Autizmus u rozprávajúcich detí: Ako rozpoznať poruchy autistického spektra u verbálnych detí?

Autizmus alebo porucha autistického spektra (PAS), v anglickom jazyku označovaná ako Autism Spectrum Disorder (ASD), je komplexná neurologická a vývojová porucha. Táto porucha zásadne zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a celkové správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je definovaný ako pervazívna vývinová porucha, ktorá preniká a zasahuje do viacerých funkčných oblastí života dieťaťa. Hoci sa autizmus často spája s oneskoreným vývojom reči alebo s neverbálnou komunikáciou, existuje aj značný počet autistov, ktorí rozprávajú a sú schopní verbálne komunikovať. Preto je dôležité si uvedomiť, že autizmus je spektrum, čo znamená, že každý autista prežíva túto poruchu inak a jeho prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu nemusia byť nevyhnutne rovnaké u každého dieťaťa.

Tento článok sa zameriava na charakteristiky autizmu u detí, ktoré rozprávajú, a na to, ako rozpoznať príznaky porúch autistického spektra aj v prípade, keď je reč vyvinutá. Odpovieme na otázku, či môže byť autistom aj dieťa, ktoré rozpráva, a podrobne preskúmame rôznorodosť prejavov tohto celoživotného postihnutia.

Čo sú poruchy autistického spektra (PAS)?

Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch. Je to skupina diagnóz, ktoré poznáte pod zjednodušeným pojmom autizmus. Táto porucha sa vyskytuje u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Vo všeobecnosti možno povedať, že diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch oblastiach: v sociálnej interakcii, flexibilite a verbálnej a neverbálnej komunikácii.

Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak ako my. Je dôležité si uvedomiť, že autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Autizmus sa prejavuje u každého individuálne a odlišne, preto hovoríme o „spektre“.

Medzi formy autizmu patria napríklad detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm a iné pervazívne vývinové poruchy nešpecifikované. Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné a deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy.

Autistická triáda: Kľúčové oblasti deficitu

Tri hlavné oblasti vývoja, ktoré sú deficitné u ľudí s autizmom, sú sociálna interakcia, komunikácia a predstavivosť. Tieto oblasti tvoria tzv. autistickú triádu. Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná aj škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.

Sociálna interakcia

Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov. Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania. Deti s autizmom môžu mať ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním sociálnych vzťahov. Znamená to neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, ako aj neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií. Často chýba schopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, čo vedie k neschopnosti správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov. Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Slabý očný kontakt patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu a súvisí s narušením v oblasti sociálnej interakcie. Typické je odvracanie pohľadu alebo dívanie sa na iné miesto, napr. rameno človeka. Prítomné je tzv. pozeranie sa cez človeka, aj keď si myslíte, že sa vám díva do očí. Odhalíte to tak, že sa pohľadu autistu uhnete.

Komunikácia

Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky. Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti. U autistov môže byť narušená verbálna aj neverbálna komunikácia. Vývin reči býva spravidla oneskorený a narušený. V niektorých prípadoch sa dokonca reč vôbec nevyvinie, pričom absentuje snaha kompenzovať rečový deficit gestami či mimikou. Ak je reč vyvinutá, býva charakterizovaná problémami v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. V priebehu detstva môže dochádzať k zmenám v rečových schopnostiach. Kým istú dobu dieťa bľabotalo a nadväzovalo kontakt s rovesníkmi, môže sa stať, že zo dňa na deň reč úplne ustane a z dieťatka nevyjde ani slovko. Narušená komunikácia sa u verbálnych autistických detí prejavuje echoláliami, teda okamžitým alebo oneskoreným opakovaním počutého, komolením slov a vytváraním nových pomenovaní, neadekvátnym tónom či melódiou reči, strojenosťou, akoby boli texty stereotypne naučené.

Predstavivosť

Predstavivosť, imaginácia, fantázia či obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal. Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činností znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne, a to ani s inými deťmi či dospelými. Pri hre je potláčaná funkcionálnosť na úkor detailu. Autisti môžu mať obmedzenú schopnosť fantázie a symbolickej hry. Chýba im zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami, napríklad spoločenský rozhovor, literatúra, najmä beletria, či slovné hračky. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú.

Autizmus a reč: Mýty a skutočnosť

Je dôležité si uvedomiť, že autizmus je spektrum, čo znamená, že každý autista prežíva túto poruchu inak. Existuje mnoho mylných predstáv o autizme, vrátane presvedčenia, že autisti nerozprávajú. V skutočnosti existujú aj verbálni autisti. Medzi formy autizmu patria vysoko funkčný autizmus a Aspergerov syndróm, pri ktorých jedinci majú rečové schopnosti. Takže, áno, dieťa, ktoré rozpráva, môže byť autistom.

Rečová schopnosť u autistov sa líši na základe konkrétnej osoby a diagnostiky. Niektoré deti s poruchami autistického spektra vôbec nezačnú rozprávať. Ak reč absentuje, autista mnohokrát nepociťuje potrebu tento chýbajúci spôsob dorozumievania sa nahradiť neverbálnymi prvkami, ako je gestikulácia. V niektorých prípadoch sa isté náznaky reči u dieťaťa objavia, ale v porovnaní s rovesníkmi ide o veľmi slabé rečové prejavy. Takéto osoby používajú len niekoľko naučených slov, pričom ich rozličný význam v závislosti od použitia vo vete im nič nehovorí.

Ak aj autistické dieťa začne rozprávať, typické je opakovanie tej istej hatlaniny, naučených riekaniek či pesničiek. Deti s poruchami autistického spektra rady napodobňujú frázy z animovaných rozprávok, určité vety z čítaného textu alebo slová, ktoré zachytia zriedkavým vnímaním svojho blízkeho okolia. Tieto návyky sa vyskytujú aj u detí mimo autistického spektra, no rozdiel je v tom, že autisti reč, ktorú takýmto spôsobom spoznajú, nedokážu aplikovať v bežnej konverzácii. Opakovanie naučených a počutých slov sa deje bezdôvodne. V podstate ide o formu komunikácie autistu so svojím okolím. „Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú.“

U detí, ktoré sú schopné verbálne komunikovať, sa môžu vyskytnúť prejavy typické pre autizmus, ako sú echolálie (bezprostredné alebo oneskorené), neologizmy (nové pomenovania) a narušená pragmatická rovina reči. Hoci deti s autizmom, ktoré rozprávajú, majú rečové schopnosti, ich komunikácia môže byť odlišná od neurotypických detí.Rodičia často popisujú, že dieťa má akoby vlastný svet. „Medzi jeden z najvýraznejších prejavov, ktorý si všimnú, patrí, že dieťa ešte nezačalo rozprávať.“ „Nereaguje, keď ho zavolajú menom, stále je v pohybe, má príliš časté záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce a podobne.“ Často zaznamenajú, že dieťa okrem reči nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo tento verbálny deficit vynahradiť.

Špecifické prejavy autizmu u detí, ktoré rozprávajú

Aj keď deti s autizmom verbálne komunikujú, ich reč a celkové správanie sa môže vyznačovať špecifickými znakmi, ktoré naznačujú poruchu autistického spektra.

Narušená verbálna komunikácia

Echolálie: Opakovanie počutého (okamžité alebo oneskorené). Napríklad, ak sa dieťaťa opýtate "Chceš jesť?", môže zopakovať "Chceš jesť?" namiesto odpovede "Áno, chcem".
Komolenie slov a vytváranie nových pomenovaní (neologizmy): Dieťa môže používať neobvyklé slová alebo frázy, ktoré nedávajú zmysel v danom kontexte.
Neadekvátny tón alebo melódia reči: Reč býva monotónna, bez intonácie alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme a intonácii. Môže pôsobiť strojene, akoby boli texty stereotypne naučené. Napríklad Paulínka má reč, ktorá je slabučká a s malým porozumením reči, a často používa naučené frázy z rozprávok alebo reklám, niekedy v správnom, inokedy v nevhodnom kontexte, čo môže pôsobiť neprirodzene.
Problémy s pragmatickou rovinou reči: Ide o problémy v nadväzovaní a udržiavaní rozhovoru. V rámci konverzácie autistom robia problémy rozhovory na štýl „otázka-odpoveď“. Príčinou je neschopnosť dlhodobo sústrediť svoju pozornosť na jednu činnosť. Môže sa teda stať, že sa uprostred rozprávania druhej osoby autistické dieťa úplne „utne“ a odvráti sa chrbtom.
Nesprávne používanie zámen: Deti s autizmom často nesprávne používajú zámená, napríklad o sebe nehovoria ako o „ja“, namiesto „ty“ používajú „ja“ a podobne. Nerozumejú totiž, že zámeno „ja“ používajú všetci, keď o sebe hovoria. Autisti berú slovko „ja“ ako osobné zámeno, ktoré sa viaže výhradne na ich osobu.

Narušená neverbálna komunikácia

Slabý očný kontakt: Autisti nemusia vnímať dôležitosť sociálnych podnetov v pohľade inej osoby alebo im očný kontakt môže byť nepríjemný. Je to jeden z najčastejších prejavov autizmu.
Neopätovaný úsmev: Sociálny úsmev je formou komunikácie, a túto oblasť majú autisti oslabenú. Neopätovaný úsmev je častým indikátorom autizmu už u bábätiek.
Narušená neverbálna komunikácia celkovo: Autisti zväčša nerozumejú výrazom tváre, gestám a tónu hlasu. Ani oni sami sa nesnažia nahradiť svoj verbálny deficit mimoslovne. Ich reč tela je neprimeraná alebo úplne žiadna.
Chýbajúca imitácia: Opakovanie po niekom je základná zručnosť pre učenie sa, ale autistom môže chýbať.
Manipulácia rukou: Keď dieťa niečo chce, ale nevie na to dočiahnuť, použije ruku rodiča namiesto toho, aby to povedalo alebo ukázalo. Aby mu rodič vec podal napr. zo stola, vezme jeho ruku a položí ju na stôl.
Neukazovanie prstom: Ukazovaním prstom dieťa zdieľa, čo vidí a čo chce, aby videli aj ostatní. Ak sa ukazovanie prstom nevyskytuje, treba zbystriť. Paulínka napríklad vôbec neukazovala prstom, hoci inak pôsobila ako vysmiate, spokojné bábo.

Sociálne a emocionálne aspekty

Nezdieľanie sa: Dieťa nemá potrebu zdieľať, čo prežíva, čo cíti, čo sa mu deje. Ak ho niečo zaujme, napr. hračka, neprinesie ju ukázať rodičovi, aby ju videl tiež. „Ona sa nikdy neprišla pochváliť s tým, čo práve urobila.“ „Ak si niečo všimla vonku, napríklad že snežilo za oknom a nikto si to zatiaľ nevšimol… Ona stála pri tom okne a pozrela na sneh.“
Uzavretosť: Deti s autizmom sa nedokážu zapojiť do hry s rovesníkmi a nadviazať komunikáciu. Nevyhľadávajú ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné.
Necíti empatiu: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
Nereaguje na dotyky: Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny, vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
Nenapodobňuje výrazy tváre: Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť. Často reaguje „kamennou tvárou“, čo si mnohí vysvetľujú ako „bezcitnosť“.

Obmedzené a stereotypné správanie a záujmy

Špecifické záujmy: Zvláštne, neobvyklé a úzko definované záujmy. Dieťa má sklony zameriavať sa na nepodstatné alebo triviálne veci, napr. na náušnice, nie na človeka, ktorý ich nosí, alebo, na koleso namiesto celého vláčika (hračky).
Ťažkosti so zmenou, trvanie na rutine: Deti s autizmom potrebujú rutinu a majú problém so zmenami v plánoch alebo prostredí. Na každú plánovanú zmenu je potrebné dieťa vopred pripravovať. Rutina predstavuje v živote autistov istotu. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, môže dochádzať až k sebapoškodzovaniu.
Stereotypné činnosti a rituály: Charakteristické sú stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov. Rituály sú zvláštne rutiny, ku ktorým autistov vedie nutkanie, ktorému len ťažko odolajú. Najznámejším je zoraďovanie predmetov. Paulínu napríklad najviac baví si zoraďovať veci, nachádzať veci rovnakého druhu a hľadať vzorce.
„Nehra“ dieťaťa: Dieťa nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas. Väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilota, to znamená, že imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Symbolická hra u autistov nemá zastúpenie.
Nezvyčajné pohyby: Opakované pohyby telom, napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie. Chôdza po špičkách. Nesprávne držanie tela, napäté svalstvo, psychická nepohoda či úzkosti môžu byť znakom nezrelej nervovej sústavy.

Senzorické osobitosti

Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Môže byť extrémne citlivé na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť, alebo ich naopak vôbec neregistruje. Pod pojmom fascinácia sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety.
Problémy so stravovaním: Vyskytujú sa u väčšiny autistov. Kvôli senzorickej citlivosti sú deti vyberavé a často sa fixujú na konkrétnych pár jedál.
Problémy so spánkom: Týkajú sa polovice až 80 % autistov. Najčastejším je insomnia, keď dieťa zaspáva neskoro a v noci sa často budí. Nezriedka je prerušovaný spánok doplnený nočnými desmi či škrípaním zubov.

Rozmanitosť porúch autistického spektra

Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku. Ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie.Jednotlivé poruchy autistického spektra sú:

Detský autizmus: Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Paulínka dostala diagnózu detský autizmus a je vnímaná ako "knižkové dieťa s autizmom", nachádzajúce sa niekde v strede spektra.
Atypický autizmus: Tento typ pervazívnej vývinovej poruchy sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.
Rettov syndróm: Je až dodnes popisovaný iba u dievčat, pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka.
Detská dezintegračná porucha: Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu, ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie, avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.
Aspergerov syndróm: Táto porucha je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Primárne sa líšia od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1).
Iné pervazívne vývinové poruchy (nešpecifikované): Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórii vo väčšom počte. Ide o hraničnú symptomatiku skôr s nešpecifickými symptómami.

Včasné príznaky PAS - Čo si všímať a v akom veku?

Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zlepšenie vývinových výsledkov detí s autizmom. Podľa odborníčok sú niekedy prítomné prvé varovné príznaky už v prvých mesiacoch života. Inokedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života. Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus, Aspergerov syndróm), pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu, napr. do materskej školy, alebo v rámci základnej školy, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti.

Skore príznaky u detí s poruchami autistického spektra podľa veku:

Do 9 mesiacov:

Nevšimli ste si, žeby dieťatko reagovalo úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo.
Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne.
Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti.
Nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
Môžu byť prítomné problémy so spánkom alebo celková dráždivosť dieťaťa.
Dieťa sa málo usmieva alebo sa neusmieva vôbec, nenadväzuje očný kontakt pri dojčení, nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.

Do 12 mesiacov:

Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené).
Zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách.
Neudržiava s vami žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo.
Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno.
Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizoval. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne.
Nemá záujem o interaktívnu hru.
Bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali.
Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí.
Nemá rado dotyky, bozky, objatia.
Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov.
Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť.

Do 24 mesiacov:

Dieťa chodí po špičkách, prstoch.
Prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály.
Opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií.
Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity.
Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť.
Nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie.
Hovorí málo alebo vôbec.
Nereaguje - neregistruje, ak niekto v jeho okolí plače, je nahnevaný, teší sa.
Alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo.
Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte.
Vyhýba sa očnému kontaktu.
Často sa v noci budí, slabo spinká, prežíva prvé záchvaty.
Neukazuje prstom na veci.
Považujete ho za zlého jedáka.

Do 36 mesiacov:

Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali.
Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť.
Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo.
Naopak fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napr. pred spánkom, jedlom atď.
Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie.
Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa.
Nespieva, netancuje, nehrá sa s vami.

Diagnostika autizmu: Proces a dôležitosť

Diagnostikovanie autizmu je zložitý proces, ktorý by mal vykonávať pedopsychiater alebo klinický psychológ na základe špecializovaného diagnostického vyšetrenia. Prvý skríning môže urobiť pediater, ktorý by mal poradiť, čo a ako ďalej. Možnosti sú centrum včasnej intervencie (CVI) a centrum prevencie a poradenstva (CPP).

Psychologické diagnostické vyšetrenie: Pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS.Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie: Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok.Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.

Ak majú rodičia podozrenie, že vývin ich dieťaťa nie je štandardný a pozorujú niektoré z príznakov spojených s PAS, majú niekoľko možností. Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R. Je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku.

Prečo vzniká autizmus? Mnohofaktorové príčiny

Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin. Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu, veku rodičky. Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období.

Život s autizmom: Intervencie a podpora

PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život - symptómy sa môžu meniť v čase, vplyv však bude mať na všetky aspekty života od správania, výsledkov a integrácie v škole, práci, po nadväzovanie vzťahov. Na jeho kvalitu však bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie, teda terapie ušitej na mieru - behaviorálnej, fyzickej, logopedickej.

Terapie a intervencie

Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre zlepšenie vývinových výsledkov detí s autizmom. Hoci autizmus nie je choroba a nedá sa vyliečiť, existujú rôzne terapie a intervencie, ktoré môžu pomôcť deťom s autizmom rozvíjať ich komunikačné, sociálne a behaviorálne zručnosti. Medzi najúčinnejšie terapie patrí ABA terapia (aplikovaná behaviorálna analýza), logopédia a špeciálno-pedagogické intervencie. Používané intervencie sú postavené na psychologickom základe. Jeden z najpoužívanejších a najmä najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na základe takzvaných princípov ABA. Táto terapia podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si, čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť, čo potrebuje, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie. Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie. Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.

Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu. Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu.

Podpora pre rodiny

Starostlivosť o dieťa s autizmom môže byť náročná, a preto je dôležité, aby rodiny mali prístup k podpore a informáciám. Existujú rôzne organizácie a skupiny, ktoré poskytujú podporu pre rodiny s autistickými deťmi. Odporúčam tiež, aby sa rodičia spojili s inými rodičmi napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dnes sú tiež už dostupné aj viaceré knihy a kurzy v slovenskom alebo českom jazyku, kde sa dajú nájsť spoľahlivé informácie o autizme - o podstate ochorenia, ale aj o tom, ako s dieťaťom komunikovať, pracovať. „Rodič autistického dieťaťa, jeho rodina a priatelia majú pred sebou neľahkú úlohu: spoznať a pochopiť dieťa.“

Prognóza a faktory ovplyvňujúce vývoj

Vývin detí s autizmom je individuálny. Výskumne sa však zistili ukazovatele, ktoré nám čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať.

Úroveň intelektu: Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ˂50), majú po celý život výrazné obmedzenia. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce a celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Môžu mať dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
Úroveň reči: Pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote.
Samostatnosť a zručnosti: Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
Včasná terapia: V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.

Môže sa autizmus prehliadnuť?

Stáva sa, že rodičia nespozorujú, že vývin ich detí je odlišný, a to najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa. V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa. Sú ale aj prípady, keď rodičia ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne až do nástupu do školy. Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať a objavia sa prvé problémy. Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie. Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS.Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti. Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom. Na prvodiagnostiku sa tak dostávajú až na prvom stupni, prípadne aj druhom stupni základnej školy. Obzvlášť to platí pre dievčatá, ktoré často prejavujú symptómy inak a sú diagnostikované neskôr. Sú však aj prípady, keď na sebe ľudia v dospelom veku pozorujú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach, v nadväzovaní vzťahov, fungovaní v kolektíve a podobne.

Praktické rady a skúsenosti pre rodičov

Ak máte podozrenie na PAS u svojho dieťaťa, je dôležité konať. Okrem spomínaných diagnostických krokov a terapií je kľúčové porozumenie a adaptácia rodinného prostredia.

Komunikácia a vizualizácia

Pre deti s oslabenou komunikačnou sférou je vizualizácia mimoriadne účinný spôsob komunikácie. „Naša dcéra má oslabenú komunikačnú sféru, reč a porozumenie reči. Na druhej strane je veľmi vizuálne silná. To znamená, že je detailistka, rozlišuje veci, zapamätá si veci, má fantastickú pamäť a tak ďalej.“ „Bolo veľmi dojímavé sledovať, keď sme ju naučili, že ak si niečo prosí a nevie to zatiaľ povedať, tak má na výber nejaké portfólio vecí, nafotených obrázkov od jedla, cez hračky, a tak ďalej a stačí, že donesie tú kartičku a takto sa porozumieme, lebo často tieto deti, ak nemajú iný kanál, tak komunikujú krikom, plačom, výbuchmi atď. Čiže na to, aby sa to všetko upokojilo, aby sa problémové správanie minimalizovalo, potrebujete si s tým dieťaťom rozumieť.“Používanie vizuálnych plánov pomáha deťom pochopiť, čo ich čaká. Napríklad, ak Paulínka videla na stene, že sa obuje (nafotené topánočky), pôjde autom (nafotené auto) a potom k starkým (fotka domu starkých), vedela, čo ju čaká. „Spolupráca bola sto a jedno oproti tomu, čo sme zažívali predtým.“ Tieto plány sú vyčerpávajúce na prípravu, ale efekt je rýchly a motivujúci. Dieťa získa štruktúru, ktorú potrebuje, aby prekonalo chaos a cítilo sa bezpečne.

Porozumenie senzorickým potrebám

Poruchy autistického centra majú často vplyv aj na zmysly dieťaťa. Prvou rovinou je intenzita zmyslového vnímania, ktorá môže byť veľmi odlišná od bežného človeka. Druhou rovinou je presah zmyslov do kognitívnych schopností. Autisti môžu myslieť v obrazoch, v hudbe, pohyboch či dotykoch.Príklady senzorických problémov a pomoci:

Jedenie nezvyčajných vecí (Pica): Dieťa je zeminu, trávu, plastelínu. POMOC: Ak má dostatočne pestrú stravu, netreba sa snažiť to riešiť.
Vyhľadávanie silných vôní: POMOC: Používať silne voňajúce produkty ako odmenu a odvrátiť pozornosť od nevhodných silne zapáchajúcich vnemov.
Potreba neustáleho pohybu/hojdania: POMOC: Podporovať aktivity napomáhajúce rozvoju vestibulárneho systému, napríklad hojdanie na hojdacom koníkovi, na hojdačke či točenie na kolotoči.
Problémy s porozumením reči: POMOC: Rozdeliť aktivity na čiastkové, ľahšie dosiahnuteľné po krokoch, používať podnety (napr. vizuálne symboly).
Potreba priestoru a poriadku: POMOC: Rozložiť nábytok po obvode miestnosti a uľahčiť orientáciu, umiestniť farebnú pásku na zem na vyznačenie hraníc, používať „pravidlo dĺžky ruky“ na posúdenie osobného priestoru.
Problémy s orálnou motorikou (jedenie): POMOC: Cvičiť aktivity na rozvoj jemnej motoriky, zmeniť konzistenciu jedla, napríklad variť kaše. Pomaly zoznamovať s rôznymi materiálmi v okolí úst, ako je flanel, zubná kefka a rôzne druhy jedál.

Ako nadviazať kontakt s autistom

Sociálizácia a komunikácia je pre mnohých autistov problematická, aj napriek tomu, že mnohí z nich túžia po priateľoch a nadväzovaní vzťahov s druhými.

Zrkadlenie a zapojenie sa do hry: Pri nadväzovaní kontaktu je efektívne využívať zrkadlenie - opakovanie správania sa, pohybov po dieťati alebo zapojenie sa do jeho spôsobu hry.
Jasná a špecifická komunikácia: Uistite sa, že dávajú pozor ešte predtým, ako im položíte otázku alebo im dáte inštrukciu. Pre autistov je náročné filtrovať, čo je v komunikácii dôležité a čo menej dôležité. Buďte špecifickí, nepoužívajte iróniu, sarkazmus, figuratívnu reč, rétorické otázky, frázy, preháňanie.
Všímavosť k prostrediu: Všímajte si prostredie, v ktorom sa nachádzate (či je hlučné, preplnené), a prispôsobte komunikáciu.
Hudba a umenie: Deti s autizmom často obľubujú hudbu. Dokáže ich upokojiť, ale aj vyburcovať k pohybu a vybitiu si vnútorného napätia. Hudba je výborným kľúčom pri nácviku imitácie, ktorá je základom pre neskoršie učenie sa. Programy ako Fidlikára zdravotných klaunov využívajú hudbu, piesne a rekvizity, ktorých sa deti môžu dotknúť, čím zažívajú nové vnemy s terapeutickým účinkom.

Príbeh Evky Petričkovej a Paulínky

Evka Petričková v online svete známa vďaka blogu Spolu aut dokumentuje život svojej rodiny s dcérkou Paulínkou, ktorá má autizmus. Jej príbeh krásne ilustruje, ako sa dá žiť s autizmom a ako včasná a intenzívna práca môže priniesť výsledky. Paulínka má oslabenú komunikačnú sféru a porozumenie reči, ale je vizuálne silná a má fantastickú pamäť. Rodičia začali situáciu riešiť, keď mala dva a pol roka, keď stále nerozprávala a málo rozumela. Hoci im nebola diagnóza potvrdená ihneď, intenzívne pracovali na stimulácii reči a chodili na terapie. Vďaka vizualizácii a dôslednému dodržiavaniu štruktúry a rutiny sa im podarilo minimalizovať problémové správanie a Paulínka sa naučila komunikovať svoje potreby. Jej staršia sestra Eliška sa stala jej ochrankyňou a je schopná komunikovať s Paulínkou a pomáhať jej s dennými plánmi. Tento príbeh podčiarkuje dôležitosť individuálneho prístupu a prispôsobenia prostredia potrebám autistického dieťaťa. „Zjemní to človeka, keď vyrastá v takomto prostredí, keď tú inakosť vníma od malička… Pre ňu je to veľmi prirodzené. Je pre ňu prirodzené nepozastavovať sa nad niektorými vecami, nevysmievať sa slabším. Skôr je tá, ktorá pomôže, ktorá sa snaží vysvetliť veci alebo porozumieť veciam.“

tags: #moze #byt #autistom #aj #dieta #ktore

Môže byť autistom aj dieťa, ktoré rozpráva? Rozpoznanie porúch autistického spektra (PAS) u verbálnych detí