Úrazy hlavy u detí sú častým javom, ktorému sa nevyhne asi žiadne dieťa. Patria k častým javom obzvlášť v dojčenskom veku, najmä v období batoľaťa. Štatistiky ukazujú, že každý rok sa v našich nemocniciach liečia tisíce detí s úrazmi hlavy. Väčšina z nich, našťastie, nie je vážna, ale každý úraz hlavy si zaslúži pozornosť a správnu starostlivosť. Pád a úder je najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého, ako sú pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), alebo pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla.
Úrazy hlavy sú veľmi nevyspytateľné. Úraz hlavy môže ostať bez akýchkoľvek následkov, môže však viesť aj k závažným vnútrolebečným poraneniam, ktoré môžu život dieťaťa ohroziť. Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Nanešťastie, ako pri väčšine ochorení, neexistuje 100% postup na vylúčenie možného vnútrolebečného poranenia. V tomto článku sa dozviete, ako sa postaviť k úrazu hlavy, čo je potrebné sledovať a ako odlíšiť nezávažné poranenie hlavy od potencionálne závažného, ktoré vyžaduje návštevu lekára.
Špecifiká detského mozgu a lebky pri úrazoch
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého. U detí je situácia trochu komplikovanejšia ako u dospelých. Detský mozog sa ešte vyvíja a je citlivejší na úrazy. Lebka detí je tiež tenšia a poskytuje menšiu ochranu mozgu. Navyše, krčné svaly detí sú slabšie, čo znamená, že hlava je pri náraze menej stabilizovaná. Preto môže byť slabý otras mozgu u detí niekedy ťažší na rozpoznanie, pretože príznaky sa môžu objaviť až hodiny alebo dokonca dni po úraze.
Mozog je v hlave dobre chránený. Je uložený vo vnútri tvrdej kostenej lebky, pokrytý obalmi, medzi ktorými sa nachádza tekutina - mozgovomiechový mok. Napriek tomu, že mozog je v lebke dobre chránený, pri úraze môže dôjsť k mozgovému pomliaždeniu, opuchu, krvácaniu i trieštivej zlomenine lebky.
Čo je otras mozgu?
Otras mozgu patrí medzi ľahšie poranenia mozgu. Otras mozgu u detí je typ mierne traumatického poranenia mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase. Predstavte si mozog ako želé v plastovej nádobe - keď nádobou zatrasieme, želé sa pohne a môže narážať do stien. Podobne sa to deje s mozgom v lebke pri otrase. Otras mozgu dočasne naruší normálne fungovanie mozgu, ale na rozdiel od závažnejších poranení mozgu, nepoškodzuje mozgovú štruktúru trvalo. Otras mozgu je najčastejší typ poranenia. Je to funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu.
Otras mozgu u detí zvyčajne nastáva po tupom poranení hlavy. Strata vedomia pri otrase mozgu nastáva bezprostredne po úraze hlavy a je krátkodobá. Obyčajne to trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút. Otras mozgu u detí môže vzniknúť aj po prudkom rozkývaní hlavy alebo aj pri násilnom trasení detí, najmä dojčiat.
Mechanizmus vzniku otrasu mozgu môže byť rôzny. Môže vzniknúť priamym nárazom do hlavy, ale aj nepriamym mechanizmom, napríklad pri prudkom zastavení alebo zrýchlení, keď sa hlava prudko pohne dopredu a dozadu. Tento typ úrazu sa často nazýva "whiplash" a môže sa vyskytnúť napríklad pri autonehodách, aj keď nedôjde k priamemu nárazu do hlavy.
Bezprostredné kroky po úraze hlavy a rozpoznávanie príznakov
V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťaťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. Po úraze hlavy zachovajte pokoj a pozorujte správanie dieťaťa, následne pri postrehnutí akéhokoľvek z nasledujúcich príznakov kontaktujte lekára, ktorý vás odporučí na ďalšie vyšetrenia. Prvé hodiny po údere do hlavy sú kľúčové. Príznaky sa môžu objaviť okamžite alebo až s odstupom niekoľkých hodín.
Po väčšine úrazov hlavy dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu. Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké. Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím.
Ako rozpoznať otras mozgu u detí?
Strata pamäti už dávno nie je jediným príznakom otrasu mozgu u detí. Najčastejšie okamžité príznaky zahŕňajú stratu vedomia, aj keď len na pár sekúnd, zmätenosť, dezorientáciu a bolesť hlavy u detí, ktorá môže byť intenzívna alebo len mierna. Dieťa môže vyzerať "omámene" alebo "neprítomne", môže mať problémy s rozpoznaním známych ľudí alebo miest. Môžete si všimnúť, že reaguje pomalšie na otázky alebo že sa správa inak ako obvykle. Slabý otras mozgu u detí sa môže prejaviť len jemnými zmenami v správaní, ktoré môžu rodičia spočiatku prehliadnuť.
Príznaky otrasu mozgu u detí môžu byť rôzne a často sa líšia od príznakov u dospelých. Najčastejšie príznaky otrasu mozgu zahŕňajú bolesť hlavy, závrat, nevoľnosť a zvracanie. Dieťa môže byť zmätené, ospanlivé alebo naopak neobvykle podráždené. Môžete si všimnúť, že vaše dieťa má problémy so sústredením, pamäťou alebo že reaguje pomalšie ako obvykle. Bolesť hlavy u detí po údere do hlavy je jedným z najčastejších príznakov. Môže sa prejavovať ako tupá, pulzujúca bolesť, ktorá sa môže zhoršovať pri pohybe alebo hluku. Ďalšími príznakmi môžu byť citlivosť na svetlo a hluk, problémy so spánkom, strata chuti do jedla alebo zmeny nálady. Niektoré deti sa môžu správať neobvykle agresívne alebo naopak apaticky.
Dôležité je vedieť, že príznaky otrasu mozgu u dieťaťa sa môžu líšiť od príznakov u dospelého. Deti častejšie nevedia presne opísať svoje problémy a môžu sa u nich objaviť zmeny v správaní, ktoré rodičia spočiatku nepripisujú úrazu hlavy. Napríklad dieťa môže byť náhle veľmi unavené, môže mať problémy so sústredením v škole alebo môže byť neobvykle emocionálne.
MUDr. Viliam Dobiáš, lekár záchrannej služby a autor príručky prvej pomoci, radí, že keď dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti. Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Identifikácia otrasov mozgu u detí
Príznaky u bábätiek a malých detí
Prejavy otrasu mozgu sú u veľmi malých detí ťažšie rozpoznateľné a príznaky sú mierne odlišné. Príznaky otrasu mozgu sa u bábätiek líšia - všímajte si plač. U najmenších detí do dvoch rokov môžu byť príznaky veľmi jemné - len mierna podráždenosť, zmena spánkového rytmu alebo problémy s kŕmením. Menšie deti, ktoré ešte nevedia presne opísať svoje pocity, môžu byť len plačlivé a nepokojné. Niekedy sa bolesť hlavy môže prejavovať len ako všeobecná podráždenosť alebo odmietanie obvyklých aktivít. U najmenších detí si môžete všimnúť nadmerný plač, problémy s jedením alebo spánkom. Môže sa objaviť aj dočasná strata niektorých už naučených zručností, napríklad problémy s chôdzou u batoliat alebo dočasné problémy s rečou.
Ako sa prejaví otras mozgu u detí môže byť ovplyvnené ich vekom. U školských detí sa môžu objaviť problémy s učením, koncentráciou alebo pamäťou, ktoré sa môžu prejaviť až po návrate do školy. MUDr. Dobiáš zdôrazňuje, že u detí, ktoré nevedia komunikovať, alebo by mohli klamať, lebo sa boja, že dostanú trest, treba pozorovať dieťa. Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, môže tam byť 5 sekúnd, kým sa nadýchne, ale nebolo v bezvedomí, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, bude umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie. Je to veľmi spoľahlivé. Dieťa, ktoré nemá otras mozgu si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať, komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie svojpomocne. U malých detí, ktoré ešte nevedia popísať, napríklad, že spadol som z bicykla alebo na schodoch, alebo zo skrine, tak tam nie je možné zistiť spätnú stratu pamäte, nevie popísať, čo bolo tesne pred tým, ako úraz vznikol, tak sa rodičia nemôžu spoľahlivo orientovať, či tam je otras mozgu alebo nie.
Kedy okamžite vyhľadať lekára? Varovné príznaky
Existujú určité varovné príznaky, na ktoré musíte dávať pozor. Vážnejšou komplikáciou súvisiacou s úrazom hlavy dieťatka je strata vedomia ihneď po incidente. Pri strate vedomia dieťa leží, nereaguje na vonkajšie podnety. Obyčajne to trvá niekoľko sekúnd, maximálne 30 minút.
Medzi najvážnejšie príznaky, ktoré si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc, patria:
- strata vedomia trvajúca dlhšie ako pár sekúnd,
- opakované zvracanie,
- silná bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje,
- kŕče,
- slabosť jednej strany tela,
- slabosť alebo necitlivosť končatín,
- problémy s rečou alebo videním,
- porucha videnia,
- neobvyklá ospalosť alebo zhoršujúca sa zmätenosť,
- výtok krvi alebo čírej tekutiny z nosa či uší,
- výrazná deformácia lebky,
- opakovaná strata vedomia,
- pretrvávajúce zvracanie,
- alebo ak sa dieťa nedá prebudiť.
Tieto príznaky môžu signalizovať nielen otras mozgu, ale aj závažnejšie komplikácie, ako je krvácanie do mozgu. Príznaky krvácania do mozgu môžu zahŕňať intenzívnu bolesť hlavy, ktorá sa rýchlo zhoršuje, opakované zvracanie, poruchy vedomia, kŕče alebo neurologické príznaky ako slabosť končatín.
Nepodceňujte úraz hlavy, po ktorom sa dieťa uloží a zaspáva! Sledujte jeho spánok, nenechajte dieťa spať dlhšiu dobu a bez dozoru. Po úraze hlavy sa môže dieťa psychicky zmeniť - môže byť uplakané, nepokojné, dráždivé. Všetky tieto problémy sa môžu objaviť nezávisle od stupňa poranenia mozgu. Nevyskytujú sa však pri banálnom poranení lebky a pri ľahkom otrase mozgu.
Lekára by ste mali navštíviť aj vtedy, ak príznaky otrasu mozgu pretrvávajú dlhšie ako niekoľko dní, alebo ak sa objavujú nové príznaky. U malých detí, ktoré ešte nevedia komunikovať, je lepšie byť opatrní a pri akejkoľvek zmene správania po údere do hlavy sa poradiť s lekárom. Dôležité je tiež vyhľadať lekára, ak sa dieťa správa inak ako obvykle, má problémy v škole, ktoré predtým nemalo, alebo ak sa príznaky zhoršujú namiesto zlepšovania. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
Sledovanie dieťaťa po úraze hlavy
Najdôležitejšie v správnej diagnostike otrasu mozgu u detí je sledovanie dieťaťa. Dieťa treba pozorne sledovať najmenej 24 až 48 hodín. Príznaky otrasu mozgu sa totiž môžu objaviť až s odstupom času. Prvých niekoľko hodín po úraze by ste mali dieťa kontrolovať každé dve hodiny, aj v noci. Pozorujte, či sa dieťa správa normálne, či reaguje na otázky a či nemá žiadne z vyššie spomenutých varovných príznakov.
Počas tohto obdobia je dôležité udržiavať dieťa pri vedomí a pravidelne ho kontrolovať. Ak dieťa spí, občas ho jemne prebuďte, aby ste sa uistili, že reaguje normálne. Sledujte aj farbu pokožky, veľkosť zreničiek a ich reakciu na svetlo. Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy, napríklad vnútrolebečné krvácanie, sa môžu prejaviť až s odstupom hodín po úraze. U detí je dôležité, aby ste ich niekoľko dní sledovali aj v domácom prostredí, pri zaspávaní, ale aj v spánku. Dlhodobé sledovanie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, najmä ak sa objavujú pretrvávajúce príznaky. Niektoré deti môžu mať problémy s koncentráciou, pamäťou alebo správaním aj niekoľko mesiacov po otrase mozgu.
Ak u dieťaťa symptómy pretrvávajú, prípadne je dieťa už v poriadku, no symptómy boli závažné, ostáva dieťa na sledovanie v nemocnici. Dôvod, prečo musí ostať v nemocnici, spočíva v tom, že príznaky otrasu mozgu môžu byť identické s príznakmi závažného vnútrolebečného poranenia. Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Diagnostika otrasu mozgu a iných poranení hlavy
Ako sa diagnostikuje otras mozgu u detí? Diagnostika začína dôkladným zberom anamnézy o tom, ako k úrazu došlo, a klinickým vyšetrením. Najpodstatnejší v správnej diagnostike otrasu mozgu u detí je podrobný rozhovor s dieťatkom a rodičom. Lekár sa bude pýtať na okolnosti úrazu, či dieťa stratilo vedomie, aké má príznaky a ako sa vyvíjajú. Dôležité je poskytnúť čo najpresnejšie informácie o mechanizme úrazu, pretože to pomáha lekárovi posúdiť riziko. Po rozhovore nasleduje kompletné neurologické vyšetrenie, ktoré odhalí iné možné poškodenia mozgu alebo krvácanie. Následne lekár vykoná neurologické vyšetrenie, pri ktorom testuje reflexy, koordináciu, rovnováhu a kognitívne funkcie. U detí môže byť toto vyšetrenie náročnejšie, pretože vyžaduje spoluprácu dieťaťa.
Test na otras mozgu môže zahŕňať rôzne kognitívne testy zamerané na pamäť, pozornosť, orientáciu a schopnosť sústredenia. U starších detí môže lekár použiť štandardizované testy na hodnotenie otrasu mozgu, ako je napríklad SCAT (Sport Concussion Assessment Tool) upravený pre detský vek.
Zobrazovacie metódy: RTG, CT a MRI
Zobrazovanie mozgu pomocou CT alebo MRI sa nevykonáva rutinne pri každom otrase mozgu. Tieto vyšetrenia sa indikujú len pri prítomnosti varovných príznakov, ako sú pretrvávajúce vracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, opakované bezvedomie, kŕče, fokálne neurologické príznaky alebo podozrenie na fraktúru lebky.
Po príchode do nemocnice dieťa vyšetrí lekár a podľa nálezu môže odoslať dieťa na ďalšie vyšetrenia. Pri negatívnom náleze poučí rodičov o ďalšom sledovaní v domácom prostredí. V rámci možných vyšetrení sa realizuje röntgenové (RTG) vyšetrenie lebky. Menšie deti treba pri vyšetrení podržať, je preto vždy dobré prísť na vyšetrenie aj s doprovodom. Röntgenové vyšetrenie nevie potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, dokáže však odhaliť prasklinu alebo zlomeninu lebky, pri ktorej je zvýšené riziko vnútrolebečného krvácania. Samotný RTG lebky nám odhalí iba prípadnú zlomeninu lebky, nevie však potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, to dokáže iba CT vyšetrenie.
Indikáciu na CT vyšetrenie stanovuje lekár a má vlastné kritériá. CT vyšetrenie mozgu sa využíva po dlhšom bezvedomí a zhoršujúcom sa stave. Je potrebné si uvedomiť, že CT vyšetrením vystavujeme dieťa značnej radiačnej záťaži a musí sa u malého dieťaťa vykonať v celkovej anestézii. Preto nie je na mieste vykonávať toto vyšetrenie „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča. Pri podozrení na závažné poranenie však jeho výťažnosť prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania. CT vyšetrenie je rýchlejšie a dostupnejšie, ale MRI poskytuje detailnejšie zobrazenie mäkkých tkanív mozgu. Pri podozrení na výskyt kŕčov pri alebo pred stratou vedomia je nevyhnutné realizovať EEG (elektroencefalografické) vyšetrenie s cieľom vylúčiť epileptické príznaky.
Diferenciálna diagnostika: Závažnejšie poranenia hlavy
Otras mozgu je potrebné rozlíšiť od iných závažnejších stavov. Diferenciálna diagnostika zahŕňa intrakraniálne krvácanie, fraktúry lebky, infekcie centrálneho nervového systému, metabolické poruchy alebo dokonca cievne mozgové príhody, ktoré sa u detí vyskytujú zriedkavejšie, ale môžu mať vážne následky.
Pri závažnejších mechanizmoch vzniku úrazu nastáva zreteľnejšie poranenie hlavy s možnosťou zlomenín lebky - často trieštivých, vyžadujúcich chirurgický zákrok. Niekedy je nutné úlomky kostí odstrániť, inokedy pri impresívnej zlomenine (vpáčení kostí smerom do vnútrolebečnej dutiny) vtlačenú kosť dostať na úroveň lebečného krytu. Pri silnejších nárazoch mozgových lalokov na kosti lebky nastáva mozgové pomliaždenie (contusio cerebri).
Medzi závažné typy poranení patria:
- Epidurálny hematóm: Je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu.
- Subdurálny hematóm: Je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú. Subdurálne alebo epidurálne hematómy môžu mať podobné príznaky ako otras mozgu, ale sú oveľa vážnejšie a vyžadujú okamžitú chirurgickú liečbu. Tieto stavy sa môžu prejaviť postupným zhoršením stavu dieťaťa po období relatívneho zlepšenia, čo sa nazýva "lucidný interval".
- Intracerebrálna hemorágia: Znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu.
- Difúzne axonálne poškodenie: Následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k takzvanej bdelej kóme.
- Lineárna prasklina lebky: Jej znakom býva často takzvaný prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť takzvaná rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti. Fraktúry lebky môžu byť prítomné aj bez výrazných neurologických príznakov. Podozrenie na fraktúru lebky by malo vzniknúť pri výraznej bolesti v mieste nárazu, viditeľnej deformácii lebky, výtoku krvi alebo čírej tekutiny z ucha či nosa.
- Impresívna zlomenina lebky: Pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Infekcie centrálneho nervového systému, ako je meningitída alebo encefalitída, môžu mať podobné príznaky, ale zvyčajne sa spájajú s horúčkou a ďalšími systémovými príznakmi infekcie.
Liečba otrasu mozgu u detí
Pokiaľ lekár nerozhodne o hospitalizácii dieťaťa, nie je nutná špecifická liečba. Liečba otrasu mozgu u detí postačí aj pokojový režim. Spočíva predovšetkým v odpočinku a pozornom sledovaní. Prvých 24 až 48 hodín je kľúčový fyzický aj kognitívny pokoj. To znamená obmedziť športové aktivity, prudké hry, dlhé pozeranie na obrazovky telefónov, tabletov alebo televízie. Mozog potrebuje čas na zotavenie a nadmerná stimulácia môže predĺžiť proces hojenia.
Kognitívny odpočinok je rovnako dôležitý ako fyzický. Dieťa by sa malo vyhnúť náročným mentálnym aktivitám, ako je čítanie, počítanie, riešenie puzzle alebo videohry. Aj návrat do školy by mal byť postupný a prispôsobený schopnostiam dieťaťa. Dôležitá je aj dostatočná hydratácia. Ponúkajte dieťaťu dostatok tekutín, najlepšie vodu. Pri bolesti hlavy môžete použiť analgetiká, ale len po konzultácii s lekárom. Niektoré lieky, ako je aspirín, sa u detí neodporúčajú kvôli riziku vedľajších účinkov. Postupný návrat k bežným aktivitám by mal byť pomalý a riadený príznakmi. Ak sa pri návrate k aktivitám príznaky vrátia alebo zhoršia, je potrebné urobiť krok späť a predĺžiť obdobie odpočinku. Návrat do školy a k športovým aktivitám by mal byť postupný a pod dohľadom lekára.
Osobitne nebezpečný je syndróm druhého úderu, ktorý môže vzniknúť, ak dieťa utrpí ďalší úraz hlavy pred tým, než sa prvý otras úplne zahojí. Tento stav môže byť život ohrozujúci, pretože môže spôsobiť rýchle a masívne opuchnutie mozgu. Preto je tak dôležité, aby dieťa s diagnostikovaným otrasom mozgu bolo chránené pred ďalšími úrazmi hlavy.
Prevencia úrazov hlavy u detí
Prevencia otrasu mozgu je skutočne lepšia ako jeho liečba. Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok, ako je prilba na bicykel, by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí. Najdôležitejšie je používanie ochranných pomôcok pri športových aktivitách. Prilba pri bicyklovaní, korčuľovaní, skateboarde alebo lyžovaní môže výrazne znížiť riziko úrazu hlavy. Dôležité je, aby prilba správne sedela a bola certifikovaná podľa bezpečnostných štandardov. Pri kontaktných športoch je dôležité dodržiavanie bezpečnostných pravidiel a používanie vhodných ochranných pomôcok. Tréneri by mali byť vzdelaní v rozpoznávaní príznakov otrasu mozgu a mali by vedieť, kedy dieťa vyradiť z hry.
Štatistiky Úradu verejného zdravotníctva ukazujú, že medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie (36%), ďalej športoviská (23%), cesta (21%) a škola, respektíve predškolské zariadenia (17%). Údaje sa však menia aj v závislosti od veku dieťaťa. Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah. V domácom prostredí sa najviac úrazov stáva v období Vianoc, vonku je rizikovejšie zas leto.
V domácom prostredí dbajte na bezpečnosť. Zabezpečte okná a balkóny, používajte zábrany na schodoch u malých detí, odstráňte ostré rohy nábytku alebo ich chráňte rohovými chráničmi. Na šmykľavých povrchoch používajte protišmykové podložky. Zabezpečte, aby detské postieľky a vysoké stoličky mali bezpečnostné pásy. V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí: posteľ, poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele), prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku), stoličky a stôl, kuchynská linka, schody, šmykľavá, mokrá dlážka, okno, kolobežka alebo bicykel, in-line korčule, stromy, obrubníky, hojdačky. Žiadne dojča nemožno nechať ani na chvíľku bez dozoru na posteli bez zábradlia, ani na prebaľovacom stole. Niekedy sa používa práčka, ktorá slúži ako prebaľovací stôl v kúpeľni. Každý rodič má mať informácie o tom, kde a akej činnosti sa jeho dieťa venuje.
Vzdelávanie detí o bezpečnosti je kľúčové. Učte ich, aby boli opatrné pri hrách, aby nehádzali tvrdé predmety a aby dodržiavali pravidlá bezpečnosti pri športe. Dôležité je aj vzdelávanie o bezpečnosti v doprave - používanie bezpečnostných pásov v aute, detských autosedačiek a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky. V automobiloch je kľúčové správne používanie detských autosedačiek a bezpečnostných pásov. Autosedačka musí byť vhodná pre vek a váhu dieťaťa a musí byť správne nainštalovaná. Deti mladšie ako 12 rokov by mali sedieť na zadných sedadlách.
Aj napriek mnohým preventívnym opatreniam k pádu dieťaťa dôjde veľmi ľahko. Väčšina pádov nespôsobí vážnejšie následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou úrazu, či už bežného alebo vážnejšieho, ktorý môže mať negatívny dopad na zdravie aj život dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, ako sa v danom momente zachováme.
Identifikácia otrasov mozgu u detí
Prvá pomoc pri úraze hlavy a chrbta
Keď dieťa spadne z preliezky, trampolíny, stola či stoličky, tak rodičia k nemu automaticky pribehnú a ako prvé ho dvihnú zo zeme, aby ho utíšili. Na toto si ale treba dať pozor, pretože drobcovi môžete aj ublížiť. MUDr. Dobiáš vysvetľuje, že keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napríklad pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Keď dieťa padne na zem, tak pri tej výške pôsobia nejaké sily na chrbticu a keď rodič zoberie dieťa nežne do náručia, tak nevyvinie takú silu, ako pri páde z výšky. Keď to dieťa má mať poškodenú chrbticu, tak by ju malo už pri páde a rodičia s tým už nič nespravia. Často sa tiež stáva, že dieťa, ktoré keď spadne a nemá nič zlomené, tak sa automaticky postaví, začne plakať a uteká k mame. Neostane ležať na zemi. Rodičia by ale mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy. Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu, alebo poraneniu chrbtice. Dieťa treba sledovať a mať na pamäti všetky spomenuté znaky.
Postup pri bezvedomí dieťaťa
Ak došlo k pádu dieťaťa a ono ostalo v bezvedomí, postupujte podľa nasledujúcich krokov:
- V prvom rade sa presvedčte, či dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade opatrne to odstráňte. Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst.
- Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti.
- Ak dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia.
- Zastavte silné krvácanie. Zastavíte ho tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite a uviazaním zafixujte postihnuté miesto. Obväz síce nie je lepšia prvá pomoc ako tlak rukou na ranu, ale uvoľní vám ruky na poskytnutie ďalšej pomoci.
- Ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.
Postup pri vedomí, ale s podozrením na vážne zranenie
V prípade, že dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie:
- Zastavte silné krvácanie.
- Pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku.
- Pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte.
- Privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112. Ak však potrebujete výlučne zdravotnú pomoc, určite volajte číslo 155.
Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak:
- ostalo dieťa v bezvedomí,
- má ťažkosti s dýchaním,
- utrpelo vážnejšie zranenie, krváca, má zlomeninu.
Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu.
Úraz a výška pádu
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku. MUDr. Dobiáš vysvetlil, že poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená. Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel.
S takýmto dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou.
Čo ak pád nebol videný?
Nemôžete byť všade. Deti často padnú v tej jednej chvíľke, keď ich rodičia nesledujú. Vtedy musia konať čo najrýchlejšie a zachovať duchaprítomnosť. Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. MUDr. Dobiáš radí, že ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti.
Kedy ísť na vyšetrenie a kam?
Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu, je to možné. To však jedine v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná. MUDr. Dobiáš odporúča: „Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neisť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia.”
Existujú jasné kritériá, kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice:
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.
Čo sa týka výberu zdravotníckeho zariadenia, MUDr. Dobiáš radí: „Keď je dieťa do 6 rokov, tak treba ísť do detskej nemocnice, teda Bratislava, Banská Bystrica, Martin, Košice. Od 6 rokov vyššie by už mali byť schopní ošetriť dieťa v každej krajskej nemocnici.”
Dôsledky úrazu s odstupom času
Niektoré úrazy je potrebné posudzovať aj s odstupom viacerých rokov, nielen bezprostredne po úraze. Niekedy je možné zhodnotiť trvalé následky úrazu len s odstupom času. Na to by rodičia nemali zabúdať aj vo vzťahu k poisťovni, kde majú dieťa poistené. Pokiaľ sa nejedná o stavy komplikované mozgovým krvácaním, úprava stavu je takmer vždy úplná. Závažnejšie poranenia môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia. Otra mozgu môže mať komplikácie, že do 10 rokov po úraze sa môže vyvinúť poúrazová epilepsia, čiže na pády treba dávať pozor aj pre toto.
Samostatnou kapitolou v úrazovej problematike je ublíženie na zdraví, bitie po hlave rodičmi či cudzími osobami, jednorazovo aj opakovane. Takéto stavy sa hodnotia ako syndróm týraného dieťaťa.
Uvedené symptómy sú všeobecné a nemusia sa vyskytovať všetky spoločne, alebo v rovnakej miere. Výskyt symptómov nie je špecifický pre jednotlivé typy vnútrolebečných poranení a nesvedčia jednoznačne o závažnosti poranenia. Vo všeobecnosti ale platí, že pokiaľ dieťa nemalo veľmi závažný úraz, nevytvorí sa mu na hlavičke prelievajúci hematóm a nemá žiadne ťažkosti, je možné ho odsledovať aj v domácom prostredí.
tags: #moje #dieta #padlo #na #hlavu