Pokiaľ váš pes prejavuje vrčanie na deti, je na čase zbystriť. Nečakajte, že takéto správanie samé od seba zmizne. Nenechajte problém zájsť príliš ďaleko a kontaktujte psieho trénera, ktorý vám pomôže okamžite odhaliť príčinu a začať na probléme pracovať. Vrčanie na deti a ďalších členov rodiny je znepokojujúce, ale nie je neriešiteľné, avšak s týmto problémom je potrebné vyhľadať odborníka na psí výcvik, a to čo najrýchlejšie. Dôvodov na vrčanie môže byť hneď niekoľko a nie každý psíčkar spozná, čo sa nám tým pes snaží povedať. Nie všetci navyše vedia čítať signály, ktoré im ich pes dáva, čo je kľúčové pre pochopenie ich správania.
Vrčanie ako komunikačný signál: Prečo je dôležité mu rozumieť
Keď na teba vrčí vlastný pes, pravdepodobne tvoja prvá reakcia bude, že ho chceš zastaviť. Môžeš dokonca na neho kričať, prípadne ho za vrčanie potrestáš. Je však dôležité pochopiť, že vrčanie vychádza z komunikácie psov, či už k sebe navzájom, alebo k nám, ľuďom. Pes nám, samozrejme, nie je schopný priamo povedať, že je nešťastný, cíti sa nepríjemne alebo sa mu niečo nepáči. Namiesto toho použije na prejavenie nesúhlasu reč tela, a iný pes môže rovno zapojiť vrčanie.
Vzhľadom k tomu, že tvoj pes vrčí, snaží sa ti niečo povedať - obvykle sa necíti v situácii, v ktorej je, pohodlne, alebo má strach. To znamená, že vrčanie psa nie je len prijateľné, dokonca je to žiaduca forma komunikácie, pretože je to varovný signál. Ak bude pes za vrčanie niekoľkokrát potrestaný, naučí sa, že vrčať nemá, a v budúcnosti už nemusí dávať žiadny varovný signál, kedy bude potrebovať opustiť nepríjemnú situáciu. Trestom síce môžeš potlačiť zavrčanie, ale to nezmení emocionálny stav tvojho psa. Naopak, trestom môžeš poškodiť váš vzájomný vzťah a riskovať, že pes prejde k útoku bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania. Psie vrčanie je symptómom väčšieho problému; je znamením, že pes má strach a neznáša danú situáciu. Vôbec nie je potrebné ho za vrčanie trestať, pretože ti chce svojim vrčaním povedať, že niečo nie je v poriadku.
Ak trestanie psa za vrčanie nie je prístupné, čo robiť v tejto situácii? Ak vieš, že tvoj pes môže po vrčaní zaútočiť uhryznutím, okamžite prestaň robiť to, čo robíš. Keď sa pes uvoľní, až potom sa vzdiaľ - odmeňuješ ho za pokojné správanie, nie za to, že vrčal. Následne je kľúčové zistiť, čo spôsobilo, že mal pes strach alebo sa cítil nepríjemne. Vrčal pri strihaní pazúrov? Pri odobratí jedla? Chcel ísť dovnútra alebo naopak von? Treba preskúmať všetky detaily a pokúsiť sa identifikovať spúšťač.
Najčastejšie príčiny vrčania psa na dieťa
Existuje mnoho dôvodov, prečo pes môže vrčať na dieťa. Tieto dôvody sa líšia v závislosti od individuálneho temperamentu psa, jeho životných skúseností a konkrétnej situácie. Je kľúčové pochopiť tieto príčiny, aby bolo možné správne reagovať a problém riešiť.
Strach a neistota
Jednou z najčastejších príčin vrčania je strach. Psy často vrčia, keď sa boja, cítia sa ohrození alebo sú neistí. Dieťa môže byť pre psa zdrojom neistoty z niekoľkých dôvodov. Malé deti reagujú inak ako dospelí, sú hlučnejšie a impulzívnejšie. Je pravdepodobné, že budú k psovi utekať, čo ho môže vyľakať. Lezúce deti, ktorým sa páči psík alebo hračka, môžu výskať a vydávať zvláštne zvuky. Pes, ktorý nepozná alebo si nezvykol na takýto prejav, nemusí vedieť, čo s tým, a je z toho neistý.
Psovi je pravdepodobne nepríjemný neznámy spôsob pohybu dieťaťa, najmä ak začne dieťa liezť po štyroch. Vrčaním sa v takom prípade snaží držať si dieťa v pohybe od tela. Je to teda najmä otázka strachu a nedôvery z neznámeho. Vidíme to aj v prípadoch, keď pes, ktorý predtým s bábätkom bez problémov ležal na zemi a oblizoval ho, začne vrčať, keď dieťa začne liezť. Riešením je zoznámiť ho s týmto novým spôsobom pohybu, vysvetliť mu, že aj tento pohyb dieťaťa je normálny a prirodzený a neublíži mu.
Niektorí dospelí psi nemajú radi maznanie a od detí sa držia radšej ďalej, pretože im vadí ich hlučné správanie a neustále prebiehanie. Malé deti rady objímajú psy, mali by sa však naučiť, aby to nerobili, lebo niektoré psy sa cítia takým blízkym kontaktom ohrozené. Pocit, že pes nemá kam ustúpiť, je pre neho obzvlášť stresujúci. Ak dieťa lezie za psom, ktorý sa snaží utiecť alebo skryť, a pes sa cíti v úzkych, jeho jedinou obranou je štekať, vrčať, ba i pohrýzť.
Ochrana zdrojov a teritória
Niektoré psy často vrčia nad svojím majetkom v mene jeho ochrany. Môže ísť o misku s jedlom, obľúbenú hračku, kosť a iné veci, ktoré považujú za svoje. Pes môže vrčať, keď mu jeho vec beriete, alebo keď práve je a vy na neho siahate. Rovnako tak môže reagovať, ak mu chcete misku s jedlom vziať. Dáva vám tým najavo, že je to jeho a aby ste dali okamžite! Toto správanie sa nazýva ochrana zdrojov a je pre psa prirodzené, pokiaľ nemá jasne nastavené hranice a hierarchiu.
Teritoriálne správanie sa prejavuje tým, že niektoré psy vrčia, keď majú pocit, že potrebujú ochrániť svoje teritórium. Môže ísť o ich pelech, gauč, miestnosť, alebo dokonca celú záhradu. Ak sa dieťa priblíži k tomuto „ich“ priestoru, pes môže reagovať vrčaním, aby ho odohnal. Panovačný pes môže tiež strážiť miesta v dome, ktoré považuje za svoje, a nedovolí do nich vkročiť ani členom rodiny.
Zdravotné problémy
Podráždenosť a prudké zmeny správania môžu znamenať aj zdravotné problémy. Pokiaľ je pes zranený, alebo ho niečo bolí, môže tento stav prejavovať vrčaním. Bolesť ho môže urobiť citlivejším, netolerantným voči dotykom alebo blízkosti, najmä od nepredvídateľných detí. Preto je vždy dôležité vylúčiť zdravotné príčiny vrčania u veterinára.
Nedostatočná socializácia a minulé traumy
Psi, ktorí boli týraní, alebo sú jednoducho len bojazliví, agresívni, alebo vyrážajú po ostatných psoch alebo ľuďoch, môžu mať problém s prijatím detí do rodiny. Takéto psy často vyžadujú špeciálny prístup a intenzívnu socializáciu a výcvik, niekedy dokonca aj kurz na problémové správanie. Pre psa, ktorý nebol od malička zvyknutý na deti, môže byť ich prítomnosť stresujúca a nepochopiteľná.
Nedostatočná hierarchia v „svorke“
Pes veľmi vníma hierarchiu v svorke, v ktorej žije. Vy, vaša rodina, ste akoby jeho „svorka“. Pes nemá byť ani usadený na rovnakej úrovni ako človek, napríklad na gauči, ale nižšie. Ak rodičia ukazujú dieťa psovi, dajú mu ho vo vajíčku na zem, tým pádom mu však ukazujú, že to dieťa je na jeho úrovni. Pes sa potom môže snažiť presadiť, aby bol na vyššej priečke. Panovačný pes nemá rád, keď sa ho dotýkame, najmä na citlivých miestach, ako je tvár a krk. Niekedy však môže pes prísť k vám, štuchať do vás alebo vám vložiť laby do lona a „prosiť“ o vašu pozornosť, čo je tiež prejav panovačnosti. Tieto prejavy agresívnosti by sa nemali ignorovať, pretože agresivita sa jednoducho nestratí; je pravdepodobnejšie, že bude vzrastať, a deti v domácnosti môžu byť ohrozené.
Ako rozpoznať varovné signály a čo robiť ihneď
Dôležité je nielen vrčanie, ale aj skoršie signály, ktoré pes vysiela. Naučte sa vnímať svojho psa pod vedením odborníka na psie správanie. Okrem vrčania existujú aj tzv. konejšivé signály, teda gestá, ktoré psy ukazujú, keď sú nervózne, cítia sa ohrození a chcú upokojiť svojich ľudí a udržať si ich od tela.
Typické varovné signály, ktoré odhaľujú nepriateľské úmysly alebo strach:
- Agresívny pes: Bude sa snažiť, aby vyzeral väčší. Srsť na krku sa mu možno naježí. Pes môže vrčať alebo štekať, pričom má vztýčený chvost. Keď vzrušene a rýchlo vrtí napriameným chvostom, nenaznačuje to priateľstvo.
- Bojazlivý pes: Môže skloniť hlavu k zemi a sklopiť uši, chvost zvesiť alebo stiahnuť ho medzi nohy. Keď sa k takému psovi priblížite, môže zo strachu zaútočiť.
- Ďalšie signály neistoty/strachu: Zívanie, olizovanie sa, odvrátenie hlavy, prikrčenie sa, ukázanie zubov.
Kedykoľvek zbadáte tieto signály pri kontakte s deťmi, poprípade aj s vami, je jedinou správnou reakciou rýchlo dať ruky preč, otočiť sa k psovi bokom, odvrátiť pohľad, prípadne ho pokojne poslať na miestečko a s úsmevom ho pochváliť. Žiadne „nesmieš“, ani „čo to je!“ a podobne - to psa len rozčúli.
Ak viete, že tvoj pes môže po vrčaní zaútočiť uhryznutím, okamžite prestaň robiť to, čo robíš. Keď sa pes uvoľní, až potom sa vzdiaľ - odmeňuješ ho za pokojné správanie, nie za to, že vrčal. S trénerom preberte presne, ako k udalosti došlo alebo dochádza, aby ste mohli presne identifikovať spúšťače.
Prevencia a správne nastavenie spolunažívania psa a dieťaťa
Bezpečnosť je prioritou číslo jeden. Mnohí cvičitelia psov zdôrazňujú, že malé deti a psy by nemali zostať spolu bez dozoru dospelého. Malé deti nevedia zaobchádzať so zvieratami, musia sa to naučiť. Preto sa mnohí ľudia držia pravidla, že keď nemôže byť prítomný zodpovedný dospelý, psy a malé deti majú byť na oddelených miestach.
Výchova a socializácia psa
Keď si zadovážite psa, či už šteňa alebo staršieho psa, možno bude potrebovať pomoc, aby si zvykol na deti. Deti reagujú inak ako dospelí. Sú hlučnejšie a impulzívnejšie a je pravdepodobné, že budú k psovi utekať, čo ho môže vyľakať. Je preto dobré, aby ste svojho domáceho miláčika zvykali na také nevypočítateľné správanie. Keď sú deti preč, zvykajte psa na nečakaný hluk. Urobte z výcviku hru. Vykríknite na psa nejaký povel a rýchlo sa k nemu priblížte. Ihneď ho odmeňte. Kričte stále hlasnejšie. Keď poslúchne, vždy ho pochváľte a pohlaďte.
Nebrali by sme socializáciu psa na deti buzeračným spôsobom, ale nastolili by sme pohodu a kľud a istotu pre obe strany. Týmto spôsobom sa snažte urobiť z dieťaťa veľmi príjemného parťáka, s ktorým, keď je prítomný, sa psovi dejú tie najlepšie veci. Napríklad, ak je to jedlo, tak to môže byť ľahšie. Psa by ste mali učiť, že deti sú pod vašou priamou ochranou, že sa na mláďa nesahá a že keď má detí plné zuby, má odísť. Vždy musí byť dieťa na prvom mieste. Žiaduce správanie sa vždy odmeňuje. Psa nezanedbávajte, hrajte sa s ním, choďte vonku, chváľte, aby sa necítil opustený, odstrčený.
Výchova dieťaťa k rešpektu voči psovi
Rodičia sú vždy tí, ktorí rozhodujú, pretože majú zodpovednosť ako za deti, tak za zaobstarané zvieratá. Učte svoje dieťa zaobchádzať so zvieratami láskavo. Učte ho, aby nikdy psa nedráždilo. Učte deti, že pes nie je hračka a nič, na kom by si mohli honiť tričko a veleť mu, že o psa je potrebné sa starať a mať voči nemu rešpekt.
Malé deti rady objímajú psy, mali by sa však naučiť, aby to nerobili, lebo niektoré psy sa cítia takým blízkym kontaktom ohrozené. Ak vaše deti predsa psa objímajú, môžete ho vycvičiť, aby si na to zvykol. Krátko psa objímte, potom mu dajte maškrtu a pochváľte ho. Postupne ho objímajte dlhšie. Učte dieťa, ako reaguje na cudzie psy: Nemalo by impulzívne bežať k psovi, aby sa s ním pomaznalo. Najprv sa musí opýtať majiteľa. Potom, keď majiteľ súhlasí, môže sa k psovi pomaly priblížiť, aby ho nevyľakalo. Malo by sa s ním zoznámiť tak, že sa postaví kúsok od neho a pokojne sa mu prihovorí. Priateľský pes k vášmu dieťaťu podíde.
Vytvorenie bezpečného priestoru pre psa
Pes musí mať možnosť „vyprázdniť pole“ bez stresu. Nikdy nenechajte deti, aby liezli za psom pod stôl, pod stoličku - proste keď je pes niekde, odkiaľ nemôže odísť bez kontaktu s deťmi. Premiesnite pelech na také miesto, kde okolo neho nebude nikto prechádzať a bude tam mať pokoj (za nábytkom, v rohu). Pelech je miesto, kam by sa mal sám upratať, kedykoľvek je mu správanie vašej dcérky alebo jej kamarátov nepríjemné. Musí tam mať vždy voľný priechod a nikto ho tam nesmie hladkať, hovoriť na neho, nieto trestať alebo ho odtiaľ ťahať.
Používajte aj detské bránky alebo ohrádky v byte. Keď napríklad varíte a nemáte oči vzadu, môžete psa dať do predsiene a zavrieť ho za bránku. To mu umožní v pokoji sa vyspať a cítiť sa bezpečne. Ak budú na návšteve deti, zatvorte ho radšej v samostatnej miestnosti, najlepšie tak, že dáte do dverí nejakú mriežku, aby bol v kontakte, keď o to bude stáť, ale aby nikto nemohol k nemu.
Nastavenie hierarchie a pravidiel pre psa
Vo vašej rodine, ktorá je pre psa jeho „svorkou“, musí byť jasne definovaná hierarchia, kde sú deti vždy na prvom mieste, nad psom. Pes nemá byť usadený na rovnakej úrovni ako človek, napríklad na gauči, ale vždy nižšie. Nepúšťajte ho na sedačku. Zvlášť keď sú u vás deti, vždy sa presvedčte, že pes nie je na gauči. V strachu, že by ho deti mohli pripraviť o tento pôžitok, by mohol byť zlý.
Je lepšie, keď pes nespí v spálni. Spálňa je súkromné miesto a spať tam by mohlo u psa zvyšovať jeho domnelé prednostné postavenie pred deťmi v dome. Radšej dajte psa do kuchyne alebo von do búdy.
Keď spraví pes zlú vec, napríklad zavrčí, treba zvýšiť hlas, vyhrešiť ho a zatvoriť za dvere. Po čase ho znova pustite a opakovane sledujte situáciu, až kým nenastane zlepšenie. Pes sa dá vycvičiť aj v dospelom veku.
Pozitívne posilňovanie a odmeňovanie
Svojho psa neustále chváľte a buďte pozitívni. Trest alebo drsné slová výcvik neurýchlia, majú skôr opačný účinok. Je dobré, keď sa pes naučí prísť, keď ho voláte, a poslúchať aj základné povely, napríklad „Sadni!“. Tak sa pes učí podriadenosti svojmu pánovi a majiteľovi to umožňuje lepšie psa ovládať v kritických situáciách. Najúčinnejšie sú jednoduché slová a slovné zvraty. Používajte stále tie isté. Keď pes urobí to, čo ste chceli, ihneď ho odmeňte pochvalou, pohladením alebo malou maškrtou. Aby sa žiaduce správanie upevnilo, odmena musí nasledovať hneď za poslúchnutím povelu.
Riešenie špecifických situácií a problémového správania
Ako ZASTAVIŤ ŤAHANIE PSA NA VODÍTKU... ZARUČENÉ! / / Odhalené tajomstvo trénera psov
Ak váš pes vrčí na dieťa, ale inak je poslušný a zvláda bežné povely, je to znamenie, že sa problém dá riešiť, ale vyžaduje si to konzistentný a správny prístup.
Agresia voči deťom a iným psom
Niektorí dospelí psi nemajú radi ostatné psy. Kým šteňatá si rady pohrajú, dospelým psom stačí len oňuchanie, alebo sa dokonca držia od všetkých jedincov svojho druhu radšej ďalej, nemajú záujem o kontakt. Ak je niektorý pes príliš dotieravý, zrazí ho rýchlym výpadom. Niekedy potom takto nevrlo reagujú radšej na všetky psy, ktoré stretávajú, pretože ich chcú udržať v úctivej vzdialenosti.
Ak váš pes na záhrade lieta okolo plotu a nezmyselne šteká a neposlúcha žiadny povel a neláka ho ani maškrtu, je potrebné to riešiť. Vyrobte si „rachtačku“ - do plechovky od piva alebo koly dajte 3 - 4 drobné mince alebo maličké kamienky či matky a poriadne prelepte otvor. Psa na záhrade starostlivo strážte. Kedykoľvek sa začne rozbiehať smerom k plotu s úmyslom niekoho „servať“, hoďte mu pod nohy (alebo ešte lepšie pred neho) plechovku. Hneď ako nadskočí, privolajte ho, pochváľte a odmeňte. Buďte dôslední! Potom bude stačiť vziať len plechovku do ruky a povedať prísne rýchle „NIE!“. A hneď zas musíte psovi povedať, ako sa má v takejto situácii správať, teda privolať ho a pochváliť. Potom môžete cvičiť aj vonku na vychádzkach. Ak máte stretnúť psa, včas psa privolajte a uviažte ho. Sústreďte jeho pozornosť na seba a na povel (k nohe). Vo chvíli, keď míňate psa, dávajte mu maškrtu (nejaký výnimočne dobrý). Musí vzniknúť nová reakcia: Vidím psa, budem sa držať u paničky a tešiť sa na maškrtenie.
Panovačné správanie
Panovačný pes sa snaží presadiť svoje postavenie. Môže si strážiť miesta v dome, ktoré považuje za svoje, a nedovolí do nich vkročiť ani členom rodiny. Na upevnenie svojho postavenia také psy svojvoľne ignorujú známe povely. Môžu strkať do detí alebo očakávať, že budú môcť vojsť do dverí ako prvé. Môžu mať aj sklon skákať na ľudí, akoby sa chceli páriť. Toto je „prejav panovačnosti“, a nie „sexuálny prejav“. Pán Brian Kilcommons vystríha, že to „je vždy známka toho, že pes si myslí, že je pánom v dome.“
Tieto prejavy agresívnosti by sa nemali ignorovať. Agresivita sa jednoducho nestratí; je pravdepodobnejšie, že bude vzrastať, a deti v domácnosti môžu byť ohrozené. Rada dráždiť agresívneho psa a ukazovať mu, kto je pánom v dome, sa nepovažuje za rozumnú. Agresívna konfrontácia a drsné potrestanie môže byť skutočne nebezpečné. Zakaždým, keď k vám agresívny pes príde a dožaduje sa pozornosti a vy mu vyhoviete, upevňujete jeho presvedčenie, že v dome je pánom on. A tak keď sa dožaduje pozornosti, nevšímajte si ho. Pri tomto postupe musí celá rodina spolupracovať. Spočiatku bude pes zmätený, a môže dokonca štekať a milo sa na vás pozerať, no odolajte pokušeniu poddať sa. Keď sa stiahne a pravdepodobne si odíde ľahnúť do svojho kúta, vtedy je čas venovať mu trochu pozornosti. Agresívne hry ako naťahovanie sa a zápasenie môžu u psa podporovať agresívne sklony, takže takým hrám sa treba vyhýbať.
Úloha kastrácie
MVDr. v jednom z prípadov uvádza, že kastrácia v prípade problémového správania psa voči deťom pravdepodobne veľa nespraví. Je dôležité sústrediť sa na výcvik a behaviorálne zmeny.
Kedy zvážiť krajné riešenia
Niektoré psy zostanú aj po najlepšom výcviku agresívne a chovať ich ďalej môže byť pre rodinu nebezpečné. Keď ste urobili, čo bolo vo vašich silách, môžete mať pocit, že je lepšie psa sa zbaviť než riskovať zranenie. Je užitočné poradiť sa s veterinárom alebo s cvičiteľom. Cvičiteľ Peter Neville radí: „S panovačnými psami sa musí zaobchádzať podľa veľmi starostlivo zostavených pravidiel a treba starostlivo zhodnotiť, kto bude vystavený riziku a nakoľko.“
Najmä pri plemenách s veľkou silou uhryznutia, ako sú rottweilery, dobermany, bullmastify, nemecké ovčiaky (vlčiaky) a bullteriéry, sú následky uhryznutia podstatne vážnejšie ako u menších plemien. Bulteriér, keď kusne, tak sú iné následky ako keď kusne pudel. Tam, kde pudel maximálne poškriabe alebo odškrabne kožu, bulteriér a podobné plemená môžu kožu strhnúť celú. Videli sa prípady, keď dieťa prišlo o ucho a o pol kože na celej hlave. Preto radšej takého psa, ak nevie niekto poriadne vycvičiť, treba dať od dieťaťa čo najďalej, obzvlášť ak to dieťa mu prekáža. V takom prípade je len otázka času, kedy sa niečo stane, ak sa situácia nerieši.
Sú však aj bulteriéry, ktorým deti nevadia, väčšina z nich miluje deti. Z tohto pohľadu to nemá s plemenom nič spoločné. No o to to je, že si človek musí poznať psa a z jedného príspevku nikto, nikdy nemôže vyčítať, čo je to za psa, za človeka, za dieťa. Ak je pes nervózny z dieťaťa, tak nesmie byť vôbec s dieťaťom. Ak je to mužov pes, tak je to hlavne na ňom, aby situáciu riešil. Ak je to dospelý jedinec, ktorý má svoju hlavu a na dieťa nie je a nebol naučený, je to problém, ktorý vyžaduje urgentné riešenie.
Nikdy nie je ostuda povedať si o pomoc a akékoľvek správanie psa sa dá riešiť. Avšak, ak sa napriek všetkým snahám a odbornej pomoci situácia nezlepší a pes zostáva pre dieťa nebezpečný, je potrebné zvážiť rehoming do rodiny bez detí. Hoci je to ťažké, bezpečnosť dieťaťa musí byť vždy na prvom mieste.
Profesionálna pomoc a podpora
Ak pes pri výcviku či inokedy nereaguje na vaše povely a cítite sa ohrození, požiadajte o pomoc kvalifikovaného cvičiteľa. Váš veterinár vám pravdepodobne bude vedieť nejakého odporučiť. Prv ako si ho najmete, porozprávajte sa s ním o jeho metódach a uistite sa o tom, že ste s jeho schopnosťami spokojní. S trénerom preberte presne, ako k udalosti došlo alebo dochádza. Preskúmajte aj ďalšie formy výcviku, napríklad základnú poslušnosť alebo tréning socializácie. Učte sa vnímať svojho psa pod vedením odborníka na psie správanie. Postupujte podľa dohody a odporúčania odborníka.
Pamätajte, že „Od prvého až do posledného dňa spoločného života so psom sa stávaš zodpovedným za to, čo Tvojho psa v živote stretne. Dobré, aj zlé.“ Zodpovednosť rodičov za bezpečnosť detí je nespochybniteľná. Pre deti môže byť poučné, keď majú za domáceho miláčika psa, a môže to pre ne byť užitočné aj po citovej stránke, avšak len vtedy, ak je zabezpečené bezpečné a harmonické prostredie pre obe strany.
tags: #moj #pes #vrci #na #moje #dieta