Asi každý z nás už niekedy premýšľal o tom, kde má svoje korene. Mnoho informácií sme už počuli z rozprávaní v rodine, ale čo ak chceme vedieť viac? V dnešnej dobe sa ľudia vracajú ku koreňom, zaujímajú sa o svojich predkov, čo všetko počas ich života prežili a s čím sa museli potýkať. Zostavovanie rodokmeňa je krásna a zmysluplná práca, ktorá sa tak stane krásnym darčekom pre celú rodinu. Rodinná história je niečo viac ako len mená a dátumy. Je to o ukotvení. Pre niekoho je to zbabelosť v boji, pre iného nemanželské dieťa. Často to robia s pohnútkou nájsť niečo vznešené, na čo by mohli byť hrdí. Dieťa nevie, ako vyzeral každodenný život staršej generácie, pokým sa táto nerozhorvorí. Deti treba zo začiatku motivovať na túto činnosť, ideálne obdobie sú prázdniny, kedy dieťa nie je zaťažované školským učivom a väčšinou aj trávi viac času so starkými. V škole trávia naše deti hodiny učením sa o histórii našej krajiny, nášho sveta, ale málo sa venuje pozornosť práve rodinnej histórii. Nemusíte byť slávny rod, aby ste zistili pútavé skutočnosti o svojej rodine. Každá rodina má svoju históriu a nie je na škodu poznať ju. To, čo si predávame z generácie na generáciu sú často práve rodinné príbehy, tradície, udalosti. Vytvoriť si vlastný rodokmeň je dobrodružstvo, ktoré prináša nielen fakty, ale aj hlbšie pochopenie samých seba a sveta okolo nás.
Hľadanie koreňov: Digitálne alebo papierové spracovanie?
Dnes existuje viac spôsobov, ako sa do tvorby rodokmeňa pustiť. Najprv je potrebné sa rozhodnúť, či zvoliť digitálnu alebo papierovú formu. Každá z nich má svoje výhody a určité nevýhody, ktoré je dobré zvážiť.
Digitálna forma má výhodu v tom, že v nej môžete bez problémov informácie rôzne upravovať. Je tiež možné dopĺňať základnú štruktúru rodokmeňa o rôzne ďalšie informácie, fotografie, dokumenty. A na tomto základe sa dá napísať bádateľská správa či rodinná kronika. Určitou nevýhodou môže byť skutočnosť, že zaznamenanie viacerých osôb do aplikácie je spoplatnené. Na internete je mnoho programov, vďaka ktorým je vyhotovenie rodokmeňa otázkou pár minút. Stačí len vložiť fotografie a mená a vybrať dizajn, ktorý sa nám najviac páči.
Druhou cestou je papierová verzia. Spočiatku si ľudia museli rodokmeň doma náročne vytvárať, dnes už ale existujú knižky, do ktorých môžete rovno zapisovať. Výhodou knihy je, že ju môžete priniesť napríklad na návštevu k príbuzným a spoločne si rodokmeň prezerať a dopĺňať ho, prípadne ich požiadať, aby vám do knižky napísali niečo na pamiatku. Ak budete používať knihu Strom života našej rodiny, môžu vám do nej príbuzní napísať pár slov, krátky pozdrav, niečo o sebe alebo o vašich spoločných predkoch. Získate tak autentickú pečať členov vašej rodiny. Najviac prepracovanou knihou nielen na slovenskom trhu je práve Strom života našej rodiny. Aj keď papierová forma vyžaduje viac manuálnej práce, jej hmatateľná hodnota a možnosť osobného vkladu od príbuzných ju robí jedinečnou.
Prvé kroky v pátraní: Rozhovory s príbuznými a rodinné dokumenty
Počiatočný výskum „v teréne“ by mal byť príjemný a nenáročný. Skladá sa z jednoduchého vypytovania sa. Tou najlepšou cestou, ako získať údaje o predkoch, je určite rozprávanie sa s príbuznými a pamätníkmi. Najväčšie množstvo informácií získate od svojich rodičov a starých rodičov. Skúste ale navštíviť i vzdialenejších príbuzných. Uvidíte, že budú potešení. Rozprávanie o predkoch vás bude baviť a získate tak nielen vzácne informácie, ale i nezabudnuteľné zážitky. Čím viac sa dozviete od ľudí, ktorí vašich predkov poznali osobne, tým menej času strávite hľadaním v knihách. Naviac, touto metódou sa k vám, okrem faktov, dostane i nejaká tá fotka, historka, spomienka, či šťavnatá pikoška.
Je dôležité pamätať na to, že ak budete tieto rozhovory stále odkladať, zvyšujete šancu, že príbuzní sa poberú na onen svet a niektoré informácie sa spolu s nimi stratia navždy. Samozrejme, treba brať do úvahy aj rodiny, v ktorých starí rodičia nie sú prítomní a vtedy je dobre pátrať po rodinnej histórii u iných členov rodiny. Každopádne, nevzdávajte boj vopred a svojím nadšením môžete pozitívne ovplyvniť aj deti. Pomáhajte im, ale iba do tej miery, ako je to potrebné. V prvom rade nevnucujte dieťaťu svoju predstavu rodokmeňa. Je dobre, ak mu naznačíte, aké formy rodokmeň môže mať, ale zvyšok už nechajte na fantázii Vášho drobca. Ak sa teda rozhodne nakresliť rodinu ako strom, v ktorom jednotlivé generácie predstavujú jeho konáre, netreba mu túto predstavu vyhovárať.
Existuje šanca, že ak prejavíte záujem o tvorbu rodostromu, zistíte, že niekto z blízkych už časť výskumu urobil. Ľudia, ktorí sa bavia dejinami sú skoro ako militantní vegáni - hneď vám o tom povedia a bez škrupúľ verbujú do svojich radov. Nemalo by sa stať, že natrafíte na tajnostkára neochotného podeliť sa o to, čo sám zistil.
Ďalšou cestou, ako získať údaje o predkoch, je preskúmať rodné alebo sobášne listy vašich rodičov, starých i prastarých rodičov. Je to jednoduchý spôsob, ako získať veľa informácií, ktoré môžete do knihy pridať. Skúste tiež poprosiť starkých, či by vám neukázali nejaké rodinné dokumenty, ktoré strážia doma v kredenci. Možno u nich nájdete dôležitý odrazový mostík, alebo si vychutnáte obohacujúci deň počúvaním príbehov starších. Prvým krokom je vždy pozrieť sa do svojho rodného listu, a to napriek tomu, že vieme, čo v ňom je. Tieto údaje si poznačíme do diagramu (stromu), buď na papier, alebo do genealogického programu, ktorých je na internete voľne na stiahnutie veľa. Stačí si vybrať, ktorý nám vyhovuje. Ďalej, ak máme možnosť, nahliadneme do rodných listov svojich rodičov a ešte lepšie do rodných, krstných, sobášnych či iných dokumentov starých rodičov. Najdôležitejším údajom je miesto narodenia. Ak máme informácie o svojich predkoch, môžeme hľadať na internete alebo sa obrátiť na daný matričný úrad (pri mestskom či obecnom úrade), kde sú tieto knihy uložené.
Poklady v archívoch: Cirkevné a štátne matriky
Keď sa minú spomienky pamätníkov a dobiedzaním okolia už viac zistiť nemôžete, je čas vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do papierov. Bohatým zdrojom údajov o predkoch sú matričné knihy. Jedná sa knihy narodení, knihy svadieb a knihy úmrtí. Na Slovensku sa začali matričné knihy písať už v 16. storočí v časoch Uhorska, pôvodne ich viedli jednotlivé cirkvi. V matričných knihách nájdete napríklad dátum narodenia dieťaťa, číslo domu, kde sa dieťa narodilo, informácie o jeho otcovi a matke, o ich povolaní a mieste narodenia a niekedy i informácie o starých rodičoch dieťaťa. Dôležité informácie v cirkevných matrikách však skrývajú aj iné detaily. Pri hľadaní v cirkevných matrikách je dôležité uvedomiť si niekoľko vecí. V starých cirkevných matrikách sa väčšinou nenachádza dátum narodenia, ale dátum krstu. Tieto matriky neslúžili na evidenciu obyvateľov, ale ako doklad toho, či sa daná osoba stala členom cirkevného spoločenstva. Potom sú tam ešte mená rodičov a krstných rodičov. V prípade sobášnych matrík sú tam uvedení svedkovia. Pri úmrtiach v starších matrikách nie je uvedený dátum smrti, ale dátum pohrebu. Až neskôr, v priebehu 19. storočia, sa začali zapisovať presnejšie dátumy.
Staré matričné knihy nájdete na Slovensku v deviatich štátnych archívoch, novšie sú majetkom cirkví a nájdete ich na jednotlivých farských úradoch. Mladšie záznamy od roku 1906 sú na matričných úradoch. Záznamy z obdobia 1895 až 1906 by sme mali nájsť na pracoviskách štátnych archívov. Najjednoduchšie, ako zistiť, v ktorom archíve sa nachádza matrika nejakej obce, je zavolať na obecný úrad. Pri starších záznamoch si treba uvedomiť, že nie každá obec mala svoju farnosť. Veľmi dobrým pomocníkom je v tomto prípade publikácia Jany Sarmányovej-Kalesnej Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia. Dnes je veľká časť kníh už digitalizovaná, takže sa k záznamom môžete dostať cez internet. Tieto knihy spravujú matričné úrady po celej Slovenskej republike. O údaje zo živej matriky môžete požiadať na príslušnom úrade. Musíte však dokázať, že ste príbuzný v priamej línii, teda že žiadate informácie napríklad o svojom dedkovi alebo pradedkovi. Ako dôkaz postačí napríklad rodný list. Rodný list je vystavený automaticky za predpokladu, že bola podpísaná „Dohoda rodičov o mene a priezvisku dieťaťa“ (osobne počas tehotenstva alebo priamo v pôrodnici alebo elektronicky). Príslušná matrika ho zasiela (spôsobom „do vlastných rúk“) bezodkladne. Odporúčam požiadať o doslovný výpis (fotokópiu záznamu), nie o rodný list. Z týchto vyžiadaných informácií sa už potom väčšinou môžeme presunúť na pátranie na internete, teda pokiaľ sú dané matričné knihy už digitalizované.
Čítanie minulosti: Výzvy a tipy pre prácu s matrikami
Laik podľa Zdeňky Janouchovej narazí na mnohé úskalia. „Najväčší oriešok bude písmo starých matrík. Tie sú totiž písané kurentom (nie švabachom). Na rozlúštenie zápisov treba veľa skúseností a určite sa oplatí aspoň základná znalosť nemčiny,“ podotýka s tým, že paradoxne tie úplne najstaršie matriky sú písané latinkou. Dôležitá je asi jazyková zdatnosť. Ale nemusíte vedieť ani po maďarsky, ani po latinsky. Na to, aby ste vedeli prečítať z matriky tie základné údaje, potrebujete vedieť päťdesiat až sto slov. Terminológia a štruktúra viet sa stále opakujú. Preto každému, kto s pátraním chce začať, hovoríme, nech začne čítať najskôr mladšie matriky z konca 19. storočia. Postupne, ako sa bude v tom čítaní zlepšovať, bude vedieť prečítať aj staršie dokumenty. Väčšinou sa viete dostať do prelomu 17. a 18. storočia, ale veľa závisí aj od šťastia.
Using the paleography tool
Problémom môžu byť aj digitalizované matriky. Najčastejšia chyba, ktorej sa začiatočníci dopúšťajú, je podľa jej skúsenosti vkladanie priezviska žien po vydaní do rodokmeňa. „To je potom veľmi mätúce. Je nutné vždy uvádzať u žien ich rodné priezviská,“ radí s tým, že druhá veľmi častá chyba je, že sa nesledujú čísla domov. „V jednej dedine totiž žilo mnoho ľudí s rovnakým priezviskom, a tak sa často pri pátraní stane, že sa ďalej do minulosti vydáte po chybnej línii,“ varuje. Predkovia mali totiž nekonečný zvyk dávať svojim ratolestiam furt tie isté mená. Pravda, ak bol váš prapradedo jediný Ákoš na celom Záhorí, tento problém vám odpadá, ale takých „hipsterov“ bolo medzi starými generáciami ako šafránu. Prababičky s radosťou dookola vyberali osvedčené evergreeny a tak sa pripravte na záplavu Jánov, Jozefov, Františkov, Štefanov, Karolov, Michalov, Márií, Anien, Terézií, Rozálií, Katarín, Jozefín… Ak sa k tomu pridá nejaké bežnejšie priezvisko, Pánboh zaplať.
Na začiatku vás môžu mýliť odlišné podoby hľadaného priezviska. Nie je to chyba a v genealógii je to bežný jav, hlavne v dávnejších storočiach. Súvisí so všeobecnou nevzdelanosťou obyvateľstva monarchie. Negramotný občan samozrejme vedel, ako sa volá, ale netušil, ako sa to píše. Kronikár ho zapísal podľa pravidiel svojho materinského jazyka a ako mu to zhruba znelo. Rovnaký pán Hudec môže preto figurovať ako Hudecz, Hugyecz, Hudjec, Huďets atď. Ak teda nájdete pravdepodobného predka, ale jeho priezvisko nie je 100% totožné s tým vašim dnešným, nevylučujte ho ešte z hry.
Ďalšou mini-komplikáciou vedia byť staré maďarské názvy usadlostí. Nepotrebujeme záblesk geniálnosti, aby sme vydedukovali, že Nyitra bude asi Nitra, ale napr. taká Árvanagyfalu nie je do očí bijúca Veličná. Existuje zoznam všetkých dedín ex-Uhorska, v ktorých sa nachádza katolícky kostol a k popisku sú vždy pridané náležité mená obcí v miestnych jazykoch, napr. v slovenčine. Potom ujo gúgl ukáže mapu a pozeráte sa na miesto, kde sa rodili, ženili a zomierali vaši predkovia.
Zaujímavým zvykom minulosti, bolo pripisovať k menu nevesty ono povestné „virgo“ - panna. Väčšina žien je tak označených. Virgo sa v praxi používalo viac-menej ako protiklad k „vidua“- vdova a táto informácia vie byť pri hľadaní veľmi nápomocná. Rovnako bolo zaužívané pri ženíchoch (prvoženáč bol „iuvenis“ a vdovec „viduus“). Možno sa niekomu zíde vedieť, že niektorí kňazi používali pri označovaní dátumov „zvláštne“ skratky. Ľahko natrafíte na formuláciu, že tá-či oná udalosť sa odohrala napr. 10.9bris. Pôvod to má v latinských čísliciach (7-septem, 8 - octo, 9 - novem, 10 -decem). Rimania začínali nový rok marcom a pre nich bol december ozaj desiatym mesiacom. 10.9bris je teda dnešný dátum. Nech vás to nepomýli a nezvedie z horúcej stopy.
Od 19. storočia začali byť zápisy viac organizované a uniformované, písané na predtlačené formuláre a prehľadné. Pomaly sa objavuje národné a etnické rozlišovanie medzi obyvateľstvom samotným a stále častejšie sa deťom dávajú pestrejšie mená. Špeciálnu kategóriu vyhradili matrikári rómskej populácii, ktorej k priezvisku v tomto období pripisovali poznámku *czigány, alebo újmagyar. Ak si niekto z predkov nechal tento detail pre seba, teraz sa to dozviete.
Špecifické aspekty rodinnej histórie: Vierovyznanie, povolanie a sociálny status
Úplne najjednoduchšie je zistiť vierovyznanie, pretože matriky si viedli jednotlivé cirkvi a pri každom zázname je uvedená príslušnosť k cirkvi. Dobrá správa je, že náboženská príslušnosť sa traduje po stáročia a dá sa predpokladať, že váš 10x pradedo bol toho istého vyznania ako vy. V minulosti sa migrovalo hore-dole, menili sa zvyky i jazyky, ale viera zostávala takmer nemenná a konvertitov bolo máličko. V prípade, že sa vaša rodina nehlási k žiadnemu náboženstvu a ani len netušíte, v akom svätostánku sa modlievala prababka, berte to systémom pravdepodobnosti. V kraji, kde prevládajú Evanjelici, začnite evanjelickými spismi. Ak sú v celom chotári len katolícke kostoly, tie budú prvá voľba. Ak ste z mesta, ktoré malo početnú židovskú komunitu a máte nápadne židovské priezvisko, obkuknite synagógy. Niekedy viera určuje aj národnosť/etnicitu a prezrádza viac, než sa na prvý pohľad zdá. Napr. v Transylvánii platí rovnica o troch známych: Pravoslávny = Rumun, Evanjelik = Nemec, Katolík = Maďar.
Pokiaľ ide napríklad o povolania, tak to už je zložitejšie. Ak kňazi boli snaživí, tak zapisovali aj ďalšie informácie, často práve povolania. Medzi ne patrilo práve povolanie. Často to fungovalo tak, že ak to nejaký kňaz začal uvádzať, tak jeho nástupcovia v tom pokračovali. Keď pri úmrtí nejakej ženy nájdete zápis, že išlo o mimoriadne zbožnú ženu, tak už je to typ informácie, z ktorej si viete urobiť nejaký obraz. Prípadne keď pri niečom úmrtí kňaz dopísal, že to bol obecný opilec. Boli predpísané údaje a potom informácie, ktorých uvedenie už bolo na kňazovi. Z niektorých matrík sa dá dozvedieť aj spoločenský status.
Citlivé informácie v rodokmeni: Nemanželské deti a anulované manželstvá
Pri pátraní v cirkevných archívoch sa môžeme stretnúť aj s citlivými informáciami, ako napríklad záznamy o nemanželských deťoch. Pri našej práci častokrát zistíme, že naši klienti majú nemanželské deti v rodokmeni. Zistenie tohto faktu nemusí byť vždy príjemné. Sú obdobia, keď tých nemanželských detí bolo veľa. Napríklad keď muži odchádzali do vojny. Táto informácia bola v matrikách povinná, ale pri nemanželských deťoch kňaz nesmel meno otca uviesť ani vtedy, keď celá dedina vedela, kto ním je. Mohol napísať iba to, že dieťa je nemanželské, a uviesť meno matky.
V súvislosti s nemanželskými deťmi sa vynára aj otázka, ako cirkev vnímala ich status v prípade, ak bol sobáš rodičov anulovaný. Ak cirkevný súd rodičom anuluje manželstvo, ako je to s deťmi? Budú to nemanželské deti? Veď vlastne manželstvo nikdy nevzniklo. Podstata otázky sa týka legitimity detí v prípade manželstva, ktoré bolo vyhlásené za nulitné. Rozsudok, ktorým sa manželstvo vyhlási za nulitné, je vykonateľný a má svoje účinky v tom, že sa mení stav stránok, ktoré ho uzavreli. Stav detí, ktoré sa narodili v putatívnom manželstve, sa však nemení. Naďalej sa pokladajú za zákonné, teda za legitímne, narodené v manželstve. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek nesie osobnú zodpovednosť len za vlastné činy. V každom prípade, je dobré veci nezametať pod koberec a nefalšovať históriu, ani tú rodinnú.
Ďalšie cenné zdroje: Vysťahovalectvo, 20. storočie a vojenské archívy
Rodokmeň nemusíte pojať ako časovo obmedzený projekt. Okrem matrík existuje niekoľko ďalších spôsobov, ako sa dostať k údajom o predkoch.
Vysťahovalectvo je tiež faktor, ktorý nám môže pomôcť o predkoch veľa zistiť. Takmer všetci, ktorí odchádzali do Spojených štátov, tam išli cez Ellis Island v New Yorku, kde bola imigračná stanica. A museli vyplniť formuláre, ktoré sú dodnes archivované. Z nich sa môžeme dozvedieť, aký bol dotyčný vysoký, akú mal farbu vlasov, či vedel písať, koho zanechal na starom kontinente a za kým ide alebo kde sa chystá pracovať v Amerike. Tiež to, koľko má peňazí. Dozvieme sa aj ďalšie dve z pohľadu nášho regiónu kuriózne informácie, ktoré tento dotazník vyžadoval. A to, či uplatňuje polygamiu a či je anarchista. Dokumenty z Ellis Island sú dostupné na internete, dá sa v nich hľadať, ale treba byť pri tom opatrný. Záznamy z Ellis Island sú iba jednou možnosťou, odkiaľ popri matrikách získať informácie o predkoch a rodinnej histórii.
Pokiaľ ide o dejiny 20. storočia, veľmi veľa užitočnej práce urobil Ústav pamäti národa. Či už ide o osoby sledované alebo spolupracujúce so Štátnou bezpečnosťou v komunistickom období, prípadne o zoznamy arizátorov z obdobia druhej svetovej vojny. Dá sa tam dopátrať k zaujímavým informáciám. Taktiež rôzne súpisy obyvateľstva či urbáre. Veľa zaujímavých informácií môžete nájsť aj v Rakúskom vojenskom archíve. Tieto zdroje sú kľúčové pre objasnenie osudov našich predkov v turbulentných obdobiach novoveku.
Digitálna revolúcia v genealógii: FamilySearch a online nástroje
Väčšina matrík, ktoré má k dispozícii štát, je dnes už digitalizovaná a dostupná na webe. Štát však pre to neurobil skoro nič. Boli to mormóni, ktorí sa rodinnej histórii veľmi venujú z náboženských dôvodov a prišli s ponukou, že digitalizujú naše matriky výmenou za informácie v nich obsiahnuté. Robia to v mnohých krajinách sveta. Dnes je veľká časť kníh už digitalizovaná, takže sa k záznamom môžete dostať cez internet.
Niekto chvályhodný dostal skvostný nápad hodiť všetky matriky do elektronickej podoby a sprístupniť ich verejnosti. Ušetril nás turistiky a váhania, do ktorej župy sa vybrať prv, lebo celá databáza je na jednom mieste. Konkrétne na familysearch.org. Na stránku sa síce treba registrovať, ale k ničomu sa neupisujete a je to zadarmo. Vyhľadávať sa dá buď podľa mena (s filtrami na upresnenie), alebo priamo zo skenov cirkevných kníh, tzv. mikrofilmov. Na prvý nákuk sa vnárať do kroník nemusíte, no k detailnejším výsledkom je to nevyhnutné. Občas sa stane, že osoba prepisujúca texty zle prečítala priezvisko vášho predka a inak, než prácnym listovaním ho nenájdete. Mnohé mikrofilmy ešte nie sú spracované, čo tiež otvára priestor pre ďalšie, povrchným vyhľadávaním nedostupné, informácie. Nakoniec budete robiť to isté, čo by ste robili aj v kamennom archíve, až na to, že v papučiach a bez podprsenky. Pozitívne je, že nemusíte presne vedieť, pod aký úrad spadala konkrétna dedina. Systém vás automaticky zaradí do spádovej oblasti. Zo zoznamu si vyberiete knižku (napríklad „Krsty 1750-1800“) a môžete začať. Teraz ste len vy, staré texty a tajomstvá minulosti. Ctihodného Pánka, ktorý to spisoval, už dávno zobral čas, ale jeho odkaz je tu stále pre nás. Na čítaní atramentových rukopisov je niečo intímne, takmer magické. Akoby ste mali pocit, že toho človeka poznáte.
Digitálne programy, ktoré dnes existujú, už umožňujú veľmi pohodlnú prácu. Je tiež možné dopĺňať základnú štruktúru rodokmeňa o rôzne ďalšie informácie, fotografie, dokumenty. A na tomto základe sa dá napísať bádateľská správa či rodinná kronika. Ak sa vám podarí dôjsť na začiatok 20. storočia, ste za vodou a zvyšok práce si môžete vychutnať aj v pohodlí domova. Kvôli ochrane osobných údajov sa informácie o žijúcich, alebo nedávno zosnulých na internete nedozviete. Do hlbšej minulosti zákon nesiaha a väčšina kroník je cca od roku 1920-1910 dostupná online.
Hlbší význam pátrania: Poznanie samého seba a rodinných väzieb
Rodinná história je niečo viac ako len mená a dátumy. Je to o ukotvení. „Poznanie našej rodovej histórie nám môže mnohokrát odpovedať na nezodpovedané otázky či dokonca pochopiť, odpustiť napríklad rodinné krivdy, ktorých sa naši predkovia nielen na nás dopustili. Môžeme však tiež nečakane pochopiť, prečo sme bielou (alebo čiernou) ovcou rodiny a ako jediní sme napríklad manuálne zruční,“ vysvetľuje genealogička Jana Sopóci, prečo je dobré pustiť sa do bádania. „Ťahá nás to napríklad k umeleckému kováčstvu a zvyšok rodiny nechápe, kde sa to vraj v nás berie. Po zostavení rodokmeňa zistíme, že sedem generácií nášho rodu sa venovalo kováčskemu remeslu, a posledný vyhľadaný predok zo 16. storočia bol dokonca zbrojárom,“ smeje sa žena, ktorá sa k svojmu povolaniu dostala ako mnoho jej kolegov a kolegýň - prácou na rodokmeni vlastnej rodiny.
„Všetko sa asi začalo zvedavosťou, kto som a aký mám pôvod ja sama. V roku 2001, krátko pred tým, ako môj dedo zomrel, som sa dozvedela o svojej rodine mnoho zaujímavých vecí. Začala som ich viac odhaľovať a pátrať ďalej. To, čo som zistila, mi skoro vyrazilo dych. Ďalšie odhaľovanie detailov bolo čím ďalej bolestnejšie. Ale vysvetlilo to mnohé z toho, čo viem o svojej rodine z otcovej strany. Nielenže som mohla svojho deda pochopiť, ale aj ja som našla svoju identitu a sebavedomie,“ rozpráva. „Dalo by sa povedať, že sa nás história, dajme tomu o dve až tri generácie naspäť, netýka, ale nie je to tak. To, čo sa stalo našim predkom aj hlboko v minulosti, alebo to, ako sa naši predkovia rozhodli žiť, ovplyvňuje dnes nás. Keby sa môj prapradedo rozhodol vypočuť si určité svetové výzvy, neboli by sme dnes v Česku, ale na úplne inom kontinente. Napríklad v Izraeli alebo v Brooklyne.“
Mladá žena sa zveruje, že jej starý otec nikomu z rodiny nepovedal, že mal súrodencov. „Bolo to pre neho veľmi bolestné. Nepovedal, že zomreli ako deti v koncentračnom tábore spolu s jeho rodičmi a širšou rodinou,“ podotýka s tým, že všetko, čo zistila, mnohé vysvetľovalo. „Napríklad to, prečo mi v prvom ročníku na strednej škole jedna veľmi stará pani učiteľka nemčiny, rodená Nemka, povedala: Ty si židovka, však?“
Vypracovanie rodokmeňa neznamená len strom s menami a dátumami narodenia a úmrtí - prináša množstvo zaujímavých informácií. Ako hovorí genealogička Zdeňka Janouchová, pátranie po predkoch je nielen budovaním mostov medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, ale hlavne poznaním samého seba. „Poznať históriu rodu je nielen zaujímavé, ale môže byť aj veľmi užitočné. Napríklad zistíte, ako dlho žili a na čo zomreli vaši predkovia.“ Ak sa ľudia pustia do skúmania histórie svojej rodiny, často to robia s pohnútkou nájsť niečo vznešené, na čo by mohli byť hrdí. V každej rodine sa nájde nejaký kostlivec v skrini. Pre niekoho je to zbabelosť v boji, pre iného nemanželské dieťa. Na takéto veci človek pri pátraní skutočne narazí. Nikto nemal predkov len samých hrdinov alebo svätcov. Dôležité je uvedomiť si, že každý človek nesie osobnú zodpovednosť len za vlastné činy. Ak váš predok niečo dosiahol, bola to jeho zásluha, nie vaša. Ak váš predok, naopak, vykonal niečo zlé, môže vás to mrzieť. No v konečnom dôsledku to bol jeho čin, nie váš.
Using the paleography tool
Napríklad Jana Sopóci vďaka svojmu vlastnému bádaniu objavila staršieho brata svojho starého otca, ktorý stále žije v Izraeli. Utiekol z koncentračného tábora cez Taliansko do vtedajšej Palestíny. „So strýkom som teraz v kontakte, a keďže už zabudol po slovensky, musela som sa naučiť aspoň základy hebrejčiny. Dohovárame sa spolu hebrejsko-česko-nemecky. Dokonca som ho bola v roku 2012 navštíviť, to bolo pre moje sebavedomie ako bomba, doslova. Neopísateľný zážitok,“ hovorí nadšene, kam až nás môže hľadanie doviesť. Sama už pomohla ďalším ľuďom, aby sa stretli so svojimi živými príbuznými. „Jedným príkladom je rodená Američanka, dcéra Češky, ktorá sa vo svojich 80 rokoch stretla s českými príbuznými. Sláva to bola veľká,“ spomína.
Typológia rodokmeňov: Rôzne formy zobrazenia rodiny
Pri zostavovaní rodokmeňa sa stretávame s rôznymi formami jeho spracovania, ktoré majú svoje špecifické pravidlá a účel.
Rodokmeň: Zaznamenáva iba nositeľa rodového priezviska, sleduje mužskú (otcovskú) líniu predkov. Zachytené sú aj dcéry, ale nie už ich potomkovia s priezviskom po otcovi. Na území Čiech a Moravy sa dá dostať k 10. až 13. storočiu.
Rodová línia: Najpoužívanejší typ spracovania rodovej línie, zaznamenaní sú priami predkovia jednotlivca - mužská i ženská línia. Postupuje sa od súčasnosti do minulosti. Pokiaľ sú známe všetky osoby, znamená to v línii od 1. až po 7. generáciu.
Rodinná kronika: Používaný predovšetkým pri šľachtických rodoch, kde bol známy nejaký významný predok. Zachytení sú všetci jeho potomkovia, postupuje sa od minulosti do súčasnosti. Môžeme odhaliť tisíce osôb.
Tieto typy nám umožňujú vybrať si najvhodnejší spôsob zobrazenia našej rodinnej histórie, v závislosti od cieľov výskumu a dostupných informácií.
Keď vlastné sily nestačia: Pomoc genealógov
Záujem o zostavenie rodokmeňa v posledných rokoch stúpa. Pričinil sa o to úspešný program Českej televízie Tajomstvo rodu, v ktorom svoju rodinnú minulosť skúmali známe osobnosti, ale aj digitalizácia archívov a možnosť zistiť mnohé z domova na internete. Pustiť sa do hľadania rodinnej minulosti tak môže každý. Najlepší začiatok je vyspovedať svojich príbuzných (hlavne najstarších), zhromaždiť rodné, krstné a sobášne listy a ďalšie dokumenty. Pripraviť sa na veľa hodín pri počítači a obrniť sa trpezlivosťou.
Pokiaľ nemáme čas alebo chuť vydať sa po svojej histórii sami, samozrejme, ponúka sa využiť služby genealógov, ktorí všetku prácu urobia za nás. „Rodokmeň či kroniku si ľudia najčastejšie objednávajú ako darček pre svojich blízkych. Ďalším dôvodom je jednoducho túžba spoznať svojich predkov alebo zistiť pôvod svojho priezviska,“ odhaľuje Jana Sopóci, prečo sa na ňu klienti obracajú. Rovnako tak to má Zdeňka Janouchová, ktorá väčšinou vypracováva rodokmene ako darček k nejakému okrúhlemu výročiu. „Starší klienti potom chcú zistiť, odkiaľ pochádzajú, čo robili ich predkovia, ako dlho žili. Často si rodokmeň začnú robiť sami, ale keď narazia na spomínaný kurent, vzdajú to,“ zhŕňa.
„Cesta za poznaním vlastného pôvodu je dobrodružná a často veľmi inšpirujúca. Začať zostavovať rodokmeň môže skoro každý. Uznávam, nie je to vždy jednoduché, ale ak sa držíme určitých rád, potom to zvládnu aj naše babičky a deduškovia - áno, aj takých ‚samobádateľov‘ mám,“ tvrdí Jana Sopóci, ktorá nielen zostavuje rodokmene na zákazku, ale taktiež ponúka webináre a workshopy pre vlastné pátranie a vytvorila jedinečný e-book.
Podľa Jany Sopóci chcú zákazníci tiež zistiť, či nemajú šľachtické korene alebo či nie sú príbuzní s nejakou historicky slávnou osobou, napríklad s niekým, kto bol popravený pri staromestskej exekúcii po bitke na Bielej hore. Ako však Zdeňka Janouchová upozorňuje, pravdepodobnosť, že medzi predkami odhalíme šľachtica, je takmer nulová. „Ak je východiskovou osobou vysokopostavený majetný človek, tá šanca, samozrejme, existuje. Inak si však ťažko môžeme predstaviť, že by sa napríklad šľachtičná vydala za sedliaka alebo dokonca domkára,“ vysvetľuje, ale priznáva, že raz takú udalosť našla. „Bolo to okolo roku 1720 a pravdepodobne chudobnejšia šľachtičná sa vydala za sedliaka. Jej otec, šľachtic, bol totiž len šafárom.“ Pritom takto impozantne vyzerá rodokmeň prvého československého prezidenta T. G. Masaryka. Keď sa pustíme do pátrania po svojich predkoch, môžeme mať pokojne podobný.
Šťastlivec je ten, kto vlastní album s fotografiami svojich predkov a ešte s opisom, kto je kto! Dnes poznáme pár najbližších príbuzných, v skorších časoch sa schádzali aj veľmi vzdialení príbuzní. „Štrachanie“ v histórii klientov obohacuje aj ostrieľaných odborníkov. „Nikdy ma neprestane prekvapovať častá súdržnosť starých manželov, ktorá sa v archiváliách prejaví tak, že keď zomrie jeden, krátko po ňom odíde aj druhý. Hovorím tu aj o jednom dni, keď manželia zomreli doslova naraz, či týždňoch a mesiacoch, keď ten druhý žiaľom umiera ešte v tom istom roku. A čo ma tiež neustále prekvapuje, je vek neviest. Najmladšie bolo 14-ročné dievča,“ priznáva Jana Sopóci, ktorá považuje za najkurióznejšiu vec vo svojej práci zistenie pôvodného priezviska jedného klienta. „Toho však nemôžem menovať, pretože ide o veľmi neobvyklé priezvisko a pred 150 rokmi bolo vyslovené tak, že by sme sa dnes pri jeho vyslovení veľmi červenali. Z úcty ku klientovi to radšej neprezradím,“ smeje sa. Cesta do našej rodinnej histórie nám môže odhaliť množstvo tajomstiev. Môže napríklad ozrejmiť, prečo sa v niektorom kraji cítime ako doma, priviesť nám do cesty nových príbuzných.
tags: #moj #rodokmen #nase #dietatko