ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), známa v slovenčine ako porucha hyperaktivity a deficitu pozornosti, je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity človeka. Táto porucha, ktorá sa prejavuje už od raného veku dieťaťa a často pretrváva u mnohých do dospelosti, je najčastejšou diagnostikovanou poruchou u detí. V Amerike dostane túto „diagnózu“ jedno z desiatich detí vo veku 5 - 17 rokov a prevalencia ADHD na Slovensku sa pohybuje nad 10-12%. Zatiaľ čo strava samotnú diagnózu nelieči, vie však výrazne zjemniť výkyvy energie a podporiť celkové fungovanie, čo podčiarkuje starú frázu „Si to, čo ješ.“ Vplyv potravín na naše správanie je síce stále relatívne nový a miestami kontroverzný vedecký smer, no čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme a pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia.
Čo je ADHD a ako sa prejavuje?
ADHD je porucha s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami. Nie je to lenivosť, ani dôsledok zlej výchovy alebo pohodlnosti. Medicína dnes definuje ADHD ako vrodenú malformáciu centrálnej nervovej sústavy, ktorá má dopad na viaceré funkcie rôznych oblastí mozgu. Príznaky sa prejavujú pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzívnosťou, ktoré sú neprimerané veku a situácii. Tieto ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie.
Rozlišujeme tri formy poruchy: nepozornú (predtým označovanú ako ADD), hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD, sa potýka s problémami spadajúcimi do oboch skupín. Niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou.
Príčiny a rizikové faktory spojené so vznikom ADHD zatiaľ nie sú úplne známe, ale súčasné výskumy a štúdie naznačujú, že dôležitú úlohu pri tejto poruche hrá genetika. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak jeden z rodičov má diagnostikovanú poruchu ADHD, môže u svojich potomkov spôsobiť genetickú náchylnosť k tejto poruche, pričom prítomnosť špecifických génov sama o sebe nevedie k ochoreniu. Rola dedičných znakov pri vzniku ADHD faktorov presahuje 80%. Okrem genetiky sa na pozadí tohto javu objavuje aj faktor prostredia. Napríklad, keď matka fajčí počas tehotenstva alebo konzumuje alkohol, lieky či drogy, zvyšuje sa riziko. Môžeme spomenúť aj pôrod, ťažký či predčasný - pri oboch stúpa riziko poruchy zásobenia krvou a kyslíkom nervového systému. Spúšťačmi môžu byť tiež niektoré choroby v ranom detstve, napríklad potravinová alergia, alebo infekčné choroby (zápal stredného ucha), či nesprávne fungovanie imunitného systému.
Mýty o ADHDVšeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi, nie sú vedecky podložené ako primárna príčina. Porucha pozornosti nie je výdobytok modernej doby; bola tu s nami aj v minulosti. Avšak, ako bude uvedené ďalej, niektoré aspekty stravy a prostredia môžu významne ovplyvniť intenzitu prejavov.
Prejavy ADHD v každodennom životeKaždodenné situácie bývajú pre dieťa s ADHD náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Ráno začína pomalšie než u iných detí. Obliekanie je prerušované, raňajky roztiahnuté a každá maličkosť ľahko odvedie pozornosť inam. U iných detí sa deň naopak rozbieha veľmi rýchlo, prechádzajú z jednej činnosti do druhej a reagujú impulzívne. Vydržať v pokoji pri jednej úlohe môže byť rovnako náročné ako pre iné deti spomaliť. Nejde pritom len o jedno konkrétne ráno. Podobné situácie sa môžu počas dňa vracať znovu a znovu - doma, v škole aj pri bežných činnostiach. Dieťa rozumie úlohe, ale nedokončí ju. Pokyn počuje, ale po chvíli už nevie, čo malo urobiť. Niekedy odpovedá nesústredene, inokedy hovorí veľmi rýchlo, preskakuje z témy na tému alebo reaguje skôr, než si stihne všetko premyslieť. Z toho môže plynúť únava, frustrácia alebo podráždenosť.
Deti s ADHD väčšinou zle znášajú poobedňajší oddych, nevydržia zostať v posteli. Ťažkosti s prispôsobovaním môžu vo veľkej miere zhoršiť správanie. Často nie sú schopné hrať sa so svojimi rovesníkmi, môžu sa k nim stavať agresívne, a môže sa stať, že im ubližujú a fyzicky ich napádajú. ADHD je vo väčšine prípadov diagnostikované až v školskom veku. Každodenná príprava a učenie si žiadajú veľa času a energie. Zatiaľ nerozpoznané a neliečené dieťa s ADHD nie je schopné sedieť 45 minút na vyučovacej hodine potichu vo svojej lavici na jednom mieste. Výkladom učiteľov a učivu nevenuje pozornosť, väčšinou sa hrá so svojimi vecami, rozpráva a vyrušuje spolužiakov. Napriek závažným formám správania je pre deti s ADHD typická kreativita a túžba učiť sa. Všeobecne majú dobré sociálne zručnosti, sú empatické a majú zmysel pre humor. V dôsledku týchto ťažkostí však môžu byť duševne zranené, nešikovné, cítiť sa neschopné a bez nadania, čím trpí aj ich motivácia a ochota k učeniu a začleneniu sa do kolektívu. Aj preto je dôležitá včasná diagnostika a liečba.
ADHD u dospelýchPríznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí, a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. Teda je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka, avšak diagnóza môže byť stanovená až v dospelosti, hoci prejavy sú prítomné už pred 12. rokom života. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými. Niekedy zostáva ADHD skryté až do obdobia puberty, kedy vyplávajú na povrch hlavné znaky hyperaktivity, ako negatívne sebahodnotenie, labilita, úzkostlivé správanie kvôli požiadavkám naň kladených, deviantné správanie, užívanie alkoholu a drog. Pre ADHD v dospelom veku je typické, že znaky hyperaktivity sa zmierňujú, ale poruchy pozornosti naďalej pretrvávajú, ba časom môžu ukázať aj na ťažší stav. Zábudlivosť je taktiež typický znak pre dospelého s poruchou pozornosti; stále mešká, je v zhone, zaoberá sa príliš mnohými a rôznymi vecami. Nedokážu verbálne vyjadriť svoje pocity a myšlienky, mávajú problémy s verbálnou pamäťou, ktoré im môžu zabrániť získať vyššie vzdelanie a lepšie platenú prácu.
Diagnostika a Komplexná Liečba ADHD
Stanovenie diagnózy ADHD je aj pre skúseného odborníka veľkou výzvou. Diagnózu stanovuje psychiater alebo klinický psychológ, alebo detský psychiater či neurológ po komplexnom vyšetrení a zbere údajov. Nepostrádateľná je mienka tých, ktorí s dieťaťom trávia najviac času; najmä oni sú schopní zbadať zmeny v jeho správaní. Najdôležitejšie informácie vedia poskytnúť rodičia alebo pedagógovia, ktorí môžu počas svojej práce pozorovať detské správanie v určitých situáciách a zbadať vážne odchýlky.
Diagnostika porúch aktivity a pozornosti je založená na hodnotení klinických príznakov správania dieťaťa v minimálne dvoch rôznych prostrediach. Zahŕňa komplexný proces a spoluprácu viacerých odborníkov. Využívajú sa pritom štandardné psychodiagnostické testy, posudzovacie škály, dotazníky, pozorovanie dieťaťa a anamnéza (rodinná, školská, zdravotná). V oblasti medicíny sa pri atypickom obraze ADHD, respektíve podozrení na organicitu, používajú zobrazovacie metódy (CT - počítačová tomografia, MR - magnetická rezonancia). Elektrofyziologické metódy (EEG - elektroencefalografia, EKG - elektrokardiografia) sa využívajú v súvislosti s plánovanou farmakoterapiou. Konečnú diagnózu stanovuje klinické pracovisko detskej neurológie alebo detskej psychiatrie. Pre potvrdenie diagnózy ADHD je potrebné, aby boli príznaky prítomné v dvoch prostrediach. Pokiaľ v klinickom obraze prevažuje nepozornosť, hovoríme o nepozornom subtypu (ADD), pokiaľ prevažuje hyperaktivita s impulzivitou, hovoríme o hyperkineticko-impulzívnom subtypu.
Typy ADHD podľa závažnosti:
- Mierny typ ADHD: Len málo symptómov alebo ich prejavy sú mierne, pokles schopnosti koncentrovať sa, mierne alebo žiadne problémy v škole či sociálnych kontaktoch. Zvyčajne sa zaobídu bez odbornej pomoci, stačí individuálny prístup.
- Stredný typ ADHD: Symptómy sa pohybujú v rozmedzí miernych až vážnych. Pozorujeme nepokoj, nesústredenie, emočnú nestabilitu, zníženú sebakontrolu. Okrem individuálneho prístupu je žiaduca aj odborná starostlivosť.
- Závažný typ ADHD: Symptómy potrebné k stanoveniu diagnózy sa prejavujú v nadmernej miere. Ovplyvňuje to negatívne život dieťaťa v škole, v spoločnosti. Prejavuje sa výrazný nepokoj, sklon k rizikovému chovaniu, nízka až nulová schopnosť sebakontroly, problémy vo vzťahoch s ostatnými. Často sa vyskytujú aj špecifické poruchy učenia. Odborná starostlivosť je nevyhnutná.
Liečba ADHD je viacvrstvová a zahŕňa psychoedukáciu, tréning návykov a školské úpravy. Niekedy lekár odporučí lieky, ktoré môžu zmierniť kľúčové symptómy v dôležitých situáciách. Najúčinnejšou liečbou na prejavy ADHD je farmakoterapia - podávajú sa centrálne pôsobiace sympatomimetiká s účinnou látkou metylfenidát ako liek prvej voľby (účinný asi v 75% prípadov) a atomoxetín ako liek druhej voľby pre tých, ktorí neodpovedali na liečbu metylfenidátom.
Dôležitou súčasťou komplexného liečebného plánu je aj behaviorálna terapia - psychoterapia, ktorá zahŕňa edukáciu rodičov s objasnením optimálneho rodičovského prístupu k dieťaťu a samotnú prácu s dieťaťom. Cieľom je hľadanie príčin jeho konkrétneho problémového správania a zároveň aj spôsobov k zmene správania (režim dňa, tréning systematickosti a zodpovednosti). Nácvik nového správania sa vykonáva pomocou pochvaly a odmien. Pre niektorých jedincov s ADHD sú prospešné aj kognitívne tréningy na zlepšenie pamäte, pozornosti a iných kognitívnych schopností.
Ako SPRÁVNE diagnostikovať poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) u dospelých? - Dr. Sanil Rege
Okrem všeobecne zaužívaných štandardných postupov, ako je liečba medikamentmi a psychoterapiou, sa na ovplyvňovanie priebehu ADHD neustále odborníkmi skúmajú rôzne prístupy. Sem patrí aj aromaterapia, kde aplikácia esenciálnych olejov ako je vetiver, cedrové drevo a levanduľa inhaláciou dvakrát denne by mala dosiahnuť klinicky významných výsledkov u prejavov ADHD v priebehu 60 dní. Existuje aj celosvetovo uznávaná liečebná metóda vychádzajúca z výskumov o bunkovej pamäti, ktorá pomáha naštartovať uzdravujúci proces tela aj duše a kladie veľký dôraz na prácu s mysľou, učí rozpoznávať a trvalo odstraňovať nezdravé, často podvedomé vzorce správania. "Cesta pre deti" je inšpirujúca liečebná metóda, ktorú je možné využiť k pomoci deťom vo veku od 5 do 12 rokov. Proces je vedený na podprahovej úrovni vnímania dieťaťa a upravený vo forme rozprávky, pomáhajúc deťom nájsť stratenú sebadôveru, odstrániť emocionálne bloky aj fyzické problémy, oslobodiť ich od traumatických zážitkov a nechať vyniknúť ich prirodzeným schopnostiam.
Výchova a Podpora Detí s ADHD: Budovanie Pevných Základov
Vychovávať dieťa s diagnostikovanou ADHD môže byť pre rodičov veľká výzva. Frustrácia, únava a nervozita ich môže sprevádzať na dennej báze, čo je pochopiteľné. Je však dôležité nezabúdať na to, že deti sú veľmi citlivé na hodnotenie svojej osoby a preto potrebujú naozaj vedieť, že sú milované a prijaté také, aké sú. Nedávajte dieťaťu nálepku ADHD, ktorá ho bude sprevádzať celý život. Rovnako aj kritický pohľad na jeho osobu v jeho prítomnosti môže v ňom pošliapať aj zvyšky sebahodnoty, ktoré v sebe ešte má. Pocit, že je zlé a neschopné, jeho sebadôvere a sebahodnote naozaj nepomôže. Pocit bezpečia, pochopenia a prijatia je pre deti s ADHD kľúčový. Chvála, povzbudenie a rešpekt k ich tempu posilňujú sebavedomie a vytvárajú priestor, v ktorom môžu rásť. Hranice sú dôležité, ale nemusia byť tvrdé. Keď sú pokojné, zrozumiteľné a konzistentné, stávajú sa pre dieťa pevným bodom, o ktorý sa môže oprieť.
Skúsený americký rodinný psychoterapeut F. Walton, ktorý sa celý život venoval terapii rodín a problémového správania detí, zdôrazňoval význam pozornosti. Rodičia a vychovávatelia by mali deťom venovať dostatok pozornosti, napríklad hodinu denne spoločnou aktivitou, hrou a podobne. Viac pozornosti by mali venovať deťom najmä vtedy, keď sa deti správajú adekvátne a sociálne prospešne, a naopak „neskákať“ na neadekvátne spôsoby získavania pozornosti. Napríklad, keď dieťa je ochotné pomáhať v domácnosti, je dobré ho oceniť väčším záujmom. Naopak, keď si vynucuje pozornosť plačom, hnevom alebo neustálym vyrušovaním, vtedy je dobré láskavo a rázne dieťa odmietnuť. Je úlohou dospelého venovať dieťaťu pozornosť, ktorú potrebuje, a nie takú, ktorú si vynucuje. Ak si dospelí svoju rolu nesplnia, potom sa správanie dieťaťa môže obrátiť na veľmi problémové.
Najkomplexnejšou publikáciou o poruche pozornosti detí aj dospelých je „Rozptýlená myseľ“ od lekára Gábora Matého. Autor opisuje, že ľudia s poruchou osobnosti sa vyznačujú hypersenzitivitou k atmosfére okolia a podnetom, akoby mali tenkú kožu. Súvislosť s emočným hladom alebo zanedbávaním zo strany rodičov môže u detí navodiť úzkosť a emočnú bolesť spojenú s odmietnutím a nezáujmom, s ktorou si dieťa nemôže vedieť poradiť. Pritom ide často o rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, ale buď nepoznajú skutočné potreby svojho dieťaťa, alebo sú obaja plne zamestnaní a nemajú dostatok času, alebo dnes často v neúplných rodinách zabezpečuje všetko jeden preťažený rodič. Ak sa rodičia dostatočne nezaujímajú o deti nielen po materiálnej, ale aj po emočnej stránke, netrávia s nimi potrebný čas a nie sú tam pre nich vtedy, keď ich deti potrebujú, potom sa za týchto okolností nedostatočne vyvinú centrá pravého mozgu zodpovedné za reguláciu emócií, sebareguláciu, pozornosť a motiváciu. Pre správny vývin mozgu v tomto smere je najdôležitejšia tzv. vzťahová väzba, attachmentová osoba (najčastejšie matka) a obdobie do 7 rokov. Mylné závery rodičov, že deti ich chcú len vytáčať a svojím správaním spôsobujú ich hnev a napätie, sa míňajú so skutočným pochopením dieťaťa, jeho správania a potrieb. Zodpovedným je v takejto situácii dospelý a ten by mal byť schopný prevziať zodpovednosť za svoje emočné reakcie a nehádzať ju na dieťa. Je tiež dôležité poznamenať, že ADHD dospelý pravdepodobnejšie vychová ADHD dieťa.
Praktické tipy pre rodičov a pedagógov:
- Denná rutina: Deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu. Vytvára im istotu a pomáha lepšie sa orientovať v tom, čo ich čaká.
- Pravidelné prestávky: Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté. Napríklad pred domácou úlohou môže pomôcť krátka prechádzka, pár skokov alebo pretiahnutie.
- Vhodné prostredie: Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný, s minimom rušivých podnetov.
- Jednoduchá a jasná komunikácia: Pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva.
- Trpezlivosť a podpora sebaovládania: Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
- Nešetrite pochvalou: Oceňujte nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu.
- Dostatok pohybu a športu: Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov. Treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti, a to každý deň.
- Dostatok spánku: Nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii. Súvisí to s vnútrobunkovou energiou ATP a elektrickými dejmi na membráne nervových buniek pri šírení vzruchu. Obnovenie pokojového potenciálu neurónu nie je možné bez energie ATP, ktorej je nedostatok, keď je nedostatok odpočinku.
- Obmedzenie času stráveného pred monitorom: Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu. Do 6 rokov treba tieto vecičky obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu. Sociálne siete spôsobujú závislosť podobne ako drogy.
- Láskyplná a pokojná atmosféra v rodine: V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti. Naopak náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku. Temperament je vrodený, správanie je možno významne ovplyvniť výchovou. Pre vytvorenie jadra osobnosti je najdôležitejších prvých 5 rokov života.
- Cit spolupatričnosti: Ukázalo sa, že deti, ktoré trpia ADHD, majú nedostatočne rozvinutý cit spolupatričnosti, teda záujem o druhých ľudí a o ich dobro. Úlohou rodičov je vytvoriť podmienky pre skúsenosť začlenenia sa dieťaťa s citom, že niekam patrí a rozšíriť záujem zo seba na matku, otca, ostatných členov rodiny, až na celú spoločnosť.
- Stanovenie hraníc a obmedzení: Aj navzdory záchvatom zúrivosti. Dieťa musí pochopiť, že na druhých záleží rovnako. Je dôležité si uvedomiť, že rozmaznávaním deti invalidizujeme. Výskum ukázal, že z rozmaznaných detí vyrastú dospelí, ktorí majú podobné problémy zvládať bežné problémy života ako zanedbávané deti.
- Vyhýbanie sa prázdnym nariadeniam a vyhrážkam: Rodičia musia jasne a pokojne komunikovať dôsledok zlého správania, aby ich dieťa počulo a vnímalo, a potom dôsledok splniť aj napriek zúrivým prejavom.
- V škole: Dieťaťu s ADHD môže veľmi pomôcť, ak má vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený jeho špecifickým potrebám. V škole býva užitočné zadávať kratšie úlohy, overovať porozumenie a dať dieťaťu viac času na dokončenie práce. Často lepšie zvláda prácu, keď nemusí celú dobu sedieť bez pohybu. Niektorým deťom vyhovuje možnosť krátko sa pretiahnuť, zájsť s niečím k tabuli alebo mať počas činnosti v ruke nenápadný predmet, ktorý zamestná ruky a uvoľní napätie.
Význam Stravy a Výživových Doplnkov pri ADHD
V súčasnosti sa čoraz viac vedeckých štúdií zameriava na vplyv stravovania na rôzne aspekty nášho zdravia. Podľa najnovších dôkazov môže zloženie stravy výrazne vplývať na aktivitu detí, a to aj u tých s ADHD. Výskum ukázal, že nevhodná strava môže zhoršiť symptómy ADHD až o 92%. Preto je výber potravín pre ľudí s ADHD kľúčový. Správne zvolená strava môže symptómy ADHD výrazne zmierniť, hoci samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia.
Potraviny, ktorým sa treba vyhýbať alebo ich obmedziť:
- Cukor a rafinované sacharidy: Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, nie sú vedecky podložené ako jediná príčina. Avšak, konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojených s hyperaktivitou. Zvýšený príjem napríklad snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Hoci odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného napomáha udržiavať primeranú hmotnosť. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamín a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Aj džúsy sú veľmi sladké a aj tie bez pridaného cukru.
- Umelé potravinové farbivá a prídavné látky (aditíva): Lekár Dr. Feingold bol v roku 1970 presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel, pričom niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Následne sa v 70. a 80. rokoch vedecká obec začala výraznejšie venovať záverom Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zaoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí, pričom bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá, u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperaktivity. Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
- Fosfáty: Nachádzajú sa v mnohých priemyselne spracovaných potravinách, ako sú kypriace látky, difosfáty, trifosfáty a polyfosfáty.
- Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy, ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
- Bisfenoly: Používajú sa pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu prichádzať do kontaktu s vodou a potravinami.
- Špecifické É-čka:
- E 102: Tartrazín - Prášok svetlooranžovej farby, používaný na sfarbenie potravín.
- E 104: Chinolínová žltá - Zelenožlté farbivo, nachádza sa najmä v sladkostiach, energetických nápojoch.
- E 110: Žltá SY - Umelé farbivo, nachádza sa najmä v pudingoch, zmrzline. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
- E 120: Karmín, kyselina karmínová - Prírodné červené farbivo, často používané s benzoánom sodným, v jogurtoch, nápojoch, žuvačkách.
- E 122: Azorubín - Farbivo červenej farby, môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie. Je zakázané napríklad v niektorých krajinách.
- E 124: Ponceau 4R - Výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle.
- E 131: Patentná modrá - Tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách, sladkostiach a nápojoch.
- E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - Konzervant, ktorý v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
- Spracované potraviny a fast food: Vo všeobecnosti je vhodné obmedziť konzervované jedlá a nápoje, a taktiež jedlá z fastfoodov a spracované jedlá. Odporúča sa uprednostniť produkty bez zbytočných konzervantov, čo spĺňajú aj receptúry Powerlogy. Nakupujte viac čerstvého alebo mrazeného ovocia a zeleniny a menej spracovaného mäsa, najmä počas tehotenstva.
- Soľ: Soľ zvyšuje tlak v tepnách. Medzi 7 - 10 rokom by dieťa nemalo zjesť viac než 5 gramov soli za deň. Väčšina výrobkov soľ obsahuje, napríklad aj cereálie. Keď napríklad ráno dieťa zje 100 gramov kukuričných lupienkov, má v sebe 30 percent denného príjmu soli. Jediný plátok šunky dodáva dieťaťu až 87 percent dennej dávky soli.
- Mlieko: Mlieko obsahuje fosfáty, cukor, kazeíny a opioidy, ktoré sa viažu na opioidové receptory v mozgu. Odborníci tvrdia, že konzumácia mlieka sa tiež podieľa na agresivite a nedostatku pozornosti. Najnevhodnejšie je hlavne odtučnené a prevarené mlieko, lebo v takomto mlieku je málo enzýmov, ktoré napomáhajú tráveniu. Takéto mlieko tiež neobsahuje tuky, ktoré spomaľujú vyplavovanie cukru do krvi. Isabelle Filliozat uvádza, že výsledky už vidno 24 hodín od vysadenia kravského mlieka. Autorka tiež upozorňuje rodičov na to, aby dávali pozor na sójové mlieko, ktoré obsahuje estrogény. Toto mlieko je nevhodné pre dievčatá v mladšom veku, pretože im môže urýchliť pubertu. Hrsť mandlí obsahuje viac vápnika než pohár mlieka.
- Lepok/Pšenica: Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napríklad lepok, pšenica zo stravy, môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyvu na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch u 64% detí bolo pozorované výrazné zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny. Zvýšená citlivosť na potraviny sa prejavuje prostredníctvom fyzických alebo behaviorálnych príznakov, pričom pomocou testovacích metód nie je potvrdená alergia. Zvýšená citlivosť na potraviny sa môže taktiež prejavovať ako bolesti žalúdka, vyrážky, bolesti hlavy alebo v prípade ADHD zvýšenou hyperaktivitou, impulzívnosťou alebo nesústredenosťou. Ak je črevo prípustné následkom bakteriálnej a enzýmovej nerovnováhy, lepkové bielkoviny môžu prechádzať stenou čreva a zároveň sa viazať na opioidové receptory v mozgu, čo často spôsobuje zmeny nálad k horšiemu, napríklad nervozitu, napätie, agresivitu. Biele pečivo, ktoré obsahuje pšenicu a lepok, rovnako ako farebné pečivo, ktoré neobsahuje celozrnnú múku, ale pšeničnú, nie je vhodné. Tmavé pečivo sa často mylne považuje za zdravé, ale mnohé z nich sú len dofarbované a nemajú nutričné hodnoty potrebné pre správne fungovanie mozgu.
Potraviny a doplnky, ktoré by mali byť súčasťou jedálnička a môžu pomôcť:Samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia. Avšak suplementácia niektorými potravinami a živinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nielen u detí.
- Bielkoviny: Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofán, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov dopamínu, serotonínu a norepinefrínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Odborníci v štúdii vykonávanej na 85 pacientoch vo veku 4-18 rokov skúmali vplyv aminokyselín na behaviorálne príznaky. Vo výsledkoch tejto štúdie sa tvrdí, že 77% pacientov vykazovalo výrazné zlepšenie, a z tohto dôvodu je potrebné vykonávať viac výskumov na jednoznačné potvrdenie týchto tvrdení. Na druhej strane závery v inej štúdii naznačujú, že suplementácia doplnkami stravy aromatickými aminokyselinami nemá zásadný vplyv na priebeh ADHD u detí. Bielkoviny stabilizujú energiu a odďaľujú hlad. Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole. Dostatočná konzumácia bielkovín môže zlepšiť pozornosť a koncentráciu detí v škole, ich správanie a sociálne prejavy. Raňajky postavte na jogurte, vajíčkach alebo tvarohu. Chuť dolaďte lyžicou Powerlogy orieškového masla bez pridaného cukru, dajte k tomu ovocie a hrsť orechov.
- Komplexné sacharidy: Raňajky by mali tiež obsahovať komplexné glycididy, ktoré napomáhajú syntéze transmiterov rovnováhy, celkovej pohody a pokoja. Ovplyvňujú tiež správne fungovanie serotonínu. Cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI): celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina.
- Omega-3 mastné kyseliny (DHA a EPA): Sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. Preukázalo sa, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasýtených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Hoci v závere jednej štúdie autor uvádza, že suplementácia polynenasýtených kyselín neprináša významné výsledky a sú preto potrebné ďalšie výskumy, na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcii symptómov ADHD. Sú prirodzenou súčasťou bunkových membrán, a kyselina DHA prispieva k udržaniu normálnej činnosti mozgu. EPA a DHA zároveň prispievajú k normálnej činnosti srdca. Preto bývajú omega-3 mastné kyseliny považované za dôležitú súčasť pestrého jedálnička. Štúdie tvrdia, že deti s poruchou pozornosti a hyperaktivitou majú nižšiu hladinu týchto mastných kyselín. Sú nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu a môžu zlepšiť aj príznaky dyslexie u vašich detí. Nájdete ich v rybom tuku, vo vlašských orechoch a v ľanových semienkach. Tučné ryby, ako napríklad losos, sú vynikajúcim zdrojom Omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie mozgu a zlepšujú kognitívne funkcie. Chia semienka a ľanové semienka sú skvelým zdrojom Omega-3 mastných kyselín a antioxidantov. Ľanový olej je ďalším nápomocným zdrojom Omega-3 mastných kyselín. U detí s ADHD je potrebné mať v jedálničku aspoň 2 gramy Omega-3 mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre správny vývoj mozgu. Denná odporúčaná dávka je 1 - 3 g.
- Horčík (Magnézium): Horčík je mikronutrient, ktorého nedostatok je najviac spájaný s príznakmi ADHD. Prejavy nedostatku horčíka v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy. Vedci v tejto štúdii na základe výsledkov hovoria o korelácii medzi hladinami horčíka a závažnosťou symptómov. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD. Má upokojujúci účinok na centrálny nervový systém, je nevyhnutný pre správne fungovanie mozgu a nervových buniek. Preto u detí trpiacich hyperaktivitou patrí horčík medzi najdôležitejšie minerály. Horčík prispieva k zníženiu miery únavy a vyčerpania a k normálnej psychickej činnosti. Podieľa sa tiež na správnom fungovaní nervovej sústavy a svalov. Obsahujú ho najmä tofu, strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát (bohatý na horčík a ďalšie minerály, pomáha pri regulácii nálady a pozornosti), orechy (vlašské orechy, arašidy a mandle), avokádo, olejnaté semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), mliečne výrobky a zemiaky pečené v šupke. Odporúča sa prijať 30 - 160 mg horčíka denne v závislosti od veku.
- Zinok: Zinok je mikronutrient, ktorého nedostatok je spájaný s príznakmi ADHD. Je dôležitý minerál pre rad procesov v tele. Potravinovými zdrojmi zinku sú strukoviny a výrobky z nich, celozrnné výrobky, orechy, semienka (slnečnicové, tekvicové, sezamové), zelená fazuľka, zelené vňate.
- Vitamín B6: Nájdeme v bežných potravinách, napríklad v hydinovom mäse, rybách, vajciach, strukovinách, zemiakoch alebo banánoch. Pestrý jedálniček tak môže byť prirodzeným spôsobom, ako jeho príjem podporiť, prípadne ho doplniť aj formou výživového doplnku. Tieto vitamíny sú nevyhnutné pre správne fungovanie nervových buniek.
- Vitamín D: V tele vzniká pri pôsobení slnečného žiarenia a jeho potreba sa môže líšiť podľa veku aj životného štýlu. Zvýšený príjem vitamínu D môže zlepšiť kognitívne funkcie.
- Avokádo: Obsahuje zdravé tuky prospešné pre mozog a nervovú sústavu.
- Bacopa monnieri: Je rastlina tradične využívaná v ajurvéde. Zlepšuje duševnú výkonnosť, pretože interaguje s dopamínom a serotonínom.
- L-theanín: Je aminokyselina prirodzene sa vyskytujúca v listoch zeleného čaju.
- Ginkgo biloba: Pýši sa protizápalovými účinkami, podporuje koncentráciu a zlepšuje pamäť.
- Karnozín EXTRA: Prispieva k multifunkčnej ochrane buniek pred voľnými radikálmi a vplyvom žiarenia. Prispieva k zlepšeniu koncentrácie, logického myslenia a pamäte a zároveň k zníženiu agresivity a hyperaktivity. Má významne pozitívny efekt u autistických ochorení. Obsahuje kombináciu 6 jedinečných účinných látok (L-karnozín, L-karnitín, vitamín E, koenzým Q10, extrakt z čučoriedok a plodov vínnej révy), ktoré pôsobia synergicky.
- Výživový doplnok Concentrix®: Bol vyvinutý špeciálne pre zvýšenie koncentrácie u detí od 4 rokov a dospelých. Pomáha pri ľahkých formách hyperaktivity a poruchách sústredenia. Zlepšuje pozornosť a správanie počas 12 hodín, zároveň zabezpečuje stabilnú hladinu metylfenidátu počas celého dňa.
Základné princípy stravovania a životného štýlu:Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách. Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou. Koniec koncov to potvrdzuje aj štúdia, ktorá sa zamerala na vplyv fyzického tréningu u jedincov trpiacich ADHD.
Výživové doplnky nie sú náhradou pestrej a vyváženej stravy. Môžu byť jednou z podporných možností, ale samy o sebe nie sú tým najdôležitejším. Základ vždy tvorí každodenné pochopenie, pokojné prostredie a vzťah, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne. Pamätajte, ADHD neznamená zlyhanie - ani na strane rodiča, učiteľa, ani samotného dieťaťa. Znamená iný spôsob vnímania sveta, ktorý môže byť niekedy náročný, ale zároveň veľmi hlboký a autentický. Deti s ADHD často vykročia do života s obrovským darom - vnímavosťou, tvorivosťou a schopnosťou vidieť veci inak. Potrebujú len iný začiatok a sprievodcu, ktorý im rozumie. Keď sa spojí podpora, pokojná štruktúra a skutočné prijatie, môže sa zmeniť viac, než si dnes dokážeme predstaviť.