V čarovnom období detského vývoja, keď dieťatko ešte nie je celkom mobilné, ale už sa dokáže pekne hrať, nastáva jeden z kľúčových míľnikov: samostatné sedenie. Toto pre mnohé mamičky príjemné obdobie síce trvá len krátko, no je mimoriadne dôležité pre ďalší rozvoj. Vieme, že do nových zručností nikdy nie je vhodné dieťa tlačiť. Tým, že dieťa budeme nasilu nútiť sedieť, stáť, či chodiť, nikdy nič dobré nezískame, práve naopak. Podľa odborníkov však existujú malé, jemné krôčky, ktorými môžeme podporiť prirodzené učenie sa nových zručností, vždy však s rešpektom k individuálnemu tempu dieťaťa.
Kedy je ten správny čas na samostatný sed?
Jednou z najčastejších otázok, ktorú si rodičia kladú, je, kedy je ten správny čas na to, aby ich bábätko začalo sedieť. Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť, ale aj posadiť sa úplne sami.
Väčšina bábätiek v období 7. až 9. mesiaca môžeme vidieť snahu pozorovať svet z polohy sedu. Počas tejto fázy si môžete všimnúť, že dieťatko často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú „statívová poloha.“ Rukami sa podopierajú a vyvažujú rovnováhu. Práve v tomto období im môžeme pomôcť posilniť základné svaly. Je však dôležité rozlišovať medzi „pasívnym sedom“, kedy dieťa posadíme a ono sa udrží, a „aktívnym, nezávislým sedom“, kedy sa dieťa do sedu vie dostať samo. Sed je pre dieťa mimoriadna poloha a medzník vo vývine. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou, avšak len vtedy, ak sa k tejto polohe dopracuje prirodzene.
Prečo je prirodzený vývoj kľúčový a prečo nenútiť?
Odborníci zdôrazňujú, že predčasné posádzanie dieťaťa, ktoré ešte nie je na túto polohu fyziologicky pripravené, môže mať vážne dlhodobé následky. Porovnávanie vývoja malých detí má na svedomí mnoho škôd. Krivá chrbtica, bolesti, problémy s dýchaním, zdeformovaný hrudník - to všetko môže byť dôsledkom predčasného posádzania.
Chrbtica kojenca je narozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja. Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty. Chrbátik je preťažovaný a dlhodobým sedením sa môže chrbtica porušiť, lebo svalstvo ešte neudrží chrbticu vzpriamenú. Chrbtica sa môže zaguľatiť a vytvorí sa skolióza, čo je zakrivenie chrbtice. Deje sa to preto, lebo dieťa, ktoré nemá pevný sed, sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu, aby sa udržalo. Matky si to ani nemusia všimnúť. Dlhodobým pasívnym sedením sa deformuje aj hrudník. Tlakom brušných orgánov sa vyklenú spodné rebrá, ktoré stlačia srdce a pľúca a dieťaťu sa potom horšie dýcha. Z týchto dôvodov sa v žiadnom prípade nesmie dieťa obkladať vankúšmi s cieľom fixovať ho v sede. Treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatnému kolmému sedeniu, kým si dieťa neposadí samo.
Fyzioterapeutka Anna Bohácseková vysvetľuje, že dieťa sa vyvíja, je prirodzene zvedavé a okolo pol roka začína prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať, nestačí mu to. Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho. „Je to však iba pasívne sedenie, lebo sa samé neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu. Samozrejme, nemôžeme ho nasilu držať v ľahu. Ale rovnako ho nemôžeme ani do ničoho nútiť. Ešte nikto nikoho nasilu nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť…“ hovorí fyzioterapeutka. Všetko má svoj čas. „To kedy sa otočí, posadí, začne loziť máme naprogramované, a to kedy to dosiahne, je individuálne. Každé dieťa dozrieva inak,“ dodáva Anna Bohácseková. Upozorňuje, že tabuľky, ktoré uvádzajú jednotlivé schopnosti v určitom mesiaci, sú skôr orientačné. Vždy je tam určité časové rozpätie.
Preto zbytočne nepodliehajte panike, ak vaše dieťa ešte samé nesedí a dieťa kamarátky už áno. V snahe nevytŕčať z radu, ani neviete, ako môžete dieťaťu ublížiť. „Každé trojmesačné obdobie je charakterizované niečím, čo musí dieťa dosiahnuť a to je predpokladom toho, aby mohlo prejsť do ďalšieho vývojového obdobia. Musí prejsť z prízemia na tretie cez prvé a druhé. Nedá sa to preskočiť,“ pokračuje fyzioterapeutka. Sed nemôže dieťa vo vývoji preskočiť. Tak ako všetko vo vývoji, aj sed máme geneticky naprogramovaný. Môže sa to vyskytnúť, len vtedy, ak je dieťa postihnuté a vývoj vyzerá inak.
Cesta k nezávislému sedu: Dôležitosť predchádzajúcich fáz
Sed je vyvrcholením celého vývoja. Väčšina detí najskôr lezie, alebo stojí a až potom, čo si lezením posilní chrbtové svaly, začína sedieť. Je to úplne normálny fyziologický postup, najprv na štyri, a potom si sám sadne. Preto je správny psychomotorický vývoj sekvenčný a jeden míľnik nadväzuje na druhý.
Dôležitosť polohy na brušku
Poloha na brušku je pre deti veľmi dôležitá. Približne od piateho mesiaca, kedy sa deti otáčajú z chrbta na brucho, sa celý vývoj začne odohrávať len z tejto polohy. A preto je potrebné, aby deti polohu na bruchu dobre poznali, vedeli v nej vydržať dostatočne dlhú dobu, a aby sa im tam hlavne páčilo. V pôrodnici často mamičkám radia, aby deti na brucho nedávali z dôvodu syndrómu náhleho úmrtia či vdýchnutia vlastných zvratkov. Určitá opatrnosť je na mieste u novorodencov (do konca 1. mesiaca), ktorí ešte sami nevedia otočiť hlavičku na bruchu. Ale aj v tejto dobe môže byť bábätko niekoľkokrát denne na bruchu pod dohľadom matky. Medzi tretím a štvrtým mesiacom je vhodné začať nechávať deti často na tvrdej podložke, kde sa môžu dobre oprieť a voľne pohybovať. Z hľadiska bezpečnosti je najvhodnejšia zem. Ak máte doma chladnejšie, možno použiť hraciu deku, penové puzzle či kusový koberec. Hrazdičku dávajte len občas, lebo lenivejšie deti sa rady len pozerajú a nesnažia sa uchopiť vzdialenejšiu hračku.
Lezenie - kľúč k silnému chrbtu a sedu
Lezenie je jedným z najzdravších pohybov vo vývoji vôbec. Nielenže prepája hemisféry a tým zlepšuje koordináciu a sústredenie, ale hlavne posilňuje chrbtové a brušné svaly a pripravuje telo na sed. Deti, ktoré lezú, sú samy sebe najlepším terapeutom. Dokážu sa prelomiť drobnými nezrovnalosťami tela. Lezenie zaujíma vo vývoji veľký časový úsek, väčšinou 4 až 5 mesiacov, než začnú deti samy chodiť.
Fáma o tom, že v 6 mesiacoch by malo dieťa už samo sedieť, je veľmi rozšírená. Z hľadiska vývoja je ale táto požiadavka úplne nereálna. Tento názor pretrváva ešte z doby, kedy boli deti bežne pasívne dávané do sedu, z dôvodu trénovania chrbtových svalov. Bohužiaľ, až keď táto generácia dorástla, zistilo sa, že ich bolí chrbát oveľa častejšie a skôr, než iné generácie. A pátralo sa prečo. Nakoniec došli odborníci k záveru, že chrbát bol preťažovaný už v detstve, a názor o pasívnom sedení detí sa diametrálne zmenil.
Šikmý sed ako predpoklad správneho sedenia
Za správne sedenie, alebo sed, v ktorom je dieťa samé pripravené, považujeme, keď si dieťa samé sadne. Predpokladom pre bezproblémové posadenie je taká funkcia svalov, že dieťa objaví z polohy naboku smer pohybu do vertikály. Musí však mať polohu naboku tak stabilnú, že sa začne hrať, ale zároveň už nemá záujem o otočenie na brucho, ale sa ťahá hore. Najprv sa oprie o predlaktie, potom sa nadvihne o predlaktie, oprie sa o dlaň a je to krôčik k tomu, že si sadne. Môže to byť v 8., 9., alebo 10. mesiaci, opisuje správny vývoj fyzioterapeutka Anna Bohácseková.
Je to obdobie, ktoré je charakteristické vývojom do budúceho sedenia, lezenia, státia a budúcej chôdze. Musí však najprv objaviť šikmý sed. Z lezenia si sadne samé nabok, do šikmého sedu a vráti sa rýchlo na štyri, lebo to ešte samé neusedí. Je to však už len otázka krátkeho času, keď sa aj samé posadí. To, že sa dieťa posadilo samé, spoznáme podľa toho, že má jednu nohu mierne skrčenú a druhú takmer vystretú. Dieťa, ktoré ešte nie je pripravené na sed, sedí tak, že má obe nožičky roznožené a tým si udržiava stabilitu v sede, aby nepadlo.
Ako podporiť zdravý vývoj sedu (a čoho sa vyvarovať)?
Hoci je prirodzený vývoj najlepší, existujú spôsoby, ako dieťaťu pomôcť posilniť potrebné svaly, ktoré mu umožnia samostatné sedenie. Prakticky môžeme začať s posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie, už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu. V tom okamihu môžete vyskúšať posadiť dieťatko, ale ak nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a vyskúšajte opäť o týždeň. V každom prípade, deti samotné sa z novej polohy veľmi tešia, pretože všetko vidia z inej perspektívy a zrazu majú nové možnosti hry a voľné ručičky. Takže mnoho detičiek, keď im rodič ukáže novú polohu, sa samo snaží dostať do sedu, respektíve sedieť a posilňovať potrebné svaly. Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru.
Bezpečný tréning na vašich kolenách
Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju. Takáto hra je pre dieťatko zábavná, cíti sa pri nej dobre, pretože je vo vašom náručí a vy máte istotu, že nespadne a neublíži si. Neskôr môžete jeho stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku zobrať.
Prenášanie váhy v sede a následný pohyb zo sedu
Mgr. art. Anna Sedlačková ArtD. z občianskeho združenia Babyfit vysvetľuje, že tento proces má dve fázy: prenášanie váhy v sede a samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne. Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu. Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo, respektíve aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex. Vhodné je si sadnúť s nohami mierne roznoženými a dieťatko si dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“. Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťatko hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku.
Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví! Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napríklad hračka, ktorá hrká. Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť. Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité, aby sme dieťa podopierali v oblasti pása. Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu.
Čoho sa vyvarovať: kresielka, chodítka a vodenie za ruky
Mnoho mamičiek lákajú rôzne detské sedačky a polohovadlá, ktoré umožňujú deťom hrať sa v tejto novej polohe aj vtedy, keď na to nemajú dostatočne vyvinuté svaly. Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly. Na druhej strane, ak dieťatko posadíte do kresielka len vyslovene na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na ich vývoji. Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám. Stále pod dohľadom! Rovnako nie je ideálne a bezpečné, keď necháme dieťa sedieť podopreté vankúšmi v kúte postele alebo pohovky. Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa v vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naň neustále dohliadať.
Fixácia v ležadle dieťaťu neublíži, ak tam bude tak 10% času. V inom prípade (nad 50% času stráveného v ležadle) sa značne blokuje vývoj dieťaťa. V tomto veku bývajú deti často na posteli či gauči. Pre bábätko to nie je ani bezpečné, ani prospešné. Matrac je moc mäkký, dieťa sa nemôže poriadne oprieť a dochádza k blokovaniu vývoja.
Lezenie je cieľom celého vývoja k sedu. Bohužiaľ, aj dnes je dosť detí, ktoré nelezú. Dôvodov je viac, ale medzi najčastejšie patrí bezkonkurenčne pasívny sed. Niektoré deti nemôžu liezť kvôli chodítku. Chodítko je pomôcka, ktorá môže dieťaťu jedine ublížiť. V žiadnom prípade mu neumožní rýchlejší nástup chôdze. Je výhodná len pre rodičov, ktorí chcú mať pokoj od svojich detí. Deťom sa páči, že vidia z inej perspektívy a rodičia sú radi, že sa im nemôže nič stať. Bohužiaľ sa im nemôže stať ani to, aby liezli. Deti sa na vás stávajú závislými, zoberiete im radosť z toho, čo dokázali ony samy.
Rovnako aj vodenie za ruky nemá bohužiaľ s chôdzou veľa spoločného a už vôbec ju neurýchľuje. Dieťa sa do vás zavesí a reflexne pohybuje nohami. Vaša dobre myslená pomoc sa obráti skôr proti dieťaťu, nastáva stagnácia vývoja. Dieťa sa fyziologicky nemá kam vo vývoji posunúť a nástup chôdze sa naopak spomaľuje. A tak väčšina detí vodených za ruky začína chodiť až okolo 15. - 18. mesiaca. Ich rodičia či babičky často končia v ordináciách rehabilitačných lekárov s bolesťami chrbta.
Nezávislý sed: Zvládne to dieťa samé
Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás. Musí trénovať.
Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak, balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému.
Keď vedia sedieť, vedia aj padať
Deti, ktoré sa posadia sami, si trénujú aj takzvané ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezpečujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť. Ak dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia takzvané vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici.
To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8 mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí. Keď sa stretneme, vidím, že dieťa sedí vystreto ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali. Často rodičia aj cítia, že dieťatko by sa chcelo vybrať do priestoru samé, ale nevedia mu pomôcť.
Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch).
Ďalšie vývojové míľniky a individuálne tempo
Žiadna tajná finta na to, ako urýchliť vývoj dieťaťa, neexistuje. Navyše bolo by to viac kontraproduktívne ako prínosné. Každé dieťa potrebuje svoj čas na to, aby sa naučilo sedieť, plaziť, chodiť… Neexistuje žiaden tajný vzorec. Na ďalší míľnik sa dostane vtedy, keď bude naň pripravené. To kedy sa otočí, posadí, začne loziť máme naprogramované, a to kedy to dosiahne, je individuálne. Každé dieťa dozrieva inak.
Dieťa, ktoré sa dostane do stoja, je potrebné čo najskôr naučiť, ako ísť dole. Ak mamička začne dieťa chytať alebo odnímať zo stoja, dieťa má pocit, že matka je súčasťou jeho pohybového stereotypu. Takéto dieťa sa púšťa, kedykoľvek vidí matku v blízkosti, dokonca aj v čase, kedy už dávno vie ísť dole. Preto sa väčšina úrazov stáva v priamej blízkosti rodičov. Naopak dieťa, ktoré nie je chytané, sa veľmi skoro naučí spoliehať samo na seba. Pri nácviku zliezania zo stoja sa odporúča odstúpiť na dostatočne veľkú vzdialenosť a udržiavať s dieťaťom očný kontakt. Hovorte na neho pokojným tónom, aby sa držalo a nepúšťalo, inak spadne. Lákajte dieťa pomocou hračky dole, ale nedovoľte, aby sa vás chytalo. Ak dieťa odmieta spolupracovať, radšej obe nohy pokrčte v kolenách do kľaku, než aby ste ho dali dole. Z kľaku sa už dieťa bez problémov dostane na zem, a pritom si môže natrénovať ako na to. Pri prípadnom páde situáciu zľahčite, určite neľutujte. Dramatický výraz vašej tváre môže rozplakať aj veľmi statočné dieťa. Každý pád je dôležitá informácia do mozgu, ako nabudúce nevykonať pohyb. Hlavička vášho dieťaťa je na pád teraz pripravená oveľa lepšie, než keď zrastú lebečné švy. Určite sa neodporúča obkladať vankúšmi či zaobstarať helmu. Každé dieťa brzdí (či nebrzdí) svoj pád podľa povrchu, na ktorý je zvyknuté.
Väčšina detí potrebuje od prvého stoja do chôdze uraziť dlhých 4 - 5 mesiacov, ktoré trávi lezením a obchádzaním nábytku. Väčšinou si rodičia myslia, že chôdza prichádza oveľa skôr. Často sa stáva, že chcú túto fázu skrátiť vodením za ruky, a tým urýchliť nástup chôdze. Toto však, ako už bolo spomenuté, nie je správne.
Špecifický prípad: 8,5-mesačné bábätko a jeho vývoj
Často sa rodičia pýtajú na individuálny vývoj svojho dieťaťa, najmä ak sa líši od „tabuliek“ alebo od vývoja iných detí. Napríklad, ak má dcérka 8 mesiacov a dva týždne a je narodená v 33tt, krásne štvornožkuje, vyťahuje sa v postieľke a k nábytku tak, že kľačí a už sa jej podarilo aj dať na nožičky, no nesedí, rodičia môžu mať obavy. Podarilo sa jej to len raz - krásne si sadla a aj sa tak chvíľku hrala s hračkami, ale odvtedy to už nespravila. Dôležité je ju nejakým spôsobom do sedu nemotivovať a len počkať, kým sa posadí sama. To je úplne normálny fyziologický postup, najprv na štyri, a potom si sám sadne. Fyzioterapeutka Anna Bohácseková upozorňuje, že tabuľky, ktoré uvádzajú jednotlivé schopnosti v určitom mesiaci, sú skôr orientačné. Vždy je tam určité časové rozpätie. V tomto prípade, keď dieťa štvornožkuje a stavia sa, jeho chrbtové svaly sú aktívne a silnejú, čo je pre samostatný sed ideálny predpoklad.
Názor, že dieťa by nemalo ešte vedieť štvornožkovať a stáť, ale už by malo vedieť sedieť, je prekonaný a nesprávny. Odborníci dnes vedia, že najideálnejšie je, keď dieťa najprv plazí, potom štvornožkuje, samo si sadne (lebo už má dostatočne silné svalstvo) a potom sa začne stavať a chodiť okolo nábytku a postupne pomaly sa samo púšťa a skúša.
Rozvoj reči v 8. mesiaci
Ďalšou častou obavou býva rečový vývoj. Ak dieťatko vôbec neslabikuje, nevydáva žiadne „bababaa, mamaa“ a podobne, len výska a občas sa jej podarí vydať nejakú hlásku, väčšinou „gaaaa“ alebo „ba“, ale veľmi málo, rodičia sa môžu báť, či sa vyvíja správne po psychickej stránke. V tomto veku je dôležité, že dieťa vydáva nejaké zvuky, aj keď ešte neslabikuje komplexne. Každé dieťa má svoje tempo aj v rozvoji reči. Hoci je skvelé, že mu rodičia veľa rozprávajú a spievajú, je dôležité si uvedomiť, že prvé slabiky sa objavujú individuálne. Zatiaľ je dôležitejšie sledovať, či dieťa reaguje na zvuk, otáča sa za hlasom, vníma reč a pokúša sa komunikovať neverbálne, napríklad ukazovaním alebo gestami. Pokusy o „papa“ alebo „ťapušky“ sú skvelým spôsobom, ako podporiť interakciu a porozumenie. Ak sa dieťa niekoľkokrát chytilo, je to dobrý signál.
Detský jedálniček v 8. mesiaci: Výživa pre optimálny vývoj
Čo sa týka jedálnička 8-mesačného dieťaťa, ktoré je na umelom mliečku a doteraz dostáva mliečko ráno okolo 8:00, potom o 15:00 poobede a večer pred spaním o 20:00 a v noci, s medzitym príkrmami, ovocím a občas aj jogurtom (pár lyžičiek), je otázka náhrady poobedňajšieho mliečka príkrmom relevantná.
V 8. mesiaci je vhodné postupne rozširovať jedálniček dieťaťa a nahrádzať niektoré mliečne dávky plnohodnotnými príkrmami. Poobedňajšie mliečko (o 15:00) je možné nahradiť ovocným alebo zeleninovo-mäsovým príkrmom. Dôležité je, aby jedlo bolo vyvážené a pestré.
Vhodné potraviny v 8. mesiaci:
- Mäsovo-zeleninové príkrmy: Môžu obsahovať rôzne druhy zeleniny (mrkva, zemiak, brokolica, karfiol, tekvica, cuketa, špenát) a chudé mäso (kuracie, morčacie, králičie, hovädzie - dobre uvarené a rozmixované). Mäso by malo byť súčasťou aspoň 5 dní v týždni, striedavo s vajíčkom alebo strukovinami.
- Ovocné príkrmy: Okrem jabĺk, hrušiek a banánov môžete pridávať aj iné druhy ovocia ako marhule, slivky, čučoriedky, maliny (vždy najskôr v menších množstvách a sledovať reakciu).
- Obilniny: Ryžové, ovsené, pšenové, kukuričné kaše (bez pridaného cukru) pripravené s materským alebo umelým mliekom. Môžu sa podávať ráno alebo večer.
- Jogurt: Pár lyžičiek jogurtu je už vhodné, ideálne biely neochutený jogurt s plným obsahom tuku. Môžete ho zmiešať s ovocím.
- Strukoviny: Po dohode s pediatrom a po úspešnom zavedení zeleninovo-mäsových príkrmov, môžete začať pridávať aj mierne množstvo strukovín (napr. červená šošovica - dobre uvarená a rozmixovaná).
- Lepek: Ak už dieťa konzumuje obilné kaše, je pravdepodobné, že lepok už bol zavedený.
- Pitný režim: Okrem mlieka ponúkať vodu alebo nesladený detský čaj, najmä pri príkrmoch.
Postupným nahrádzaním mliečnych dávok príkrmami sa zabezpečí dostatočný prísun živín pre rast a vývoj dieťaťa. Dôležité je sledovať signály dieťaťa a jeho reakcie na nové potraviny.
Kedy vyhľadať odborníka?
Aj keď každé dieťa má svoje tempo a porovnávanie s inými je zbytočné, existujú situácie, kedy je vhodné vyhľadať radu pediatra alebo fyzioterapeuta. Ak máte predsa len obavy z toho, že už by niečo malo dieťa vedieť a nevie, alebo ak sa vám zdá, že je vo vývoji výrazne pozadu, prípadne má nejaké asymetrie alebo neobvyklé pohyby, poraďte sa s pediatrom. Ten posúdi celkový stav dieťaťa a v prípade potreby vás odporučí k špecialistovi. Dôležité je veriť svojej intuícii a mať na pamäti, že včasná diagnostika a intervencia môžu výrazne pomôcť.
tags: #osemmesacne #dieta #sa #nevie #samo #posadit