Dieťa pozná abecedu v jednom roku? Rozvoj reči a učenie písmen v ranom veku

Každý rodič si kladie otázku, ako najlepšie podporiť vývin svojho dieťaťa a zabezpečiť mu čo najlepší štart do života. Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, je nepochybné, že deti sú odhodlané objavovať a poznávať svet cez úspechy i neúspechy. Keď sú malé, ich myseľ je nastavená na zapisovanie nových informácií neuveriteľnou rýchlosťou. Učenie sa je človeku prirodzené po celý život. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, ako efektívne a zábavne učiť dieťa poznávať abecedu už v ranom veku a zároveň sleduje širší kontext rečového vývinu, ako aj dôležitosť vytvárania podnetného prostredia. Cieľom je poskytnúť rodičom a pedagógom praktické rady, ktoré podporia prirodzenú detskú zvedavosť a záujem o písmená, čísla a jazyk ako taký.

Prirodzený vývin reči: Od prvých slov po komplexné vety

Rozvoj reči je fascinujúci proces, ktorý sa začína už pred narodením a intenzívne sa rozvíja v ranom veku. Blížiaci sa prvý rôčik vášho syna alebo dcéry je obdobím, keď sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov.

Prvé slová a zvuky (12-18 mesiacov)Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (napríklad „kiki“ pre kľúče, „gogo“ pre pero). Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí. V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako „hau“, „mú“ či „bé“.Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T. Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. Logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad, dieťa môže použiť slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost (teda i mačku alebo ovečku). V tomto období dieťa začína verbálne komunikovať, ide o obdobie vlastného vývinu reči. Spočiatku ide o jedno až tri slová, často zvuky zvierat (ha, ha), citoslovcia (bum, bác, ham) alebo zdvojené slabiky, tentokrát už významové.

Rozširovanie slovnej zásoby a prvé vety (18-24 mesiacov)Obdobie od 18. do 24. mesiaca je kľúčové pre rozvoj reči. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie „mama“ a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie „daj“ a ukáže na čajík. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie „mama, daj!“. Ide o ďalší dôležitý medzník vo vývine reči dieťaťa. Dieťa prechádza fázou otázok typu „Čo to je?“ alebo „Kde je?“.

Gramatika a porozumenie (24-30 mesiacov)Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo „bába“ v tvare (daj) „bábu“. Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - „lyžičkou“, „autom“, „pusou“. Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - „poď!“, a tak je to vývinovo správne. Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - „idem, papám“. V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu „kde je?“.Aj keď sa dieťaťu rozširuje slovná zásoba, výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje. Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. Obdobie od 24. do 30. mesiaca prináša ďalšie gramatické pokroky. Vety ako „Bába spala“ môžu zaznieť z úst detí po druhom roku ich života, keďže je to obdobie, kedy sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, môžete sa tešiť tiež na to, že okolo druhého roku sa vám začne prihovárať spôsobom - „spíš, spievaš, ideš“, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako „na, do, s“ či „v“. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu. Okrem akuzatívu a inštrumentálu teda dieťa postupne produkuje rôzne slová v datíve, genitíve a v lokáli.Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí. A hneď všetko aj vyskúšať. Niekedy nás dieťa prekvapí i vymysleným slovíčkom - „zametačka“ je metla, „hudriak“ je moriak, slovom „strelník“ označí poľovníka. Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo (sa) stalo?“. Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti (poletíme, zamiešam, idem plávať). V reči sa objavujú slová súvisiace s časom (teraz, potom, včera). Medzi novými slovami sú prídavné mená (veľký, malý, zlé, čisté, mokré). Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom „topánka“ a „topánky“, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť. Napríklad, ak poviete dieťaťu „Vezmi autíčko a daj ho pod koberec,“ mladšie dieťa ho dá automaticky na koberec, keďže to vyplýva z jeho skúsenosti - hráva sa tak, že autíčkami po koberci jazdí.

Rečový boom a gramatické úskalia (30-36 mesiacov)Obdobie od 30. do 36. mesiaca je obdobím rečového boomu. Medzi druhým a tretím rokom slovná zásoba dramaticky narastá. Kým priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov. Tieto slová spája nielen do dvoj-, ale aj troj- či štvorslovných viet. Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky.Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo. Dieťa v čase, keď sa oboznamuje s gramatickým systémom jazyka, spočiatku veľmi dôsledne uplatňuje nejaké gramatické pravidlo. Napríklad často dieťa počuje a používa slová „daj“, „hľadaj“, „hádaj“ a podľa nich ohýba aj ďalšie slovesá - „povedaj“, „ukázaj“… Množné číslo slov sa najčastejšie tvorí príponou „i/y“ - balóny, deti, hračky, báby, preto povie „koni“ namiesto „kone“ alebo „ľudi“. Logopedičky zdôrazňujú, že po hranicu 4. roku je to normálne a ide v podstate o pozitívny fakt, že dieťa o jazyku vlastne premýšľa. Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda. Taktiež je vhodné poradiť sa s odborníkom pokiaľ sa niečo na vývine reči dieťaťa nepozdáva.Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Môže napríklad opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo (Mo-mo-mo-moja maminka príde. Moja moja moja maminka príde). Alebo zamení slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.

Dvojjazyčnosť a rozvoj rečiDeti, ktoré odmalička vstrebávajú cudzie jazyky, majú vyhraté. Do veku 6 rokov nastáva u vašich najmenších senzitívne obdobie pre rozvoj jazyka. Nezáleží na tom, aký jazyk sa učia. Okrem toho, že sa počúvaním naučia materinský jazyk, do šiestich rokov sa dokážu rýchlo naučiť aj iné jazyky. Pri dvojjazyčnej výchove sa vyhýbajte používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Najlepšie je striedať jazyky podľa situácie, napr. jeden rodič hovorí len po slovensky, druhý len po anglicky. Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky. Deti rovnocenne rozumejú obom jazykom, aj keď jeden môže byť na vyjadrovanie ťažší, ako napríklad slovenčina. Naučiť sa dva jazyky chce len viac času a dodržiavať vyššie uvedené pravidlo.Naopak, posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Pasívne prijímanie informácií bez interakcie znižuje rozvíjanie slovnej zásoby ako takej. Interakcia s rodičom je najobohacujúcejšia a nenahraditeľná pre rozvoj reči, spôsobu a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia. Ak prestaneme venovať dieťaťu pozornosť, nebude mať záujem s nami komunikovať ako teraz.

Kedy začať s učením písmen a číslic?

Otázka, či je vhodné zo psychologického hľadiska učiť 4,5-ročné dieťa písmená a číslice, trápi mnohých rodičov. Niektoré deti v škôlke to vedia, že vraj ich to doma učia rodičia. Rodičia sa pýtajú: „Myslíte si, že je to vhodné? Mám začať aj ja doma, alebo to nechať na učiteľky v škole? Nebude potom pozadu moje dieťa?“

Psychologický pohľad a názory odborníkovNeexistuje univerzálny vek, kedy by sa malo začať s učením abecedy. Najjednoduchšie sa dieťa učí vtedy, keď ho to aktuálne zaujíma. Psychologička Mgr. Mária Tóthová-Šimčáková radí: „Dieťa sa rado učí. Ak má správnu motiváciu a chuť, zvládne veľa. Ale, samozrejme, že by to malo byť to, čo sa chce naučiť a o čo prejavilo záujem.“ Už v dvoch rokoch si odborníci vedia predstaviť, že dieťaťu ukážeme karty s písmenami veľkej abecedy a ono má nájsť a spoznať rovnaké písmeno. Jednoduché písmená ako T, H, O, K, U nemá dieťa pomenovať, len rozpoznať. Dieťa v predškolskom veku okolo 5 až 6 rokov by zase malo prejavovať záujem o písmená a pripravovať sa do školy, čo znamená, že už aj pozná skoro celú abecedu vo veľkých tlačených písmenách a má vedieť a poznať aj čísla do 10. Nemusí ich písať, len ich má poznať. Určite to však neznamená učiť dieťa systém čítania! To patrí staršiemu veku a do rúk profesionála, čo je učiteľ.Špeciálna pedagogička Katarína Herbriková zdôrazňuje: „Naučenie písmen v predškolskom veku nie je znakom vyššieho intelektu.“ Mnohé deti dnes dokážu rozoznávať písmená už okolo druhého roku života, čo môže na prvý pohľad pôsobiť ako prejav výnimočného nadania. V skutočnosti však ide často o prirodzenú kombináciu záujmu, podnetného prostredia a pamäťových schopností. Jedným z kľúčových motorov je prirodzený hlad po informáciách. Niektoré deti sú svetom znakov, kníh a symbolov doslova fascinované. Nemožno nespomenúť ani vplyv okolia. Mladšie deti často s obdivom sledujú starších súrodencov pri školských úlohách a snažia sa ich napodobniť.

Globálna metóda a skutočné čítanieAk máte pocit, že rovesníci vášho štvorročného či mladšieho drobca už ovládajú písmená, nemusí to znamenať, že sú nadpriemerne inteligentné. Pravdepodobne len používajú špecifickú detskú metódu „globálneho“ čítania. „Nejde o skutočné čítanie,“ hovorí psychologička. Dieťa si zapamätá nejaký rad písmen, ktorý pozná. Hlavné je, že je farebne odlíšený a zrazu sa nám zdá, že číta - názov obchodu či meno na menovke bytu. Písmená môže vedieť v tzv. globálnej metóde, a to je, že sa pozrie a povie Vám, čo je napísané v známych slovách, ktoré z veľkých písmen pozná ako BILLA, MAMA a pod.V mnohých prípadoch tu nejde o čítanie v pravom zmysle slova, ale o skvelú zrakovú pamäť. Dieťa si tvar písmena zafixuje podobne ako známe logo obľúbenej sladkosti alebo značku auta. Skutočný progres nastáva vo chvíli, keď dieťa začne s písmenami aktívne experimentovať. Vtedy sa prebúdza fonematické uvedomovanie, čo je schopnosť rozlišovať jednotlivé hlásky v reči. Práve toto je ten kritický bod, ktorý je skutočným základom pre plynulé čítanie a celkový rozvoj komunikačných zručností a je potrebné, aby to malo dieťa pred nástupom do 1. triedy zvládnuté. Deti s výraznejšími jazykovými predpokladmi nevnímajú písmená ako izolované obrázky. Veľmi rýchlo pochopia, že ide o systém, ktorý dáva veciam zmysel a mení sa na slová. Začínajú ich využívať spontánne - pri kreslení, v hrách či pri snahe niečo „oznámiť“ svetu.

Školská pripravenosť: Očakávania do prvej triedyMnohí nevieme, že dieťa do školy, do 6 rokov a 1. triedy má už ísť s tým, že pozná veľkú tlačenú abecedu a čísla do 10. Nemusí ich písať, len ich má poznať. Čísla ho môžu zaujímať a ľahko ich zvládne pomenovať, ktoré je ktoré a rovnako môže k nim priradiť nejaké predmety v tom počte, aké číslo prestavuje. Nepočíta a neodčíta, nič také. Je však veľmi fajn, keď dieťa pred nástupom do školy ovláda aspoň veľkú tlačenú abecedu.

Individuálne tempo a motivácia dieťaťaSledujte záujem dieťaťa. Neporovnávajte dieťa so susedovým, ani s nikým iným. Niektoré deti prejavia záujem o abecedu, keď majú rok a pol, niektoré deti to nezaujíma ani tesne pred nástupom do prvej triedy. Ak vaše dieťa o učenie, písmená, čísla neprejavuje záujem, tak ho nenúťte. Ukážte len, že má tieto možnosti a uvidíte, či sa mu niečo zapáči. A je ešte veľa vecí, ktoré môže vedieť, ale na vašom mieste by som sa riadila tým, čo ho baví a chce sa naučiť a poradila sa s učiteľkami v škôlke, čo preberajú a učia sa. Keď je vaše dieťa šťastné, robí úžasné pokroky v čomkoľvek.Je dôležité zdôrazniť, že potenciálne nadané dieťa nemusí o písmená javiť absolútne žiadny záujem. Jeho výnimočnosť sa môže naplno prejaviť v logickom uvažovaní, bezhraničnej kreativite, športe či sociálnej inteligencii. Záujem o svet písmen je u dieťaťa prirodzený a cenný, preto ho má zmysel podporovať. Najlepšie funguje nenútený, hravý prístup bez zbytočného tlaku a očakávaní. Podstatnejšie ako „výkon“ je to, aby dieťa nestratilo radosť z objavovania nových vecí. Každý malý človek má svoje vlastné, unikátne tempo.

Efektívne a zábavné metódy učenia abecedy

Učiť dieťa abecedu môže byť zábavné a vzrušujúce, keď sa použijú správne metódy a techniky. Zapojením rôznych foriem učenia, ako sú hudba, hry a každodenné činnosti, môžeme urobiť z učenia abecedy pútavý proces.

Základné princípy úspešného učeniaDeti by mali mať priestor na pohyb, hru, spievanie, kreslenie a to je v predškolskom veku tá najlepšia cesta ako deti zaujať a rozvíjať. Nehovoriac, že ich koncentrácia je krátkodobá a tak striedanie činnosti a vnemov potrebujú. Pamäť sa podporuje neustálym opakovaním a dostatočným časovým úsekom, kde preberajú jednotlivú tému.Pre úspešné učenie platia tieto princípy:

• Hravosť: Učenie by malo byť zábavné a nenásilné. Využívajte hry, pesničky, riekanky a iné kreatívne metódy.
• Opakovanie: Deti sa učia opakovaním. Trpezlivo opakujte písmená a slová, kým si ich dieťa neosvojí. Prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou.
• Zapojenie zmyslov: Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým lepšie si tvary písmen zapamätá. Využívajte rôzne materiály a aktivity, ktoré stimulujú zrak, sluch, hmat a pohyb.
• Pozitívna motivácia: Chváľte a povzbudzujte dieťa za každý pokrok. Vyhnite sa kritike a tlaku. Posilní to chuť dieťaťa rozprávať.
• Prispôsobenie: Prispôsobte tempo a metódy učenia individuálnym potrebám a záujmom dieťaťa.

Obklopenie dieťaťa abecedouObklopte dieťa abecedou v jeho prirodzenom prostredí:

• Plagáty s písmenami: Zaveste si v izbe plagát s písmenami.
• Knihy a hračky s písmenami: Vyberajte knihy a hračky, ktoré obsahujú písmená.
• Písmená v domácnosti: Používajte písmená na označovanie predmetov v domácnosti.

Hry s písmenami a číslicamiHry sú skvelý spôsob, ako sa učiť abecedu zábavnou formou:

• Pečiatky s písmenami: Na papier napíšeme veľké tlačené písmená a dieťa priraďuje pečiatky.
• Šmirgľové písmená: Čím viac zmyslov zapojíme, tým lepšie si vie dieťa daný tvar zapamätať. Ak dieťa prejaví záujem aj o písanie, dajte mu dané písmeno najskôr prejsť prstami (ukazovák a prostredník).
• Navliekanie gorálok s písmenami: Môžete dieťaťu hovoriť, ktoré písmená má dávať za sebou, aby si napríklad napísal svoje meno a pod.
• Hľadanie písmen a predmetov: Písmená rozložte na koberec a priraďujte rôzne predmety v izbe. Môžete to urobiť aj naopak, vyberte rôzne predmety a priraďujte prvé písmeno. Rozprávajte sa o tom, ktoré písmeno sa vyskytuje najčastejšie, ktoré máte len raz, máte všetky písmená a pod. Vyskúšajte, či dokážete nájsť v byte predmety na všetky písmená abecedy. Ak má dieťa zvládnutú prvú hlásku, môžeme túto aktivitu robiť aj na poslednú hlásku v slove.
• Hádanky: „Podaj mi písmeno, na ktoré sa začína zviera, ktoré chodí veľmi pomaly a má pancier.“
• Tajničky: Pre trénovanie hlások v strede slova si na koberec najskôr vyskladáme nejaké slovo.
• Manipulácia s písmenami: Hrajte sa rôzne s písmenami. Ukazujte si, ako sa môže zmeniť slovo, keď sa vymení len jedno písmeno.
• Učenie hrou v exteriéri: Čítajte si vonku značky áut. Hľadajte, či na vašom parkovisku parkujú aj nejaké autá z iných miest. Akú majú značku?
• Skladanie slov: Skladajte si jednoduché slová, najskôr jednoslabičné.
• Vyrobte si doma karty s písmenami. Môžete ich farebne ozdobiť a každé písmeno spojiť s obrázkom, ktorý začína na dané písmeno. Napríklad, A môže byť spojené s obrázkom auta.
• Upečte spolu s deťmi písmenká z cesta. Môže to byť sladké pečivo alebo slané tyčinky. Deti budú nadšené, že môžu jesť svoje vlastné písmenká, a zároveň sa tak naučia ich tvary.
• Vyrobte si doma abecedný strom. Na papier alebo kartón nakreslite strom a na jednotlivé konáre nalepte písmenká.
• Podporte dieťa, aby kreslilo písmenká. Môžete kresliť písmená spolu na veľký papier alebo na tabuľu. Nechajte dieťa experimentovať s rôznymi farbami a tvarmi.

Technológie ako pomocníkTechnológia môže byť skvelým pomocníkom pri učení abecedy. Existuje množstvo interaktívnych aplikácií a hier, ktoré deti zabavia a zároveň ich naučia písmená. YouTube je vďačným zdrojom inšpiratívnych kanálov, ktoré vašim drobcom rozžiaria oči. Vyberajte videá, ktoré sú kreatívne a interaktívne.

Aktivity zamerané na rozvoj reči

• Rozprávajte sa s dieťaťom: Staňte sa komentátorom - opisujte predmety, udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje. Rozprávajte mu o počasí, o tom, že za plotom brechá pes, že práve umývate riad, že dieťa nakladá kocky do auta… Keď sa dieťa pýta, čo je to, nepýta sa len na meno veci, ale chce počuť načo to je, ako to funguje, čo sa s tým robí, a hneď všetko aj vyskúšať.
• Čítajte dieťaťu: Činnosť, ktorá neoddeliteľne patrí k životu malých i veľkých. Aktivita, ktorá rozvíja fantáziu, pomáha nám zrelaxovať sa, zaspať, učiť sa novým veciam, navzájom sa zblížiť. Záľuba, vďaka ktorej neprežijeme jeden život, ale rovno niekoľko. Čítajte deťom knihy, ktoré obsahujú veľa ilustrácií a písmen. Počas čítania ukazujte na písmená a vysvetľujte, aké slová začínajú na jednotlivé písmená. Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Nebojte sa opakovať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Je to úžasné. Konečne sa môžu zapojiť. Oni chcú byť súčasťou diania. Čítanie kníh patrí k tým najlepším činnostiam, ktoré môžete dieťaťu ponúknuť, a viete ho kedykoľvek prerušiť. Prečítajte dieťaťu už aj knižky so stranami z tenkého papiera.
• Používajte gestá: Gestá - pridajte ku svojej reči gestá, dieťaťu tak uľahčíte porozumenie a čoskoro bude po vás opakovať.
• Rečové cvičenia: Pusinkové rozcvičky a jazykové jazdy sú vynikajúce pre rozvoj rečových orgánov. Napodobujte zvuky zvierat, vecí, strojov, javov a pod. Učte dieťa regulovať prúd vzduchu (indián, fúkanie). Spoluhlások sú sykavky. Pri napodobovaní zvukov dbáme na správnu ukážku.
• Trpezlivosť a podpora: Nenúťte deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Ak dieťa komunikuje nezámerne, napr. zíva, a mama na to: „Aaa. Si unavený.“ Modelujte správne slovo, zvuk, ak sa dieťa prejaví neverbálne. Modelujte správne, ak dieťa povie nesprávne. Napr. ak dieťa povie „papám lyžicom“, vy môžete povedať: „áno, papáš lyžicou.“ Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu tzv. vzor. Modelujte správne používanie gramatiky, teda k správnemu použitiu daného slova.Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu, odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd. Vytvorí sa mu v mozgu trvalé spojenie, tzv. synapsa. Prepojenia nám umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou. Ak dieťaťu zjednodušujeme odpovede, neposilníme tak jeho rozvoj slovnej zásoby. Ak rodič neustále dieťaťu zjednodušuje odpovede, dieťa zlenivie. To isté platí, ak ho opravujeme a hovoríme „tak sa to nehovorí“. Táto oprava opakovaným zásahom ustane. Treba ho skôr povzbudiť a komunikovať s ním.

Príprava na školu: Viac než len písmená

Problematika prípravy detí na školu je pre mnohých rodičov dosť náročná. Niektorí začínajú so samostatnou prípravou dávno pred nástupom do prvej triedy, niektorí sa obracajú na detské rozvojové centrá a niektorí sa predškolskej príprave vôbec nevenujú.

Vytvorenie pozitívneho vzťahu k školeÚlohou rodičov je vytvoriť pre svoje dieťa jasnú hranicu medzi životom pred školou a nástupom do prvej triedy. Je dôležité, aby hovoril o štúdiu v škole ako o zaujímavom a vzrušujúcom dobrodružstve. Začiatok školskej dochádzky je pre dieťa veľkou životnou zmenou. Dieťa sa s ňou musí vedieť vyrovnať a byť na ňu pripravené.

Rozvoj sociálnych zručnostíPre budúceho prváka je dôležitý najmä rozvoj sociálnych zručností. Dieťa musí byť schopné počúvať ostatných, vyjadrovať svoje myšlienky a komunikovať s rovesníkmi aj dospelými. Malo by vedieť čakať, sústrediť sa, hromadiť poznatky a aplikovať ich v praxi. Aby sa dieťa prispôsobilo kolektívu, potrebuje sa orientovať vo svojich vzoroch a pochopiť, či môže byť vodcom, či ho iné deti uznávajú a aké emócie jeho vlastné činy vyvolávajú v iných.

Dôležitosť sluchu a možné problémy s učením

Základom pre efektívne učenie jazyka a písmen je bezchybný sluch. Ak má dieťa problémy s učením, je dôležité vylúčiť, či príčina nespočíva v poruche sluchu alebo v inej poruche učenia.

Sluch: Základ pre jazykový rozvojOd roku 2006 sa musí každému novorodencovi na Slovensku vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie - tzv. tranzientných otoakustických emisií (TEOAE), a to najneskôr v tretí deň života. Počas vyšetrenia sa vsunie do ucha dieťaťa malá sonda, ktorá vyšle stimul. Pri správnej funkcii sluchu sa bunky vo vnútornom uchu podráždia a vyšlú naspäť zvuky (emisie), ktoré sonda zachytí. Ak sú emisie u dieťaťa výbavné, môžeme predpokladať, že je jeho sluch v poriadku. Ak dieťa v pôrodnici nevyhovelo kritériám skríningu sluchu (najčastejšie má nevýbavné otoakustické emisie - OAE), zvyčajne sa vyšetrenie zopakuje ešte raz, podľa možnosti najneskôr do jedného mesiaca. Povinnosťou pediatrov je priebežne kontrolovať stav sluchu a vývin reči. Existuje viacero vyšetrení porúch sluchu, pričom nie všetky sa realizujú u všetkých detí.

Typy vyšetrení sluchu

• Otoskopia: Lekár pozrie do ucha dieťaťa, aby zistil, ako vyzerá vonkajší zvukovod a bubienok dieťaťa.
• Tympanometria: Tympanometrické vyšetrenie zisťuje, ako funguje stredné ucho. Od dieťaťa sa nevyžaduje, aby spolupracovalo, vyžaduje však od neho, aby vydržalo niekoľko minút pokojne sedieť. Toto vyšetrenie sleduje 1. poddajnosť a celistvosť bubienka, 2. čo sa deje za bubienkom v bubienkovej dutine. Grafický záznam tympanometrie - tzv. tympanogram - pomáha lekárovi určiť, čo spôsobilo problém so sluchom.
• Meranie strmienkového (stapediálneho) reflexu: Toto meranie sa nerobí u všetkých detí.
• AABR vyšetrenie: Vyšetrenie trvá 10 - 15 minút. Na uši/ do uší dieťaťa sa vložia malé slúchadielka a na čelo a za ušká sa prilepia elektródy, ktoré sú pripojené k počítaču. Vyšetrenie sleduje, či sa stimul správne prenesie z vonkajšieho ucha až k dolnej časti mozgu, k mozgovému kmeňu. Ak sluchový systém funguje správne, tak počítač zachytí odpovede z elektród - výsledok je „vyhovel“. Ak sú odpovede neprítomné, výsledok je „nevyhovel“ a dieťa by malo byť odoslané na komplexné vyšetrenie sluchu, pretože existuje reálne riziko, že môže poruchu sluchu mať. AABR vyšetrenie nedokáže presne určiť, akú veľkú stratu sluchu dieťa má - naznačí nám orientačne, v akých hodnotách môžeme poruchu sluchu očakávať.
• BERA vyšetrenie: BERA podobne ako AABR sleduje, či sa šíri zvuk z vonkajšieho prostredia cez kochleu a sluchový nerv až do mozgu správnym spôsobom, je schopná odhadnúť aj prah sluchu. BERA sa robí u malých detí počas prirodzeného spánku alebo v celkovej anestézii.
• ASSR vyšetrenie: ASSR je komplexné diagnostické vyšetrenie, ktoré odhaduje stupeň straty sluchu na rôznych frekvenciách (t. j. aké tóny je dieťa schopné započuť medzi nízkymi, strednými aj vysokými frekvenciami). Aj v tomto prípade sa na uši dieťaťa priložia slúchadlá (alebo sa vloží malá sonda do zvukovodu) a na čelo a za uši dieťaťa sa umiestnia elektródy. ASSR vyšetrenie sa používa už u bábätiek, ktoré majú 5 mesiacov a trvá asi 40 minút. Výsledkom vyšetrenia je odhadovaný prah sluchu pre každú frekvenciu samostatne, čiže odhad, akú veľkú stratu sluchu by dieťa mohlo mať na rôznych frekvenciách.
• VRA audiometria: Počas vyšetrenia sedí dieťa spolu s rodičom v miestnosti s reproduktormi a na stole alebo stene je tmavá škatuľa, ktorá má v sebe ukrytého tancujúceho medveďa, bubnujúcu opičku alebo veselú mačičku.
• Tónová audiometria: Zvyčajne sa používa u detí od štyroch až piatich rokov. Dieťa sedí v malej zvukotesnej audiometrickej kabíne a na ušiach má slúchadlá, keď započuje zvuk, tak zdvihne ruku alebo stlačí gombík.
• Kostná audiometria: Počas vyšetrenia sa priloží malý vibrátor na kosť za uchom dieťaťa. Dieťa signalizuje, ktoré tóny počulo a výsledkom je audiogram.
• Rečová audiometria: Môže mať niekoľko úrovní a verzií a sleduje, ako dieťa vníma jednotlivé vety, slová alebo jednotlivé hlásky. Na základe rečovej audiometrie a testov sluchových schopností sa preto môžu precíznejšie doladiť načúvacie prístroje a kochleárny implantát.

Ako rozpoznať poruchy učeniaNiekedy nie je jednoduché odhaliť, či ide o flákačstvo, lenivosť, nesústredenosť z iných dôvodov alebo naozaj poruchy, za ktorú dieťa nemôže, a preto by sme mali poznať aspoň základné znaky porúch učenia a všímať si, či sa na vašom dieťati v čase problémov v škole objavujú alebo nie. Vo všeobecnosti platí, že ak sa desí školy, má strach z čítania nahlas, písania alebo riešenia matematických úloh, môže to byť spôsobené aj iným ako nechuťou učiť sa. Nechápe, nezvláda? Skúmajte po príčine! Každé dieťa má z času na čas problémy s domácimi úlohami, nechápe nejaké učivo, čosi zvláda ťažšie ako ostatné… Avšak, ak je pre neho nejaká konkrétna oblasť učenia stále problematická, môže to znamenať aj poruchu učenia. Niekedy nielenže rodič, ale ani učiteľ neodhalí pravú príčinu, výsledkom môže byť zlý prospech a s dieťaťom sa tieto negatíva môžu viesť celý život. Deti, ktoré trpia poruchami učenia potrebujú totiž iný prístup a len vďaka nemu môžu dosiahnuť pokrok.

Príznaky porúch učenia podľa veku

• Predškolský vek:
  • problémy s vyslovením slov,
  • problém nájsť správne slovo,
  • problém naučiť sa rýmovať,
  • problém naučiť sa abecedu, čísla, farby, tvary, dni v týždni,
  • problémy naučiť sa rutinné záležitosti,
  • problémy s ovládaním farbičky, pera, nožníc, vyfarbovaním presných plôch,
  • problémy so zapínaním gombíkov, zipsov, patentov, so zaväzovaním šnúrok.
• Vek 5 až 9 rokov:
  • problémy naučiť sa súvislosť medzi písmenami a zvukmi,
  • neschopnosť spájať zvuky a vytvárať z nich slová,
  • pletenie základných slov pri čítaní,
  • časté chyby pri čítaní,
  • problém naučiť sa základné matematické pojmy,
  • problémy s meraním času a zapamätaní si sekvencií,
  • pomalé učenie sa novým zručnostiam.
• Vek 10 až 13 rokov:
  • neschopnosť čítať s porozumením alebo problémy s ním,
  • neschopnosť pochopiť matematické funkcie,
  • negatívny vzťah k čítaniu a písaniu - dieťa sa vyhýba čítaniu nahlas,
  • slabé organizačné schopnosti - chaotický neporiadok na stole, zabúdanie domácich úloh, či iných povinností a podobne,
  • problémy počas diskusií v škole, problémy s vyjadrovaním sa nahlas,
  • chabý rukopis.

Kedy vyhľadať odbornú pomocAk máte podozrenie na poruchu učenia, vyhľadajte odbornú pomoc. Pedagogicko-psychologickí poradcovia v centrách vedia diagnostikovať tieto problémy a poradia vám, čo ďalej. Najdôležitejšie je byť trpezlivý a podporujúci. Každé dieťa sa učí vlastným tempom, takže je dôležité nechať ho objavovať a učiť sa svojím spôsobom.

tags: #dieta #pozna #abecedu #v #jednom #roku

Populárne príspevky:

• Všetko o predoperačnom vyšetrení pre bábätká a deti
• Sprievodca Lionelo postieľkami
• Detský kombinovaný kočík pre bábiky Doris 9346
• Tehotenstvo po cisárskom reze
• Vývoj a zdravie detí