Dedenie majetku je komplexný proces, ktorý sa riadi zákonnými predpismi a ktorý môže byť obzvlášť zložitý v prípadoch, keď dedia maloleté deti. Slovenské dedičské právo rozlišuje dva hlavné spôsoby dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Predmetom dedičstva môžu byť rôzne hodnoty oceniteľné v peniazoch, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. V kontexte situácie, keď zosnulý bol napríklad nájomníkom na Slovensku a jeho deti sú maloleté, je potrebné zohľadniť niekoľko kľúčových aspektov slovenského dedičského práva. Tento článok sa zameria na objasnenie právnych nárokov maloletých detí v takomto prípade, s dôrazom na dedenie zo zákona a zo závetu, ako aj na špecifické okolnosti súvisiace s rôznymi typmi majetku a procedurálnymi záležitosťami.
Základné princípy dedenia: Závet a Zákon
Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: Dediť je možné na základe (i) závetu alebo (ii) zo zákona. Tieto dva spôsoby dedenia môžu existovať samostatne alebo v kombinácii. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. V prípade, že zosnulý (poručiteľ) zanechal platný závet, jeho majetok sa rozdelí podľa jeho poslednej vôle.
Závet musí byť písomný a podpísaný poručiteľom. Ak závet nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, musí byť vlastnou rukou podpísaný a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými musí poručiteľ výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Závet môže určiť konkrétnych dedičov a podiely na majetku, prípadne určiť veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak závet neobsahoval celé dedičstvo po poručiteľovi, ostatná časť dedičstva sa delí medzi zákonných dedičov podľa pravidiel dedenia zo zákona. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona.
Dedenie zo zákona nastupuje vtedy, ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet neobsahuje všetky zložky dedičstva, prípadne ak je závet neplatný. Okrem prípadu, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. Dedenie zo zákona je upravené v Občianskom zákonníku a rozdeľuje dedičov do štyroch skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu k zosnulému. Veľkosť dedičských podielov je v takomto prípade daná zákonom.
Dedičské skupiny a poradie dedenia
Poradie dedenia zo zákona je určené nasledujúcimi dedičskými skupinami, pričom každá skupina nastupuje len vtedy, ak nededia dedičia z predchádzajúcej skupiny alebo ak nededia všetci dedičia z predchádzajúcej skupiny.
Prvá dedičská skupina: Deti a manžel
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel (manželka), každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Dôležité je, že zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. POZOR! Manžel (manželka) v prvej skupine nemôže dediť sám. Ak nededia žiadne poručiteľove deti, manžel (manželka) patrí do druhej skupiny dedičov.
Príklad: Zosnulý muž bol majiteľom rodinného domu spoločne s manželkou - dom patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva (každý z nich teda vlastnil polovicu). Po smrti manžela a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jeho polovičný podiel na vlastníctve domu. Rodinný dom sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a syna. Čiže každý zdedí 25-percentný podiel na vlastníctve domu.
Druhá dedičská skupina: Manžel, rodičia a spolužijúce osoby
Ak nededia poručiteľovi potomkovia (deti, vnuci atď.), dedí v druhej skupine manžel (manželka) poručiteľa, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V tejto skupine dedičia dedia rovnakým dielom, s výnimkou manžela (manželky), ktorý dedí vždy minimálne polovicu dedičstva. Ak v druhej dedičskej skupine nie sú ďalší zákonní dedičia, celé dedičstvo pripadne manželovi (manželke) poručiteľa. Osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v tejto skupine nemôžu byť samostatnými dedičmi. Pojem spoločnej domácnosti v zmysle § 474 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná len ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby atď. Za osobu, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti, sa považuje osoba, ktorá s ním žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou. Môže ísť pritom o druha/družku, súrodenca, priateľa, priateľku, známeho.
Príklad: Zosnulá žena mala manžela, tri deti a rozvádzala sa. Rodinný dom v dedičskom konaní zdedí manželka, stane sa teda 100-percentnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ak nededia deti a rodičia. Ak by dedili rodičia, napríklad otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky - 12,5 percenta, a manžel zvyšných 75% v rámci druhej dedičskej skupiny (polovicu dedičstva vždy manžel a zvyšok si delia ostatní).
Tretia dedičská skupina: Súrodenci a spolužijúce osoby
V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia v nej rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. netere a synovci poručiteľa.
Príklad: Žena nemala manžela, druha, deti ani rodičov, len dve sestry. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom.
Štvrtá dedičská skupina: Prarodičia a ich deti
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak ani v tejto skupine nie sú dedičia, majetok zosnulého pripadne štátu.
Príklad: Zosnulý muž je jediným vlastníkom dvojizbového bytu. Nemá manželku, družku, súrodencov ani deti, rodičia mu nežijú. Ak by žili všetci starí rodičia a strýko, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel. Ak by muž nemal žiadnych iných príbuzných, len strýka a tetu, títo budú dediť zo zákona v štvrtej dedičskej skupine.
Dedenie maloletými deťmi - špecifiká a ochrana
V prípade, že poručiteľ (otec, matka) zanechal maloleté deti, tieto deti dedia podľa pravidiel uvedených vyššie. Dôležité je, že maloleté deti sú zákonom chránené ako tzv. neopomenuteľní dedičia.
Neopomenuteľní dedičia a ich práva
Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Ak by poručiteľ v závete neopomenul maloleté dieťa, závet sa nestáva automaticky neplatným, ale neopomenuteľný dedič (v tomto prípade maloleté dieťa) má právo požadovať svoj zákonný podiel, teda namietnuť relatívnu neplatnosť závetu v časti, kde neboli rešpektované jeho práva. Maloletým dedičom sa musí dostať aspoň toľko, koľko činí ich dedičský podiel zo zákona. Podľa nového Občianskeho zákonníka, ktorý má byť platný od roku 2027, sa znížia povinné podiely, ktoré musia deti dediť po rodičoch.
Príklad: Žijem sama s dcérkou, nemáme žiadnu rodinu a s partnerom, ktorý nemá u mňa trvalý pobyt. Ak by sa mi niečo stalo a moja dcéra, ktorá má 10 rokov, nie je plnoletá, kto by dedil môj majetok? Celý Váš majetok by zdedila Vaša dcéra, aj keď nie je plnoletá. To, že nie je plnoletá, ju nerobí nespôsobilou na dedenie.
Zastupovanie maloletého dediča
Dokiaľ Váš syn nedosiahne plnoletosť, tak budú tento majetok spravovať obaja rodičia, čo sa týka bežných úkonov. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj právo rodiča na zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. V prípade, že by sa niečo stalo a zároveň ak nemáte už vôbec žiadnu ďalšiu rodinu (ani starých rodičov, súrodencov…), súd by rozhodoval o jej zverení do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd má povinnosť zo zákona pri náhradnej osobnej starostlivosti dieťa zveriť do osobnej starostlivosti príbuznému maloletého dieťaťa, preto súd v prvom rade zisťuje, či žije nejaký príbuzný maloletej dcéry. Ak by súd zistil, že už žiadny príbuzný nežije, tak by ju mohol zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti partnerovi matky.
Správa majetku maloletého dediča
Rodič ako zákonný zástupca maloletého môže spravovať majetok dieťaťa, vrátane predaja majetku, avšak ak ide o významný majetok alebo majetok, ktorý nie je súčasťou bežného nakladania, je potrebné získať schválenie súdu. Maloletý dedič nadobúda plnoletosť dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Zákon o rodine oprávňuje maloleté dieťa požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku. Toto právo je však potrebné uplatniť na súde do troch rokov po skončení správy majetku.
Príklad: Syn zdedil auto po smrti manžela, ale je maloletý. V prípade, že maloletý syn dedil auto, jeho zákonný zástupca - obvykle druhý z rodičov, môže požiadať súd o schválenie predaja auta, ak dokáže, že tento krok je v záujme dieťaťa.
Kolízny opatrovník
V prípade dedenia maloletého syna poručiteľa, ak by bol tento jediným zákonným dedičom, v dedičskom konaní by musel byť súdom ustanovený kolízny opatrovník, ktorý by ho v dedičskom konaní zastupoval. Spravidla by to bola blízka osoba, ak nie, súd by ustanovil príslušný úrad práce. Tento opatrovník by konal v najlepšom záujme maloletého. V prípade, ak hrozí stret záujmov vo vzťahu rodič a dieťa alebo medzi súrodencami zastúpenými tým istým rodičom, súd je povinný ustanoviť dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude pri konkrétnom právnom úkone zastupovať.
Príklad: Dnes sme mali prvé pojednávanie k dedičskému konaniu po mojom bývalom manželovi, s ktorým mám dve maloleté deti, 12 a 10-ročné. Notárka ma dopredu upozornila, že ich nemôžem zastupovať ako ich zákonný zástupca. Syn bývalého manžela z prvého manželstva podal námietku voči tomu, aby som ja zastupovala svoje deti a žiadala, aby bol určený kolízny opatrovník. Vzhľadom na to, ak by hrozil stret záujmov, vy by ste deti v tomto konaní vôbec nemali zastupovať, resp. ani jedno z detí. Súd by im ustanovil kolízneho opatrovníka.
Predmet dedičstva: Čo sa dedí a čo nie
Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. Dedičstvo nezahŕňa len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Tieto dlhy prechádzajú na dedičov v rozsahu, v akom dedičstvo nadobudli.
Nehnuteľnosti v dedičstve
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.
O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami. V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.
Peniaze a finančné vklady
V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom. „Okolnosť, že na účet poručiteľa boli pripísané ďalšie prostriedky až po úmrtí poručiteľa, nie je (ak nejde o úroky) dostatočným podkladom pre záver, že týmto majetkom nie je potrebné sa zaoberať v dedičskom konaní. Súd musí v takom prípade zistiť, z akého dôvodu boli prostriedky pripísané na účet poručiteľa a posúdiť, či týmto spôsobom napr. nebol splnený dlh voči poručiteľovi, ktorý existoval už v dobe jeho úmrtia. V kladnom prípade zaradí do aktív dedičstva pohľadávku poručiteľa v zodpovedajúcej výške (uspokojenú po úmrtí uložením na jeho účet).“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2 diel. § 460 - § 880. Bratislava: Eurokódex. 2011- Uz MS v Prahe zo dňa 28.12.2001, sp. zn. 24 Co 409/2001.)
Dedenie nájomného bytu a nájomných práv
Situácia, keď zosnulý otec bol nájomníkom, prináša špecifické otázky týkajúce sa dedenia jeho majetku, najmä ak tento majetok tvorí právo na nájom bytu. Podľa slovenského práva, ak nájomca zomrie, práva a povinnosti z nájomnej zmluvy prechádzajú na tie osoby, ktoré s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Tieto osoby sa stávajú spoločnými nájomcami. Medzi takéto osoby patria deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta.
Ak zomretý nájomca nemal deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, nasledujú ďalšie osoby, ktoré sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázané výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
V prípade, že zosnulý otec bol nájomníkom a mal maloleté deti, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, tieto deti (prostredníctvom svojho zákonného zástupcu alebo kolízneho opatrovníka) môžu nadobudnúť práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Je však dôležité rozlišovať medzi vlastníctvom bytu a nájomným právom. Ak byt nebol vo vlastníctve zosnulého otca, ale len si ho prenajímal, predmetom dedenia nebude samotný byt, ale práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Tieto práva môžu byť prenesené na dedičov za splnenia zákonom stanovených podmienok.
Započítanie darov (kolácia) pri dedení
Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Pri dedení zo závetu sa toto započítanie nerobí automaticky, ale len vtedy, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený.
Toto pravidlo je dôležité najmä v kontexte dedenia maloletých detí. Ak otec počas svojho života obdaroval napríklad jedného zo svojich potomkov, hodnota tohto daru sa môže započítať do dedičského podielu pri dedení zo zákona, čím sa zabezpečí rovnaké rozdelenie majetku medzi dedičmi.
Príklad: Brat dostal podiel na majetku od otca za jeho života darom. Na tento nemáte žiadny nárok. Jediné, čo môžete žiadať po smrti otca je, že na dedičskom konaní budete navrhovať notárovi, aby započítal na dedičský podiel vášho brata to, čo tento dostal od otca za života. O túto časť sa potom dedičský podiel vášho brata poníži. Jedná sa o koláciu v rámci dedenia.
Vydedenie a dedičská nespôsobilosť
Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci).
Dôvody vydedenia
Zákonom taxatívne stanovené dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Patria sem:
V rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch. Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť).
Neprejavuje o poručiteľa trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24.11.2010).
Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin.
Vedie trvalo neusporiadaný život. Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený.
Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak.
Formálne a materiálne náležitosti vydedenia
Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.
- Holografná listina: V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa. Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom.
- Alografná listina: V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa, je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony.
- Notárska zápisnica: Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť.
Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná. Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia.
Príklad: Po smrti Vašej matky budete dediť jej časť, t.j. 3/4 domu. Vzhľadom na to, že Vaša sestra ako jej dcéra je neopomenuteľný dedič, muselo by dôjsť k jej vydedeniu zo strany Vašej matky, aby nededila. Za predpokladu, že Vaša matka vydedí Vašu sestru a ustanoví v závete Vás a Vášho brata ako jediných dedičov, celý jej podiel (t.j. 3/4 domu) by ste si rozdelili Vy a Váš brat rovnakým dielom.
Dedičská nespôsobilosť
Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle." Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.
Priebeh dedičského konania a jeho náklady
Dedičské konanie je právny proces, ktorého cieľom je zistiť okruh dedičov, rozsah dedičstva a vysporiadať ho medzi dedičov.
Účastníci dedičského konania
„Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo. Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť. O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, že s určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo že s ňou jednať prestane, keď sa zistí, že dedičom je niekto iný. S osobou, ktorá uplatnila svoje dedičské právo alebo ktorá bola súdom (súdnym komisárom) o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, že nie je účastníkom konania, alebo že ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo s ňou prestane jednať len vtedy, ak je s tým uzrozumená. V opačnom prípade postupuje podľa § 175k ods. 1 alebo § 175k ods. 2 O.s.p. Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania. Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2015, sp. zn. 3 Obdo V 86/2014)
Náklady dedičského konania
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.“ Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
Dodatočné konanie o dedičstve
V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.
Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.
Dedičské právo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Zánikom manželstva zaniklo i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 zákona č. 40/1964 Zb. účelom vysporiadania BSM v konaní o dedičstve je určiť, čo z majetku BSM pripadne do vlastníctva pozostalého manžela a čo bude patriť do dedičstva. Výsledkom je potom určenie, ktorá konkrétna vec alebo aká jej časť patrí do dedičstva. Pri vysporiadaní sa postupuje podľa predpisov Občianskeho zákonníka. BSM sa vysporiada buď dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, alebo vyrovnanie vykoná súd.
Príklad: Patrí nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak je kúpená z dedičstva manželky? Ak manželka kupuje predmetnú nehnuteľnosť výlučne z prostriedkov získaných z predaja bytu, ktorý zdedila, nebude táto nehnuteľnosť patriť do BSM. Podľa judikatúry pôjde o tzv. samostatné vlastníctvo. Ak však manželka chce mať istotu, že to nebude ani v budúcnosti napádané, tak môže urobiť zúženie BSM formou notárskej zápisnice. V zápisnici bude uvedené, že sa zužuje BSM ku konkrétnemu bytu.
Nový Občiansky zákonník a budúcnosť dedenia
Takmer všetci ministri spravodlivosti doteraz mali na stole kompletnú zmenu občianskeho práva. Po viac ako 60-tich rokoch ju predložil Boris Susko zo Smeru. Od roku 2027 sa kompletne zmenia pravidlá pre dedenie, rozvody či bežné denné situácie ako sú nákupy. Zákon o rodine a Obchodný zákonník úplne zaniknú. Zavádza sa nový dôvod vydedenia: Ak sa k rodinným príslušníkom nesprávate slušne.
Súčasný zastaralý Občiansky zákonník by mal od roku 2027 nahradiť úplne nový. Ten upravuje život človeka od narodenia až po dedičstvo - ktokoľvek bude chcieť čokoľvek kupovať, predávať, brať sa, rozvádzať či dediť, bude sa riadiť novými pravidlami. Súčasný zákonník je po desiatkach novelizácií nekonzistentný text. Prirovnáva ho k starej stavbe, ktorú už netreba opravovať, ale „treba ju zbúrať a postaviť nanovo“.
Nový Občiansky zákonník prináša úplne novú koncepciu súkromného práva, ktorá je kompatibilná jednak s tým, čo je vo všetkých normálnych vyspelých štátoch Európy. V mnohom sa racionálne inšpirovali, no zároveň sa snažili rešpektovať historické tradície. Pre mňa najpodstatnejšie zo všetkého, je akcent na ľudskú slobodu. Je to taká Ariadnina niť, ktorá prechádza celým Občianskym zákonníkom - snažili sa čo najviac maximalizovať slobodu človeka pri tom, ako si má upraviť svoj vlastný život. A to sa týka dedenia, rodinného práva, jednoducho všetkých systémových podsúčastí.
Zásadne sa mení aj dedenie, kde deti po svojich rodičoch vysúdia menej. Zavádza sa aj úplne nový inštitút dedičskej zmluvy, ktorou bude môcť rodič odkázať majetok napríklad výmenou za doopatrenie.
tags: #moze #dedit #dieta #majetok