípade únosu a vraždy Poliaka Grzegorza Szymaneka ho napokon oslobodili, avšak prípad sa teraz nanovo vyšetruje.
Po odpykaní polovice trestu sa dostal v novembri 2002 podmienečne na slobodu a išiel si zalyžovať do Tatier. Tam ho však videl Dzurinda, ktorý tvrdil, že prepustený boss sa sácal na vleku - podal na neho trestné oznámenie. Ani to Černáka do basy nevrátilo, ale bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic to riešil inak. Podal sťažnosť, lebo v takom závažnom prípade by sa malo podmienečne prepúšťať až po dvoch tretinách odpykaného trestu. Súd mu dal za pravdu a Černáka potom v auguste 2003 zadržali v Prahe.
Doživotie a Prelomenie Mlčania
Mikuláša Černáka v prvom súdnom kole neodsúdili za žiadnu vraždu. V druhom procese to už ale bola celá paleta najzávažnejších skutkov. Po rokoch vyšetrovania, súdnych konaní a, žiaľ, aj vraždy spoluobžalovaných a svedka bol Černák v roku 2009 odsúdený na doživotie. Dostal ho za šesť vrážd (vrátane Jozefa Filipa, Jozefa Štefana, Pavla Lenharta, Milana Siposa, Emila Potascha a Gustáva Slivenského), pokus o vraždu a prípravu vraždy, vrátane objednávky vraždy svojho spoluobžalovaného Mariána Karcela, ktorú mal vybaviť z väzenia. Prešovský súd mu vymeral doživotie, čo potvrdil aj odvolací súd.
Černák je presvedčený o tom, že už od roku 2005 ho zrádzali najbližší z veľkej trojky gangu černákovcov. Kaštan proti nemu vypovedal na prešovskom súde. Spočiatku to urobil aj Kán, potom už používal termíny neviem a nepamätám si. Pre Černáka je najväčším sklamaním. „Vieš dobre, že som bol odsúdený v Prešove aj za vraždy, ktoré si spáchal ty. Bol si za mojou mamou, za tie roky, čo som vo výkone trestu, či niečo nepotrebuje? Do dnešného dňa som bol ticho,“ vykričal Černák podľa Markízy svojmu bývalému spojencovi na súde v januári 2014.
V roku 2015 Mikuláš Černák urobil nečakaný krok. Prelomil mlčanie a prehovoril o všetkom, čo za sedem rokov v mafii vedel. Sype si popol na vlastnú hlavu, usvedčuje ostatných. Ukazuje tajné hroby, hovorí o ľuďoch, ktorí s ním zabíjali. Chce odkryť pozadie 36 vrážd. V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd. „Som síce zločinec, ale mám svoju hrdosť, a tú takzvanú darebácku česť,“ vyhlásil. Tvrdí, že mu záleží na tom, ako sa o ňom vyjadrujú a jeho slová majú vždy váhu.
Žiadosť o Podmienečné Prepustenie a Verdikt Súdu
Podľa Trestného zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť, ak vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V prípade doživotného trestu je to možné po odpykaní 25 rokov. O podmienečné prepustenie môže požiadať po odpykaní 25 rokov z doživotného trestu. V Černákovom prípade to bolo v roku 2023.
Tento rok podalo občianske združenie Reštart-nový život návrh na Černákovo podmienečné prepustenie. Mikuláš Černák, ktorý je dnes považovaný za „muža, čo zostúpil do pekla zločinu a potom z neho vystúpil,“ čakal na verdikt o podmienečnom prepustení z doživotného trestu vo väznici s najprísnejším stupňom stráženia v Leopoldove. Riaditeľ väznice odporučil Černákovo prepustenie a znalci z odboru psychiatrie a psychológie hovoria o priaznivej prognóze.
Slovenska Mafia 9 K Mello a Mellovci Súmrak Bossov Mafiáni
Prokuratúra sa však postavila proti, poukazujúc na výsledky staršieho testovania, podľa ktorého bol Černák označený za psychopata na štvrtej úrovni z piatich. Zástupkyňa Monika Brodanská predložila stovky strán dokumentov, ktoré podľa nej spochybňujú obraz „vzorného väzňa“. „Nie je to duševná porucha, ale trvalá osobnostná črta, ktorá sa nemení,“ zdôraznila Brodanská. Obhajoba tvrdenia o psychopatii ostro odmietla. „Na strane prokurátorky to je na hrane disciplinárneho potrestania. Pani prokurátorka vynáša niečo, čo nemá obdoby,“ reagovala obhajkyňa. Samotný Černák tvrdí, že po 27 rokoch väzenia prešiel vnútornou premenou. Na pojednávaniach ho pravidelne podporuje partnerka Monika Křivová a za jeho návrhom stojí aj občianske združenie Reštart - nový život. Okresný súd v Trnave však zasadnutie o prepustení odložil na neurčito a žiadal vypracovanie psychiatrických a psychologických posudkov. Viacerí odborníci sa však nevedia zhodnúť, nakoľko môže byť jeho žiadosť úspešná.
Napriek tomu, že bol odsúdený na doživotie, Černák zostáva v kontakte s verejnosťou. Senát po dlhom zvažovaní rozhodol, že Mikuláš Černák ostáva za mrežami. Súd nevyhovel jeho žiadosti o podmienečné prepustenie a potvrdil, že naďalej musí vykonávať trest doživotia. Mikuláš Černák je dnes považovaný za jednu z najzávažnejších postáv slovenského organizovaného zločinu, ktorá mala nezanedbateľný vplyv na formovanie kriminálneho podsvetia v 90. rokoch.
tags: #mikulas #cernak #zatknutie #narodenie