Večerný plač bábätka vie vyčerpať aj tú najtrpezlivejšiu mamičku. Ak sa opakuje pravidelne pred spaním, často má svoje logické vysvetlenie. Nejedno dieťa plače pred spaním - a hoci to môže pôsobiť znepokojujúco, vo väčšine prípadov ide o normálnu súčasť vývoja. Ak vaše bábätko cez deň pôsobí spokojne, no večer sa rozplače, pravdepodobne ide o kombináciu únavy a preťaženia. Plač malého bábätka je pre rodičov často veľmi stresujúci a frustrujúci, o to viac, ak je intenzívny a nedarí sa nám dieťa utíšiť.
Plač je prirodzená forma komunikácie bábätiek a malých detí. Slúži na vyjadrenie rôznych potrieb, pocitov a stavov - od hladu a únavy, cez nepohodlie, až po bolesť a strach. Rodičia často intuitívne reagujú na plač svojich detí, snažia sa ich utíšiť a zistiť, čo im spôsobuje nepohodu. Je dôležité si uvedomiť, že dieťa plač používa ako jeden z prvých komunikačných prostriedkov. Otázka, či si môže dieťa plačom ublížiť, je predmetom mnohých diskusií a názorov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc rôzne aspekty a perspektívy.
Plač ako prvotný prejav potrieb a komunikačný nástroj
Všetky deti plačú, no niektoré deti plačú veľmi veľa, hovoríme o nadmernom plači. Bábätká sa rodia veľmi nezrelé oproti iným cicavcom a plač je v prvých týždňoch ich života jeho jediným komunikačným nástrojom. Bábätká sa rodia so schopnosťou plakať a nie sú neurologicky schopné sa samé upokojiť, ak sú veľmi rozrušené. Plač je ich primárny spôsob komunikácie. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody.
Vaše bábätko pochopiteľne nedokáže povedať „Mám hrozný hlad!“, „Chcem okamžite vystúpiť z tej príšernej autosedačky!“ alebo „Ten štítok na tričku ma privádza k šialenstvu!“. A tak jednoducho plače. Dieťa nevie inak ohlásiť, že mu je príliš teplo, že ho bolí bruško, že je mu ťažko z neprimeraného množstva podnetov, ktoré mu rodičia dopriali. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba, napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Keď bábätko plače, vaše telo okamžite reaguje zvýšenou produkciou materského hormónu prolaktínu, ktorý vás núti vziať dieťatko do náručia a uspokojiť jeho potreby. Schopnosť utíšiť bábätko je vám teda daná už od prírody, a ak sa tak nepodarí hneď na prvý pokus, nesmiete to vnímať ako svoje zlyhanie. Rozladenosť bábätka rozhodne nie je reakciou na vaše rodičovské zručnosti. Väčšina novorodencov plače 1 až 3 hodiny denne. Je akýmsi rodičovským umením naučiť sa rozoznávať tieto potreby a snažiť sa ich uspokojiť.
Rozpoznávanie rôznych odtieňov plaču: Od hladu po únavu
Rodičia si môžu všimnúť, že ich dieťa má rôzne druhy plaču, ktoré znejú odlišne a signalizujú rôzne potreby. Postupne sa rodičia naučia rozoznávať jednotlivé typy plaču ich potomka a aj to, čoho sa ním dožaduje. Dôležité je naučiť sa rozlišovať tieto nuansy, aby rodič mohol správne reagovať. Najskôr je potrebné vylúčiť všetky zjavné príčiny ako smäd, hlad, prehriatie, svrbenie a zdravotné dôvody. Plačúce dieťatko je pre mamičku väčšinou veľmi stresujúce, najmä ak nič nezaberá.
Možné príčiny plaču bábätka a ako na ne reagovať:
- Hlad a smäd: Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. Plač z hladu sa líši od plaču spôsobeného bolesťou alebo únavou. V tomto prípade máte jedinú možnosť - nakŕmiť hladoša čo najskôr. Inak sa môže stať, že bábätko sa môže vynervovať tak, že bude odmietať prsník alebo fľašku. Pokiaľ nedojčíte, skúste počas noci poprosiť partnera, nech zarobí mlieko on.
- Nepohodlie:
- Mokrá alebo pokakaná plienka: Ak používate jednorazové plienky, mali by bábätku zabezpečiť na pár hodín pocit sucha. No ak bábätko mrnká a nevie sa upokojiť, skúste skontrolovať, či má suchú plienku. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
- Teplotné nepohodlie: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
- Prehrievanie: Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu.
- Únava a prestimulovanie: Ak vaše bábätko cez deň pôsobí spokojne, no večer sa rozplače, pravdepodobne ide o kombináciu únavy a preťaženia.
- Prestimulovanie: Návšteva babičky, susedky, kamarátky a k tomu množstvo nových hračiek? Pre psychiku bábätka to môže byť poriadna nálož. Možno ste si aj vy všimli, že po odchode návštevy býva dieťatko plačlivejšie. Bábätko býva veľmi citlivé na zvuky a vizuálne podnety. Príkladom môže byť situácia štvor mesačného drobca, ktorý zakaždým, keď idú rodičia na nové miesto, začne strašne plakať a nedá sa utíšiť, až kým od únavy nezaspí. Či už je to v šatni na plávanie alebo u starých rodičov, na ktorých je zvyknutý, no na prostredie nie. Takéto reakcie, kedy sa snažíme chodiť na nové miesta pre nové podnety, no dieťa reaguje neutešiteľným plačom, sú často prejavom prestimulovania. Ak vidíte, že je dieťa prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom.
- Únava: Niečo podobné ako pri priveľa podnetoch nastáva aj pri plači z únavy. Najlepšie je zbystriť pozornosť už pri prvých náznakoch únavy bábätka. Inak veľmi rýchlo prepukne v plač. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými. Pokiaľ bábätko začína plakať od únavy, všetko ostatné musí ísť bokom. V tomto prípade je to podobné ako s plačom od hladu.
- Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
- Pocit osamenia a potreba kontaktu: Podľa mnohých odborníkov je však najvýznamnejšou príčinou plaču osamotenie dieťaťa. Maličké deti plačú preto, lebo si nevedia zabezpečiť svoje základné potreby ako jedlo, pitie, upokojenie, zníženie intenzity podnetov a podobne. Plačom si vedia privolať aj pomoc. Najčastejšie túžia po rodičoch.
- Fyzická bolesť a nepohodlie:
- Bolesť bruška/kolika: Bolesť bruška potrápi nielen bábätko, ale aj bezmocnú maminu, ktorá nedokáže pomôcť svojmu dieťatku. Plač v dôsledku koliky, bolesti bruška, môže skutočne trvať celé hodiny. Väčšinou nastupuje do pätnástich až tridsiatich minút od kŕmenia. Kolika častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, väčšinou odznie v priebehu troch až štyroch mesiacov. Pomôže len trpezlivosť. Môžete vyskúšať bábätku masírovať bruško, ísť s ním na prechádzku.
- Plynatosť: Nadmerná plynatosť, tzv. meteorizmus, sa môže objaviť napríklad pri nesprávnej technike kŕmenia, najmä pri podávaní mlieka fľaškou, ktorá má zlý sklon. V týchto prípadoch je najlepšou prevenciou úprava techniky kŕmenia. Dieťaťu pomáha teplý obklad na bruško, tzv. rektálna rúrka zavedená do konečníka alebo predpis prípravku určeného pre dojčatá so zvýšenou plynatosťou.
- Rastúci zúbok: U starších dojčiat môže byť príčinou nepokoja rastúci zúbok, ktorý môže rovnako vyvolať teplotu. Plač a nepokoj dieťaťa po prerezaní zúbka ustane a dieťa sa vráti do obvyklého stavu pokoja.
🇸🇰♫🌙🐻👶💤 ~~ BEZ REKLÁM ~~ Uspávanka pre deti, uspávanky pre bábätká ⭐️🔔 #ForMySon
Zdravotné príčiny, kedy plač signalizuje vážnejší problém
Plačúce dieťatko je pre mamičku väčšinou veľmi stresujúce, najmä ak nič nezaberá. Z výskumov vyplýva, že len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov. Ak predsa len ich plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač. Môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Špecifické zdravotné problémy, pri ktorých je potrebné zbystriť pozornosť:
- Kolika: Pomerne častým problémom bábätiek počas prvých mesiacov je kolika. Bolesti bruška sú vtedy tak silné, že nedokážu prestať plakať. Charakteristickým znamením vtedy je, že plač prichádza v pravidelných intervaloch. Väčšinou sa objavuje aspoň trikrát týždenne a trvá aj tri hodiny vkuse. Keď bolesti poľavia, zrazu sa upokojí a všetko je opäť v úplnom poriadku. Taktiež si všímajte, či reagujú pozitívne na cvičenie s nožičkami, ktoré im uvoľňuje črievka.
- Infekcie:
- Infekcia ucha alebo zápal: Pokiaľ už vaše dieťa chodí alebo aspoň lozí, dokážete infekciu ucha rozoznať veľmi spoľahlivým spôsobom. Vtedy sa stáva, že strácajú rovnováhu, kvôli čomu sú ešte podráždenejšie. U malých bábätiek sledujte, či im z ucha nevyteká nejaká tekutina. Taktiež pozorujte, čo robia s rukami. Ak neustále plačú a dotýkajú sa tejto časti tela, tak sa hlavný problém väčšinou skrýva práve tam. Okrem infekcie môžu nachytať aj rôzny zápal, ktorý je rovnako bolestivý.
- Zápal močových ciest: Lekári uvádzajú, že v skutočnosti zápalom močových ciest dosť často trpia aj deti do jedného roka. Ten sa prejavuje okrem usedavého plaču aj nechutenstvom, zvracaním a celkovou slabosťou organizmu. Sledujte aj plienku, pretože ak dieťa ciká priveľmi často a moč je navyše silne zapáchajúci, našli ste pravý dôvod ich plačlivosti.
- Infekcia dýchacích ciest: Ak u dieťaťa neobjavíte žiadne vizuálne ťažkosti a neukázali sa ani iné problémy, tak sa zamerajte na jeho dýchanie. Keď počujete pískanie, chrapčanie alebo vidíte, že dýcha nepravidelne, môže sa za jeho nepokojom a plačom skrývať začínajúca infekcia dýchacích ciest.
- Alergie a intolerancie:
- Neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia: Tieto sú obsiahnuté v materskom či umelom mlieku a môžu viesť k refluxu alebo hnačkám, ktoré sú sprevádzané úbytkom hmotnosti.
- Alergia na príkrmy alebo dýchanie: Pokiaľ začína bábätko dostávať prvé príkrmy, sledujte, či to nie je len reakcia na nejaké jedlo. Takýmto spôsobom sa môžu prejaviť rôzne alergie. Môže sa za tým skrývať neznášanlivosť mliečnych výrobkov a mlieka, lepku, ale aj konkrétneho ovocia alebo zeleniny. Taktiež sa takto môžu prejaviť ťažkosti s dýchaním v čase kvitnutia niektorých rastlín alebo astma.
- Reflux: Mnohé skúsenosti rodičov potvrdzujú, že fyziologický reflux môže byť výraznou príčinou plaču.
- Iné závažné príčiny: Bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.
- Zvýšená teplota a horúčka: Ak je dieťa naďalej nepokojné, plače, mali by sme zistiť, či nemá teplotu. Pri prvom testovaní sa to pokúste zistiť tak, že priložíte pery na čielko, pretože tie sú najcitlivejšie. Zvýšená teplota môže byť prejavom začínajúcej infekcie. No ak je teplota vyššia ako 39 stupňov, čo najskôr kontaktujte lekára. Veľmi významný je nepokoj, plač dieťaťa a opakovane zistená vysoká teplota bez ďalších klinických príznakov. Mohlo by ísť napríklad o infekciu močových ciest alebo iné závažné ochorenie, ktoré by prípadne vyžadovalo nejakú ďalšiu ako len proti horúčkovú terapiu.
- Zranenie:
- Vlas omotaný okolo prsta: Pri neutíchajúcom plači by ste mali dieťa podrobne skontrolovať. Niekedy sa za tým skrývajú skutočne kuriózne problémy. Jedným z nich je aj vlas obtočený okolo niektorého z prstov. Táto bolesť vie byť až prekvapivo silná, preto sú drobci mrzutí a podráždení.
- Prietrž alebo zlomenina: Kosti dojčiat sú veľmi krehké a hrozí nebezpečenstvo ich poranenia. U dieťaťa si preto vždy všímame pohybovú aktivitu rúk aj nožičiek. U starších detí pripadajú v úvahu aj rôzne zranenia. Môžu sa silno udrieť alebo zle spadnúť, ale v daný moment necítia žiaden problém. Ten nastane po niekoľkých hodinách, keď dôjde k opuchu alebo sa začne ozývať nejaké vnútorné zranenie.
- Torzia semenníka: Pri chlapcoch môže nastať problém pri torzii, teda pretočení semenníkov. Sledujte opuchy alebo fyziologické zmeny, ktoré musíte riešiť s odborníkom.
- Afty alebo infekcia v ústach: Pozrite sa, čo si dáva dieťa počas celého dňa do úst. Takýmto spôsobom si môže zaniesť dnu infekciu alebo si vytvorí drobnú ranku, ktorá začne hnisať. Keďže sliznica je veľmi jemná, akékoľvek podráždenie spôsobuje veľké bolesti.
Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.
🇸🇰♫🌙🐻👶💤 ~~ BEZ REKLÁM ~~ Uspávanka pre deti, uspávanky pre bábätká ⭐️🔔 #ForMySon
Mýty a škodlivé prístupy k plaču: Prečo "vyplakať sa" nie je riešenie
História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Plač je v prvých mesiacoch života jeden z jeho mála nástrojov komunikácie, a tak plače vždy, keď má na to nejaký dôvod.
Mýtus o manipulácii: Často sa hovorí, že dieťa plačom svojich rodičov ovláda alebo manipuluje. Odpoveď znie: NIE! Dieťa ešte nemá rozvinutú schopnosť myslieť natoľko, aby vedelo dospelého ovládať. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“. Plačom dieťa vyjadruje, ako sa cíti, nesnaží sa dospelých vydierať, ani manipulovať.
Vyplakávacia metóda a "zradné ticho": Existujú rôzne prístupy k riešeniu detského plaču, pričom niektoré sú kontroverzné. Medzi ne patrí aj vyplakávacia metóda. Ide o metódu, pri ktorej sa dieťa nechá plakať samé v izbe, až kým nevyčerpaním nezaspí. Tento prístup je mnohými odborníkmi považovaný za škodlivý, pretože môže viesť k pocitu opustenia a nedôvery. Ak je bábätko zakaždým alebo príliš často ponechané svojmu plaču až dovtedy, kým sa samé neutíši alebo od únavy nezaspí, jeho ticho neznamená „Už budem dobré“, ale môže to byť „Kašlete na mňa a tento svet nie je miestom, kde chcem byť!“. Dieťa, ktoré ešte nevie rozprávať ani nerozumie ľudskej reči, dieťa, ktoré neovláda svoje telo a je úplne závislé od vašej pomoci, sa nevie správať „zle“.
Mýtus o „vypustení pary“: Rodičia si už dávno všimli, že nekľudné deti sa nakoniec plačom unavia a zaspia. Niektorí sa domnievajú, že tieto deti sa potrebujú „vyplakať“, vraj aby si precvičili pľúca a zbavili sa nových zážitkov a dokázali potom kľudne zaspať. S týmto názorom rozhodne nesúhlasia moderní pediatri. Myšlienka, že detský plač je prospešný, je nelogická z biologického i evolučného hľadiska. Pľúca kľudných detí sú rovnako zdravé ako pľúca nekľudných plačlivých detí. Plačlivé praveké deti sa mohli vystaviť nebezpečiu, ich plač by prilákal nepriateľa a prezradil skrýš rodiny, neposlednom rade by ich neandertálski rodičia v najlepšom prípade opustili. Áno, je pravdou, že detičky sa musia zbaviť zážitkov z celého dňa, aj to, že vyčerpaním zaspia. Ale vaše dieťatko nie je žiadny „tlakový hrniec“, aby muselo vypúšťať paru, než sa schladí. Samozrejme, dospelí plačú pár minút, kým nekľudné deti dokážu nariekať celé hodiny! Samozrejme, nehovoríme tu o 10 minútovom plači, keď maminka konečne vojde do sprchy, nejde o žiadnu tragédiu.
Dôsledky ignorovania plaču a stresu: Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Ak však necháte dieťa pridlho a často plakať, môže to doživotne ovplyvniť jeho mozog a odpovede na stres. Stres v rannom detstve vedie k negatívnym vývojovým poruchám mozgu. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.
Reagovanie na plač a budovanie bezpečnej väzby: Praktické rady
Prvá a najčastejšia reakcia matky na plač dieťaťa je snaha ho utíšiť. Ak je dieťa zdravé a má naplnené všetky základné potreby, možno potrebuje cítiť vašu blízkosť. Dobrá správa je, že existuje viacero spôsobov, ako bábätku uľaviť. Neexistuje však univerzálny recept na utíšenie plačúceho dieťaťa.
Praktické tipy na upokojenie plačúceho bábätka:
- Fyzický kontakt a hojdanie: Skúste ho vziať do náručia, jemne ho kolíšte a prihovárajte sa mu v pokojnom prostredí. Vybratie z postieľky a nosenie v náručí dieťa často upokojí a ono v matkinom náručí zaspí. Bábätko pestujte tvárou dolu s bruškom položeným na vašej paži a dlaňou medzi nožičkami.
- Zavinovanie: Zabaľte bábätko pohodlne do zavinovačky alebo prikrývky s ručičkami pozdĺž tela. Bábätká ešte úplne neovládajú svoje pohyby, čo im môže pri plači spôsobovať dodatočnú frustráciu.
- Zvukové podnety: Šepkajte alebo vydávajte šumivé zvuky. Spievajte pokojné, pomalé piesne, ako sú uspávanky.
- Teplý kúpeľ: Vyskúšajte teplý kúpeľ, veľa mamičiek naň nedá dopustiť. Zvuky špliechania a teplá voda, ktorá bábätko obklopuje, urobí zázraky. Keď budete vo vani tiež, bábätko utíši i váš vzájomný telesný kontakt.
- Rozptýlenie: Doprajte bábätku zaujímavé rozptýlenie. Ukážte mu novú hračku alebo upútajte jeho pozornosť na zrkadlo.
- Zachovanie pokoja: Nezabudnite zachovať chladnú hlavu. Dieťa dokáže vnímať vaše napätie a bude naň reagovať ďalším krikom. Aj vaša zúfalá snaha utíšiť bábätko za každú cenu, môže byť kontraproduktívna. Ak ho necháte chvíľku kričať, dáte mu priestor, aby sa upokojilo samo (a sebe šancu sa spamätať).
- Flexibilita a konzistencia: Každé z týchto odporúčaní nemusí fungovať pre všetky bábätká a občas zaberie to a inokedy ono. Skúšajte, čo bude fungovať a časom zistíte, čo a kedy je pre vaše bábätko najlepšie. Keď nájdete spôsob, ktorý dieťatko utíši, nemeňte ho. Používajte maximálne dva až tri rôzne spôsoby, ktoré zaberajú. Ak prvý zlyhá, použite ďalší namiesto nových experimentov. Rodičia by sa mali naučiť vnímať plač dieťaťa ako výchovný proces, sledovať ako dieťa reaguje a kedy a prečo najčastejšie plače. Iba tak ho môžu zbaviť skutočného trápenia.
🇸🇰♫🌙🐻👶💤 ~~ BEZ REKLÁM ~~ Uspávanka pre deti, uspávanky pre bábätká ⭐️🔔 #ForMySon
Plač ako nástroj rozvoja a emocionálneho dozrievania
Existujú dôvody, kedy je dobré zatnúť zuby a hoci detský plač nemáte radi, chvíľu to vydržať a byť pritom deťom nablízku. Plač má pre deti aj pozitívne účinky. Detské emócie nikdy nepotláčajte! Nepoužívajte výroky typu: „Neplač, už si veľká (veľký).“ Pocity je dôležité dostať von a nie ich izolovať alebo sa snažiť ich odstrániť. Každou emóciou sa vám dieťa snaží niečo naznačiť či povedať.
- Dieťa sa vďaka plaču upokojí: Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, uvoľňuje sa jeho stres z tela. Slzy zlepšujú aj emocionálnu pohodu, a to za predpokladu, že rodičia sú nablízku. Plaču často predchádza zlá nálada dieťaťa. Je nahnevané, frustrované alebo mrnčí. Keď sa vyplače, jeho nálada sa zlepší. Na základe tohto sa zistilo, že je niekedy lepšie nechať batoľa vyplakať, aby proces vyplavovania negatívnych pocitov nebol zastavený.
- Plač pomáha dieťaťu pri učení: Veľa detí sa rozplače vtedy, keď sa im napríklad niečo nepodarí. Napríklad pri stavaní z Lega. Dieťa pri neúspechu plačom vyjadruje svoju frustráciu. Vďaka plaču si však dokáže prečistiť myseľ a po upokojení sa dokáže naučiť aj niečo nové. Keď sa dieťa nedokáže sústrediť a je emocionálne rozrušené, práve táto skutočnosť ho blokuje v učení. Keď sa po plači uvoľní a zmizne emocionálne rozrušenie, lepšie sa mu aj učí.
- Po plači sa deťom lepšie spí: Ak má dieťa nevyriešený alebo potláčaný nejaký problém, často nemôže zaspať. Niekedy rodičia hlavne večer pred spaním nechcú, aby sa dieťa rozrušovalo plačom a robia všetko preto, aby sa plaču vyhlo. Potom v postielke, keď je v tichu a v pokoji, problém vypláva ešte viac na povrch.
- Netrápte sa, keď dieťa plače po vašom povedaní NIE: Nie je pravda, že ak poviete svojmu dieťaťu NIE, spočiatku môže byť sklamané. No naučí sa niečo dôležité. Zistí, že v živote existujú určité hranice, ktorým sa človek musí podriadiť. Ak sa však poddáte, oslabujete svoju autoritu a učíte ho, že s vami môže manipulovať a že si fňukaním vždy získa to, čo chce. Takýmto prístupom si ho po čase aj tak pohneváte. Veď ako si môže dieťa vážiť rodiča, s ktorým môže ľahko manipulovať? Vaše NIE pripravuje dieťa na dospievanie a dospelosť.
- Dieťa plačom niekedy chce len povedať, ako sa cíti: Deti vedia rodičov plačom nielen manipulovať, ale často ním aj vyjadrujú, ako sa v skutočnosti cítia. Možno sú len smutné alebo pre niečo nespokojné, nevedia vám to povedať, a tak plačú. Rodičia tento plač často chápu ako bezdôvodný. V takejto chvíli dieťa potrebuje objatie, pozornosť alebo bezpodmienečné prijatie. Najhoršie, čo môže rodič pri hneve dieťaťa urobiť, je mu hnev opätovať. Aj keď je to niekedy náročné, pokúste sa v danej situácii upokojíť a následne sa zamerajte na to, prečo sa dieťa hnevá, nie na to, ako hnev prejavuje. Hneď, ako sa trošku upokojí, staňte sa jeho sprievodcom vo svete emócií, pomenujte ich, porozprávajte sa s ním o tom, čo cítia, čo sa stalo a tiež o tom, ako inak by sa dalo v danej situácii zareagovať.
- Ak sa vaše dieťa vyplaká doma, je menšia šanca, že tak urobí na verejnosti: Deti častejšie plačú doma, lebo majú pocit, že rodičia majú viac času na vnímanie ich starostí a na počúvanie toho, čo chcú povedať. Práve preto je dôležité nájsť si dostatok času na vypočutie svojich detí. Čím viac ich budete aktívne počúvať, tým menej budú plakať, pretože plač postupne stratí pre ne význam. Nahradia ho dôverné rozhovory.
Vývojové štádiá plaču a kultúrny kontext
Plač je fyziologickým javom a jeho charakteristiky, ako intenzita, dĺžka jednotlivých epizód a utíšiteľnosť, poskytujú prvé informácie o temperamente dieťaťa. Podľa českých autorov „hovorí správanie dojčaťa o stave integrity centrálneho nervového systému“.
Diferenciácia a vývoj plaču: Na začiatku života je plač pomerne nediferencovaný - je jednoznačným prejavom potreby, ale ťažko zistiť, čo tou potrebou je. Plač sa diferencuje počas vývoja a postupne sa stáva zámerným komunikačným prostriedkom. Podľa Masopustovej deti neplačú najviac v prvých dňoch po narodení, ale až o niekoľko týždňov neskôr. K nárastu času, ktorý za deň dieťa preplače, dochádza medzi 2. - 6. týždňom života. Vrchol dosahuje krivka vývoja plačlivosti dieťaťa typicky o 6 týždni života, pričom u nedojčených detí nastáva táto kulminácia už v 2. týždni. Masopustová uvádza, že v čase kulminácie plačlivosti je priemerná doba plaču za deň 105 - 210 minút. Do konca 3. mesiaca klesá úhrn preplakaného času cca na 20 - 60 minút.
Súvislosť s biologickým dozrievaním: Zatiaľ nebolo celkom presne vysvetlené, prečo plačlivosť detí tak dramaticky stúpne a klesne v pomerne krátkom čase. Zvažuje sa napríklad súvislosť s počiatkami vzniku cirkadiánneho rytmu (vnímanie dňa a noci), ten by mal viesť k predlžovaniu dĺžky spánku v noci (v 6. týždni dieťa v noci prespí cca 5 - 6 hodín). Odborníci tiež upozorňujú na súvislosť s dozrievaním osi hypotalamus - hypofýza - nadobličky (HPA os). Dozrievanie tejto osi (má za následok 24 hodinový cyklus vylučovania kortizolu) je situované taktiež do prvých 3 mesiacov života dieťaťa. Kortizol je jedným z hormónom súvisiacich so zvládaním stresu. V prvých 4 týždňoch života má vylučovanie kortizolu kvôli nezrelosti spomenutej osi ešte dva vrcholy počas dňa. Zhruba v 8. týždni je HPA os dostatočne zrelá, aby bola schopná produkovať kortizol v 24 hodinovom rytme, pričom tento ešte nemusí byť synchronizovaný so vznikajúcim rytmom spánku a bdenia (tento nie je príliš podmienený biologicky, ale skôr závisí na striedaní svetla a tmy, nastavovaním denného režimu - stimuláciou a kŕmením dieťaťa počas dňa, utlmovaním činností v noci. Cirkadiánny rytmus sa objavuje medzi 2. - 3. mesiacom. K synchronizácii medzi jedným a druhým dochádza medzi 12. - 16. týždňom po narodení.
Zmeny s vekom a manipulácia: Keď je dieťa staršie, plače už aj z iných dôvodov. Okolo veku 10 mesiacov deti často získavajú pozornosť rodičov aj z iných dôvodov, ako sme spomínali. Niektorí odborníci sa domnievajú, že sa začína prejavovať začiatok manipulatívneho plaču. V každej rodine majú deti hranice nastavené ináč. A už v období batoľaťa môže prichádzať plač ako nástroj, ktorým sa pokúša tieto hranice rozšíriť alebo úplne zrušiť. Plač by vás preto pri vašich nastavených pravidlách nemal obmäkčiť. Práve vaša dôslednosť dá vašim deťom pocit dôvery vo vás, budú si vás časom vážiť a rešpektovať. Takto im dáte do života oveľa viac a vy nestratíte všetku svoju rodičovskú autoritu a moc. Až časom zistíte, ako dobre ste deti vychovali, keď uvidíte, že sa v 10 rokoch nehádžu o zem, nekričia po vás, nie sú agresívne voči deťom a podobne. Vtedy oceníte dôslednosť svojej výchovy, že ste nepristúpili na všetko, čo si dieťa plačom vynucovalo.
Hormonálne zmeny: Potreba plaču sa vekom mení. Ako dieťa dozrieva, začína aj lepšie regulovať svoje emócie. To, že ste sa mu dovolili vyplakať a neskôr ste sa aj o pocitoch rozprávali, pripravili ste mu dobrý základ do dospelosti, ako pracovať s emóciami. Vedci sa domnievajú, že na konci detstva plačú dievčatá a chlapci približne v rovnakom množstve, kým nepríde ku hormonálnym zmenám. U chlapcov prudko vzrastie hladina testosterónu a klesne množstvo plaču. Opak je u dievčat, u ktorých hladina estrogénu začína výrazne stúpať počas prvých rokov dospievania.
Kultúrna podmienenosť plaču: Počet a dĺžka epizód plaču je individuálne či kultúrne špecifická. Kultúrna podmienenosť dojčenského plaču býva najčastejšie prezentovaná na Krovákoch (žijú na púšti Kalahari v Afrike). Ich deti spustia plač rovnako často ako deti iných národov (západných), ale jedna epizóda plaču je oveľa kratšia - cca 10 sekúnd. Žeby to bolo tým, že Krováci príliš nešpiritizujú o tom, či svoje deti rozmaznajú, keď ich vezmú na ruky, že ich v prvých týždňoch života často nosia? Z toho vyplýva, že je dobré si uvedomiť, že plač vášho bábätka jednak súvisí s jeho potrebami a príde normálne „ísť po nich“ a snažiť sa ich uspokojiť. Po druhé - je fajn vedieť, že nie za každý plač môžete vy ako opatrovatelia dieťatka, že proste je to záležitosť aj biologická a že dieťatku treba dať hlavne čas na to, aby dozrelo. A čas dajte aj sebe - veď to nie sú preteky, čo máte absolvovať. Máte sa len naučiť, čo od vás potrebuje vaše dieťa.
Kategórie stresu a ako vplývajú na plač bábätka
Existuje 6 hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahrňuje ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spracovať. Ako sme spomínali v prípade 4-mesačného dieťaťa, cestovanie na nové miesta môže byť pre niektoré bábätká zdrojom obrovského stresu a plaču z preťaženia senzorickými a vizuálnymi vnemami.
Pochopenie týchto kategórií stresu môže rodičom pomôcť lepšie interpretovať plač svojho dieťaťa a poskytnúť mu vhodnú podporu a úľavu. Ide o komplexné prepojenie biologických, emocionálnych a environmentálnych faktorov, ktoré ovplyvňujú prežívanie a vyjadrovanie potrieb dieťaťa.
tags: #moze #si #batola #ublizit #placom