Milan Saniga: Prírodovedec, Lesník a Ochranca Prírody z Liptovských Revúc

Doc. Ing. Milan Saniga, CSc., je významnou osobnosťou v oblasti ekológie, lesníctva a popularizácie prírodných vied na Slovensku. Jeho životná cesta je nerozlučne spojená s prírodou, a to najmä s majestátnymi lesmi Veľkej Fatry. Narodil sa 20. februára 1951 a od svojich útlom veku bol prostredníctvom práce svojho otca, ale aj vnímaním prírody ako takej, ktorá je v tejto časti pod Čiernym kameňom veľmi krásna a esteticky pôsobivá, spätý s lesom.

Životné Počiatky a Hlboký Vzťah k Prírode

Milan Saniga sa narodil v malebnej obci Liptovské Revúce, nachádzajúcej sa v srdci Veľkej Fatry, v rodine lesníka. Toto prostredie, charakteristické fascinujúcimi lesmi a podmanivou krajinou, formovalo jeho vnímavosť a lásku k prírode už od útleho detstva. Keď sa človek na ňu díva otvorenými očami a dušou, cíti s lesmi tohto regiónu hlboké prepojenie. Praktické spojenie jeho životnej cesty s lesníctvom sa datuje od roku 1966. Už od raného detstva ho najviac z celej prírody nadchýnali vtáčiky. Ako zvedavý dedinský chlapec trávil čas v prírode a nie pred monitorom počítača surfovaním po internete. Vedel na širokom okolí o hniezdach dravých vtákov. Vždy po návrate zo školy a splnení všetkých úloh trielil za dedinu, ak mu otec nenariadil nejakú prácu okolo domu. Najmä v letnom období musel pomáhať s prácami na lúkach, kosenie, hrabanie a zvážanie sena bolo prioritou pred výletmi za vtáčikmi. Koľkokrát mu za pekného počasia duša priam pišťala po vychádzke do lesa, no často to nebolo možné. Zavčas ráno chodil s otcom kosiť a celý deň sa robilo so senom. Navečer, keď už bolo všetko porobené, bol neraz taký ustatý, že už nevládal ísť do prírody.

V prírode sa najčastejšie zoznamoval s tajomstvami, ktoré mu príroda postupne odhaľovala. Zakaždým spoznal niečo nové - raz bociana bieleho, ktorý cez dolinu len prelieta, inokedy drozda kolohrivého, ktorý hniezdi v kosodrevine na najvyšších končiaroch nad jeho dedinou. Prvé zoznámenia s každým druhom vtáka a zvieraťa má nezmazateľne „napálené“ vo svojej pamäťovej jednotke a zakaždým, keď sa s ním nanovo v zátišiach prírody stretne, podvedome sa mu vybaví tento vzácny okamih. Dudka chochlatého zazrel po prvýkrát na Veľkej, keď sa išiel na sklonku apríla prejsť na Červenie. Výra skalného sa naľakal v Náprotivých, keď vyletel podvečer spoza hroble, kde sa kŕmil na ulovenom zajacovi. A raz zdúpnel od strachu pred medveďom. Tieto rané skúsenosti položili základ pre jeho celoživotné poslanie.

Vzdelanie a Akademická Dráha

Formálne vzdelanie Milana Sanigu začalo na Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Táto škola mala významných profesorov ako Švanda, Setey, Popelka, Pivovarči, Železník a mnoho ďalších, ktorí svojím pedagogickým majstrovstvom dokázali usmerňovať a motivovať žiakov, ako poznávať lesy a lesné spoločenstvá. Dokázali teoreticky a prakticky naučiť, čo les potrebuje a ako v ňom hospodáriť. Logickým pokračovaním štúdia bola Lesnícka fakulta Technickej univerzity (vtedy Vysokej školy lesníckej a drevárskej) vo Zvolene. Aj tu boli významní profesori, ktorí svojou odbornou a ľudskou autoritou formovali jeho odborný vývoj.

Po skončení štúdia na lesníckej fakulte nastúpil na Lesný závod Martin, kde na lesnej správe Jánošíkovo vykonával dva mesiace prácu lesníka. Následne v septembri nastúpil na ročnú vojenskú službu do Hradca Králové. Už počas vojenskej služby mal kontakt s lesníckou fakultou a po jej ukončení v septembri nasledujúceho roku opätovne nastúpil na lesnú správu do Jánošíkova, kde pracoval ako lesník. Keď v októbri vypísali výberové konanie na doktorandské štúdium na Katedru pestovania lesa v oblasti škôlkarstva, prihlásil sa na toto štúdium. Po úspešnom prijímacom konaní nastúpil ako interný doktorand, v tom období sa táto pozícia nazývala interný ašpirant, ku doc. Červenkovi. V roku 1979 sa uvoľnilo miesto odborného asistenta pre odborné zameranie pestovanie lesa a po úspešnom výberovom konaní bol na toto pracovné miesto prijatý s tým, že prešiel na externú formu doktorandského štúdia.

Jeho akademická kariéra sa ďalej rozvíjala. V rokoch 1987 až 1993 bol odborným pracovníkom pre lesné ekosystémy na Správe Národného parku Malá Fatra so sídlom v Gbeľanoch pri Žiline. Od roku 1993 je samostatným vedeckým pracovníkom Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene, kde pôsobí dodnes. Absolvoval externé ašpirantské štúdium v odbore Poľnohospodárska a lesnícka fytopatológia a ochrana rastlín na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene v rokoch 1990 až 1994, ktoré ukončil získaním titulu CSc. s kandidátskou dizertačnou prácou „Sezónna dynamika vtáčích zložiek lesných prírodných geobiocenóz v piatom až ôsmom vegetačnom stupni v Malej a Veľkej Fatre“. V tom období (1987) bolo podmienkou na začatie habilitačného konania mať prax v lesnom hospodárstve minimálne 1 rok, čo nemal. Tak v tomto roku nastúpil na podnikové riaditeľstvo štátnych lesov do Banskej Bystrice, kde prešiel odborom výroby, pestovnej činnosti, ochrany lesa a meliorácií. Mal to šťastie, že bol pracovne zaradený ku Ing. Jánovi Dobríkovi, hlavnému inžinierovi podniku, s ktorým mnohokrát riešil veľmi problematické a zaujímavé úlohy. Bol to telom a dušou praktik, odborný poľovník, takže to bola pre neho ideálna príležitosť pochopiť a pracovne nasiaknuť všetkými problémami vtedajšej lesníckej praxe. Neskôr úspešne absolvoval habilitáciu v odbore Všeobecná ekológia a ekológia jedinca a populácií (v roku 2008). Doc. Ing. Milan Saniga, CSc. exerne prednášal na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v rokoch 2001 až 2015, kde viedol predmety ako Biologická diverzita, Etológia živočíchov, Ornitológia a Systém chordátov. Od roku 2015 je garantom bakalárskeho a magisterského študijného programu Učiteľstvo biológie v kombinácii na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Profesor Milan Saniga je tiež významnou lesníckou, akademickou osobnosťou a neúnavným presadzovateľom myšlienok prírode blízkeho obhospodarovania lesa do praktického života. Je tou osobnosťou, ktorá v oblasti pestovania lesa dlhodobo spájala a spája teóriu s lesníckou praxou. Má rozhodujúci vplyv na zmenu myslenia celej generácie lesníkov. Prostredníctvom seminárov a praktických ukážok v teréne osobne zavádza najnovšie poznatky v pestovaní lesov do života. Od roku 1991 je vedúcim Katedry pestovania lesa na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. V roku 1995 mu bol prezidentom SR udelený titul profesor pre odbor pestovania lesa. Okrem univerzity vo Zvolene prednáša aj na zahraničných univerzitách, ako sú Gottingen, ETH Zurich, AR Krakow a BOKU Viedeň. Bol dlhodobejšie šesťkrát na študijno-výskumných pobytoch vo Švajčiarsku na ETH Zürich, na ústave Pestovania lesa, čo trvalo celkom 10 mesiacov. Je predsedom PRO SILVA Slovakia a od roku 1996 členom európskeho výboru PRO SILVA EUROPE.

Vedecký Prínos a Oblasti Výskumu

Vedecké zameranie Milana Sanigu je rozsiahle a zahŕňa ekológiu a etológiu vtákov, biodiverzitu a ochranu terestrických ekosystémov, vzťah medzi vtáčou zložkou a rastlinnou zložkou ekosystémov, ako aj vzťah medzi vtáčími spoločenstvami a meniacimi sa ekosystémami. Osobitne sa zameriava na ekológiu a etológiu tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) a murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria). Tieto druhy sú pre neho nielen predmetom vedeckého záujmu, ale aj celoživotnou vášňou.

Jeho vedecká činnosť zahŕňa rozsiahle teoretické a metodické štúdie, ako napríklad „Možnosť reintrodukcie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) vo Vsetínskych vrchoch v Českej republike“ (1995), „Možnosť reintrodukcie tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) v Moravskoslezských Beskydech v Českej republike“ (1996) a „Návrh genofondových plôch tetrovovitých (tetrov hlucháň, tetrov hoľniak a jariabok lesný) vo Veľkej Fatre“ (1995).

Podieľal sa na mnohých vedecko-výskumných projektoch financovaných VEGA a APVV, ktoré systematicky skúmali rôzne aspekty lesných ekosystémov a ich živočíšnych zložiek:

• Štruktúra a funkcia živočíšnych spoločenstiev ekotónov lesných ekosystémov (VEGA 2/2001/22), kde bol v rokoch 2002 - 2004 vedúcim riešiteľského kolektívu.
• Potravné vzťahy modelových živočíchov v lesných ekosystémoch (VEGA 2/2290/95, 1995 - 1997 a VEGA 2/7025/20, 2000 - 2002), v oboch prípadoch ako člen riešiteľského kolektívu.
• Zdravotný stav lesných drevín vo vzťahu k biotickým faktorom (VEGA 2/2030/95, 1995 - 1997), člen riešiteľského kolektívu.
• Výskum v lesných rezerváciách (VEGA 2/5172/98, 1998 - 2000), člen riešiteľského kolektívu.
• Ekológia živočíchov pozdĺž vertikálneho gradientu lesov Západných Karpát (VEGA 2/3006/23, 2003 - 2005), člen riešiteľského kolektívu.
• Ekológia modelových živočíchov v územiach a biotopoch európskeho významu s dôrazom na európsky významné druhy (VEGA 2/6007/27, 2006 - 2008), člen riešiteľského kolektívu.
• Životné stratégie modelových lesných druhov živočíchov v kontrastne odlišných podmienkach prostredia (VEGA 1/0130/08, 2008 - 2010), člen riešiteľského kolektívu.
• Potravné a habitatové vzťahy lesných živočíchov k drevinám (VEGA 1/0110/09, 2009 - 2012), člen riešiteľského kolektívu.
• Fragmentácia a vznik nových biotopov po narušení lesa: ekologická plasticita druhov a ich spoločenstiev (VEGA 2/0157/11, 2011 - 2014), člen riešiteľského kolektívu.
• Genetická diferenciácia fragmentovaných populácií tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus) a tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) v Západných Karpatoch (VEGA 1/0303/12, 2012 - 2014), člen riešiteľského kolektívu.
• Reakcie živočíchov na meniacu sa štruktúru lesa (VEGA 2/0035/13, 2013 - 2016), člen riešiteľského kolektívu.
• Funkčne významné živočíchy v dynamike lesných ekosystémov v nových environmentálnych podmienkach (VEGA 2/0052/15, 2015 - 2018), člen riešiteľského kolektívu.
• Význam lokálnych habitatov a mikrohabitatov pre priestorovú distribúciu lesných a arborikolných článkonožcov (VEGA 2/0012/17, 2017 - 2019), člen riešiteľského kolektívu.

V rámci svojej vedeckej práce publikoval 86 pôvodných vedeckých prác, z toho 20 v časopisoch Current Contents (13 v zahraničí) a 56 v časopisoch mimo Current Contents (24 v zahraničí). Je autorom monografie „An ecological and ethological study of Wallcreeper (Tichodroma muraria) in the Slovak Carpathians“ (1999) a prispel do 10 kapitol vo vedeckých knižných publikáciách (2 v zahraničí). Jeho práce získali vysoký citačný ohlas, s viac ako 101 citáciami z WOS, 160 zahraničnými citáciami podľa SCOPUS a stovkami citácií v zahraničných a domácich publikáciách neregistrovaných v citačných indexoch. Viedol 15 bakalárskych prác, 22 diplomových prác a bol školiteľom dvoch dizertačných prác, ako aj jedného školiteľa - špecialistu.

Jeho výskum murárika červenokrídleho sa začal už v roku 1971. S chlapcami hral hokej a zbadal zvláštneho vtáčika, ktorý sa štveral po múre domu. Vtedy nevedel, ako sa volá, keďže o ňom nebolo v jedinej knižke o vtákoch na Slovensku zmienky, pretože je pomerne vzácny. O niekoľko rokov neskôr našiel v časopise Život rubriku Okienko do prírody a tam murárik bol. Odvtedy sa mu venuje, a to aj v anglickej monografii. Murárik červenokrídly je podľa neho operené stvorenie s nadprirodzeným výzorom a nebeskými prejavmi správania, ktoré nazval „nebeským anjelikom s karmínovými krídlami“. Ide o jediného vtáka v strednej Európe, ktorý nežerie semienka ako sýkorky, ale musí prežiť na živočíšnej potrave. Murárik hniezdi v skalných štrbinách, prípadne v stenách budov, znáša 3-5 vajec a sedí iba samica 18-20 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 29 dňoch. Murárik má veľmi charakteristický let. Počas neho len tak kmitá krídlami, a pritom len svoje nohy. Je to zvláštny tvor a mnoho ľudí tvrdí, že je prízrak. Milan Saniga zistil, že murárikov je približne tridsať párikov, ale ich stav je už desaťročia stabilizovaný.

Milan Saniga je neúnavným zástupcom princípov prírode blízkeho hospodárenia v lese (PBHL). Ako predseda PRO SILVA Slovakia podporuje výmenu teoretických poznatkov a praktických skúseností k pestovaniu a vytváraniu prirodzených lesných spoločenstiev s diferencovanou vekovou, druhovou, genetickou a priestorovou štruktúrou. Tieto spoločenstvá majú byť trvalo a rentabilne schopné plniť produkčné, environmentálne a ekologické funkcie lesa. Podporuje zachovanie prirodzených lesných ekosystémov vo forme rovnorodých a zmiešaných lesov, rôznovekých a viacvrstvových lesných porastov, ochranu starých stromov, mŕtveho stojaceho a ležiaceho dreva, pôvodných drevín, zriedkavých a ohrozených druhov drevín, biodiverzity a integrované zabezpečenie ostatných funkcií lesa.

Popularizácia Vedy a Výchova k Prírode

Popri vedeckom výskume sa Milan Saniga aktívne venuje popularizácii ochrany prírody, pričom osobitnú pozornosť venuje deťom a mládeži. Je presvedčený, že vedec, ak chce byť dobrým vedcom, musí sa do svojej práce zaľúbiť a nemôže ju robiť pre peniaze. Zároveň vedu treba podať bežným ľuďom, a tak ich pritiahnuť k ochrane prírody, pretože je na hrane prežitia. Musíme sa k nej správať tak, aby cítila, že ju máme radi. Je veľmi dôležité, aby predovšetkým mladí ľudia vedeli, že vedec nie je šedivý človek so zadymenými okuliarmi, zavretý niekde pri mikroskope v laboratóriu a nevie, koľko stojí liter mlieka.

Je autorom a ilustrátorom rozsiahleho množstva populárno-vedeckých kníh, celkovo napísal vyše 60 odborných a populárno-náučných kníh pre dospelých aj deti. Svoje knihy sám ilustruje a je tiež výborným fotografom.

Medzi jeho populárno-vedecké knižky o živote prírody pre deti a mládež (spolu 20 titulov) patria napríklad:

• „Poviedky tetušky Jedličky“ (1996)
• „Rok v prírode s Paľkom“ (1998)
• „Po lesných zátišiach s Paľkom“ (2000)
• „Rozprávky prababičky prírody“ (2003)
• „Rozprávky spod Čierneho kameňa“ (2004)
• „Rozprávky z Konvalinkového údolia“ (2004)
• „Rozprávky o sirôtočke sýkorôčke Dorôčke“ (2007)
• „Rozprávky pramamčičky Prírodčičky“ (2008)
• „Ako sýkorčiatko Zvedavčiatko spoznávalo zátišia dolinôčky Olinôčky“ (2009)
• „Ne(po)vinná čítanka malého prírodovedca - 1. diel: Rozprávky z dolinôčky Olinôčky“ (2010)
• „Ne(po)vinná čítanka malého prírodovedca - 2. diel: Rozprávky z dolinôčky Olinôčky“ (2011)
• „Úsmevné čítanie o prírodninách“ (2014)
• „O prírode veselo i vážne“ (2014)
• „Murárik červenokrídly - Operené stvorenie s nadprirodzeným výzorom a nebeskými prejavmi správania“ (2014)
• „Všetko „naj…“ o našich vtákoch“ (2015)
• „Príroda - čo o nej (ne)vieš?“ (2015)
• „Životopisy prírodnín v riekankách“ (2015)
• „Príroda - z každého rožka troška“ (2015)
• „Strašidelné čítanie o prírodninách“ (2015)
• „V tajomnom slovenskom lese“ (2024)

Pre dospelých čitateľov vydal (spolu 56 titulov) okrem iných:

• „Hlucháne - moja láska“ (1997)
• „Rozjímanie s hlucháňmi“ (1998)
• „Ekologické úvahy“ (2007)
• „Rozjímanie s medveďmi“ (2007)
• „Rozjímanie s murárikmi“ (2007)
• „Nezabudnuteľné zážitky s rysmi“ (2007)
• „Poézia prírody - Poetry of Nature“ (2008)
• „Poézia lesa“ (2008)
• „Príroda v premenách ročného kolobehu“ (2008)
• „Rozjímanie s prírodou“ (2008)
• „Reflexie o Bohu a prírode“ (2008)
• „Zasnúbený s prírodou“ (2009)
• „Rozprávková vtáčia záhradka - A Fairy tale Bird Garden“ (2009)
• „Moja dvojjediná láska murárik a hlucháň“ (2009)
• „Z mojej vtáčej záhrady“ (2009)
• „Veselo-vážne príhody z prírody“ (2010)
• „Tetrov hlucháň v poetickom rozjímaní a perokresbách“ (2010)
• „Murárik červenokrídly v poetickom rozjímaní a perokresbách“ (2010)
• „Môj rozprávkový život pod ochranou troch strážnych anjelov v nebeských výšinách“ (2010)
• „Symfónia prírody“ (2011)
• „Vtáčie búdky a kŕmidlá v Rozprávkovej vtáčej záhradke a Rozprávkovom domčeku murárika červenokrídleho - Bird boxes and feeders in the Fairy-tale Bird Garden and Fairy-tale Wallcreeperʼs House“ (2011)
• „Impresie prírody - Impressions of the Nature“ (2011)
• „Čriepky z prírody“ (2011)
• „Príroda - moja srdcová záležitosť“ (2011)
• „Čriepky zo zápisníka prírodovedca“ (2011)
• „Kalendár prírody“ (2011)
• „Čarokrásna príroda“ (2012)
• „Murárik červenokrídly - „Nebeský anjelik“ s karmínovými krídlami / Wallcreeper - „The heavenly angel“ with carmine wings“ (2012)
• „Rodný môj kraj - najmalebnejší pozemský raj…“ (2013)
• „Symfónia svetla a tieňa“ (2013)
• „Zrkadlenie Stvoriteľa v prírode“ (2013)
• „Tichodroma muraria“ (2013)
• „Hlucháň hôrny operené stvorenie s najpodivuhodnejšími krivkami tela“ (2013)
• „Najúsmevnejšie historky so zvieratami“ (2013)
• „Galéria Veľkej Fatry“ (2014)
• „Život krajší od výsnívaného… „Symfónia života nadprirodzeného operenca z najlukratívnejšej nebeskej štvrte“ (2013) (o živote murárika červenokrídleho)
• „Božia signatúra na úžasnom diele prírody“ (2014)
• „Úsmevné čítanie o prírodninách“ (2014)
• „Boží stopy v přírodě“ (2014)
• „Strašidelné čítanie o prírodninách“ (2015)
• „Podnikanie v súlade s prírodou“ (2015)
• „Príroda - z každého rožka troška“ (2015)
• „Príroda ohlasuje Božiu slávu - Myšlienky z Božej knihy prírody“ (2015)
• „Čerenie duše“ (2015)
• „Vtáky podhorských, horských a vysokohorských oblastí“ (2016)
• „Dvanásť poetických zastavení v prírode“ (2016)
• „Príroda oslavuje Stvoriteľa - Obrázky z Božej knihy prírody“ (2016)
• „Pomaly ďalej zájdeš“ (2016)
• „Naša príroda v kocke“ (2016)
• „Chotár pod Čiernym kameňom - čarokrásna Záhrada Eden“ (2017)
• „Druhý dych“ (2017)
• „Kresťan a ekológia“ (2018)
• „Čerenie duše“ - 2. vyd. (2018)

Rozprávková Vtáčia Záhradka a Láska k Hlucháňom

V Liptovských Revúcach pri svojom dome vybudoval vtáčiu záhradu, ktorú nazýva „Rozprávková vtáčia záhradka“ alebo „Vtáčí raj“, v modernej ekologickej terminológii „ekodvor“. Denne sem priletí aj tisíc sýkoriek a v stodvadsiatich troch búdkach mnohé aj nocujú, majú tu „fullservis“. Ročne minie až tristo kilogramov slnečnicových semienok na kŕmenie vtákov. Tento „vtáčí raj“ je pre neho jediným árom na celej Zemeguli, kde sa cíti tak dobre ako vo „Vtáčom úli“. Tu realizuje aj krúžkovanie vtákov a má zážitky s jedincami z Fínska či Slovinska (Ľubľany). Tento projekt bol ocenený CENA BAYER - HLAVNÁ CENA ZA TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ - NÁRODNEJ ENVIRO SÚŤAŽE 2010 v kategórii ENVIRO ČIN ROKA. Bez vtáčieho spevu by nedokázal žiť, vtáčiky ho držia pri živote.

Veľkú časť svojho výskumu venoval tetrovovi hlucháňovi, svojej „láske“, ktorého osud ho veľmi trápi. Hlucháne sú tu od ľadovej doby a možno budú musieť „odísť“, lebo vplyvom globálneho otepľovania sa začnú rozpadávať smrekové a borovicové porasty. K tomu ešte stále medzi nami žijú ľudia, ktorí túžia mať hlucháňa ako poľovnú trofej. V Liptovských Revúcach spomína, že kedysi ich bolo až päťtisíc kohútov, dnes je ich okolo štyristo. Hlucháň hôrny je pre neho operené stvorenie s najpodivuhodnejšími krivkami tela a lesný operenec s nadprirodzenou pózou počas tokania.

Zážitky z Prírody a Boj za Zachovanie Nárečia

Milan Saniga je známy aj vďaka svojim nevšedným zážitkom z prírody, ktoré často s humorom rozpráva. Často sa mu stáva, že ho ľudia vyhľadávajú s prosbou o radu pri kurióznych stretnutiach so zvieratami. Spomína napríklad, ako kamarátovi do sprchy vletel netopier a za ním sova, ktorá spláchla na dámu. Alebo príbeh tetky, ktorá ráno o trištvrte na päť prišla na autobusovú zastávku a v búdke v prítmí uvidela siluetu na lavičke. Pozdravila a povedala: „Posuň sa ďalej.“ Zrazu sa silueta postavila a odišla. Bol to medveď. Tetka v šoku odišla domov a do nemocnice ju musel odviezť syn. Nemohli jej zobrať ani kvapku krvi, taká bola zľaknutá. Podobne iná tetka z horárne v Ľubochni vydurila sedem kráv na pašu. Večer išla po ne a zbadala, že je ich osem. Bola spokojná, prišla bližšie, a to bol medveď. Viedol kravy ako kraviar. Od strachu objala strom a čakala, kedy ju zožerie. Ten ju iba oňuchal a odišiel. Tieto príbehy slúžia nielen na pobavenie, ale aj na to, aby ukázal, ako sa správať v prítomnosti divokých zvierat a aké sú ich skutočné reakcie. O medveďoch tvrdí, že sú premnožené a treba ich regulovať, ale zároveň musíme sa v lese vedieť aj správať, pretože zvieratá sú potom v strese a vyrušený medveď sa vlastne bráni.

Zaznamenal si tiež prípad, keď mal v posteli vretenicu, alebo keď volala tetka, že má plnú záclonu netopierov (asi dvesto). Iná tetka zas varila polievku v byte na najvyššom poschodí v paneláku a do hrnca jej vletel netopier. Kým stihla vysvetliť, čo sa stalo, uvaril sa. A raz volal podnikateľ z Bystrice, že má v poštovej schránke živú „tenisovú loptičku“, bola to sýkorka. Celú zimu mu tam nocovala. Tieto kuriózne prípady plánuje raz zozbierať do knihy.

Okrem ochrany prírody sa Milan Saniga venuje aj ochrane kultúrneho dedičstva, konkrétne zachovávaniu liptovskorevúckeho dialektu. Spísal slovíčka a frazeologické zvraty, ktoré si pamätá z detských čias, kedy sa u nich doma rozprávalo výlučne nárečím. Jeho cieľom je „osviežiť“ krv starších spoluobčanov a navodiť u nich blažený stav náhleho a nezvratného omladnutia, kedy sa aspoň v myšlienkach navrátia do čias svojej ranej mladosti. Mladých, ktorí začujú nejaké to nárečové slovíčko už len kedy-tedy od svojich starých rodičov, túži zaočkovať k svojeti večitou láskou a zavrúbľovať silným putom k otčine - podčiernokamenskej Záhrade Eden, aby k nej pociťovali silnú spolupatričnosť kdekoľvek vo svete. Domácnosti najstarších spoluobčanov sú pre neho akreditovanými jazykovými poradňami i certifikovanými transfúznymi stanicami, kde ho sivovlasí staručkí ľudoví liečitelia, ruky ktorých poznačila hrubými mozoľmi ťažká práca a tvár vyzdobili hlboké vrásky od množstva prežitých starostí a trápení, počas hodinovej konzultácie vzájomným spovedaním poliečia, obnovia a utužia u neho príslušnosť k podčiernokamenskému chotáru s jeho originálnym „Geniom loci“.

Putovné Výstavy

Milan Saniga svojou tvorbou nielen píše, ale aj vizuálne obohacuje verejnosť. Usporadúva putovné výstavy, ktoré približujú krásy a tajomstvá prírody širokej verejnosti.

• V roku 1998 to bola výstava „Hlucháne - moja láska“, súbor 92 perokresieb a text o ohrozenom tetrovovi hlucháňovi, ktorá putovala po Slovenských národných múzeách (Martin, Banská Bystrica, Ružomberok, Dolný Kubín, Tatranská Lomnica, Žilina).
• V roku 1999 nasledovala výstava „Murárik červenokrídly - operený skvost vápencových skál a azúrového neba“, súbor 110 perokresieb a text o vzácnom murárikovi červenokrídlom, taktiež putovala po viacerých múzeách.
• V rokoch 2002-2003 predstavil „Poéziu prírody“, súbor 100 farebných fotografií zachytávajúcich život prírody na Slovensku v premene ročného kolobehu, opäť v múzeách v Banskej Bystrici, Martine a Žiline.
• V roku 2016 zorganizoval výstavu „Príroda ohlasuje Božiu slávu“, súbor 60 farebných fotografií z prírody dokumentujúcich Božiu signatúru pri kreovaní prírodnín, vystavenú v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku.
• Taktiež v roku 2016 prezentoval „Čriepky z prírody“, súbor 50 farebných fotografií z prírody, v Europa Shopping Center v Banskej Bystrici a v Galérii v obci Hniezdne.

Ocenenia a Uznania

Za svoju rozsiahlu vedeckú, pedagogickú, publikačnú a popularizačnú činnosť získal Milan Saniga množstvo prestížnych ocenení a uznaní:

• Diplom za 1. miesto vo fakultnom kole ŠVOČ - Sekcia BIO I. (1987)
• Čestné uznanie za účasť v celoštátnom kole ŠVOČ v školskom roku 1986/1987 (1987)
• Čestný diplom za 1. miesto v celoštátnom kole súťaže o najlepšiu študentskú vedeckú prácu v obore lesníctvo (1987)
• Cena rektora Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene za vynikajúce výsledky v štúdiu a študentskej vedeckej a odbornej činnosti na Lesníckej fakulte (1987)
• Cena SAV za vedecko-popularizačnú činnosť (1998)
• Cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za 2. miesto v kategórii: „Vedecko-popularizačný príspevok roka“ za sériu príspevkov „Kalendár prírody“ v populárno-vedeckom časopise QUARK (2006)
• Čestné uznanie obce Liptovské Revúce za dlhodobú úspešnú prezentáciu obce v oblasti publikačnej práce, literárnej tvorby a vedeckej činnosti (2007)
• Cena „Kniha Liptova 2008“ udelená Liptovskou knižnicou G.F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši za populárno-náučné tituly „Ekologické úvahy“ a „Poézia prírody / Poetry of nature“ (2009)
• Cena „Primátora mesta Ružomberok za významný podiel pri výchove mládeže v oblasti literatúry a ochrany prírody“ (2009)
• Cena SAV za vedecko-popularizačnú a vzdelávaciu činnosť (2010)
• CENA BAYER - HLAVNÁ CENA ZA TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ - NÁRODNEJ ENVIRO SÚŤAŽE 2010 v kategórii ENVIRO ČIN ROKA - 1. miesto, za projekt „ROZPRÁVKOVÁ VTÁČIA ZÁHRADKA“ (2010)
• Ďakovný list mesta Ružomberok za rozvoj slovenskej žurnalistiky a propagáciu mesta Ružomberok (2010)
• Cena „Kniha Liptova 2011“ - 3. miesto, udelená Liptovskou knižnicou G.F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši za populárno-náučný titul „Kalendár prírody“ (2012)
• Cena SAV za popularizáciu vedy za celoživotné aktivity s prihliadnutím na množstvo knižných publikácií a mediálnych výstupov (2012)
• Cena ANDREJA RADLINSKÉHO za prínos v mediálnej oblasti udelená Radou pre spoločenské komunikačné prostriedky pri Konferencii biskupov Slovenska (2013)
• Čestné uznanie Klubu fotopublicistov slovenského syndikátu novinárov za kvalitne spracované publikačné texty v knihe „Rodný môj kraj - najmalebnejší pozemský raj“ v 7. ročníku súťaže „NAJKRAJŠIA KNIHA A PROPAGAČNÝ MATERIÁL O SLOVENSKU ZA ROK 2013“ (2014)
• Bronzová medaila prof. RNDr. Oskára FERIANCA, DrSc. (2014)
• 3. miesto v Kategórii KNIHY O KRAJI A REGIÓNE, knižný titul „Galéria Veľkej Fatry“ vo 8. ročníku súťaže „NAJKRAJŠIA KNIHA A PROPAGAČNÝ MATERIÁL O SLOVENSKU ZA ROK 2014“ (2015)
• Pamätný list časopisu QUARK pri príležitosti 20. výročia jeho založenia ako poďakovanie za milú a dlhoročnú spoluprácu pri popularizácii vedy a techniky (2015)
• 2. miesto v Kategórii KNIHY O SLOVENSKU, knižný titul: „Symfónia svetla a tieňa / A symphony of light and shadow“ v 9. ročníku súťaže NAJKRAJŠIA KNIHA A PROPAGAČNÝ MATERIÁL O SLOVENSKU ZA ROK 2015 (2016)
• Ďakovný list pri príležitosti 25. výročia založenia vydavateľstva DALI - BB za dlhoročnú spoluprácu (2016)
• CENA J.D.MATEJOVIE (2016)
• 1. miesto v kategórii „STOLOVÉ KALENDÁRE“, kalendár s tematikou prírodných scenérií a prírodnín: „Miroslav SANIGA - FOSFA we live to give 2017“, v 25. ročníku súťaže „NAJKRAJŠÍ KALENDÁR SLOVENSKA 2017“ (2017)
• Čestné uznanie Klubu fotopublicistov slovenského syndikátu novinárov, kalendár: „Farnosť Obetovania Pána Liptovské Revúce“, v 25. ročníku súťaže „NAJKRAJŠÍ KALENDÁR SLOVENSKA 2017“ (2017)
• 2. miesto v kategórii „KNIHY PRE DETI A MLÁDEŽ - BELETRIA“, knižný titul: „Všetko „naj…“ o našich vtákoch“, v 10. ročníku súťaže „NAJKRAJŠIA KNIHA A PROPAGAČNÝ MATERIÁL O SLOVENSKU ZA ROK 2016“ (2017)
• 2. miesto v kategórii „KNIHY O KRAJI A REGIÓNE - OBRAZOVÉ“, knižný titul: „Príroda - z každého rožka troška“, v 10. ročníku súťaže „NAJKRAJŠIA KNIHA A PROPAGAČNÝ MATERIÁL O SLOVENSKU ZA ROK 2016“ (2017)
• 2. miesto v kategórii „NASTENNÉ VIACLISTOVÉ KALENDÁRE - PRÍRODA“, kalendár s tematikou prírodných scenérií a prírodnín: „Miroslav SANIGA - FOSFA Nature 2017“, v 25. ročníku súťaže „NAJKRAJŠÍ KALENDÁR SLOVENSKA 2017“ (2017)
• 1. miesto v kategórii „KNIHY O OBCIACH - OBRAZOVÉ“, knižný titul: „Chotár pod Čiernym kameňom - čarokrásna Záhrada Eden“, v 11. ročníku súťaže „NAJKRAJŠIA KNIHA A PROPAGAČNÝ MATERIÁL O SLOVENSKU ZA ROK 2017“ (2018)
• 1. miesto v kategórii „STOLOVÉ KALENDÁRE“, kalendár s tematikou prírodných scenérií a prírodnín: „Miroslav SANIGA - FOSFA Life Science 2018“, v 26. ročníku súťaže „NAJKRAJŠÍ KALENDÁR SLOVENSKA 2018“ (2018)
• 3. miesto v kategórii „NÁSTENNÉ VIACLISTOVÉ KALENDÁRE - OBCE“, kalendár s tematikou prírodných scenérií a ľudových tradícií: „Chotár pod Čiernym kameňom - čarokrásna Záhrada Eden“, v 26. ročníku súťaže „NAJKRAJŠÍ KALENDÁR SLOVENSKA 2018“ (2018)
• Uznanie a poďakovanie Rádia LUMEN za pomoc a spoluprácu pri príležitosti 25. výročia začiatku vysielania (2018)
• Cena Jozefa Dekreta Matejovie za rok 2016.

Tieto ocenenia sú dôkazom jeho mimoriadneho prínosu k vedeckému poznaniu, ochrane prírody a jej popularizácii, ako aj k výchove nových generácií prírodovedcov. Milan Saniga je príkladom celoživotnej oddanosti prírode a jej tajomstvám, inšpirujúcim pre širokú verejnosť.

tags: #milan #saniga #narodeny

Populárne príspevky:

• Pochopenie a podpora hyperaktívneho dieťaťa
• komplexný sprievodca zavádzaním príkrmov
• HCG: Indikátor tehotenstva
• Práceneschopnosť po ukončení materskej
• Sprievodca jasľami na Slovensku