Omrzliny predstavujú zranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožu a podkožie. Hoci sa často spájajú s extrémnymi podmienkami vysokých hôr, opak je pravdou. Môžu k nim prísť kedykoľvek počas zimného obdobia, keď je telo, a najmä jeho na chlad najcitlivejšie miesta, nedostatočne chránené alebo bez možnosti sa hýbať. Tieto poranenia sú spôsobené zmrazením kože, podkožného tkaniva, a v najhoršom prípade aj kosti. Sú veľmi nebezpečné, pretože podcenenie počasia pri zimných športoch, či už na horách alebo v meste, môže mať vážne následky.
Ako omrzliny vznikajú a rizikové faktory
Omrzliny nevznikajú len pri extrémnych teplotách. Stačia aj menšie mínusy, ku ktorým sa pridajú ďalšie nepriaznivé poveternostné javy, ako sú vietor či sneh, ktoré všetko rýchlo zhoršia. Riziko vzniku omrzlín sa zvyšuje už pri teplotách okolo -2 až -5 °C, najmä ak pôsobia ďalšie nepriaznivé faktory. Rozhodujúca je i pocitová teplota, ktorú výrazne ovplyvňuje vietor, keďže odvádza teplo z pokožky a človek má pocit, že je oveľa chladnejšie. Napríklad, ak je vonku -5 °C a pridá sa k tomu silný vietor, pocitovo je -10 až -15 °C. Dôležitá je pri vzniku omrzlín aj vlhkosť. Sneh, dážď, pot alebo vlhké rukavice a topánky spôsobujú, že vlhká pokožka chladne oveľa rýchlejšie. Čím dlhšie je pokožka vystavená chladu, tým vyššie je riziko vzniku omrzlín.
V ľudskom tele sa o prenos tepla stará krv: srdce ju pumpuje do každého tkaniva a orgánu. Prítomnosť tepla a krvi je najdôležitejšia vnútri tela, kde sú všetky dôležité orgány. Pri ochladení preto dochádza k stiahnutiu drobných ciev v prstoch a okrajových častiach tela, telo sa tak snaží chrániť vnútorné orgány a do týchto miest ide menej krvi, kyslíka a tepla. Spolu so slabším prekrvením sa však zníži aj teplota v danom mieste, čo pociťujeme ako chlad.
Najviac ohrozené časti tela sú tzv. akrálne partie - prsty na rukách a nohách, uši, nos, líca, brada a tvár. Prsty, nos alebo uši sa nachádzajú ďaleko od tepelného jadra tela, udržiavaného v trupe. Okrem toho - nemajú veľa podkožného tuku, ako napríklad stehná. Sú to miesta, ktoré majú najslabší krvný obeh a sú najviac vystavené chladu.
Rizikové faktory a skupiny:
- Poruchy prekrvenia: Pri pobyte vonku v mrazoch buďte pozornejší, ak máte poruchy prekrvenia alebo trpíte cukrovkou.
- Vek: Platí to aj pre malé deti a seniorov, ktorých termoregulácia je zraniteľnejšia.
- Oblečenie a obuv: Tesné oblečenie, obuv a rukavice, ktoré znemožňujú dokonale prekrviť okrajové časti tela, výrazne podporujú vznik omrzlín. Nedostatočné oblečenie a tepelná ochrana častí tela, ako sú prsty na rukách i nohách, ruky, uši, líca a nos, sú častou príčinou.
- Vlhkosť: Mokré rukavice a topánky alebo celkovo vlhké oblečenie sú obrovským rizikom, keďže voda odvádza teplo z pokožky až 20- až 30-krát rýchlejšie než suchý vzduch.
- Dlhodobá nehybnosť: Dlhé státie na mieste, čakanie na autobus bez pohybu, alebo zostanie vystavený mrazu v stiesnených podmienkach bez možnosti aktívneho pohybu.
- Denné svetlo: Denné svetlo často vytvára falošný pocit bezpečia, no fyzikálne podmienky pre vznik omrzlín ostávajú rovnaké.
- Zdravotné stavy: Užívanie liečiv a látok s vazokonstrikčným účinkom (sťahujúcim cievy), napr. nikotín, ale aj Raynaudova choroba, ktorá robí človeka náchylnejším na omrzliny a vredy.
- Predchádzajúce zranenia: Artróza alebo iné obmedzenia pohybu v postihnutých kĺboch môžu zvýšiť riziko.
Ako telo hlási problém: Prvé varovné signály a symptómy
Prvou známkou býva obvykle pichľavý pocit na koži, prechádzajúci až do bolesti - pokožka mrzne. Spočiatku sa chlad ako prvý prejaví na končekoch prstov, ktoré sú veľmi citlivé, majú veľa nervových zakončení a sú ďaleko od „tepelného jadra“ tela. Pôsobenie chladu na prstoch sa prejavuje blednutím prstov, mravčením, pálčivou bolesťou a neskôr k zníženej citlivosti. Ak vám premoknú rukavice, deje sa hneď niekoľko kritických vecí naraz. Mokré rukavice prestávajú izolovať a fungujú skôr ako „chladič“.
STAČÍ MÁLO - Jak ošetřit omrzliny
Zhoršenie stavu môže nastať, keď sa vrátite do tepla. Vonku ste mali ešte pocit, že sa to dá vydržať, ale keď prídete do vykúrenej miestnosti, začína sa bolesť prstov zvyšovať. Po návrate do tepla sa cievy rýchlo rozšíria, do prstov náhle prúdi veľké množstvo krvi a vzniká pulzujúca, pálčivá až bodavá bolesť. Chlad utlmil nervové zakončenia a pri zohrievaní sa ich funkcia obnovuje. Mozog zrazu dostane intenzívny signál bolesti. Neignorujte prvé varovné signály ako sú chlad, mravčenie, bolesť.
Stupne omrzlín a ich prejavy
Omrzliny sa delia do viacerých stupňov závažnosti. Prvé dva sú najčastejšie a často podceňované. Každá omrzlina vyzerá na začiatku ako omrzlina prvého stupňa. Rozsah omrzliny tretieho stupňa je poznateľný až po niekoľkých týždňoch.
Omrzlina 1. stupňa (mierne omrznutie)
Ide o najmiernejšiu formu omrzlín, keď je postihnutá iba pokožka. Je povrchová a zahŕňa ochladenie, zblednutie a bodavú bolesť na príslušnej časti kože. Pokožka mrzne. Postihnuté miesto býva začervenané a stuhnuté. Zo začiatku je postihnutá oblasť znecitlivená, neskôr môžete pociťovať svrbenie alebo tŕpnutie. Následne sa začnú objavovať voskovo vyzerajúce mapy na koži, ktoré sú najprv stuhnuté, neskôr tvrdé a hrčkovité. Koža bielej farby je necitlivá, neskôr sa sfarbí do hneda a môže napuchnúť. Pri pokusoch o zahriatie tohto miesta sa objavuje bolesť alebo nepríjemné brnenie. Po zahriatí sa farba kože vracia k normálu a nezostávajú trvalé následky, ak sa začne s liečbou včas.
Prejavy:
- Koža je bledá alebo začervenaná
- Pocit chladu, mravčenia, pálenia
- Bolesť pri zohrievaní
- Mierny opuch
- Bledšia až vosková farba, necitlivosť, neskôr bodavá bolesť
Omrzlina 2. stupňa (silné omrznutie)
Tento stupeň postihuje hlbšie vrstvy kože, ale nie svaly či kosti. Je viditeľný až po znovu zohriatí. V tomto štádiu je už postihnutá celá koža. Býva bledšia, niekedy sa môže javiť modrá alebo fialová. Tvoria sa kryštály vody a postihnuté miesto býva na dotyk ľadovo stuhnuté. K typickým prejavom patrí začervenanie, opuchy a pľuzgiere. Niekoľko hodín po zohriatí vznikajú pľuzgiere s čírym obsahom. Pľuzgiere môžu byť dvojaké - svetlé pľuzgiere sa dajú dobre liečiť, no ak je v nich viditeľná stopa krvi, liečba je náročnejšia. Hojenie trvá dni až týždne, môže sa objaviť zvýšená citlivosť na chlad.
Prejavy:
- Koža je bledá, sivá alebo namodralá
- Výrazná bolesť po zahriatí
- Pľuzgiere (číre alebo krvavé)
- Opuch a citlivosť na dotyk
- Ľadovo stuhnuté miesto na dotyk
Omrzlina 3. stupňa (pokročilý stupeň omrzlín)
Je to najvážnejšia forma omrzlín, pri ktorej dochádza už k samotnému odumieraniu tkanív, v rámci ktorého možno prísť o končeky či celé prsty. Postihuje nielen kožu, ale aj tkanivá, ktoré sa nachádzajú pod ňou - väzivá, svaly, až kosti. Farba kože je čierna a necitlivá aj po liečbe a rozmrazení. Okrem straty citlivosti môže dôjsť aj k strate pohyblivosti okolitých svalov, čo signalizuje vážne poškodenie svalového tkaniva. Po zohriatí vznikajú krvavé pľuzgiere, neskôr môže dôjsť k zatvrdnutiu a začerneniu postihnutého miesta - k nekróze, čiže odumretiu tkaniva. Rozsah poškodenia je možné určiť až po niekoľkých dňoch až týždňoch. Postihnuté sú najmä tie časti tela, ktoré boli okrem vplyvu chladu vystavené aj pôsobeniu tlaku, napr. tesné topánky. Pre postihnuté oblasti je charakteristické pretrvávanie necitlivosti aj po rozmrazení. Na hranici medzi nepoškodenou a poškodenou kožou sa po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí tzv. demarkačná vráska/ryha. Je nutná lekárska pomoc, rekonvalescencia trvá dlhšie a následky sú trvalé.
Prevencia omrzlín: Základné princípy ochrany
Základom prevencie omrzlín je primerané oblečenie a správanie sa v chladnom počasí. V prípade omrzlín nejde len už o spomínané rukavice. Základ je vrstvenie oblečenia. Spodná vrstva musí odvádzať vlhkosť, vrchná chrániť pred vetrom.
Kľúčové aspekty prevencie:
- Vrstvenie oblečenia: Dbajte na teplú pokrývku hlavy - zakryté musia byť hlavne uši, pri nižších teplotách aj nos a líca, napr. šálom alebo kuklou. Vyhnite sa tesnému oblečeniu, ktoré zhoršuje prekrvenie. Základnou výbavou na zimný pobyt v prírode sú nepremokavé rukavice a topánky, ideálne s izolačnou vrstvou. Turisti by mali i z tohto dôvodu vo svojom batohu nosiť náhradné rukavice, čiapku a ponožky.
- Ochrana končatín a tváre: Chráňte si uši, nos, líca a bradu. Noste teplé ponožky a suchú, dobrú obuv určenú na zimu. Tvár pred odchodom do mrazivého počasia treba natrieť mastnejším krémom, ktorý obsahuje vitamín E alebo koenzým Q10. Rizikové partie ako sú ušnice, nos a líca, treba venovať väčšiu pozornosť, sú náchylnejšie na omrznutie.
- Sucho je kľúčové: Máte premoknuté rukavice? Radšej si ich choďte rýchlo vymeniť. Aj touto drobnosťou zvyšujete riziko vzniku omrzlín. V opačnom prípade si pribaľte aj náhradné. V mnohých prípadoch postačujú premočené topánky a teplota pod 0˚C a môžete prísť veľmi rýchlo k omrzlinám na prstoch nôh. Ak máte mokré oblečenie, choďte sa prezliecť.
- Pohyb a aktivita: Pravidelne hýbte prstami na rukách a nohách. Pri pocite chladu sa hneď presuňte do závetria a v silnom vetre si neplánujte aktivity na vzduchu. Vyvarujte sa aj dlhšiemu státiu na mieste. Stojíte a čakáte na autobus? Aspoň si podupkávajte alebo sa okolo zastávky prechádzajte.
- Hydratácia a výživa: Pomôže teplý nápoj a čokoláda, ktorá dodá energiu. Dôležité je prijímať tekutiny, ideálne čaj, určite nie alkohol, keďže ten zužuje cievy. Postihnutý nemá fajčiť, pretože sa tým zužujú cievy a zhoršuje sa cirkulácia krvi.
- Plánovanie aktivít: Ak plánujete dlhšie výlety vo veľmi mrazivom počasí, nikdy sa na ne nevydávajte sami a nepremáhajte sa.
Prvá pomoc a liečba omrzlín
V prvom rade musíme vyhľadať teplé miesto, ktoré by sme mali hľadať už pri prvých náznakoch omrzlín alebo podchladenia. Zbaviť sa treba aj prsteňov alebo náramkov, keďže môže dôjsť k opuchu. Ak niekoho ošetrujeme, podávame mu tekutiny, ideálne čaj, určite nie alkohol. Zohrievať by sme sa mali začať až vtedy, keď vieme dlhodobo zabezpečiť teplo. Opätovné premrznutie krátko po zohriatí totiž môže spôsobiť ešte vážnejšie poškodenie.
Postup pri prvej pomoci:
- Postupné zohrievanie: Postihnutú časť dajte do teplého miesta, napr. pod podpazušie alebo rozkroku. Ruky alebo nohy môžete zohriať telesným teplom - vložením napr. pod pazuchy, alebo medzi stehná. Ak je to možné, omrzliny zohrievajte ponorením do teplej vody. Jej teplota by mala byť ideálne 37 až 39 stupňov. Neplatí, že prísť zo svahu a skočiť pod horúcu sprchu je dobrý nápad.
- Starostlivosť o pokožku: Po zohriatí postihnuté miesta osušte a voľne prekryte suchým, sterilným obväzom. Medzi prsty môžete vložiť kúsky sterilnej vaty alebo gázy, aby sa prsty nedotýkali. Postihnutú pokožku sa odporúča natierať gélom z aloe vera, ktorý má upokojujúce účinky, alebo regeneračným krémom s obsahom pantenolu alebo aloe vera. Ak ide o omrzliny prvého alebo ľahšie formy druhého stupňa, pokožka sa začne rýchlo liečiť.
- Pľuzgiere: V prípade omrzlín 2. stupňa prípadné pľuzgiere neprepichujte. Môžete ich prekryť obväzom, aby ste ich chránili pred znečistením. Ak sa objavia pľuzgiere, vyhľadajte lekára. Číre pľuzgiere sa zväčša vysúšajú, krvavé nie (pokiaľ to nie je nevyhnutné). Ak sú pľuzgiere príliš veľké a hrozí, že prasknú samé, radšej ich prasknite sterilnou ihlou, najlepšie z boku. Dôležitá je prevencia komplikácií, najmä vzniku sekundárnej infekcie. Savý vankúšik rýchlo a spoľahlivo čistí rany.
Kedy vyhľadať lekára:
Ak sa objaví strata citlivosti, ktorá pretrváva, pľuzgiere, tmavnutie kože, silná bolesť alebo opuch, alebo zmena farby kože, ktorá sa po zahriatí neupraví, určite vyhľadajte odbornú pomoc. Pri omrzlinách 2. stupňa je už koža výraznejšie poškodená a vyžaduje väčšiu opatrnosť. Určite je nutná lekárska pomoc, pretože krvavé pľuzgiere treba prerezať a tekutiny odstrániť, čo so sebou nesie riziko infekcie.
STAČÍ MÁLO - Jak ošetřit omrzliny
Liečba v zdravotníckom zariadení
V nemocnici sa budú snažiť o zvýšené prekrvenie postihnutej oblasti, aby nedošlo k ešte vážnejšiemu poškodeniu. Môžu vám podať infúzne roztoky (na rehydratáciu organizmu), resp. lieky od bolesti. Pri známkach infekcie sa nasadzujú antibiotiká. V rámci lekárskeho ošetrenia je vhodné zahrievať postihnuté miesta vo vode do 40 °C. Pokiaľ už došlo k vzniku pľuzgierov, potom ich na okraji incidujeme, aby neutláčali spodinu rany a neprehlbovali ischémiu postihnutého tkaniva.
Aj po prepustení z nemocnice sa musíte zodpovedne liečiť. Ak ste prekonali len mierne omrzliny, no stále pociťujete bolesť, v lekárni si môžete zakúpiť voľnopredajné analgetiká.
Dlhodobé následky a komplikácie
Omrzliny môžu spôsobiť rôzne komplikácie, čo sa v najhorších prípadoch končí amputáciou končatiny. Omrzliny prvého a ľahšie formy druhého stupňa väčšinou nemajú dlhodobé následky. Avšak, aj pri menej závažných omrzlinách sa môžu objaviť:
- Zvýšená citlivosť na chlad: Postihnuté miesta môžu byť citlivejšie na nízke teploty.
- Narušená citlivosť (necitlivosť, mravčenie): Poškodenie nervových zakončení môže viesť k trvalejšej strate citlivosti.
- Narušená pohyblivosť: Napríklad artróza alebo iné obmedzenia hybnosti.
- Dlhodobá bolesť: tzv. posttraumatická neuralgia, teda bolesť nervového pôvodu.
- Poškodenie rastu kostí: U detí a dospievajúcich môže dôjsť k poškodeniu rastových platničiek.
Osobná skúsenosť: Príbeh boja s omrzlinou
Omrzlina je nočná mora najmä pre horolezcov. No ak si myslíte, že omrznúť prsty na nohách vám môžu iba niekde v Himalájach, opak je pravdou. Ja som toho príkladom. 20. januára 2018 mi na horách omrzol palec na ľavej nohe. Kľúčovú rolu tu hrala aj skutočnosť, že na palci som mal už približne rok artózu. Laicky povedané, zníženú ohybnosť. Múdre poučky charakterizujú artrózu takto: "Oproti zápalovému kĺbovému reumatizmu (artritída) u artrózy ide o proces chronického úbytku alebo odbúravania kĺbových chrupaviek a ich skostnatenie. Chronicky znamená, že zostáva trvale a nemôže byť liečiteľná. Príčiny sú veľmi početné a často veľmi rozdielne. Všeobecne hovoríme o prejavoch opotrebovania kĺbov. Najskôr je postihnutá iba chrupavka kĺbu." U mňa to bol pravdepodobne ako dôsledok turistiky, futbalu, nárazov, zakopávania a podobne. Pravdepodobne artóza a nemožnosť dostatočne precvičovať palec v mraze boli dôvodom, prečo prišlo k omrzline. Iba upresním, že som na niekoľko hodín zostal vystavený mrazu v stiesnených podmienkach bez možnosti aktívneho pohybu. Žiadna iná končatina ani prst neboli chytené, nakoľko všetko ostatné som ustavične precvičoval a prekrvoval.
Prejavovalo sa to necitlivosťou a najprv mierne šedou farbou prsta. Tomu som najprv neprikladal veľký význam a bol som v tom, že ráno bude všetko v poriadku. Druhý deň však bol prst stále necitlivý a zafarbenie mierne stmavlo. Začal som mať nepríjemné tušenie. Službukonajúci doktor nemal skúsenosti a usúdil, že prst je iba udretý. Hoci som mu vysvetľoval, že v ňom nič necítim. Poslali ma preč, nech zopár dní počkám, že bude lepšie. Druhý deň bola situácia stále rovnaká, prst bol necitlivý, farba opäť mierne stmavla. Bolo jasné, že to treba riešiť.
Nakoľko na internete som márne pátral, do akého zdravotníckeho zariadenia ísť, usúdil som, že najlepšie bude skúsiť chirurga. Tak sa aj stalo. Keď som povedal s čím idem, chirurg v dôchodkovom veku so mnou skoro vyrazil dvere. Bol až prekvapivo nervózny, podráždený a ani nebol ochotný si nohu pozrieť, nieto ešte vyšetriť. Zrejme bol už mysľou na pive alebo poľovačke. Stratil som trpezlivosť, na chirurga som riadne nakričal a vyslovene prinútil, aby si prst pozrel. Liečebný postup mal byť taký, že prst je potrebné hneď odrezať! Od pána chirurga som dostal do ruky papier, že opäť mám ísť na pohotovosť, nech mi urobia röntgen a nech ma ďalej riešia oni. Cítil som beznádej. Mozog mi pracoval na plné obrátky. Čo ďalej? Po dvoch dňoch som aspoň mal potvrdenú nepríjemnú istotu, že ide o omrzlinu. Vybral som sa opäť na pohotovosť. Hádam tam bude niekto rozumnejší. Službukonajúci doktor pripustil, že môže ísť o omrzlinu. No posunul ma ešte pre istotu ďalej ku kolegovi. Medzitým sa na mne vyvŕšila anonymná lekárka. Vrieskala po mne, že to mám preto lebo chodím po horách a teraz prídem o palec. Doma mám sedieť. Všetci turisti, horolezci, skialpinisti, snowboardisti sú jedna banda a podobne. Radšej som bol ticho. Chápem, že niekto môže pociťovať averziu k tejto skupine ľudí a rozumiem aj, že doktorom takéto koníčky môžu pripadať ako nezmyselné a zbytočný risk. A asi to ani nemyslela v zlom. Prejav to bol ale hrozný a v danom momente nevhodný. Predstavoval som si, ako budem bez palca. Jediná spriaznená duša bola asistentka, ktorá mi po odchode "nerváčky" ticho povedala, že aj ona chodí na hory a nech si to nevšímam. Že dotyčná lekárka je nepríjemná ku každému. Ten to uzavrel tým, že mám ísť na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie.
Ako som správne tušil, skúsenosti s omrzlinami sú u nás pomerne malé a v podstate nie je žiadne oddelenie, ktoré by sa špecializovalo vyslovene na omrzliny. Teda aspoň ja o ňom neviem. Ak máte lepšie informácie, napíšte prosím do Komentárov. Dopátrať sa k odborníkovi bolo na dlhé lakte. Jedno tak už viem dnes isto: Ak sa ocitnete v takejto situácii nepodľahnite panike ani tlaku a skúste si zachovať chladnú hlavu! Zvážte všetky dostupné informácie a za každú cenu sa pokúste skontaktovať s niekým, kto má s omrzlinami aspoň aké také reálne skúsenosti.
Hneď po odchode z pohotovosti som začal obvolávať známych a pátrať, kto kde koho pozná, kto má aké informácie. V Ružinove skutočne boli lekári, ktorí majú skúsenosti aj s omrzlinami. Síce ide väčšinou o omrzliny bezdomovcov a nie omrzliny z hôr, no diagnóza je tá istá. Na popáleninovom oddelení sa ma ujal MUDr. Miroslav Orság, ktorý už mal na vec oveľa triezvejší názor. Nohu vyšetril, obviazal a predpísal antibiotiká a Anopyrin. Odporučil čakať, ako sa bude situácia vyvíjať. Zdôrazňoval trpezlivosť.
Našťastie, mám kamarátku z lekárskych kruhov, MUDr. Adriánu Reptovú. Tiež chodí na hory. V tom čase pracovala v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. S omrzlinami síce nemala reálne skúsenosti, no cievne veci jej boli blízke. Iniciatívne sa ma vo svojom voľnom čase hneď po určení diagnózy ujala. Do Prahy navyše chodila v tom čase študovať tradičnú čínsku medicínu, čo našťastie okamžite aplikovala aj do mojej liečby. Zoznámila ma s MUDr. Jaroslavou Říhovou z Ústavu tělovýchovného lékařství v Prahe. Omrzlinami sa zaoberá už od roku 2003. Za ten čas jej rukami prešlo množstvo pacientov, či už osobne alebo on-line. Ja som bol on-line prípad. Pani doktorke som popísal svoju situáciu, poslal fotky a bol s ňou v pravidelnej komunikácii. Na základe mnou dodaných informácií ma pravidelne zásobovala radami, ako pokračovať v liečbe. V prípade akútnej potreby môžete MUDr. Říhovú kontaktovať.
Individuálne som sa snažil liečiť omrzlinu cez tri vzájomne nezávislé zdroje. Všetky informácie som kombinoval, dopĺňal a konzultoval najmä s MUDr. Reptovou a s MUDr. Říhovou. Popáleninové oddelenie slúžilo ako oficiálny garant liečby. Hneď 2-3 dni po vzniku omrzliny moja liečba vyzerala nasledovne. Chcem zdôrazniť, že s liečbou je potrebné začať čím skôr! Ak ste v izolovanej oblasti, kde nemáte možnosť liečby, okamžite sa vráťte do civilizácie. Nie je síce pravda, že po 2 týždňoch už nie je šanca na zlepšenie, no určite treba čím skôr rany ošetriť a začať sa im venovať.
Liečebný režim po vzniku omrzliny:
- Akupunktúra: Chodil som najprv 2x týždenne a neskôr 1x týždenne na akupunktúru u MUDr. Reptovej na rozprúdenie krvi v nohe.
- Moxibustion: Každý deň som si nohu zohrieval čínskou tepelnou tyčinkou v jednom bode pod kolenom. Ide o takzvané Moxovanie. Táto procedúra vraj tiež vyháňa chlad z nohy a rozprúdi krv do najmenších ciev. Citujem z múdrych článkov: "Pri moxovaní využívame pôsobenie tepla, ktoré sála z moxy po jej zapálení. Tým sú prehrievané ošetrované miesta na tele, akupunktúrne dráhy a body."
- Salicylová masť: Približne za 2-3 týždne mi dali na Popáleninovom oddelení na palec Salicylovú masť. Vraj nato, aby sa mŕtve tkanivo oddelilo od živého. Tento stav sa prejavil za cca 2 týždne.
- Lieky na prekrvenie: MUDr. Říhová odporučila naďalej užívať Agapurin alebo Trental denne 2x 400 mg, až do úplného zahojenia. Tkanivo sa bude lepšie prekrvovať, a tým aj rýchlejšie hojiť.
- Enzymatická terapia: Odporučila kúpiť a užívať Wobenzym, 3xdenne 7 tabletiek nalačno.
- Hyperbarická komora: MUDr. Říhová odporučila návštevu barokomory alebo hyperbarickej komory. Hyperbarická komora je špeciálne uzavreté zariadenie vyrobené z ocele, v ktorom pacienti pod tlakom dýchajú stopercentne čistý kyslík. Počas HBO terapie sa vplyvom zvýšeného vonkajšieho tlaku dostáva do krvi okolo pľúcnych mechúrikov oveľa väčšie množstvo kyslíka. Krv s vyššou koncentráciou kyslíka sa z okolia pľúcnych mechúrikov transportuje pomocou krvného obehu do každej časti tela. Moja poisťovňa by však nič nepreplatila. Ceny boli vysoké. Jedna liečebná kúra stála 79 euro a je ich potrebných 10 a potom ešte raz 10. To je cca 1600 Eur.
- Scintigrafia kostí: MUDr. Říhová ďalej radila: „Ak vám lekár napíše vyšetrenie na trojfázovú scintigrafiu kostí pomocou Te 99, po vyšetrení by ste vedel hneď, či je posledný článok kosti zasiahnutý a vyhojí sa to postupne alebo je už neživý. Z fotky to nemožno rozpoznať.“ Na popáleninovom som sa informoval aj na trojfázovú kostnú scintigrafiu. Povedali mi však, že sa im to javí už teraz zbytočné, lebo majú dojem, že rana sa začína pekne hojiť, prst je suchý a nevidno žiaden zápal.
- Kúpele a dezinfekcia: „Nohy v teple, kúpele s dezinfekciou (Betadine roztok), mohol by ste skúsiť aj s hypermangánu, ten by dezinfikoval aj sušil. Voda 37 st. teplá. Vo vode cvičte asi 15 minút, samozrejme je zachovanie hygieny.“ Dôrazne som pravidelne praktizoval aj kúpele v teplej vode s pridaním dezinfekcie na 15 minút. „Pritom vo vode cvičte, pomáha to odlúčeniu nekrózy, potom samozrejme dobre osušiť. Po osušení môžete premastiť tkanivo, mimo samotnú nekrózu. A to buď nechtíkovou masťou či nastriekať Aloe spray.“ Neskôr, asi po 3 mesiacoch, MUDr. Říhová odpovedala: „Robte si denne naďalej kúpele v teplej vode s harmančekom, striedajte s nechtíkom a v kúpeľoch cvičte, pomôže to k odlúčeniu nekrózy. Umývadlo vyplachujte vodou s prídavkom dezinfekcie pred kúpeľom.“
- Lokálna aplikácia gélov a mastí: Spýtajte sa na oddelení popálenín, či by boli pre lokálnu aplikáciu DebriEcaSan aquagelu, pôsobí proti bakteriálne na rany. Odporučili mi natierať si palec mastičkou Dermazin a dbať nato, aby sa do rany nedostala žiadna špina a čakať. Kúpil som si aj olej z Rakytníka.
Takto prebiehala aktívna liečba. Stojí to veľa času a trpezlivosti. No nedá sa nič robiť. Ak chcete tento boj vyhrať, musíte bojovať na všetkých frontoch a nič nepodceniť. Medzičasom som bol u zopár ďalších rôznych doktorov. Všetci sa vyjadrovali neurčito. Vraj ešte ťažko povedať, či sa podarí prst zachrániť. Prvý krát zaznela veta, že prst je pravdepodobne mimo ohrozenia asi mesiac od vzniku omrzliny, keď sa prejavili účinky Salicylovej mastičky. Zároveň som sa ale ocitol v situácii, že na prste bola otvorená rana. V zhruba v tomto čase, mesiac od úrazu som sa spojil s MUDr. Říhovou. Zároveň na základe fotografií vyslovila pochybnosť, ako to dopadne. Podľa nej bol stále ohrozený posledný článok palca. Čakalo ma pomerne veľa úloh, boj o palec pokračoval.
Omrzlina na palci v podstate hneď po odstránení mŕtvej kože vyschla. Situácia sa výrazne zlepšila. Celá omrzlina sa postupne vymedzila na špičku palca. Necht bol čierny, len som si nebol istý, či nie je čierny, lebo som si ho aj buchol. Doktorka Říhová ma upozornila, aby som necht z palca nestrhával, ale počkal, kým sám odpadne. Stav 27. februára, týždeň po odstránení mŕtveho tkaniva, ukazoval postupné zlepšenie.
Stav 26. marca, približne po 9 týždňoch, už bol prst mimo ohrozenia. No hojenie pokračovalo pomaly. Týmto spôsobom som asi po 4 mesiacoch dokázal nad omrzlinou zvíťaziť. Palec sa postupne vyhojil, zmizli posledné viditeľné zvyšky úrazu. Počas septembra som posledný krát kontaktoval MUDr. Říhovú a poslal jej fotku. Jej komentár bol: "… myslím si, že je to dobré."
Prvú zimu bol palec citlivý na chlad. Pochopiteľne som ho šetril. Druhú zimu to bolo lepšie, citlivosť na chlad bola zanedbateľná. Na tretí rok som vystúpil na Pico de Orizaba, s výškou 5675 metrov najvyšší vrchol Mexika. Chcem podotknúť, že pozor si treba dávať aj v zdanlivo nevinných situáciách. Omrzliny nevznikajú len v extrémnych podmienkach vysokých hôr, ale môže k nim prísť kedykoľvek počas zimného obdobia, kedy je telo a najmä jeho na chlad najcitlivejšie miesta nedostatočne chránené alebo bez možnosti sa hýbať. Ak ti tento článok pomohol, splnil svoj účel. Ak vieš o niekom, kto sa ocitol v podobnej situácii a potrebuje poradiť, prepošli článok ďalej.
tags: #moje #dieta #ma #omrzliny