Mlieko a mliečne výrobky tvoria neoddeliteľnú súčasť výživy ľudí, a to od najútlejšieho veku až po starobu. Pre dojčatá je materské mlieko nenahraditeľným zdrojom výživy, no s rastom dieťaťa sa otvárajú otázky týkajúce sa vhodnosti a množstva iných mliečnych produktov v jeho jedálničku. Táto oblasť je častokrát predmetom diskusií a nejasností, najmä pokiaľ ide o nahradenie mlieka inými zdrojmi živín, jeho konzumáciu pri ochoreniach, alebo pri špecifických zdravotných problémoch, ako je intolerancia laktózy.
Materské mlieko: Zlatý štandard výživy dojčiat
Pre dieťa je vždy najprirodzenejšie a najlepšie, ak môže piť materské mlieko. Materské mlieko tvorí základ stravy detí v prvom roku života. Počas prvých šiestich mesiacov života je výlučné dojčenie materským mliekom odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a inými inštitúciami ako najvhodnejší spôsob výživy. Materské mlieko zabezpečuje všetky nutričné a mnohé ďalšie potreby dieťaťa. Obsahuje nielen sacharidy ako zdroj energie, ale aj tuky dôležité pre vývoj zraku a mozgu, bielkoviny ako stavebné kamene pre rast a vývoj, ako aj rôzne vitamíny, esenciálne minerály a bioaktívne látky podporujúce imunitu. Ženské telo produkuje materské mlieko na mieru a prispôsobuje ho aktuálnym potrebám dieťaťa. WHO odporúča pokračovať v dojčení aj po zavedení tuhej stravy, minimálne do dvoch rokov života, podľa toho, ako to vyhovuje matke aj dieťaťu.
V prípade, že dojčenie nie je možné, alebo sa matka rozhodne dojčenie ukončiť, existujú alternatívy. Umelé mlieko je najvhodnejšou alternatívou k materskému mlieku. Pre deti do šesť mesiacov života je dôležité podávať umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko, čo dieťa pre svoju výživu, správny vývoj, rast a imunitu potrebuje.
Prechod na iné mliečne produkty a pevná strava
Po zavedení tuhej stravy od šiestich mesiacov veku dieťaťa postupne preberá štafetu pevná strava a prvé lyžičky príkrmov. Materské alebo dojčenské mlieko zostáva dôležitou oporou zdravej stravy aj naďalej, často aj u detí starších ako dva či tri roky. Dojčenské mlieka sú aj v tomto veku pre dieťa významným zdrojom vápnika, vitamínu D či jódu. Okrem toho vnášajú istotu a stabilitu do stravovania malých detí.
Podľa pediatrov, deti, ktoré matka prestala dojčiť, potrebujú špeciálne upravenú detskú mliečnu výživu pre daný vek dieťaťa. Deti až do troch rokov by nemali používať bežné čerstvé či krabicové kravské mlieko, pretože mu chýba dostatok vitamínu D, železa a ďalších živín. Francúzski vedci z firmy Règilait upravili kravské mlieko tak, aby bolo pre deti v tomto veku vhodnejšie, obohatili ho o potrebné látky a upravili pomer bielkovín. Takáto špeciálna mliečna výživa pre batoľatá je bohatá na mliečny tuk, ktorý dodáva lahodnú chuť a prispieva k lepšiemu vstrebávaniu vitamínov A, D, E a K.
Kedy a aké mlieko je vhodné pre staršie deti?
Po prvom roku života sa živočíšne mlieka, teda kravské, ovčie či kozie, môžu postupne zavádzať do jedálnička detí. Odporúča sa siahať po plnotučných, čistých, neochutených a nesladených variantoch. Netreba pridávať cukor ani soľ. Je dôležité si uvedomiť, že mlieko je potravina, nie primárne tekutina na uhasenie smädu. Na tento účel je najlepšia čistá voda.
Denný príjem mliečnych výrobkov sa líši podľa veku. U dojčiat do roka sa mliečko podáva na požiadanie. Medzi prvým a druhým rokom života sa odporúča aspoň 330 ml mlieka denne, po druhom roku života aspoň 125 ml denne. (150 ml mlieka zodpovedá 100 ml jogurtu alebo 25-30 g syra).
Po prvom roku života je možné pridať ďalšie mliečne výrobky ako kefír, kyslá smotana, žervé, lučina, mozzarella a postupne vyzreté syry. Kvalitná smotana alebo mlieko sa môžu použiť do varenia, napríklad do zeleninových jedál či krémových polievok. Tvaroh a bryndza sa odporúčajú až po druhom roku života, kvôli koncentrovanej živočíšnej bielkovine, ktorá môže zaťažovať vyvíjajúce sa obličky. Pozor treba dávať aj na obsah soli v syroch ako feta. Sladené mliečne dezerty sa neodporúčajú, pretože narúšajú črevnú mikroflóru.
V prípade, že sa vyskytne intolerancia alebo alergia na kravské mlieko, je možné zvažovať kozie či ovčie mlieko, avšak výskumy naznačujú, že pri alergii na kravské mlieko môže byť pravdepodobná aj reakcia na kozie mlieko. Pred zavedením týchto druhov mlieka je vždy potrebné poradiť sa s pediatrom alebo výživovým poradcom.
Prečo by mali deti zaradiť mliečne výrobky do svojho denného jedálnička?
Alternatívne mlieka a ich miesto v strave detí
V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je dôležitá prevencia správnym stravovaním počas tehotenstva a zavádzaním prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia.
Rastlinné mlieka (ryžové, sójové, ovsené, mandľové, kokosové) nie sú v pravom zmysle slova mlieka, ale priemyselne vyrábané nápoje, ktoré môžu obsahovať rôzne stabilizátory, soľ či cukor. Pre deti do jedného roka života sa rastlinné mlieka neodporúčajú ako náhrada za materské či umelé mlieko. Po prvom roku života môžu byť súčasťou jedálnička, ale nie sú nevyhnutnosťou. Dôležité je vybrať si produkty s dobrým zložením, bez cukru a iných pridaných látok. Najlepšie je naučiť sa vyrábať si ich doma. Rastlinné mlieka nie sú vhodné na priame pitie, skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.
Je dôležité si uvedomiť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Vápnik z niektorých rastlinných zdrojov, ako je brokolica, sa môže vstrebávať lepšie ako ten z mlieka. Základom je poznať správnu skladbu jedálnička.
Mlieko a špecifické zdravotné stavy
Intolerancia laktózy: Mlieko je škodlivé pre ľudí s intoleranciou laktózy (nedostatkom enzýmu laktázy). Konzumácia mliečnych výrobkov v takomto prípade vedie k nadúvaniu, abnormálnej stolici a bolesti brucha. Aktivita laktázy s vekom prirodzene klesá. Bezlaktózové mlieko umožňuje ľuďom s intoleranciou konzumovať mliečne výrobky. Bezlaktózové mlieko pri cukrovke navyše pomáha kontrolovať hladinu cukru v krvi.
Gastritída a gastroduodenitída: Pri gastritíde (zápal žalúdka) s vyšším obsahom kyslosti je možné mlieko piť počas remisie. Pri gastritíde s nízkou kyslosťou je ťažko stráviteľné. V akútnych stavoch gastroduodenitídy (zápal žalúdka a dvanástnika) sa mlieko nemá podávať, pretože stimuluje sekréciu žalúdočnej šťavy.
Žalúdočné a dvanástnikové vredy: Mlieko môže pri vredoch zmierniť bolesť na prázdny žalúdok, avšak môže aj zvýšiť produkciu žalúdočných enzýmov a kyslosť. Preto by sa v akútnom štádiu malo mlieko vylúčiť.
Pankreatitída a cholecystitída: Pri zápale žlčníka a pankreasu je potrebné obmedziť tuky, preto sa preferuje odstredené mlieko. V období akútneho zápalu pankreasu je mlieko nevhodné. Počas remisie sa môže piť, ak nevyvoláva exacerbáciu ochorenia.
Pálenie záhy: Mlieko sa odporúča pri pálení záhy, pretože jeho zásadité prostredie neutralizuje žalúdočné šťavy. Nenahrádza však liečbu gastroezofageálnej refluxnej choroby.
Zápcha: Plnotučné mlieko pri zápche je potrebné obmedziť, pretože laktóza zvyšuje tvorbu plynov v čreve a môže ju zhoršiť.
Otrava: Pri otrave jedlom sa treba zdržať mlieka, pretože vytvára vhodné prostredie pre patogény a zvyšuje tvorbu plynov. Mlieko nepomáha pri otravách chemickými látkami.
Prechladnutie, kašeľ, bolesť hrdla: Pitie mlieka pri bolesti hrdla, nádche a kašli sa neodporúča. Mlieko môže pri prechladnutí vytvoriť vhodné prostredie pre baktérie. U ľudí so slabou aktivitou laktázy môže mlieko pri kašli zvýšiť produkciu hlienu a zhoršiť príznaky.
Akné: Mlieko prispieva k vzniku akné, pretože zvyšuje produkciu kožného mazu.
Anémia u detí: Kravské mlieko u detí v prvom roku života môže spôsobiť závažnú anémiu v dôsledku zníženého vstrebávania železa.
Mlieko a jeho benefity a škodlivosť
Benefity mlieka: Mlieko a mliečne výrobky sú zdrojom živín v ľahko stráviteľnej forme. Obsahujú bielkoviny (esenciálne aminokyseliny), esenciálne mastné kyseliny, cholín, minerály (vápnik) a vitamíny (skupiny B a D). Kozie mlieko je prospešnejšie ako kravské, pretože obsahuje viac základných živín. Acidofilné mlieko je zdrojom prospešných baktérií. Pre dospelých nad 65 rokov je mlieko zdrojom vápnika a chráni pred osteoporózou.
Škodlivosť mlieka: Mlieko je škodlivé v nadmernom množstve a pre ľudí s intoleranciou laktózy. Nadmerná konzumácia mlieka vedie k nadmernému príjmu kilokalórií a zvýšenému hromadeniu plynov. Nadbytok mlieka (viac ako dva litre denne) sa spája so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka u žien a prostaty u mužov. Kozie mlieko môže byť škodlivé z dôvodu rizika nákazy brucelózou, ak nie je správne tepelne ošetrené.
Indikácie na obmedzenie konzumácie mlieka zahŕňajú nedostatok laktázy, alergiu na mlieko, obezitu, exacerbácie gastrointestinálnych ochorení a angínu.
Je dôležité pristupovať k výžive detí individuálne, s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a individuálne potreby. V prípade akýchkoľvek pochybností je vždy najlepšie poradiť sa s pediatrom alebo kvalifikovaným výživovým poradcom.
tags: #moze #dieta #pit #mlieko #pri #ospene