Materstvo je jedným z najkrajších a najdôležitejších poslaní ženy, avšak cesta k nemu a jeho prežívanie sú často sprevádzané radosťami aj obavami. Počas tehotenstva a pôrodu sa matky často obracajú k modlitbe, aby našli útechu, silu a ochranu. Viera v Božiu milosť a príhovor svätých prináša nádej a pokoj, transformujúc neistotu na dôveru. Tento článok sa ponorí do hlbín duchovnej podpory pre budúce matky, preskúmajúc tradičné formy modlitby, špecifické príhovory svätcov a význam komunitných stretnutí.
Svätý Dominik a zázrak stužky pre šťastný pôrod
Jedným z najstarších a najrozšírenejších prejavov viery v podporu pri pôrode je tradícia spojená so svätým Dominikom. Od prvého zázraku, ktorý vyprosil svojej matke tak, že jej počas ťažkého pôrodu zavesil na krk stužku, sa k nemu utiekalo už nespočetné množstvo žien. Tento špecifický spôsob príhovoru sa rýchlo rozšíril do celého sveta a jeho stužka bola prijatá s ohromujúcou priazňou. O šírenie úcty a oddanosti k svätému Dominikovi sa starajú Saleziáni Dona Bosca, ktorí zabezpečujú, aby táto tradícia žila ďalej a pomáhala matkám v ich náročnej, ale požehnanej úlohe.
Je dôležité zdôrazniť, že stužka je hmatateľným prostriedkom na vyprosenie konkrétnej milosti od Pána, a nie akýmsi predmetom pre šťastie. Len ju vlastniť a poverčivo nosiť ako talizman neprinesie nijaké ovocie. Ako viditeľný znak neviditeľnej milosti má stužka vyjadrovať našu oddanosť Pánovi a ochotu prijať Božiu vôľu, nech už je akákoľvek. Ak máme pokorné srdce, pripomenie nám, aby sme po vypočutí našich modlitieb vrúcne ďakovali Bohu. Táto tradícia, hoci má svoje korene v jednom konkrétnom akte, presahuje jednoduchý zvyk a stáva sa živým svedectvom o sile modlitby a dôvery v Božiu prozreteľnosť.
Hlboké korene modlitby svätého Dominika de Guzmána
Svätý Dominik de Guzmán, zakladateľ Rehole kazateľov, bol so svojou temperamentnou povahou človekom obdivuhodne slobodným vo vzťahu k Bohu, čo sa odráža i v spôsobe jeho modlitby. Modlitba preňho bola stelesnenou vierou; modlil sa ako celý človek, telom aj dušou, bez rozpoltenosti. Na Dominikovej modlitbe možno vidieť postupné nadobúdanie vnútornej slobody a jeho dozrievanie vo vzťahu k Bohu, ako nám to ukazuje deväť spôsobov jeho modlitby, ktoré vznikli v 13. storočí. Tieto spôsoby nie sú len mechanickým výpočtom póz, ale hlbokým vhľadom do duchovného života, ktorý viedol k zázrakom a svedectvám o Božej prítomnosti.
9 spôsobov modlitby (sv. Dominik)
Prvé tri spôsoby: Pokora a pokánie
Pri prvom až treťom spôsobe modlitby vidíme Dominika v pozícii pokorného klaňania sa, ležiaceho tvárou k zemi - v prostrácii, a pri kajúcom cvičení príznačnom pre vtedajšiu dobu - bičovaní. Tieto pozície vyjadrujú modliaceho sa človeka, vnímajúceho Boha ako svojho Stvoriteľa a Spasiteľa. Pri týchto spôsoboch modlitby človek považuje sám seba za sluhu a hriešnika, ktorý potrebuje milosrdenstvo a odpustenie. Sú to základy, na ktorých sa buduje hlbší vzťah s Bohom.
Hlboké klaňanie pred oltárom: Prvý spôsob Dominikovej modlitby pozostával z toho, že sa hlboko sklonil pred oltárom, akoby to bol sám Kristus. Bol uchvátený Bohom a rôznymi pozdravnými polohami vyjadroval vzťah stvorenej bytosti voči svojmu Tvorcovi a vyznával svoju závislosť na ňom. Tento úkon úcty bol preňho vyjadrením absolútnej oddanosti a uznania Božej všemohúcnosti.
Prostrácia s tvárou k zemi: Často sa svätý Dominik modlil tak, že sa vrhol na podlahu s tvárou obrátenou k zemi. Jeho srdce bolo naplnené hlbokou ľútosťou. Táto pozícia symbolizuje úplné odovzdanie sa Bohu, pokoru a uvedomenie si vlastnej nedokonalosti pred Jeho svätosťou. Bolo to vyjadrenie hlbokého pokánia a túžby po Božom milosrdenstve.
Kajúce bičovanie: Potom platilo pre celý rád nariadenie, aby sa všetci bratia na znak úcty a spomienky na príklad svätého Dominika bičovali na obnažené ramená bičmi s drevenými guličkami. Dialo sa to cez feriálne dni po kompletóriu a spolu s modlitbou žalmu „Miserere mei Deus“ (Zmiluj sa, Bože, nado mnou) alebo „De profundis“. Tento kajúci akt, typický pre dobu, v ktorej žil, bol pre Dominika a jeho nasledovníkov prostriedkom na vyjadrenie pokánia a solidárnosti s trpiacim Kristom.
Štvrtý až šiesty spôsob: Vzpriamená prítomnosť a dôverný dialóg
Štvrtý až šiesty spôsob modlitby ukazujú Dominika vo vzpriamenej polohe, už nie v pozícii „dole“, na zemi. Stojí v Božej prítomnosti, tvárou v tvár. Rozpráva sa s Bohom, ako sa rozprávajú blízki priatelia. Tento prechod symbolizuje rast dôvery a intímnejší vzťah s Bohom, kde sa pokorný služobník stáva dôverným priateľom.
Kontemplácia ukrižovaného Krista: Svätý Dominik sa postavil pred oltár alebo kríž a pozorne sa zahľadel na Ukrižovaného Krista, ktorého kontemploval. Veľmi často takto strávil čas medzi kompletóriom a polnocou. Nejaký čas stál, potom opäť kľačal ako apoštol Jakub alebo ako malomocný z evanjelia, ktorý na kolenách prosil: „Pane, ak chceš môžeš ma očistiť“ (Lk 5, 12). A ako Štefan, ktorý sa vrhol na kolená a hlasno volal: „Pane nepripočítaj im tento hriech!“ (Sk 7, 60). Takto v Dominikovi vzrastala dôvera v Božie milosrdenstvo, ktoré pomôže jemu i všetkým hriešnikom a bude chrániť jeho mladých bratov, ktorých posielal do sveta hlásať ľuďom radostnú zvesť.
Tichá modlitba srdcom: Inokedy hovoril len vo svojom srdci a jeho hlas nebolo počuť. Keď sa takto modlil, zdalo sa, že jeho duch prenikol až do neba. Jeho tvár náhle zažiarila radosťou. Utieral si slzy, ktoré mu stekali po tvári. Bolo to, akoby cítil veľkú túžbu, ktorú cíti smädný človek, ktorý príde k studni, alebo pútnik, ktorý sa po dlhej ceste blíži ku svojej vlasti. Jeho modlitba bola ešte vrúcnejšia a intenzívnejšia, čo sa prejavilo na jeho rýchlejších, avšak stále dôstojných pohyboch. Často vstal a opäť si kľakol. Kľačanie sa stalo jeho zvykom. Tomuto zvláštnemu spôsobu modlitby sa venoval i pri cestovaní, keď už ostatní spali alebo odpočívali. To bol prejav jeho osobného klaňania sa.
Modlitba s otvorenými rukami a rozjímanie Písma: Keď bol svätý Dominik v kláštore, často sa postavil pred oltár vzpriamene, natiahol ruky pred seba, akoby boli otvorenou knihou. Mohli ho pozorovať, ako v modlitbe rozjíma o Božom slove a stále znovu opakuje slová Písma s vrúcnosťou a vnútornou radosťou. Takto sa modlil pravidelne, pretože to bol spôsob nášho Pána. Evanjelista Lukáš píše: „Ježiš prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal“ (Lk 4, 16). Potom Dominik pevne spojil svoje ruky a držal ich pred očami, celkom pohrúžený do seba. Často ich rozpäl vo výške ramien tak, ako to robí kňaz pri slúžení omše. Pritom sa zdalo, že pozorne počúva, akoby z oltára niečo počul. Kto ho videl takto pohrúženého, mohol si myslieť, že vidí proroka, ktorý hovorí s anjelom, alebo so samým Bohom. Zdalo sa, že hovorí, potom opäť počúva, alebo ticho uvažuje o tom, čo mu bolo zjavené. Pri cestovaní sa často tajne vzdialil, aby si našiel čas na modlitbu. Bol do nej tak ponorený, akoby bol celým srdcom obrátený k nebu. Ak ho mohol niekto v tejto chvíli počuť, jeho jemný hlas s dojatím opakoval podivuhodné slová, väčšinou myšlienky zo Svätého písma. Bratia boli dojatí, keď mohli v takýchto chvíľach prežívať modlitbu svojho Otca a Učiteľa.
Siedmy až deviaty spôsob: Zrelosť modlitby a príhovor
Posledné tri spôsoby modlitby - siedmy až deviaty - predstavujú zrelosť Dominikovej modlitby. Na Dominikovom živote modlitby je možné vidieť oslobodzujúcu a uzdravujúcu silu modlitby. Človek vo vzťahu k Bohu spoznáva, kto je, aká je jeho hodnota a dôstojnosť. Túži po blízkosti s Milovaným, a táto blízkosť v ňom prehlbuje autentickú lásku k bratom a sestrám. Tieto záverečné spôsoby modlitby sú vyjadrením hlbokej jednoty s Bohom a účinného príhovoru za blížnych.
Modlitba s rozpätými rukami v tvare kríža: Svätý Dominik niekedy pri modlitbe rozpäl ruky do podoby kríža a vzpriamene stál, podobne ako sa Pán modlil visiac na kríži s rozpätými rukami. Takto sa modlil vtedy, keď mu bolo Božím vnuknutím dané, že Boh chce skrze jeho modlitbu príhovoru vykonať zázrak. Slová žalmu, ktoré vyjadrujú tento spôsob modlitby, Dominik niekedy opakoval so zvláštnym dôrazom: „Pane, ty Boh mojej spásy, dňom i nocou volám k tebe…“ až k veršu: „K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.“ (Ž 87, 2-10). Táto poloha je svedectvom o jeho úplnom odovzdaní sa Božej vôli a sile jeho príhovornej modlitby.
Vzopätie sa celým telom k nebu: Dominika bolo možné často vidieť, ako sa celým svojim telom vzpína k nebu, ako keď napätý luk vystrelí šíp priamo do výšky. Zdvihol ruky nad hlavu, pevne ich spojil, alebo zľahka rozopäl, akoby chcel prijať niečo z neba. Jeho bratia ho počuli, ako sa nahlas modlí a volá ako prorok: „Čuj moju úpenlivú prosbu, keď volám k tebe a spínam ruky k tvojmu svätému chrámu“ (Ž 28, 2). Tento extatický spôsob modlitby naznačuje hlbokú túžbu po Božej prítomnosti a ochote prijať všetky milosti zhora.
Osamelá kontemplácia a štúdium Písma: Obvykle sa Dominik uchýlil na osamelé miesto, do cely alebo niekde inde, aby čítal, modlil sa a uvažoval o Božej prítomnosti. Často sa sklonil ku knihe a pobozkal ju, aby jej preukázal úctu. Niekedy odvrátil svoju tvár a skryl ju vo svojej kape, alebo si položil tvár na ruky a zahalil sa kapucňou. Inokedy plakal plný túžby a vnútornej starostlivosti. Potom znovu úctivo vstal a sklonil hlavu, akoby chcel ďakovať vznešenej osobe za obdržané dobrodenia. V načúvaní a mlčaní je osvecovaný vnútorným svetlom, ktoré ožiaruje temnotu ľudského blúdenia. Ďalším spôsobom sa Dominik modlil vtedy, keď cestoval z jednej krajiny do druhej, zvlášť, keď sa práve nachádzal osamote, s radosťou sa venoval meditácii a oddal sa kontemplácii. Niekedy svojim sprievodcom na ceste citoval slová proroka Ozeáša: „Zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu“ (Oz 2, 14). Jeho viera a zanietenosť za spásu ľudí ho pohýnajú k spoločnému putovaniu. Na cestách prežíva spoločenstvo s bratmi, ale opätovne sa od nich aj oddeľuje, aby v modlitbe zažil väčšiu intimitu s Bohom.
Dominikove spôsoby modlitby nám ukazujú, že modlitba nie je len súborom slov, ale celistvým zapojením človeka do vzťahu s Bohom, kde sa mení nielen modliaci sa, ale aj svet okolo neho.
Modlitba k svätému Gerardovi Majellovi - patrónovi materstva
Svätý Gerard Majella (1725 - 1755) je taliansky svätec, patrón tehotných žien a detí, vrátane nenarodených. Mnohé ženy sa k nemu obracajú s prosbami o pomoc počas tehotenstva a pri pôrode. Jeho život bol plný pokory, obety a zázrakov, ktoré sa často týkali materstva a rodiny, čím si vyslúžil túto osobitnú úctu.
Modlitba k svätému Gerardovi je hlbokou prosbou, ktorá zahŕňa mnoho aspektov materstva:
„Svätý Gerard, ty si celý život miloval a ctil svoju pozemskú matku. Miloval si ju takú, aká bola, a bol si jej vďačný za všetko. Teraz, keď sa stávam matkou, odovzdám ti svoju pozemskú matku. Vypros mi vďačnosť za všetko, čo mi dala. Ona prijala môj život ako dar a rozhodla sa priviesť ma na svet. Naučila ma rozumieť slovu mama. Vychovávala ma, vedela ma povzbudiť, potešiť, poradiť, chránila ma od zla a učila ma robiť dobro.
Prosím za seba, aby som jej dokázala odpustiť, ak mi niekedy ukrivdila, ak vo mne niečo nerozvinula alebo keď mi dala zlý príklad. Svätý Gerard, ty si od malička cítil veľkosť povolania ženy ako matky. Aj do mňa Boh vložil dar materstva, v ktorom je naplnenie môjho života. Tvoje citlivé srdce pomáhalo ženám nájsť svoju hodnotu práve a jedine v materstve.
Svätý Gerard, ty si po celý život vytrvalo stál v službe životu, ktorý sa vo mne počal. Pomôž mi ďakovať Bohu za tento nový život, za to, že môžem prežívať konanie Boha v mojom lone, keď utvára nového človeka, jedinečného a neopakovateľného na tejto zemi. Či to nie je zázrak Božej lásky a múdrosti? Pomáhaj aj ostatným matkám v tej chvíli, keď sa dozvedia, že sa počal nový život v ich lone.
Svätý Gerard, ty si prinášal požehnanie a šťastie mnohým ženám, najmä v čase problémového tehotenstva. Prihováraj sa za mňa počas celých deviatich mesiacov tehotenstva, aby ma Boh uchránil od chorôb, nešťastí a všetkých telesných aj duševných nebezpečenstiev. Vypros, aby tento požehnaný čas bol pre mňa časom radosti a očakávania, že sa narodí dieťa. Odovzdávam tvojmu príhovoru chvíľu pôrodu, lekára, celý zdravotný personál, aby boli naplnení Božou múdrosťou, trpezlivosťou a láskou. Pros za mňa, aby som prijala bolesť, nech z nej vytryskne radosť z toho, že sa rodí nový život. Zvlášť ti chcem odovzdať matky, ktorým sa narodia postihnuté či choré deti. Vypros im u Boha silu, pokoj a radosť. Nech im Boh dá svoj pohľad na celú situáciu, odhalí svoje zámery s týmto dieťaťom.
Svätý Gerard, ty si miloval deti a videl si v nich Ježiša. Odovzdávam tvojmu príhovoru dieťa, ktoré rastie vo mne. Ty vieš, koľko nebezpečenstiev číha na telesné a duševné zdravie detí, ktoré prídu na svet. My tu na zem nemôžeme vidieť a pochopiť, čo všetko zdedili deti po svojich rodičoch. Skrze teba to všetko odovzdávam uzdravujúcej Ježišovej moci. Pretože sme sami zranení, zraňujeme iných a budeme ich zraňovať. Už dopredu ti, Pane Ježišu, odovzdávam chvíle, v ktorých zraním svoje dieťa. Len ty vieš byť najbližšie každému človeku, najlepšie mu rozumieš. Ty sám ho uzdrav v jeho najhlbšom vnútri.
Svätý Gregor, aj ty si určite bol za všetko dobro, ktoré bolo v tebe, vďačný svojej matke, ktorá ťa s láskou vychovávala. Od malička mala účasť na tvojom živote, mala podiel aj na tvojom rehoľnom povolaní. Vypros mi múdrosť, lásku, trpezlivosť učiť sa tomu umeniu. Aj mne Boh dáva do rúk dieťa, ktoré mám pripraviť na život, ktoré má naučiť modliť sa a dobre stvárňovať jeho charakter. Zvlášť v prvých troch rokoch, ktoré sú základom, pomôž mi venovať mu čas, ktorý mu patrí. Vypros mi citlivosť, aby som vedela vycítiť jeho túžby, potreby, aby som vedela potešiť, povzbudiť, pokarhať. Nech si s manželom neprotirečíme pri výchove dieťaťa, ale nech mu spoločne pomáhame dojsť k cieľu, pre ktorý ho Boh predurčil. Odovzdávam ti matky, ktoré sa vyhýbajú zodpovednosti za výchovu svojho dieťaťa.
Svätý Gerard, tvoja svätosť je dôkazom, že ty i tvoja matka ste plnili Božiu vôľu. Ty sám vieš, že život každého človeka, nech by bol akokoľvek krátky podobne ako tvoj, má nezastupiteľné miesto v Božom pláne. Prihováraj sa teraz za mňa a môjho manžela, za celú našu rodinu, ale zvlášť za naše dieťa, ktoré sa má narodiť. Ono sa v krste stane Božím dieťaťom a bude volať Boha svojím Otcom. Pri krste dostane úlohu byť spolupracovníkom Najvyššieho. Prihováraj sa za nás, rodičov, aby sme mu v tomto poslaní nebránili, ale pomáhali. Na tvoj príhovor nech nám Otec zošle svojho Svätého Ducha, ktorý nám pomôže vždy dobre poradiť nášmu dieťaťu a usmerniť ho.
Svätý Gerard, ty vieš, čo je to trpieť núdzu, byť chudobným. Cítil si s tými, ktorí boli chudobní ako ty a dokázal si sa deliť s druhými s tým málom, čo si mal. Vypros nám ducha jednoduchosti, aby sme si vedeli správne zoradiť hodnoty v živote, aby náš život nebol ustavičnou honbou za kariérou, za majetkom. Nauč nás zverovať Bohu svoje starosti o materiálne dobro našej rodiny. Prihováraj sa za nás zvlášť vo chvíli, keď budeme cítiť nedostatok, aby nás takéto situácie neodvádzali od Boha, ale naopak, aby sme dôverovali, že sa môže o všetko postarať. Požehnaj všetku našu prácu a úsilie vynaložené pre dobro našej rodiny, našich detí. Vypros nám vďačné srdcia voči všetkým našim dobrodincom. Zverujeme tvojmu príhovoru rodiny, ktoré žijú v biede, v ktorých otcovia nemajú prácu alebo sú zotročení alkoholom.
Svätý Gerard, ty si po celý život uctieval Pannu Máriu ako svoju nebeskú Matku. Svoje kroky si zveril pod jej ochranu. Ona ťa sprevádzala na všetkých tvojich cestách, so svojou pomocou bola pri všetkom, čo si robil. Neprestávaj sa prihovárať za mňa ako za matku. Okolo nás je toľko skreslených vzorov matky, že je veľmi ťažko vedieť, ako vyzerá pravý vzor. Vypros mi takú lásku, pokoru a vieru, ako mala Panna Mária. Pomáhaj všetkým matkám učiť sa od nej pravému materstvu.“
Príhovor Panny Márie - Matky milosrdenstva
Panna Mária je Matka Božia a vzor pre všetky matky. Mnohé ženy sa k nej obracajú s prosbami o ochranu a pomoc počas tehotenstva a pôrodu. Jej materstvo je pre veriacich zdrojom hlbokej inšpirácie a útechy. V modlitbách k nej sa odzrkadľuje dôvera v jej mocný príhovor u jej Syna, Ježiša Krista.
Existujú špecifické modlitby k Panne Márii, ktoré tehotné ženy s nádejou prednášajú:
„Ó, Preslávna Bohorodička, zmiluj sa nado mnou, tvojou služobníčkou (meno), a príď mi na pomoc vo chvíli mojich bolestí a nebezpečenstiev, s ktorými rodia deti všetky bludné dcéry Evine. Spomeň si, Požehnaná medzi ženami, s akou radosťou a láskou si náhlivo išla do hornatého kraja navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, ktorá bola v požehnanom stave, a akú zázračnú odozvu to vyvolalo v matke i jej dieťatku. Pre svoju nevyčerpateľnú dobrotu daruj i mne, tvojej poníženej služobníčke, šťastne porodiť. Daruj mi milosť, aby sa dieťatko spočívajúce pod mojím srdcom, až dospeje k rozumu, s radostným pohnutím, podobne ako sväté dieťa Ján, poklonilo božskému Pánovi a Spasiteľovi, ktorý neodmietol stať sa dieťaťom z lásky k nám hriešnym.
Nevýslovná radosť, ktorá naplnila tvoje panenské srdce pri pohľade na novonarodeného Tvojho syna a Pána, nech sa stane útechou v mojom trápení, ktoré ma čaká pri pôrodných bolestiach. Život sveta, môj Spasiteľ, ktorý sa narodil z teba, nech ma zachráni od smrti, ktorá prerušila životy mnohých matiek pri pôrode, a nech plod môjho lona pripočíta k zástupu Božích vyvolených. Presvätá nebeská Kráľovná, vypočuj moju pokornú prosbu a vzhliadni na mňa, úbohú hriešnicu, svojím milostivým pohľadom; nezahanbi moju nádej v tvoje veľké milosrdenstvo. Pomocníčka kresťanov, Liečiteľka bolestí, chráň ma, aby som aj ja mohla zakúsiť na svojom živote, že ty si Matka milosrdenstva, aby som tak vždy mohla oslavovať tvoju milosť, lebo ty nikdy neodmietaš modlitby biednych a vyslobodzuješ všetkých, ktorí ťa vzývajú v čase bolestí a úzkosti. Amen.“
Ďalšia modlitba k Panne Márii vyjadruje hlbokú dôveru v jej materinskú pomoc:
„Milosrdná Vládkyňa Bohorodička, ty si nepotrebovala pomoc pri pôrode Božieho Syna, pomôž svojej služobnici, ktorá potrebuje pomoc, najmä pomoc od teba. Daruj jej silu v túto hodinu a dieťatku, ktoré sa z nej má narodiť a uzrieť svetlo tohto sveta, daruj v príhodný čas duchovné svetlo vo svätom krste. Pred tebou sa skláňame, Matka najvyššieho Boha, a prosíme ťa: Buď milosrdná k tejto matke, ktorej nastáva čas stať sa matkou, a upros Christa nášho Boha, Ktorý prijal z teba telo, aby ju posilnil svojou mocou zhora.“
Modlitby pred pôrodom (MPP) - spoločenstvo a podpora
Materstvo je síce individuálna cesta, ale rovnako dôležité je aj prežívanie tohto obdobia v spoločenstve. Stretnutia "Modlitieb pred pôrodom" (MPP) sú pre ženy povzbudením, nadobudnutím pokoja a vďačnosti. Tieto stretnutia poskytujú bezpečné prostredie pre zdieľanie radostí, starostí, obáv a nádejí spojených s tehotenstvom a blížiacim sa pôrodom.
Ako zorganizovať MPP
Zorganizovať MPP je jednoduché a prístupné pre každú ženu, ktorá túži po duchovnej podpore: Oslov svoje kamarátky, priateľky, známe - staršie, mladšie, tvojho veku. Dohodnite si čas a miesto, či už večer, ráno, v kaplnke alebo v obývačke. Stretnite sa, modlite sa, ďakujte a žehnajte. Malé agapé môže padnúť vhod a byť milým vyjadrením priateľstva, posilňujúcim puto medzi zúčastnenými ženami. Na záver si môžete odovzdať kartičky s citátmi z Božieho slova, ktoré majú povzbudiť a priniesť dôveru v čase strachu a obáv. Takisto je tradíciou odovzdať stužku Dominika Sávia (Dominik Sávio - orodovník za matky a ich deti), čo dodáva stretnutiu ďalší rozmer duchovného príhovoru.
Intencie Modlitieb pred pôrodom
Na modlitbách sa často hovorí o radostiach a starostiach, o tom, čo bolo a čo čaká, o deťoch, o manželoch, o rodinách, o nás samých. Spoločne sa modlí za pokojné posledné dni tehotenstva a za dobre načasované vyrazenie do pôrodnice, čo je obzvlášť dôležité pri cezhraničných pôrodoch. Nezabúda sa ani na priateľský personál a na Ducha Svätého pre lekárov a sestry, aby nedošlo k zbytočným komplikáciám. Prosby zahŕňajú aj dobré zavedenie spinálky, za voľný nadštandard, za silu pre manžela, za spolupracujúce bábätko a za čo najmenej bolestné šitie. Ženy sa spoločne prihovárajú aj za dobré prisatie sa dieťaťa k prsníku, za spoločnú izbu s manželom, ak nie, tak aspoň s kúpeľňou, a za dobré rozbehnutie mliečka. Dôležitou súčasťou je aj modlitba za uchránenie pred popôrodnou depresiou, za pokojný spoločný čas v nemocnici, za dobré zotavenie sa matky a za nežné prijatie nového člena súrodencami.
K tradícii MPP patria aj kartičky s citátmi z Božieho slova, ktoré majú povzbudiť a priniesť dôveru v čase strachu, obáv, toho, keď sa zdá, že ďalej sa už nevládze. Posúvajú ich vždy tej, ktorú najbližšie čaká pôrod. Niekedy sa využijú ešte doma, niekedy citát príde vhod pri samotnom pôrode, niekedy na izbe s bábätkom, alebo aj po príchode z pôrodnice, keď príde vhodná chvíľa. Tento zvyk pomáha udržiavať pocit spojenia a podpory aj mimo samotného stretnutia.
Svedectvá o MPP
Pre matky sú tieto stretnutia významným zdrojom útechy a sily:
- „Pôrodné bolesti nie sú len bolesťou. Modlitby pred pôrodom sú pre mňa osobne vzácnym darom, vzbudzujú úctu voči počatiu a nádej pre budúce maminky. Modlitby sú plné vďaky, predkladania prosieb a odovzdaní sa do Božích rúk a pod ochranu Panny Márie. Zároveň mi napadla otázka, ako modlitby pred pôrodom vníma bábätko v brušku. S určitosťou každá modlitba je pre bábätko úžasná, keď cíti, že je Bohom, rodinou a blízkymi milované.“
- „Modlitby pred pôrodom sú pre mňa povzbudením, nadobudnutím pokoja a vďačnosti za to, že Pán Boh dokáže konať a hovoriť aj cez ľudí. Zároveň to je aj taký pekný čas prežitý v kruhu kamarátok na chvíľku bez detí. Všetko je to v radostnej atmosfére plnej očakávania nového života.“
- „Modlitby sú pre mňa chvíľami povzbudenia, podpory, súdržnosti, priateľstva a jednoty. V spoločnej modlitbe predkladáme Bohu Otcu svoje prosby, túžby, očakávania, ale aj obavy a neistoty z blížiaceho sa pôrodu, ako aj osoby, ktoré budú do neho zasahovať, zdravie bábätka a celú rodinu maminky v očakávaní. Vždy, keď sa takto stretneme a sedíme spolu na zemi v kruhu, kde sa najskôr len rozprávame a potom modlíme, často sa mi v mysli vynárajú citáty zo Svätého písma: ‚Lebo kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.‘ (Mt 18,20) ‚O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.‘ (Fil 4,6)“
- „Pre mňa to bola zaujímavá a napriek štvrtému tehotenstvu nová skúsenosť. Pri všetkých predchádzajúcich som veľakrát s blížiacim sa pôrodom dostávala sprostredkované info, kto všetko na nás myslí a modlí sa za nás. Čo sa týka našich modlitieb - veľmi sa mi páčilo, že práve tým, že tvoríme spoločenstvo, mohla som hovoriť dôverne o veciach, ktoré pred pôrodom prežívam. O svojich obavách, o veciach, po ktorých túžim, o maličkostiach, na ktorých mi záleží, o predstavách, aké o pôrode mám. A hoci som vedela, že v niektorých detailoch ide o nepodstatné banality (od ktorých sa neodvíja nič veľmi podstatné a dôležité, skôr ide o môj komfort), vedela som, že na našich modlitbách to môžem povedať a nebudem za to odsudzovaná. Dokonca, že spolu so mnou budete o všetky tieto veci pre mňa Boha prosiť. Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou. Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky. Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou.“
Svedectvo viery a zázraku - cesta za vytúženým dieťatkom
Sila modlitby a viery sa často prejavuje v konkrétnych životných príbehoch, ktoré inšpirujú a posilňujú ostatných. Mnohé ženy svedčia o zázrakoch, ktoré sa stali vďaka príhovoru svätého Gerarda a Panny Márie. Jedno z takýchto svedectiev, ktoré ukazuje vytrvalosť vo viere a odovzdanie sa Božej vôli, pochádza od manželského páru, ktorý sa delí o svoju ťažkú cestu k rodičovstvu.
9 spôsobov modlitby (sv. Dominik)
„Radi by sme s manželom napísali svedectvo o sile a zázrakoch medailičky Panny Márie. Prešli sme si ťažkou cestou, veľkou bolesťou a smútkom. Pochopí to azda len ten, kto si tým tiež sám prešiel. Bolo to množstvo trápenia, bolesti, sĺz, zlých dní, nocí a strachu z nenaplneného života. Často sme boli až zúfalí a veľmi smutní, uzatvárali sa pred svetom a trápili sa.
Musíme napísať, že po zdravotnej stránke sme sa snažili urobiť maximum, čo sme mohli. Od najrôznejších vyšetrení, testov, zákrokov… Začali sme mať lepšiu životosprávu, objednali sme si vitamíny na podporu plodnosti, ktoré určite v značnej miere pomohli nášmu zdravotnému stavu. Keď už po tejto stránke z kresťanského hľadiska nebolo možné urobiť viac a lekári nás len kŕmili tým, že nám ostáva len umelé oplodnenie, odmietali sme tomu uveriť a niečo také podstúpiť.
Objednali sme si medailičku svätého Dominika de Guzmána, dostali sme stužku svätého Dominika Sávia, modlili sme sa spoločne večer responzórium k svätému Dominikovi, požehnané veci nosili u seba, modlili sme sa ruženec, čítali z Biblie, modlili sa k rôznym svätým a vrúcne a verne prosili Pána Boha, Pána Ježiša a Pannu Máriu o vyslyšanie a požehnanie dieťatka. Navštívili sme aj dvakrát Medžugorie a tam sme Pannu Máriu prosili o vyslyšanie, posielali sme milodary na misie, baziliku… Bola za našu prosbu aj omša odslúžená a stále bábätko neprichádzalo. Čím dlhšie to trvalo, tým sme si viacej hovorili, že ďalší a ďalší mesiac to už predsa musí vyjsť, určite budeme vyslyšaní, že nie je predsa možné, aby sme zostali sami. Potom bol rok 2014 vyhlásený ako rok Panny Márie, rok zázrakov v Bazilike v Šaštíne. Chodili sme tam každý mesiac na svätú spoveď, častejšie na svätú omšu.
V jeden deň som sa s kamarátkou rozprávala o smútku, ktorý prežívame a tá mi darovala posvätenú medailičku Panny Márie. V tom čase som ešte vôbec netušila históriu a iné okolnosti, ktoré sa medailičky týkali, jednoducho som poďakovala, zobrala si ju a začala som ju nosiť, aby som sa s Pannou Máriou cítila bezpečnejšie. Bolo to v júni. Pár mesiacov na to v našom kostole v Skalici vyhlásili, že sa naše mesto zapája do projektu putovania sochy Panny Márie - kapličky, ktorá bude v prihlásených rodinách vždy týždeň a potom poputuje k ďalšej rodine. Veľmi nás to oslovilo a rozmýšľala som, že by som do toho chcela ísť. Popri tom v kostole rozdávali aj v obálke tieto medailičky, len v menšom prevedení, než som mala ja.
Oslovila som napokon približne v novembri rehoľnú sestru, že by sme sa chceli prihlásiť medzi rodiny a prijať Pannu Máriu u nás doma. Do mesiaca, približne začiatkom decembra (bolo to okolo adventu), sa mi ozvala pani, ktorá mala na starosti tieto rodiny a prihlasovanie. V ten deň sme definitívne vyjadrili áno, prihlasujeme sa a ideme do toho. Prijmeme kapličku a videli sme to ako ďalší krok byť bližšie k Panne Márii. Dňa 22. decembra sme s manželom boli na latinskej omši, ktorá sa u nás konala. Slová daného kňaza, čítanie a kázanie bolo ako stvorené pre nás. Hovorilo o neplodnej Alžbete, o tom, ako sa ľudia na nich pozerali, ako sa cítili a ako ju Pán požehnal. Bol nový rok, 5. januára 2015, a ja som sa s manželom dočkala po 6 rokoch zúfania, snaženia, túžob a modlitieb nášho požehnania. Zistili sme, že čakáme bábätko, že sme boli vyslyšaní a požehnaní!!! Stal sa zázrak, skutočný zázrak!
V marci k nám totižto prišla putovná kaplnka Panny Márie. Nosila som vlastne 6 mesiacov medailičku Panny Márie pri sebe v roku Panny Márie, roku zázrakov Panny Márie, modlili sme sa intenzívnejšie ruženec a modlitbu k Loretánskej Panne Márii (popri iných modlitbách) a vlastne do mesiaca od definitívneho nahlásenia sa, že sa chceme zapojiť do rodín, ktoré príjmu Pannu Máriu v svojom dome, do mesiaca od toho prihlásenia sa som ostala tehotná. Ako keby to bola posledná bodka, posledný bod, ktorý sme mali s manželom v tom roku dokončiť, dotiahnuť a to sme urobili. A tak sa to stalo. V decembri tesne po latinskej omši som otehotnela a na ten nový rok (5. januára) sme sa dozvedeli radostnú správu.
Nič nás nepresvedčí, že všetky tieto okolnosti, modlitby, prosby a naše utiekanie sa k viere s láskou a dôverou neboli zázrak. Budeme radi, ak naše svedectvo o pomoci medailičky Panny Márie, pásika svätého Dominika de Guzmána a stužky svätého Dominika Sávia pomôže aj iným ľuďom. Treba veriť, dôverovať a byť vytrvalí. Ešte raz ďakujeme všetkým, ktorí začali šíriť medailičku Panny Márie, ďakujeme ľuďom, vďaka ktorým sa k nám dostala. Teraz som v ôsmom mesiaci.“
Toto svedectvo je len jedným z mnohých, ktoré dokazujú silu modlitby a viery v Boha. Ak aj vy prežívate ťažké obdobie, nezabudnite sa modliť a dôverovať Bohu. On vás nikdy neopustí.
Ďalšie modlitby a prosby
„Otče, viem, že sa o mňa staráš a rozumieš, ako sa cítim. Staral si sa o Máriu, Alžbetu, a teraz ťa ja prosím o tvoju opateru, aby skrze modlitby svätého Gerarda si mi pomohol. Vždy si ma zahŕňal svojou láskou. Pomôž mi zahŕňať láskou tento nový život, ktorý denne vo mne rastie. Prines moje dieťa na svetlo dňa a k vodám spásy. Závisím od teba, Otče, teraz viac než kedykoľvek. Stoj pri mne blízko v dňoch, ktoré sú predo mnou. Termín sa blíži. Čo tak stretnúť sa a premodliť to? Vždy a opäť sa teším na toto naše špeciálne stretnutie. Stretávame sa. Bez detí. Bez manželov. Chvíľu porozprávame o našich radostiach a starostiach, o tom čo bolo a čo nás čaká, o deťoch, o manželoch, o rodinách, o nás samých.“
„Tak čo, ako to prežívaš? Z čoho máš obavy? S úsmevom na perách to tušíme. Veď každá sme si tým prešli. Niektorá raz, niektorá trikrát, niektorá štyrikrát. Slovensko. Čechy. Prirodzené pôrody i sekcie. Krátke pôrody. Dlhé pôrody. S nástrihom. Bez neho. Bezproblémové nabehnutie mliečka i trápenie sa s dojčením. Pohodové šestonedelie, no i komplikácie. No i tak počúvame naplno. Každá sme iný príbeh. Prežehnávame sa. A modlíme sa. Za pokojné posledné dni tehotenstva. Za dobre načasované vyrazenie do pôrodnice (obzvlášť dôležité pri cezhraničných pôrodoch!) Za priateľský personál. Za Ducha Svätého pre lekárov a sestry. Za to, aby nedošlo k zbytočným komplikáciám. Za dobré zavedenie spinálky. Za voľný nadštandard. Za silu pre manžela. Za spolupracujúce bábätko. Za čo najmenej bolestné šitie. Za dobré prisatie sa. Za spoločnú izbu s manželom. Ak nie, tak aspoň s kúpeľňou. Za dobré rozbehnutie mliečka. Za uchránenie pred popôrodnou depresiou. Za pokojný spoločný čas v nemocnici. Za dobré zotavenie sa. Za nežné prijatie súrodencami. Pridáme desiatok „ktorého si Panna v Betleheme porodila“ - veď ktovie ako to naozaj bolo s tým Máriiným bezbolestným pôrodom??? To sa dozvieme až v nebi! Niekedy si ešte zaspievame, niekedy v tichej modlitbe položíme ruku na plece alebo na bruško. Žmurk. Prenesieme sa z pôrodnice, kam sme sa v mysli pri modlitbe dostali, opäť späť. Cítiť radosť z odovzdania. Okolo bábätka, aj toho všetkého, čo ho s maminkou čaká, akoby bola vytvorená ochranná bublina lásky a požehnania. Boh to má pevne v rukách. K našej tradícii patria aj kartičky s citátmi z Božieho slova, ktoré majú povzbudiť a priniesť dôveru v čase strachu, obáv, toho, keď sa zdá, že ďalej sa už nevládze… Posúvame ich vždy tej, ktorú najbližšie čaká pôrod. Niekedy sa využijú ešte doma, niekedy citát príde vhod pri samotnom pôrode, niekedy na izbe s bábätkom, alebo aj po príchode z pôrodnice, keď príde vhodná chvíľa."
tags: #modlitba #za #stastny #porod #dominika