Rozvod je náročné obdobie, plné emócií a stresu, ktoré prechádzajú ním nielen manželia, ale aj ich deti. Právnik v tejto situácii zohráva kľúčovú úlohu, pretože klientom pomáha prejsť týmto zložitým obdobím čo najhladšie. Cieľom je minimalizovať bolesť a stres pre všetkých zúčastnených. Pre rodičov je kľúčové pochopiť svoje práva a povinnosti voči deťom aj v čase, keď prebieha rozvodové konanie a súd zatiaľ neurčil starostlivosť o deti ani na predbežnej báze. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozvod z právneho hľadiska, s dôrazom na starostlivosť o dieťa a minimalizáciu negatívnych dopadov na jeho vývoj.
Rodičovské práva a povinnosti: Základný pilier rodinného práva
Vaša otázka v podstate smeruje k výkonu rodičovských práv a povinností. Pritom vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam je potrebné poznamenať, že zákon číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) hneď v úvode, vo svojom čl. 2 ods. 2, stanovuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. V odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia sa exemplifikatívne, teda príkladmo, vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Ako už bolo uvedené, rodičovské práva a povinnosti patria v zásade obom rodičom. Preto obaja rodičia, či už matka alebo otec, majú rovnaké rodičovské práva aj povinnosti vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu. Tieto práva a povinnosti rodičov trvajú v zásade až do nadobudnutia plnoletosti ich dieťaťa. Jedine v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti jeden z rodičov.
Rodičovské práva a povinnosti v zmysle Zákona o rodine zahŕňajú predovšetkým súhrn práv a povinností, ktoré vyplývajú z rodičovstva a patria k nim predovšetkým:
- Starostlivosť o maloleté dieťa, vrátane starostlivosti o jeho zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný vývoj.
- Ochrana maloletého dieťaťa, jeho záujmov a zastupovanie maloletého dieťaťa.
- Spravovanie majetku maloletého dieťaťa.
- Určenie miesta pobytu maloletého dieťaťa.
Rozvod manželov ich nezbavuje ich rodičovských práv a povinností voči ich maloletým deťom. Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine, ďalej ako „ZR“).“ V rámci rozhodnutia o rozvode súd rieši aj otázku úpravy (t. j. optimálneho nastavenia) rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. Do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu môže súd zasiahnuť a upraviť ich výkon (napr. určením rozsahu styku s dieťaťom).
Hoci z vašej otázky nevyplýva, koľko majú vaše deti rokov, je zrejmé, že vedia vyjadriť svoju vôľu, keďže u vás chcú aj prespávať. Pritom v rámci výkonu rodičovských práv a povinností s dôrazom na ochranu záujmov detí je na mieste prihliadať aj na ich vôľu a rešpektovať to, že chcú u vás aj prespať. Uvedené navyše platí o to viac, ak nemáte súdnym rozhodnutím presne stanovený výkon rodičovských práv a povinností. Keďže neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, ak by aj matka zavolala políciu, nie je zrejmé, ako si predstavuje, že by mala polícia vzniknutú situáciu riešiť. Druhý rodič nemá právo zavolať políciu, ak oznámite, že deti zostanú cez noc u vás a vrátia sa na druhý deň v určený čas, pokiaľ neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by takýto styk obmedzovalo alebo zakazovalo.
Najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé kritérium
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V poručenskej agende je prvoradý záujem dieťaťa. Uplatňuje sa interdisciplinárna spolupráca, často označovaná ako Cochemský model alebo Cochemská prax. Právnik by mal svojho klienta nabádať, aby sa správal tak, že záujem dieťaťa je vždy na prvom mieste a nie sú tam žiadne animozity voči ex-partnerovi. Pre dieťa je najlepšie, keď sa jeho rozvádzajúci, respektíve rozvedení rodičia medzi sebou nehádajú, nerobia si napriek a nepoužívajú dieťa ako prostriedok boja medzi sebou. Advokát by mal ponúkať možnosť pomoci ďalších profesií, pretože niektoré veci vyriešiť nedokáže a nabádať, aby podobné postoje zaujala i protistrana. Spokojné dieťa, ktoré má zachované vzťahy s obomi rodičmi, samozrejme, pokiaľ tomu nebránia vážne okolnosti, je skutočným víťazstvom. V sporoch poručenskej agendy môže byť víťazom vždy len dieťa.
Súd vždy zisťuje, čo je v najlepšom záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Pri rozhodovaní prihliada na doterajšiu starostlivosť, vzťah dieťaťa k obom rodičom, stabilitu prostredia a ďalšie okolnosti. Súd posudzuje rôzne faktory, ako napríklad doterajšiu starostlivosť, vzťah dieťaťa k obom rodičom, stabilitu prostredia a ďalšie okolnosti. Cieľom súdu je zabezpečiť dieťaťu čo najlepšie podmienky pre jeho zdravý vývoj. Kritériá, ktoré sa pri najlepšom záujme dieťaťa posudzujú, sú v zmysle čl. 8 Zákona o rodine, kde sa výslovne uvádza, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Aktualizácie judikatúry v oblasti rodinného práva v Britskej Kolumbii. Kapitola 3: Najlepší záujem dieťaťa (október 2019)
Rozvodové konanie a úprava rodičovských práv a povinností
Konanie o rozvod manželstva je spojené s úpravou rodičovských práv a povinností, a to v zmysle § 100 Civilného mimosporového poriadku a § 24 ods. 1 zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine z platí, že: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.“ Inak povedané, v rámci konania o rozvod manželstva sa v takýchto prípadoch rozhoduje aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Priebeh rozvodového konania začína tým, že jeden z manželov spíše a podá na príslušný súd návrh na rozvod. V prípade, ak je príslušným súdom jeden z pilotných súdov zavádzajúcich multidisciplinárny prístup v poručenskej agende, prípadne súd, ktorý tento postup už aplikuje, nasleduje predvolanie na informatívny výsluch, na ktorom budú rodičia oboznámení s priebehom konania a budú vedení k dohode o rodičovských právach a povinnostiach. Nasleduje samotné rozvodové konanie, v rámci ktorého (ak nedôjde k zmiereniu strán a sú splnené zákonné predpoklady) súd manželstvo rozvedie.
Čo sa týka úprav práv a povinností k deťom, súd sa riadi princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd môže najlepší záujem dieťaťa vyhodnotiť inak, ako tento záujem vníma ten-ktorý rodič. Najlepším spôsobom riešenia situácie je, ak rodičia dospejú k dohode, ktorú následne súd schváli (ak sú na to splnené zákonné predpoklady). Rodičia vždy lepšie poznajú dieťa ako súd, či kolízny opatrovník, dohoda je teda v záujme aj ich samotných. Pri dohode je oveľa väčšia pravdepodobnosť urovnania manželskej krízy, ako v prípade opakovaných súdnych pojednávaní. Interdisciplinárna spolupráca ponúka manželom škálu profesií, ktoré im vedia v procese dosiahnutia dohody pomôcť. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne autoritatívne súd.
Súd môže zveriť dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá starostlivosť je možná, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak je to v záujme dieťaťa a budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Je pravdou, že nakoľko ide o dieťa, ktoré má iba 8 mesiacov, tak v týchto prípadoch väčšinou súdy nenariaďujú striedavú starostlivosť, avšak neplatí to všeobecne, a každý prípad je posudzovaný individuálne. Jednému z rodičov môže byť dieťa zverené do výhradnej osobnej starostlivosti, len ak druhý rodič bol pozbavený rodičovských práv a povinností.
Právo na informácie a podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa
V zásade každému rodičovi dieťaťa, bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú, patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti podľa článku 4 zákona o rodine. K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, prípadne neodkladným opatrením, bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, no to ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva.
Rodič, ktorý má dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti, rozhoduje o dieťati iba v bežných záležitostiach, nikdy nie v podstatných. Bežnými záležitosťami sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Naopak, podstatné záležitosti týkajúce sa dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Výpočet „podstatných“ vecí nie je taxatívny, ale za podstatné záležitosti sa pritom považuje vysťahovanie dieťaťa do cudziny, správa majetku dieťaťa, rozhodovanie o výbere školského zariadenia, o náboženskom vyznaní, v ktorom bude dieťa vychovávané a pod. Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote, a preto patrí medzi podstatné záležitosti.
Rodičovi, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. 5 zákona o rodine). Článok 25 ods. 4 zákona o rodine uvádza: „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.“ Otcovi dieťa len oznámte, kde a kedy sa bude jeho dieťa nachádzať, keďže má tiež rodičovské práva a má právo vedieť, kde sa jeho dieťa nachádza. Pokiaľ ide o školu, ktorú navštevuje maloletý, odporúčam podať uvedenú informáciu, keďže aj otec dieťaťa má svoje rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. čl. 4 a ust. § 28 ods. 2 zákona o rodine.
V prípade, ak sa vám nepodarí spojiť sa s otcom, ktorý má deti vo svojej starostlivosti na dlhšiu dobu, napríklad tri týždne cez leto, a neposkytuje žiadne informácie o ich pobyte či stave, máte určité páky. Hoci vám právny zástupca možno tvrdil, že vy ako rodič, ktorému boli deti zverené, nemôžete toto vyžadovať, nie je to tak. Obaja rodičia majú rovnaké právo na informácie. V prípade opakovaného odmietania kontaktu a nedostatku informácií o deťoch počas styku s druhým rodičom, je možné obrátiť sa aj na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý môže situáciu preveriť v záujme dieťaťa a skontrolovať, či sú deti v poriadku.
Pokiaľ ide o zdravotnú dokumentáciu, o výpis zo zdravotnej dokumentácie v celom rozsahu má okrem osoby, ktorej sa týka, aj jej zákonný zástupca, napríklad opatrovník. V prípade smrti dotknutej osoby má právo nahliadať v celom rozsahu aj manžel alebo manželka, dieťa alebo rodič tejto osoby. Ak takýchto osôb niet, môže to byť aj plnoletá osoba, ktorá so zomrelou osobou žila v domácnosti, blízka osoba alebo zákonný zástupca týchto osôb. Môžete splnomocniť aj inú osobu, napríklad svojho advokáta, na nahliadnutie do dokumentácie, toto plnomocenstvo však musí byť urobené v písomnej forme a podpis na ňom musí byť úradne osvedčený. V plnomocenstve musí byť uvedený aj rozsah splnomocnenia. Právo žiadať o výpis zo zdravotnej dokumentácie má ešte širší okruh osôb, ako tomu bolo v prípade nahliadania. Okrem osôb, ktoré majú právo nahliadať, sú to aj osoby či štátne orgány, ktoré takýto výpis potrebujú napríklad na účely ďalšej liečby, na účely odvodu do vojenskej služby, orgánom činným v trestnom konaní na účely súdnych konaní, inšpektorátu práce na účely vyšetrovania pracovného úrazu, orgánu na účely sociálnej pomoci a podobne.
Aktualizácie judikatúry v oblasti rodinného práva v Britskej Kolumbii. Kapitola 3: Najlepší záujem dieťaťa (október 2019)
Riešenie konfliktov a úloha právnych profesionálov
Aj keď sú vzťahy medzi rodičmi narušené, ich zákonné práva a povinnosti voči dieťaťu zostávajú. V situáciách, keď jeden z rodičov nejaví o dieťa záujem alebo sa odmieta podieľať na jeho výchove, môže byť potrebné riešiť situáciu prostredníctvom súdu. Súd môže určiť presný časový harmonogram styku rodiča s dieťaťom a taktiež upraviť ostatné aspekty rodičovských práv a povinností.
Mimosúdne je spor možné riešiť mediáciou podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Tento zákon sa vzťahuje okrem iného aj na spory, ktoré vznikajú z rodinnoprávnych vzťahov. Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Cieľom by mal byť kontrolovaný rozchod alebo rozvod. To znamená, že rodičia by mali uzavrieť rodičovskú dohodu, ktorou upravia rodičovské práva a povinnosti na čas po rozchode alebo rozvode. V zásade sa musia dohodnúť na troch právne významných veciach: zverení, výžive a styku s dieťaťom. Aj v prípade rodičovskej dohody o zverení, výžive a styku, túto musí schváliť súd rozsudkom.
Ak sa rodičia nedohodnú sami, mali by osloviť rodičovskú poradňu, t.j. poradenského psychológa alebo mediátora, ktorého úlohou bude v prvom rade schladiť emócie a vzájomnú nenávisť a v druhom rade ich oboch viesť ku kompromisu, t.j. vzájomným ústupkom pokiaľ ide o budúcu výchovu detí. Súčasne je vhodné osloviť advokáta, ktorý vám z vášho osobného uhla pohľadu podrobne vysvetlí všetky právne atribúty rozchodu a rozvodu. V spolupráci s advokátom potom viete koordinovať právne kroky s tými, ktoré dohodnete v rodičovskej poradni. Ak dospejete ku kompromisu za asistencie rodičovskej poradne, tak advokát vypracuje kvalifikovanú rodičovskú dohodu, ktorú následne dáte schváliť súdom. Zastúpenie advokátom v konaní na súde pri schválení rodičovskej dohody v tomto prípade odporúčame, pretože to, že ste uzavreli rodičovskú dohodu, ešte nie je zárukou, že ju súd schváli, respektíve ju schváli vami požadovanom znení.
Ak sa rodičia nedohodnú ani za asistencie rodičovskej poradne, nasleduje divoký rozchod alebo rozvod, ktorý je opak kontrolovaného rozchodu. Nikto vopred nevie, aký bude výsledok v podobe dopadu nekontrolovaných sporov rodičov a samotného súdneho procesu na zdravý vývin dieťaťa. Kým pri kontrolovanom rozchode je dopad spravidla minimálny, pri divokom rozchode je vždy maximálny. Voľba odborníka, či už rodičovskej poradne, psychológa, mediátora a samozrejme aj advokáta, je kritickým rozhodnutím, ktoré nepodceňujte. Hľadajte špecialistu na riešenie porozchodových sporov o deti, respektíve špecialistu na rodinné právo, pretože nie každý odborník, ktorý vám pomoc ponúkne, sa na tento špecifický druh sporu aj špecializuje.
Výber správneho právnika je kľúčový pre úspešné vyriešenie rodinnoprávneho sporu. Je dôležité zvážiť špecializáciu - vyberte si právnika, ktorý sa špecializuje na rodinné právo a má skúsenosti s riešením podobných prípadov. Zistite si, aké má právnik skúsenosti a aké úspechy dosiahol v minulosti. Pomôcť môžu aj referencie od predchádzajúcich klientov. Uistite sa, že s právnikom dobre komunikujete a že vám rozumie. Vopred sa informujte o cene právnych služieb a o spôsobe odmeňovania, ktoré by malo byť vždy dohodnuté transparentne. Existuje hodinová, paušálna, podielová alebo kombinovaná odmena. Klient má právo vedieť, koľko bude za právne služby platiť. Advokát by mal klientovi poskytnúť orientačný cenník a vysvetliť mu spôsob odmeňovania.
Osobitné situácie a medzinárodné aspekty
Rodinné právo prináša aj rôzne osobitné situácie, ktoré si vyžadujú špecifický prístup. Jednou z nich je situácia, keď otec dieťaťa nie je zapísaný v rodnom liste. V prvom rade je nevyhnutné, aby ste iniciovali konanie o určenie otcovstva. Môžete podať návrh na súd na priznanie otcovstva podľa § 94 Zákona o rodine. Následne, ak bude vaše otcovstvo určené, tak bude potrebné podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak sa matkou nie je možná dohoda. Ak otec nie je zapísaný v rodnom liste, nemá práva a povinnosti rodiča dieťaťa, čo ale do budúcna nie je možné vylúčiť, pretože zákon mu dáva možnosť domáhať sa určenia otcovstva. Pokiaľ ale otec dieťaťa nepodá návrh na určenie otcovstva, ostane de facto bez práv a povinností voči dieťaťu a teda aj bez styku s dieťaťom.
Ďalšou častou otázkou je cestovanie alebo presťahovanie dieťaťa. Na krátkodobé vycestovanie do cudziny nepotrebuje druhý rodič váš súhlas, pokiaľ nezasahuje do vášho času, ktorý určí súd na styk s dieťaťom. Presťahovať sa môže aj bez vášho súhlasu. Na umiestnenie dieťaťa v škôlke sú rôzne názory, ale v zásade by mala mať váš súhlas, pretože výber školského zariadenia patrí medzi podstatné záležitosti, o ktorých majú rozhodovať obaja rodičia.
Maloleté dieťa môže byť vlastníkom nehnuteľnosti, či už darovaním, dedením alebo iným zákonným spôsobom. V prvom rade sú zákonnými zástupcami dieťaťa jeho rodičia, ktorí vykonávajú správu jeho majetku. Rodičia nemôžu dieťa zastupovať, ak by došlo ku konfliktu záujmov - napríklad pri predaji nehnuteľnosti rodičovi alebo súrodencovi. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka v takýchto prípadoch súd ustanoví osobitného zástupcu, známeho ako kolízny opatrovník. Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine platí, že súd v týchto prípadoch ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje dieťa. Hoci maloleté dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, môže vykonávať jednoduché úkony, ktoré sú primerané jeho veku a rozumovej vyspelosti. Ak rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo ich nemôžu vykonávať (napr. sú vo výkone trestu), súd ustanoví poručníka. Ak dieťa nežije s rodičmi, ale bolo zverené do starostlivosti príbuzného (napr. starého rodiča) alebo inej osoby na základe rozhodnutia súdu, táto osoba spravuje majetok dieťaťa len v bežných veciach. Ak rodičia nechránia majetok dieťaťa dostatočne (napr. ho zanedbávajú alebo ohrozujú jeho hodnotu), môže súd ustanoviť majetkového opatrovníka podľa § 33 Zákona o rodine. Rodičia tiež môžu na základe plnomocenstva poveriť správou majetku aj inú osobu.
V medzinárodnom kontexte je dôležité vedieť, že predpisy, ktoré upravujú práva a povinnosti rodičov, sa v jednotlivých krajinách Európskej únie líšia. Každý členský štát EÚ uplatňuje vlastné právne predpisy týkajúce sa starostlivosti o deti, určovania miesta bydliska, správy majetku dieťaťa a podobných otázok. Napriek týmto rozdielom však všetky členské štáty EÚ uznávajú základné právo dieťaťa na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď rodičia žijú v rôznych krajinách. Toto právo je dôležité pre zdravý psychický vývoj dieťaťa a malo by byť zabezpečené za každých okolností. Rozhodnutia súdov v jednej členskej krajine EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností sú vo všetkých ostatných členských štátoch EÚ uznávané bez potreby špeciálneho konania, teda bez potreby jeho vyhlásenia za vykonateľné (čl. 21 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností /"Brusel IIa"/, resp. čl. 30 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodnom únose detí). Ak sa dieťa nezdržuje v Slovenskej republike, ale má tu obvyklý pobyt, resp. ak rodičia nežijú v Slovenskej republike, alebo majú odlišnú štátnu príslušnosť, podľa haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ozn. č. 344/2002 Z.z.) sa uplatnia ustanovenia slovenského právneho poriadku.
Ochrana dieťaťa a právna pomoc
Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv a povinností alebo obmedziť rodičovské práva a povinnosti, ak sú pre také rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky v § 38 ods. 1 a ods. 3 zákona o rodine. Obmedzenie prichádza do úvahy v prípadoch, ak rodičia nespĺňajú svoje povinnosti riadne a ohrozujú výchovu dieťaťa. Pozbavenie rodičovských práv a povinností nastáva pri závažnejších porušeniach, ako je napríklad trvalé zanedbávanie alebo zneužívanie dieťaťa. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút „vzdania sa dieťaťa“ alebo „vzdania sa otcovstva“. Ak bol otec zapísaný do rodného listu dieťaťa, môže svoje otcovstvo zaprieť len za presne stanovených podmienok a v určitej lehote. Nezáujem o dieťa alebo neochota platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na zapretie otcovstva.
Ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Vyššie uvedená situácia však má riešenie a upravuje ho taktiež ust. § 135 ods. 7 a ods. 8 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci nech rodičia podajú návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a tento riadne odôvodnia, teda uvedú prečo neexistujú dôvody nato, aby bolo dieťa v starostlivosti reedukačného centra. Dieťa sa potom vráti späť rodičom.
V praxi sa stávajú prípady, keď dieťa ísť k rodičovi nechce, aj keď je styk určený súdnym rozhodnutím. Ak by otec podal návrh na výkon rozhodnutia, tak v praxi by súd zisťoval, prečo sa povinný nepodrobuje rozhodnutiu a či nato existuje ospravedlniteľný dôvod. Takéto správanie dieťaťa, keď vyslovene nechce k otcovi ísť, by mohlo predstavovať ospravedlniteľný dôvod a pravdepodobne by bolo neodkladným opatrením nariadené psychologické poradenstvo, prípadne iné odborné poradenstvo pre dieťa, respektíve pre rodičov. Každé súdne rozhodnutie týkajúce sa maloletých detí je možné zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Súd vždy vychádza zo skutkového stavu zisteného v čase rozhodovania. Ak by napríklad dotyčná osoba (napríklad otec s problematickou minulosťou) sa začala liečiť a zmenila svoj životný štýl, súd by mu mohol umožniť styk. V prvom rade by však musela preukázať, že sa polepšila a možný styk s dieťaťom nebude ohrozovať jeho zdravý vývoj.
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Nevyžaduje sa splnenie žiadnych formalít a nie je potrebné priložiť žiadne doklady, pretože ide o konanie, ktoré môže súd začať aj z vlastného podnetu. Konanie je zrýchlené a menej formálne. Všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Bezplatnú odbornú pomoc môžete využiť v podobe rodičovskej poradne pri Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR). Pokiaľ ide o bezplatného advokáta, je potrebné, aby ste sa obrátili na Centrum právnej pomoci (CPP) v mieste vášho bydliska. Ak spĺňate podmienky, toto Centrum vám pridelí advokáta, ktorého bude hradiť štát. Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti SR na základe zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Centrum poskytuje právnu pomoc občanom, ktorí pre nedostatok finančných prostriedkov nemôžu využívať iné právne služby.
V živote každého rodiča môžu nastať pomery, kedy sa zhorší finančná situácia, a je potrebné riešiť zníženie výživného. Ak bolo výživné platené dobrovoľne druhému rodičovi bez právoplatného rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody, ktorá je častokrát len ústna. Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca. V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné. Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie). Naopak, čo sa týka doplácania na starostlivosť rodiča v domove dôchodcov, povinnosť platby je daná len na základe súdneho rozhodnutia. Súd však vzhľadom na skutočnosti, ako je náhradná starostlivosť manžela v cudzej rodine, by návrh matky zamietol, lebo to odporuje dobrým mravom. Návrh na určenie výživného by musela podať matka, prípadne na základe splnomocnenia príslušné DSS. Je na rozhodnutí manžela, či bude svojej matke prispievať na výživu alebo nie, ale DSS ho k tomu donútiť nemôže.
Aktualizácie judikatúry v oblasti rodinného práva v Britskej Kolumbii. Kapitola 3: Najlepší záujem dieťaťa (október 2019)
Úloha kolízneho opatrovníka a potenciál advokáta dieťaťa
Slovenská právna úprava rozlišuje dva typy zástupcov, a to zákonného zástupcu a kolízneho opatrovníka. Zákonný zástupca býva vo väčšine prípadov rodič dieťaťa alebo osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (napríklad poručník alebo opatrovník). Nakoľko maloleté dieťa nie je schopné samostatne vystupovať v konaniach pred súdmi, musí byť zastúpené buď rodičmi ako zákonnými zástupcami, alebo kolíznym opatrovníkom.
Funkcia kolízneho opatrovníka prichádza do úvahy vtedy, ak by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov medzi maloletými deťmi a rodičmi. Rodičia nemôžu dieťa zastupovať, ak by došlo ku konfliktu záujmov, napríklad pri predaji nehnuteľnosti rodičovi alebo súrodencovi. Podľa § 30 Občianskeho zákonníka v takýchto prípadoch súd ustanoví osobitného zástupcu, známeho ako kolízny opatrovník. Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodine súd v takýchto prípadoch ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje dieťa. Súd vymenúva kolízneho opatrovníka vždy, keď dochádza k stretnutiu záujmov maloletého dieťaťa a jeho zákonného zástupcu alebo k stretnutiu záujmov maloletých detí navzájom. Kolízny opatrovník v takomto konaní zastupuje záujmy dieťaťa, čím zabezpečuje, aby bolo jeho právo na spravodlivý proces naplnené.
V posledných rokoch sa na Slovensku vedie odborná diskusia o potrebe posilnenia právneho zastúpenia detí v civilných súdnych konaniach, najmä v prípadoch týkajúcich sa ich statusu a rodinných väzieb. Uvažuje sa o zavedení inštitútu tzv. advokáta dieťaťa. Hoci návrh zatiaľ nie je v legislatívnej podobe, ide o krok správnym smerom k zabezpečeniu ešte komplexnejšej ochrany práv a záujmov detí v právnych procesoch. Rodina predstavuje spoločenstvo blízkych osôb s rôznymi väzbami, a pri rozhodovaní súd berie do úvahy všetky aspekty. Funkciou súdov je poskytovať nestrannú ochranu subjektívnym právam účastníkov konania, a nie vychovávať ich k lepšiemu životu. Preto je dôležité mať v systéme mechanizmy, ktoré zabezpečujú, že hlas dieťaťa je počutý a jeho záujmy sú adekvátne zastúpené.
tags: #moze #mat #dieta #pravnika