Miro Jaroš je meno, ktoré v slovenskom hudobnom priestore rezonuje už dve desaťročia. Jeho životný príbeh nie je len kronikou úspešných hitparád a platinových platní, ale predovšetkým svedectvom o húževnatosti, hľadaní vlastnej identity a schopnosti pretaviť osobné výzvy do tvorby, ktorá oslovuje generácie. Od začiatkov v rodnej obci Teplička nad Váhom až po súčasnosť, kedy sa venuje nielen hudobnej produkcii pre dospelých, ale aj charitatívnym aktivitám, zostáva Jaroš umelcom, ktorý si zachováva úprimnosť a potrebu autentického kontaktu so svojím publikom.
Korene a prvé hudobné kroky
Narodil som sa 14. marca 1978 a vyrástol v Tepličke nad Váhom. Od detstva som sa zaujímal o hudbu a sníval o kariére speváka. Moji rovesníci sa hrávali vonku, ja som sedel doma a počúval rádio. Prvú pieseň Stačí malý úsmev som zložil, keď som mal dvanásť a spolu so sestrou Giťou sme ju nahrali na magnetofón.
V sedemnástich som založil moju prvú kapelu On the way (1996). Naša pieseň Come and see sa dostala do rotácie v Žilinskom rádiu a dokonca vyhrala hitparádu. Podobne to bolo aj s chlapčenskou skupinou R.A.Y.S. (1999), v ktorej som bol hlavným spevákom. Nahrávacie spoločnosti o nás neprejavili záujem a tak som odišiel do Izraela, aby som si zarobil peniaze na kvalitného producenta.
Obdobie v Izraeli a cesta k Superstar
V Tel Avive som robil kadečo. Začínal som na farme, neskôr som umýval riad v kuchyni, či upratoval byty. Po štyroch rokoch za hranicami som sa vrátil na Slovensko, skúsiť šťastie v šou Slovensko hľadá Superstar (2004) a skončil som šiesty. Spolu s ďalšími finalistami sme nahrali najpredávanejší slovenský singel Kým vieš snívať a ja som dostal vytúženú ponuku od vydavateľstva na nahratie albumu.
V Izraeli som žil štyri roky a zarábal si aj príležitostným modelingom a stvárnil malú úlohu v izraelskom filme What a wonderful place. Spieval som vokály pre tamojších interpretov, vďaka čomu som sa zoznámil s producentom Gerrym Vlodavskym. Natočili sme niekoľko demonahrávok s východným feelingom, projekt sme ale nedokončili, keďže som v roku 2004 opustil Izrael kvôli relácii Slovensko hľadá Superstar.
Hudobná kariéra: Od Exoteriky po súčasnosť
V roku 2005 mi vyšiel debutový album Exoterika, ktorý získal platinovú platňu za predaj viac ako 10.000 hudobných nosičov. Nasledujúce albumy Tlaková níž (2008) a Tráva musí rásť (2010) obsahujú single, ktoré sa zaradili medzi najhranejšie slovenské piesne. Prelomový rádiový hit som nahral koncom roka 2007 - Tlakovú níž. Môj druhý sólový album Tlaková níž priniesol aj ďalšie hity: Obyčajný, Spadla z oblakov či Na dne mora.
Počas povodní v roku 2010 som napísal pesničku Čierny dážď. Nahrávka sa stala najhranejšou slovenskou skladbou. Miro sa vo videoklipe vyzlieka donaha, aby upozornil na problém rodiny Orlovských z Nižnej Myšle, ktorá prišla o strechu nad hlavou. Podarilo sa mi vyzbierať viac ako 3000 €. V tom istom roku som začal spolupracovať s komunitou nepočujúcich. V pesničke Bez siedmeho neba využívam posunkovú reč.
Náhoda, ktorá zmenila smerovanie: Tvorba pre deti
Neplánoval som to. Celé to bola náhoda. Ja som ani netušil, že dokážem napísať pesničku pre deti. Oslovila ma kamarátka Ivetka Vepy Haulíková, keď robila na projekte Veselé zúbky, či by som pre tento projekt dokázal napísať pesničku. Odmietol som to, že to nie je moja parketa. Nemohol som však v noci spať a napísal som Veselé zúbky.
Keď som to povedal môjmu vtedajšiemu manažérovi Michalovi Šefčíkovi, povedal mi, že možno to nie je náhoda a nemal by som sa tomu tak brániť. A zrazu sa z nich stali hity a začali chodiť ponuky na vystúpenia. Uvedomil som si, že bojujem proti ničomu, je mi to vlastne prirodzené a nemal by som sa tomu toľko brániť. A tak som sa začal čoraz viac spriateľovať so žltou košeľou.
Kniha rozhovorov a cesta k dospelému publiku
Aktuálne sa na pultoch slovenských kníhkupectiev objavila moja knižná novinka Sny sa plnia. Je to kniha rozhovorov s autorkou Monikou Macháčkovou. Mapuje cestu za mojím snom. Detailne zachytáva všetko, čo som prežil od narodenia až po dnešok. Nebolo to ľahké. Často ma jej otázky prekvapili a musel som sa dosť vrátiť do minulosti, ktorá priniesla aj ťažké situácie. Na druhej strane to bola očista, nakoľko som si niekoľko vecí v sebe aspoň vyriešil.
Áno, úplne najviac sa teším, že po šiestich rokoch vyšiel môj nový album Milujem život svoj, ktorý je určený dospelým. Nemal som veľké očakávania, ale prvé ohlasy naň ma dosť potešili. Keď má umelec publikum, vie, že na jeho tvorbu sú ľudia ochotní nájsť si čas, prípadne za ňu zaplatiť. A tak sa napríklad môžem venovať tomu, čo mám najradšej.
Hodnoty, vďačnosť a rodinné putá
Obľúbený spevák Miro Jaroš počas leta prišiel o milovanú mamu. Štefánia († 69) po boji so zákernou rakovinou zomrela v kruhu najbližších. Jaroš si bol s mamou veľmi blízky, no až po jej skone vyplávalo na povrch tajomstvo, o ktorom nikomu nepovedala. "Nedávno si ku mne prišla do sna a povedala mi: ‘Miroslav, ja už som v Nebeskom kráľovstve. V tom, na ktoré som sa celý život pripravovala. Dovoľ mi tu zostať. Nechaj ma už ísť.’ Stále si to opakujem. Usmievam sa. V poslednej dobe cítim oveľa viac vďačnosť."
Miroslav vždy tvoril mame nové spomienky, bral ju na výlety či dovolenky. Po jej smrti sa však dozvedel, že jeho mama dlhodobo podporovala dieťa v Ugande. "Ja som si myslel, že o svojej mame som vedel takmer všetko, ale veľmi ma prekvapilo, keď prišla táto obálka, v ktorej bol list písaný po anglicky," prezradil spevák. Rozhodol sa v tomto diele pokračovať a dnes je v kontakte s chlapcom menom David.
Pohľad na spoločnosť a kultúru
Myslím, že Slováci sú kultúrni, akurát často zabúdajú na to, čo to tá kultúra vlastne je. Pamätám si, že keď umelci žiadali od štátu pomoc v núdzi, veľa ľudí im vyčítalo, že sa bez kultúry zaobídu a nie je pre nich dôležitá. Neuvedomujú si, ako sa aj ich kultúra dotýka. Spomeňme si na situácie, kedy nás v ťažkých časoch dokázala nakopnúť čo i len jedna pozitívna pesnička a vylepšil sa nám celý deň.
Hlavne tu nejde len o tých pár ľudí, ktorých človek vidí v médiách. Netreba zabúdať ani na zvukárov, svietičov, scenáristov a ďalších. Nie len to, čo človek vidí v televízii, je odraz kultúry. Aby sme mali múdrosť a uvedomenie si, že musíme držať pokope, lebo len spolu môžeme ovplyvniť to, ako sa budeme mať.
Technické pozadie digitálnej komunikácie
V modernom svete, kde sa umelci spájajú s fanúšikmi online, čelíme aj technickým výzvam. Napríklad pri masovom spracovaní dát zo stránok platí, že pri individuálnych mierkach je dodatočná záťaž zanedbateľná, ale pri úrovni masových scraperov sa to sčítava a robí scraping oveľa drahším. Toto je náhradné riešenie, aby sa mohlo venovať viac času fingerprintingu a identifikácii headless prehliadačov, napríklad cez to, ako vykresľujú písma. Treba však poznamenať, že Anubis vyžaduje použitie moderných funkcií JavaScriptu, ktoré doplnky ako JShelter zakážu.
Svet sa mení a s ním aj spôsoby, akými sa umelci prezentujú. Či už ide o tvorbu pre deti alebo dospelých, základom zostáva úprimnosť a snaha o pozitívny dopad na okolie, čo je filozofia, ktorú Miro Jaroš úspešne pretavuje do všetkých aspektov svojho umeleckého a osobného života.