Príchod dieťaťa do rodiny prináša radosť, ale aj množstvo zmien a výziev. Jednou z týchto výziev je aj rozhodnutie, kedy nechať dieťa prvýkrát prespať u starých rodičov. Táto situácia môže byť stresujúca pre všetky zúčastnené strany - pre dieťa, rodičov aj starých rodičov. Je dôležité pristupovať k nej s citlivosťou a rešpektom k potrebám všetkých. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto situácie, od prípravy dieťaťa až po riešenie prípadných problémov a konfliktov s inými členmi rodiny, a ponúka praktické rady pre rodičov, ktorí sa na tento krok pripravujú.
Kedy je dieťa pripravené na prvú noc mimo domova?
Stanoviť presný vek, kedy je dieťa schopné prespať niekde bez rodičov, sa nedá, pretože všetko závisí od povahy vašich potomkov. Odborníci sa zhodujú, že počas prvého roka dieťa potrebuje predovšetkým matku, jej fyzickú blízkosť, bez ohľadu na to, či je dojčené alebo nie. A neraz aj dlhšie, zvlášť ak je dojčené. Prítomnosť rodiča je prirodzená potreba dieťaťa, čo potvrdzujú aj dnešné poznatky o potrebách malého dieťaťa a o miere stresu, ktorý mu spôsobuje odlúčenosť od matky. Tieto poznatky sú však oveľa ďalej než kedysi.
Mnohé babičky dodnes hrdo spomínajú, ako sa dokázali postarať už o maličké bábätko. „Dcéra končila vysokú školu, krátko po pôrode sa odišla učiť na internát a starostlivosť o dvojmesačnú vnučku bola teda na nás. Myslím, že sme to zvládli dobre,“ spomína napríklad pani Zuzana, podľa ktorej dnešné matky príliš lipnú na svojich deťoch a nechcú sa podeliť o starostlivosť s členmi širšej rodiny. Naopak, verejne známe osobnosti ako Veronika Velez Zuzulová v rozhovore pre ahojmama.sk prezradila o prvom roku svojho syna Julesa: „Trávim s ním každý deň. Ešte sa mi nestalo, že by som ho niekam dala čo len na jednu noc. Keď treba, počas dňa mi ho postrážia rodiča, ale nenechala som ho tak, že by som na pár dní od neho odišla.“
Rocne dieta ešte nevie kognitívne pochopiť, prečo nie je s mamou, a nechápe, prečo mama odchádza. Trojročné to už chápe lepšie a vie si „spomenúť“, že aj keď mama odchádza, vráti sa. „Generácia našich rodičov bola zvyknutá na model kŕmenia z fľaše a na to, že deti dávali k starým rodičom na noc alebo aj na týždeň už od veľmi útleho veku. Táto predstava nie je aplikovateľná pri dojčených deťoch.“ Ak je dieťa dojčené, naviazanosť na matku je ešte silnejšia, a to dokonca aj vo vyššom veku. Je normálne, že i deti vo veku dvoch či troch rokov ešte stále potrebujú spať pri rodičoch a dojčiť sa niekedy i v noci.
Príklad Kristíny dáva za pravdu tvrdeniu, že nič netreba siliť. Kristína mala šťastie, že rodičia ani svokrovci na ňu nenaliehali. Ako žartom dodáva, možno aj preto, že zažili, ako jej syn dokáže hlasno kričať. „Dnes má syn štyri a pol roka a nemá vôbec problém ostať na noc bez nás. Posledný mesiac bol tri dni u starých rodičov, ďalšie dva u kamarátky, keď sme s manželom boli služobne rozcestovaní a vôbec nezafňukal, že mu chýbame. Je však fakt, že prvé štyri roky sa odo mňa takmer nepohol. Bol dojčený a jednoducho som vedela, že potrebuje zaspať pri mne. Sám si to aj žiadal a ja som mu vyhovela. Teraz je rád samostatný a ja mám pocit, že sme urobili dobre, že sme ho do ničoho netlačili. Ako sa vraví - čoho má dieťa dosť, toho sa nedožaduje.“
Skúsenosti iných rodičov sú rôzne. Jedna mamička uvádza, že jej dcéra spala prvýkrát u babiny, keď mala rok a jeden mesiac, a nebol problém, akurát zabudla priniesť zajka, s ktorým spávala, tak si trochu poplakala. Dôležité je, že bola na babinu zvyknutá. Iná mamina nechala svoju malú mame na noc, keď mala 10 mesiacov. Iná mamička má krpca, ktorý má 2,5 roka a ešte by ho nenechala spať bez seba niekde inde, možno až keď bude mať 5 rokov. Skúsenosť z fóra ukázala, že ani dvojročné dieťa nemusí byť pripravené: „my máme 2 roky a 2 mesiace a prvýkrát sme skúsili dať spať k babke. Je na ňu zvyknutá, cez deň sa občas o ňu stará keď treba aj celý deň, obedňajší spánok bez problémov, dcérka chodí do jaslí. Bohužiaľ nočný spánok u babky dopadol neslávne…o polnoci sme si šli po dieťa, nechcela si ani ľahnúť, neplakala, ale bola veľmi nešťastná, utrápená a čakala kedy si po ňu prídeme. Vydržala byť v pohode hore, ani náznak že by šla spať. Takže ešte nie sme na to pripravený…chceli sme ísť na ples, tak sme to o rok odložili, kojila som necelé 2 roky.“
Tieto skúsenosti potvrdzujú, že ak sú deti ustráchané, bude to trvať dlhšie a nebudú chcieť od vás odísť ani vtedy, keď budú mať desať rokov. Keď sú to takí malí bezprostrední svetáci, naučíte ich na to veľmi skoro. Spanie mimo domova bez rodičov je nielen veľkou zmenou v živote vašich potomkov, ale aj pomocou pre vás a manžela. Vďaka tomu získate priestor, ktorý môžete venovať sebe, alebo môžete dobehnúť iné povinnosti, na ktoré nemáte dostatok času. Preto je veľmi dôležité, aby ste na to postupne pripravovali dieťa už od malička.
Príprava dieťaťa na noc mimo domova: Kľúč k úspechu
Príprava dieťaťa na prvú noc mimo domova je kľúčová pre úspešný priebeh. Je dôležité zvážiť vek dieťaťa a jeho emocionálnu zrelosť. Niektoré deti sú pripravené na túto skúsenosť skôr, iné potrebujú viac času. Pokiaľ ho budete na seba veľmi viazať, tak sa od vás nebude chcieť oddeliť a bude to vidieť ako niečo desivé, čo nechce podstúpiť. Ak ich v tomto smere posmelíte, tak môžu pokojne spávať napríklad u starých rodičov už odvtedy, odkedy ich nedojčíte.
Kde začať s prvým nocľahom?
Je pochopiteľné, že prvá noc bez rodičov bude znamenať pre vaše deti určité obavy. Preto všetko spočíva na ľuďoch, u ktorých prespia. Ak ich dokážu zahovoriť a vymyslia im dobrý program, tak im otec s mama nestihnú chýbať. Práve kvôli tomu by mali stráviť prvý nocľah u niekom z rodiny. Ideálni sú napríklad starí rodičia, s ktorými majú najbližší kontakt a dokážu im pomôcť zmierniť citové vypätie. Taktiež by boli skvelí vaši alebo manželovi súrodenci, najmä ak majú potomkov v podobnom veku, s ktorými sa zahrajú a budú sa tak cítiť lepšie. Pochopiteľne, nechoďte na dieťa veľmi rýchlo a začnite najprv jednou nocou, prípadne ho ešte predtým otestujte celodenným pobytom. Obe moje dcéry boli zvyknuté na mojich aj manželových rodičov, aj na manželovu babku. Najskôr chodili na zopár hodín, na celý deň a potom sme sa dohodli, že si ich skúsia vziať na noc. Najskôr na jednu noc, potom na celý víkend.
Známé predmety, ktoré pripomenú domov
Pribaľte vášmu dieťaťu do kufra niečo, čo mu pripomenie domov. Veľmi dobrou voľbou sú obľúbené plyšové hračky alebo vankúšik, ktorý používajú vo svojej posteli. Tak budú mať pocit bezpečia, lebo budú mať pri sebe niečo blízke s dôverne známou vôňou. Ak ide na prvú noc mimo domova už staršie dieťa a bude spať u svojich kamarátov, radšej im pridajte do tašky len niečo malé, čo mu pripomenie jeho izbu, aby nepociťovalo úzkosť. Tieto deti už môžu reagovať citlivejšie a mohli by sa zahanbiť, ak by ste im zabalili nejakú hračku alebo niečo väčšie, čo by si všimli kamaráti.Príkladom môže byť príbeh Janka, ktorý mal štyri roky a prespal po prvýkrát u svojej starej mamy a starého otca. Janko si balil svoj ruksak: pyžamo, zubnú kefku, veci na prezlečenie, macka, obľúbenú knihu s veselými príbehmi. „Kedy už konečne pôjdeme?“, kričal chlapec nedočkavo. Keď však nadišiel večer, náhle mu mama s ockom chýbali. A šálku s malými medvedíkmi, z ktorej doma pije svoje kakao, zabudol tiež. Starí rodičia sa však pokúšajú pomôcť svojmu vnukovi prekonať tento strach z odlúčenia dôvtipným nápadom. „My máme zázračnú šálku. Patrí trpaslíkovi z ríše čarovných šálok. Vždy keď spí dieťa prvýkrát u starej mamy a starého otca, môže sa z nej napiť. A keď je potom šálka prázdna, vymyslí si trpaslík v noci nejaké prekvapenie. Pretože sa teší, že dieťa je už také veľké, že sa nebojí prespať aj niekde inde“, rozprávala stará mama. Janko sa potešil, keď ráno našiel balíček so šatkou s trpaslíkmi, ktorá mu mala pripomínať, že je už veľký. Keď dieťa spí po prvýkrát niekde mimo domu, získa dôležitú skúsenosť: „Tu nie je všetko také ako doma. Ale toho sa nemusím báť. Lebo je to vzrušujúce, spoznávať aj niečo nové. Okrem toho sa môžem spoľahnúť na to, že mama a ocko po mňa v nasledujúce ráno prídu.“
Komunikácia s dieťaťom: Vykreslite im to ako niečo úžasné
Jedna z najdôležitejších úloh je aj na vašich pleciach. Vy musíte pripraviť svojich drobcov na to, že ich čaká niečo úžasné. Neopisujte im to iba tak obyčajne ako noc mimo domova. Rozprávajte im o tom, ako zažijú veľké dobrodružstvo, čo všetko zaujímavé ich tam čaká, ako im budú ostatné deti v dobrom závidieť a ako sa z nich zrazu stanú veľkáči. Deti budú veľmi vzrušené a zabudnú na všetky obavy.
Čo ak dieťa prespí u kamarátov?
Trochu odlišné je to v prípade, ak budú prespávať deti u kamarátov. Tam musíte byť obozretnejšie a pokiaľ dobre nepoznáte aj rodičov a podmienky, v akých žijú, tak by ste ich nemali len tak pustiť. Ak sa už na takom niečom dohodnete, spýtajte sa, či vopred nepotrebujú nejakú vašu pomoc. Napríklad im môžete upiecť koláč alebo si váš potomok donesie vlastný vankúš a paplón na spanie. Taktiež zistite, kto bude po celý čas s deťmi a aký budú mať program, aby ste mali istotu, ako to celé prebehne.
Odložte telefón
Hneď ako naši drobci odídu z domu, máme v sebe zmiešané pocity. Na jednej strane chceme oslavovať, že si konečne môžeme oddýchnuť, ale taktiež nás trápi, že nevieme čo je s nimi a strácame nad nimi kontrolu. Preto vás hneď prepadne nutkanie zavolať im, aby ste aspoň počuli ich hlas. Najmä počas prvých nocľah
tags: #moje #dieta #spi #prvy #krat #u